Skip to content

Skip to table of contents

KAPÍTULU 11

“Sira kontinua haksolok no sai nakonu ho espíritu santu”

“Sira kontinua haksolok no sai nakonu ho espíritu santu”

Aprende husi Paulo nia ezemplu bainhira ema kontra liafuan diʼak

Bazeia ba Apóstolu 13:1-52

1, 2. Tanbasá Barnabé no Saul nia knaar mak úniku, no oinsá mak buat neʼebé sira halo sei kumpre Apóstolu 1:8?

 NEʼE mak loron neʼebé furak ba kongregasaun iha Antiokia. Husi profeta no mestre hotu iha Antiokia, Barnabé no Saul mak hetan knaar liuhusi espíritu santu atu haklaken liafuan diʼak ba fatin neʼebé dook liu. a (Após 13:1, 2) Loos, antes neʼe mane sira neʼebé kumpre kritéria simu ona knaar atu bá fatin neʼebé iha ona ema Kristaun. (Após 8:14; 11:22) Maibé agora Barnabé no Saul hamutuk ho João Marcos neʼebé nuʼudar ajudante, sei haklaken iha fatin neʼebé ema barak seidauk rona liafuan diʼak.

2 Maizumenus tinan 14 antes neʼe, Jesus hatete ba ninia dixípulu sira: “Imi sei sai haʼu-nia testemuña iha Jeruzalein, iha Judeia tomak no iha Samaria, no toʼo rai sira neʼebé dook liu iha mundu.” (Após 1:8) Hodi hili Barnabé no Saul nuʼudar misionáriu, neʼe sei ajuda atu kumpre Jesus nia profesia! b

“Haketak . . . hodi sira bele halo serbisu” (Apóstolu 13:1-12)

3. Tanbasá mak halo viajen dook iha apóstolu sira-nia tempu mak susar?

3 Ohin loron, ita bele halo viajen ba fatin dook ba oras ida ka rua deʼit tanba iha ona karreta no aviaun. Maibé neʼe la hanesan duni ho apóstolu sira-nia tempu. Iha tempu neʼebá, ema barak liu halo viajen hodi laʼo ain deʼit, no liuhusi área neʼebé susar. Karik baibain ema bele laʼo deʼit maizumenus kilómetru 30 iha loron ida nia laran, no neʼe halo sira sente kole. c Tan neʼe, maski Barnabé no Saul kontente atu simu sira-nia knaar, maibé sira mós rekoñese katak presiza tebes hakaʼas an no halo sakrifísiu boot.—Mt 16:24.

4. (a) Oinsá mak Barnabé no Saul hetan knaar, no saida mak ema Kristaun sira-nia reasaun iha tempu neʼebá? (b) Oinsá mak ita bele apoia sira neʼebé simu knaar iha kongregasaun?

4 Maibé, tanbasá mak Jeová uza espíritu santu atu hili liu Barnabé no Saul atu halo serbisu neʼe? (Após 13:2) Bíblia la fó sai kona-ba neʼe. Maibé ita hatene katak Jeová mak hili duni mane sira-neʼe. Profeta no mestre sira iha Antiokia la kontra desizaun neʼe. Sira apoia Barnabé no Saul atu halaʼo knaar neʼe. Imajina toʼok buat neʼebé Barnabé no Saul sente kuandu irmaun sira la hatudu laran-moras, halo jejún, orasaun, no “tau liman ba sira naʼin-rua no haruka sira bá”. (Após 13:3) Ita mós presiza apoia ema neʼebé simu knaar iha kongregasaun, inklui irmaun sira neʼebé tau matan ba kongregasaun. Duké sai laran-moras ba sira neʼebé hetan knaar, ita presiza “hafolin tebes sira no hadomi sira tanba sira-nia serbisu”.—1 Tes 5:13.

5. Esplika toʼok oinsá Barnabé no Saul haklaken iha Xipre.

5 Depois laʼo tiha ba ponte-kais iha Seléusia besik Antiokia, Barnabé no Saul saʼe ró ba illa Xipre, neʼebé dook maizumenus kilómetru 200. d Barnabé mak husi illa Xipre, tan neʼe ita bele fiar katak nia laran-manas tebes atu lori liafuan diʼak ba ema iha área neʼebá. Bainhira Barnabé no Saul toʼo iha sidade Salamina, neʼebé iha illa Xipre nia parte leste, sira hahú haklaken kedas “Maromak nia liafuan iha ema Judeu nia sinagoga sira”. e (Após 13:5) Barnabé no Saul laʼo haleʼu Xipre no karik haklaken iha sidade boot hotu. Neʼe katak karik sira laʼo ain maizumenus kilómetru 220.

6, 7. (a) Sé mak Sérgio Paulo, no tanbasá Barjesus hakarak hanetik nia atu rona liafuan diʼak? (b) Saida mak Paulo halo atu hapara Barjesus?

6 Iha apóstolu sira-nia tempu, iha adorasaun falsu barak iha Xipre. Barnabé no Saul bele haree ida-neʼe ho klaru bainhira sira toʼo iha Pafos, iha Xipre nia parte oeste. Iha neʼebá, sira hasoru “Barjesus; mane neʼe mak matan-dook no profeta falsu”. No “nia halo serbisu ba governadór Sérgio Paulo, governadór neʼe mak ema matenek ida”. f Iha apóstolu sira-nia tempu, ema-boot Roma barak, inklui ema matenek hanesan Sérgio Paulo dala barak husu matadalan husi matan-dook ka astrólogu sira bainhira presiza halo desizaun importante ruma. Maski nuneʼe, Sérgio Paulo interese ba liafuan diʼak no “hakarak tebes atu rona Maromak nia liafuan”. Barjesus neʼebé bolu nuʼudar Elimas neʼebé signifika “Matan-dook”, la kontente ho ida-neʼe.—Após 13:6-8.

7 Barjesus kontra sira neʼebé haklaken kona-ba Maromak nia Ukun. Nia hakarak proteje ninia pozisaun nuʼudar konsellu-naʼin ba Sérgio Paulo, tan neʼe nia “koko atu halo governadór la rona ba sira”. (Após 13:8) Saul sei la husik matan-dook neʼe atu fó influénsia ba Sérgio Paulo. Saida mak Saul halo? Bíblia hatete: “Saul, neʼebé mós ema bolu Paulo, sai nakonu ho espíritu santu no hateke didiʼak ba [Barjesus], hodi dehan: ‘Ó mak ema neʼebé nakonu ho lia-bosok no buat aat oioin, ó Diabu nia oan no inimigu ba buat hotu neʼebé loos. Tanbasá mak ó kontinua halo kleʼuk Jeová nia dalan neʼebé loos? Agora, Jeová foti liman hasoru ó, no ó sei sai matan-delek, ó sei la haree tan loro-matan ba tempu balu.’ Iha momentu neʼe kedas abuabu mahar taka netik nia matan, no ninia matan sai nakukun. Nia laʼo haleʼu hodi buka ema atu kaer nia liman hodi lori nia.” g Rezultadu mak saida? “Kuandu governadór haree buat neʼebé foin akontese, nia mós sai ema fiar-naʼin ida tanba nia hakfodak ho Jeová nia hanorin.”—Após 13:9-12.

Hanesan Paulo, ita defende lia-loos ho aten-brani maski ema fó-terus

8. Oinsá mak ita bele banati-tuir Paulo nia aten-brani?

8 Paulo la taʼuk ba Barjesus. Nuneʼe mós, bainhira kontradór sira koko atu halo fraku ema foun sira-nia fiar, ita presiza aten-brani no defende lia-loos. Klaru katak ita hakarak atu “koʼalia ho laran-diʼak hodi tau masin uitoan”. (Kol 4:6) Maibé ita mós nafatin hakarak atu ajuda ema foun kontinua aprende kona-ba Jeová, maski neʼe halo ema seluk hirus. Ita mós la taʼuk atu fó sai kona-ba relijiaun falsu sira-nia hanorin neʼebé “kontinua halo kleʼuk Jeová nia dalan neʼebé loos”, hanesan uluk Barjesus halo. (Após 13:10) Hanesan Paulo, ita hakarak koʼalia lia-loos ho aten-brani no ajuda ema neʼebé laran-loos atu aprende kona-ba Jeová. No maski ita labele haree ho klaru oinsá Jeová ajuda ita hanesan nia ajuda Paulo, maibé ita bele fiar metin katak Jeová sei uza ninia espíritu santu atu dada ema neʼebé merese tama ba lia-loos.—João 6:44.

“Liafuan ruma atu anima” (Apóstolu 13:13-43)

9. Oinsá Paulo no Barnabé hatudu ezemplu diʼak ba sira neʼebé tau matan ba kongregasaun ohin loron?

9 Paulo, Barnabé, no Marcos halo viajen ho ró maizumenus kilómetru 250 atu bá Perga, iha Ázia Menór nia kosta. Tuirmai, Apóstolu 13:13 koʼalia kona-ba mane naʼin-tolu neʼe hodi hatete katak “Paulo hamutuk ho ninia maluk sira”. Karik liafuan neʼe hatudu katak Paulo mak komesa dirije grupu neʼe. Maski nuneʼe, Barnabé la laran-moras ba Paulo. Sira naʼin-rua kontinua halo serbisu hamutuk atu kumpre Maromak nia hakarak. Paulo no Barnabé hatudu ezemplu diʼak ba irmaun sira neʼebé tau matan ba kongregasaun ohin loron. Duké kompete malu atu hetan pozisaun boot, ema Kristaun presiza hanoin-hetan Jesus nia liafuan: “Imi hotu mak maun-alin.” Nia hatutan tan: “Ema neʼebé foti an, Maromak sei hatún nia, no ema neʼebé haraik an, Maromak sei foti aas nia.”—Mt 23:8, 12.

10. Esplika toʼok viajen husi Perga ba Antiokia iha Pisídia.

10 Bainhira sira toʼo iha Perga, João Marcos husik hela Paulo no Barnabé, no fila fali ba Jeruzalein. Bíblia la fó sai tanbasá derrepente deʼit nia husik hela sira. Paulo no Barnabé kontinua halaʼo viajen husi Perga toʼo Antiokia iha Pisídia, sidade ida iha provínsia Galásia. Viajen neʼe susar tanba Antiokia iha Pisídia mak iha foho leten neʼebé aas maizumenus metru 1.100. Sira presiza laʼo liu foho sira no dalan sira-neʼe mak perigu tanba iha naʼok-teen. Susar liután mak karik Paulo iha problema saúde. h

11, 12. Kuandu Paulo koʼalia iha sinagoga iha Antiokia iha Pisídia, oinsá mak nia book rona-naʼin sira-nia laran?

11 Iha Antiokia iha Pisídia, Paulo no Barnabé tama ba sinagoga iha loron Sábadu. Bíblia hatete: “Kuandu ema lee tiha husi livru Ukun-Fuan no mós Profeta sira-nia liafuan, sinagoga nia ulun-naʼin husu ba Paulo no Barnabé dehan: ‘Maluk sira, se imi iha liafuan ruma atu anima no hametin povu, bele fó-hatene bá.’” (Após 13:15) Paulo hamriik no koʼalia.

12 Paulo komesa koʼalia hodi dehan: “Imi, ema Izraél sira no mós ema seluk neʼebé hamtaʼuk Maromak.” (Após 13:16) Rona-naʼin sira mak ema Judeu no mós ema neʼebé simu ona relijiaun Judeu nian. No sira la rekoñese katak Jesus mak Mesias. Oinsá mak Paulo book sira-nia laran? Primeiru, Paulo koʼalia kona-ba buat neʼebé Jeová halo ona ba nasaun Izraél. Nia esplika oinsá Jeová “ajuda povu neʼe kuandu sira sei hela nuʼudar ema estranjeiru iha rai-Ejitu”, no oinsá depois sira sai livre Maromak kontinua “hatudu pasiénsia ba sira” durante tinan 40. Paulo mós konta fali oinsá ema Izraél tama ba Rai neʼebé Maromak Promete no oinsá Jeová “fahe rai neʼe ba sira nuʼudar liman-rohan”. (Após 13:17-19) Ohin loron, ema balu hanoin katak karik Paulo koʼalia kona-ba Eskritura neʼebé ema lee nuʼudar parte ba adorasaun loron Sábadu nian. Se neʼe mak loos duni, neʼe hatudu katak Paulo hatene oinsá atu “sai buat hotu ba ema oioin”.—1 Kor 9:22.

13. Oinsá mak ita bele book ema nia laran?

13 Ita mós presiza hakaʼas an atu book ema nia laran kuandu haklaken. Porezemplu, bainhira ita hatene ema ida nia fiar, neʼe bele ajuda ita hili tópiku neʼebé uma-naʼin gosta. Ita mós bele temi versíkulu balu husi Bíblia neʼebé ema neʼe hatene ona. Dala ruma diʼak atu husu ema neʼe lee husi ninia Bíblia rasik. Ita presiza buka dalan oioin atu book ema nia laran.

14. (a) Oinsá Paulo hahú fó sai liafuan diʼak kona-ba Jesus, no nia fó avizu kona-ba saida? (b) Rona-naʼin sira halo saida bainhira rona tiha Paulo nia liafuan?

14 Tuirmai, Paulo esplika katak Jesus mai husi liurai Izraél nia liña jerasaun. Nia mós esplika oinsá João Batista prepara dalan atu ema simu Jesus nuʼudar salvadór. Tuirmai Paulo esplika oinsá Jesus mate no moris hiʼas. (Após 13:20-37) Paulo dehan: “Tan neʼe, maun-alin sira, haʼu fó-hatene ba imi katak Maromak fó perdua ba ema nia sala sira liuhusi ema neʼe . . . [no] liuhusi ema neʼe, Maromak dehan sai katak ema hotu neʼebé fiar mak ema laran-loos.” Paulo mós fó avizu ba ninia rona-naʼin sira: “Kuidadu bá atu buat neʼebé profeta sira dehan ona la mosu ba imi. Livru Profeta dehan: ‘Imi neʼebé gozadór, imi sei haree duni ida-neʼe no sei hakfodak. Tuirmai imi sei lakon mohu, tanba imi sei la fiar buat neʼebé haʼu halo iha imi-nia tempu maski ema ruma esplika ba imi ho didiʼak.’” Karik rona-naʼin sira-nia reasaun halo Paulo hakfodak. Bíblia hatete: “Ema sira-neʼe hahú husu sira atu bele koʼalia tan kona-ba buat sira-neʼe iha loron Sábadu tuirmai.” Depois sai tiha husi sinagoga, “ema Judeu barak no mós ema sira neʼebé simu ona relijiaun Judeu nian, laʼo tuir Paulo no Barnabé”.—Após 13:38-43.

“Ami fó sai fali ida-neʼe ba ema husi nasaun seluk” (Apóstolu 13:44-52)

15. Saida mak akontese iha loron Sábadu tuirmai?

15 Iha loron Sábadu tuirmai, “besik ema hotu iha sidade neʼe” halibur atu rona ba Paulo. Ema Judeu balu la gosta ida-neʼe, no “hahú koʼalia aat hodi kontra buat neʼebé Paulo dehan”. Paulo no Barnabé ho aten-brani hatete ba sira: “Maromak nia liafuan tenke fó sai uluk ba imi. Maibé tanba imi la simu ida-neʼe, imi hatudu sai ona katak imi la merese atu hetan moris rohan-laek. Neʼe duni, agora ami fó sai fali ida-neʼe ba ema husi nasaun seluk. Tanba Jeová haruka ami ho liafuan sira tuirmai neʼe: ‘Haʼu hili ona ó nuʼudar naroman ba nasaun sira atu ó lori salvasaun toʼo rai hotu iha mundu tomak.’”—Após 13:44-47; Isa 49:6.

“Sira book ema atu fó-terus ba Paulo no Barnabé . . . Dixípulu sira kontinua haksolok no sai nakonu ho espíritu santu.”—Apóstolu 13:50-52

16. Saida mak ema Judeu halo kuandu rona tiha Paulo no Barnabé nia liafuan, no saida mak Paulo no Barnabé halo kuandu ema kontra sira?

16 Ema husi nasaun seluk neʼebé rona sente kontente, no “ema hotu neʼebé prontu atu simu lia-loos neʼebé lori ba moris rohan-laek, ema sira-neʼe sai fiar-naʼin”. (Após 13:48) Jeová nia liafuan kontinua habelar iha área neʼebá. Maibé ema Judeu sira-nia reasaun mak la hanesan. Paulo no Barnabé dehan ba sira katak sira mak ema primeiru neʼebé rona liafuan diʼak kona-ba Mesias, maibé sira lakohi simu nia, tan neʼe Maromak la simu tan sira-nia adorasaun. Ema Judeu sira lori lia ba feto naran-boot no ema-boot sira iha sidade neʼe, no “sira book ema atu fó-terus ba Paulo no Barnabé no soe sira ba sidade nia liʼur”. Saida mak Paulo no Barnabé halo? “Sira naʼin-rua liki rai-rahun husi sira-nia ain hasoru ema sira-neʼe. Tuirmai, sira laʼo ba Ikónio.” Ema Kristaun iha Antiokia iha Pisídia para atu serbí Jeová ka lae? Lae duni! Dixípulu sira iha neʼebá “kontinua haksolok no sai nakonu ho espíritu santu”.—Após 13:50-52.

17-19. Oinsá mak ita bele banati-tuir Paulo no Barnabé nia ezemplu, no oinsá mak neʼe bele aumenta ita-nia ksolok?

17 Ita bele aprende buat oioin husi dixípulu sira-neʼe nia ezemplu neʼebé kontinua mantein sira-nia ksolok maski hasoru susar. Ita labele para haklaken, maski autoridade sira haruka ita atu para haklaken. Hanoin-hetan, bainhira ema iha Antiokia la simu buat neʼebé Paulo no Barnabé fó sai, “sira naʼin-rua liki rai-rahun husi sira-nia ain”, neʼe la dehan katak sira hirus, maibé neʼe hatudu katak sira la iha tan responsabilidade kona-ba saida mak sei akontese tuirmai. Paulo no Barnabé rekoñese katak sira labele kontrola ema seluk nia reasaun. Buat neʼebé sira bele kontrola mak sira bele kontinua haklaken ka lae. Tan neʼe, sira bá Ikónio atu kontinua haklaken!

18 Oinsá ho dixípulu sira neʼebé hela iha Antiokia? Maski sira hela iha fatin neʼebé ema fó-terus ba sira, maibé sira-nia ksolok la depende ba ema rona ka la rona. Jesus hatete: “Ksolok ba sira neʼebé rona Maromak nia liafuan no halo tuir!” (Lc 11:28) No dixípulu sira neʼebé iha Antiokia iha Pisídia deside metin atu halo tuir Jesus nia liafuan.

19 Hanesan Paulo no Barnabé, ita hatene katak ita-nia knaar mak atu haklaken liafuan diʼak. Atu ema rona ka la rona, neʼe depende ba sira. Se ema lakohi simu bainhira ita haklaken ba sira, ita bele halo tuir dixípulu sira-nia ezemplu diʼak. Kuandu ita hafolin lia-loos no husik espíritu santu mak dirije ita, ita mós bele sente haksolok maski ema kontra ita.—Gal 5:18, 22.

b Iha tempu neʼebá, iha ona kongregasaun sira iha Antiokia iha Síria neʼebé dook maizumenus kilómetru 550 husi Jeruzalein nia parte norte.

d Iha apóstolu sira-nia tempu, ró ida bele halai dook maizumenus kilómetru 160 iha loron ida se anin diʼak. Se klima mak la diʼak, viajen neʼe sei laʼo ba tempu naruk.

e Haree kaixa “ Ema Judeu nia sinagoga”.

f Illa Xipre mak iha Roma nia ukun okos. No governu Roma hili governadór atu reprezenta sira-nia ukun.

g Husi tempu neʼebá, Bíblia temi Saul nuʼudar Paulo. Ema balu hanoin katak nia uza naran neʼe atu hatudu respeitu ba Sérgio Paulo. Maibé Paulo kontinua uza naran neʼe depois sai tiha husi Xipre. Neʼe hatudu katak nia uza naran neʼe tanba razaun seluk, karik tanba nia simu knaar nuʼudar “apóstolu ba nasaun sira”. Karik nia mós uza naran Paulo tanba naran Ebraiku Saul iha lian Gregu iha signifikadu neʼebé la diʼak.—Rom 11:13.

h Tinan balu liutiha, Paulo hakerek ninia karta ba ema Kristaun iha Galásia. Paulo hakerek: “Tanba haʼu moras mak haʼu hetan oportunidade primeiru atu fó sai liafuan diʼak ba imi.”—Gal 4:13.