Atambaʼtaa mu matraxnuu

Lá nunimbu̱ún xa̱bi̱i̱ Jeobá náa Antiguo Testamento ráʼ.

Lá nunimbu̱ún xa̱bi̱i̱ Jeobá náa Antiguo Testamento ráʼ.

 Xúʼko̱. Xa̱bi̱i̱ Jeobá nduyáá rí xúgíʼ Biblia na̱ʼkha̱ náa “espíritu su Micaʼjui [...], ica riʼcui mambayuʼlu” (2 Timoteo 3:​16). Ikhí má e̱ʼkha̱ Antiguo ga̱jma̱a̱ Nuevo testamento. Mu xúʼthá mbá rí makru̱ʼu̱u̱n rí Antiguo Testamento nánguá ejmaa, xa̱bi̱i̱ Jeobá nuxnambíʼíxu Escrituras Hebreas. Nuevo Testamento nuxnambíʼíxu Escrituras Griegas Cristianas.

Náa numuu dí ragíʼmaa muniñaʼ níjni cristianos Antiguo Testamento rá.

 Dios niʼni rí apóstol Pablo maʼnirámáʼ: “Muri xoguiʼ huaʼtan naʼ yiʼ ri neguma letra, niguma muri ica maʼsŋgaʼlu” (Romanos 15:4). Nduʼyáá májánʼ rí náa Escrituras Hebreas na̱ʼkha̱ rí gíʼdoo wéñuʼ numuu. Ma̱ngaa ikhí nuxkamaa xtágabu rí mambáyulúʼ ga̱jma̱a̱ dí nirígá nákha wajyúúʼ rí gíʼdoo wéñuʼ numuu náa ikháanʼ.

  •   Dí nirígá nákha wajyúúʼ. Náa Escrituras Hebreas naʼthí kuduun xú káʼnii Dios niʼni mújúnʼ Ku̱ba̱ʼ ga̱jma̱a̱ xú káʼnii xa̱bu̱ numbaaʼ niguánu niguáʼdáá aʼkhá. Rígi̱ nambáyulúʼ makru̱ʼu̱lú náa eguwaʼ ga̱jma̱a̱ náa numuu rí nakháñulú (Génesis 2:7, 17). Ma̱ngaa, gi̱jyooʼ má nduʼyáá xú káʼnii Dios nimbáñun xa̱bu̱ nákha wajyúúʼ bi̱ niraʼníí xkujndu xóo ikháanʼ (Santiago 5:17).

  •   Xtágabu rí mambáyulúʼ. Náa Escrituras Hebreas na̱ʼkha̱ libro ndrígóo Proverbios ga̱jma̱a̱ Eclesiastés, ikhí na̱ʼkha̱ mbá xtágabu rí májánʼ rí mambáyulúʼ xúgi̱. Mbá xkri̱da, ikhí naʼthúlúʼ xú káʼnii gúʼni mu makuwáanʼ gagi mbá guʼwáanʼ (Proverbios 15:17), xú káʼnii gíʼmaa mbuʼyáá awáán ñajunʼ (Proverbios 10:4; Eclesiastés 4:6), ma̱ngaa ndiéjunʼ gándoo gúʼni á mu xóó tikhu xa̱bu̱ ñajunlú (Eclesiastés 11:9–​12:1).

 Ma̱ngaa mambáyulúʼ wéñuʼ muʼnigajmaa xtángoo ndrígóo Moisés xó má eʼthí náa Torá (witsu libros rí niguma ginii náa Biblia). Maski ajndu cristianos na̱nguá gíʼmáanʼ muʼnimbánii xtángoo rúʼko̱, mu ikha rí na̱ʼkha̱ ikhí ma̱ndoo mambáyulúʼ makuwá gagi (Levítico 19:18; Deuteronomio 6:5-7).