Skip to content

Skip to table of contents

KAPÍTULU 9

“Maromak la todan ba sorin”

“Maromak la todan ba sorin”

Ema Kristaun komesa haklaken ba ema husi nasaun seluk

Bazeia ba Apóstolu 10:1–11:30

1-3. Pedro haree vizaun saida, no tanbasá ita presiza komprende ninia signifikadu?

 NEʼE mak tempu bailoro iha tinan 36 EC. Pedro saʼe ba uma-leten no halo orasaun, neʼe mak iha sidade Jope besik ponte-kais. Nia hela iha Simão nia uma ba loron balu ona. Tanba Pedro prontu atu hela iha uma neʼe, neʼe hatudu katak nia ladún diskrimina ema seluk. Simão halo sasán husi animál kulit, no ema Judeu barak lakohi hela ho ema neʼebé halo serbisu hanesan neʼe. a Maibé Pedro sei aprende lisaun importante ida kona-ba Jeová nia hahalok neʼebé la todan ba sorin.

2 Bainhira Pedro halo hela orasaun, nia haree vizaun ida. Buat neʼebé Pedro haree sei halo ema Judeu naran deʼit neʼebé haree mós hakfodak. Iha buat ida neʼebé tun husi lalehan hanesan hena-liñu, no iha laran iha animál oioin neʼebé la moos tuir Moisés nia Ukun-Fuan. Bainhira Pedro rona lian ida neʼebé haruka nia atu oho animál sira-neʼe no han, Pedro hatán: “Haʼu nunka han buat neʼebé foʼer no la moos.” Lian neʼe haruka nia laʼós dala ida deʼit, maibé dala tolu, hodi dehan: “Ó keta bolu buat neʼebé Maromak hamoos tiha ona nuʼudar buat foʼer.” (Após 10:14-16) Vizaun neʼe halo Pedro konfuzaun ba tempu balu.

3 Vizaun neʼebé Pedro haree katak sá? Ita presiza komprende ninia signifikadu tanba vizaun neʼe fó sai lia-loos importante kona-ba dalan neʼebé Jeová haree ema. Nuʼudar ema Kristaun loos, atu bele haklaken ho didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun, ita presiza haree ema seluk tuir Maromak nia haree. Atu bele komprende vizaun neʼebé Pedro haree, mai ita aprende kona-ba akontesimentu sira antes no depois vizaun neʼe.

“Harohan beibeik ba Maromak” (Apóstolu 10:1-8)

4, 5. Sé mak Cornélio, no saida mak akontese bainhira nia halo orasaun?

4 Pedro la hatene katak loron ida antes neʼe iha Sezareia, neʼebé dook maizumenus kilómetru 50, mane ida naran Cornélio mós hetan vizaun husi Maromak. Cornélio mak xefe tropa Roma nian no nia “hamtaʼuk Maromak”. b Nia mós tau matan didiʼak ninia família tanba nia “adora Maromak hamutuk ho ninia família tomak”. Cornélio mak ema husi nasaun seluk no la sai parte ba ema Judeu nia relijiaun. Maski nuneʼe, nia hatudu laran-diʼak ba ema Judeu hodi ajuda sira. Mane laran-diʼak neʼe “harohan beibeik ba Maromak”.—Após 10:2.

5 Maizumenus tuku tolu lokraik, bainhira Cornélio halo hela orasaun, nia haree vizaun ida, no anju ida hatete ba nia: “Maromak rona ona ó-nia orasaun no haree buat diʼak neʼebé ó fó hodi ajuda ema kiak sira. No nia hanoin-hetan buat sira-neʼe.” (Após 10:4) Anju neʼe mós hatete ba Cornélio atu haruka mane balu bá bolu apóstolu Pedro, no Cornélio halo nuneʼe duni. Cornélio mak ema husi nasaun seluk neʼebé la hetan sirkunsizaun, maibé nia sei hetan oportunidade neʼebé ema husi nasaun seluk seidauk hetan. Nia sei simu liafuan diʼak kona-ba salvasaun.

6, 7. (a) Konta toʼok esperiénsia neʼebé hatudu katak Maromak hatán ba ema laran-loos nia orasaun. (b) Saida mak ita aprende husi esperiénsia sira-neʼe?

6 Ohin loron, Maromak mós rona ba orasaun husi ema neʼebé ho laran hakarak hatene kona-ba nia ka lae? Haree toʼok ezemplu ida. Feto ida iha rai-Albánia simu Livru Haklaken neʼebé fó sai informasaun kona-ba haboot oan. c Nia hatete ba Testemuña neʼebé vizita nia: “Haʼu foin halo orasaun ba Maromak hodi husu ajuda kona-ba oinsá atu haboot haʼu-nia oan-feto sira. No nia haruka imi mai! Neʼe kona tebes haʼu-nia laran tanba informasaun neʼe mak buat neʼebé haʼu presiza!” Feto neʼe ho ninia oan sira komesa estuda Bíblia no tuirmai ninia laʼen mós estuda.

7 Neʼe akontese dala ida deʼit ka lae? Lae duni! Iha esperiénsia barak hanesan neʼe iha mundu tomak. Entaun, neʼe hatudu saida mai ita? Primeiru, Jeová hatán ema neʼebé halo orasaun ho laran atu buka nia. (1 Reis 8:41-43; Sal 65:2) Segundu, iha serbisu haklaken ita hetan apoiu husi anju sira.—Apok 14:6, 7.

“Pedro hanoin kleʼan hela” (Apóstolu 10:9-23a)

8, 9. Espíritu santu haruka Pedro atu halo saida, no saida mak Pedro halo?

8 “Pedro hanoin kleʼan hela” iha uma-leten kona-ba vizaun neʼe kuandu Cornélio nia atan sira mai. (Após 10:17) Antes neʼe, Pedro hatete dala tolu katak nia lakohi han animál neʼebé la moos tuir Moisés nia Ukun-Fuan. Maibé, nia prontu atu bá hamutuk ho mane sira-neʼe no tama ba ema husi nasaun seluk nia uma ka lae? Espíritu santu fó sai kona-ba Maromak nia hakarak, hodi hatete: “Haree bá! Mane naʼin-tolu buka ó. Tan neʼe, hamriik, tun ba kraik no bá hamutuk ho sira, keta laran-rua, tanba haʼu mak haruka sira mai.” (Após 10:19, 20) Klaru katak vizaun neʼebé Pedro haree ajuda nia atu sai prontu hodi halo tuir matadalan neʼebé mai husi espíritu santu.

9 Bainhira Pedro rona tiha katak anju ida mak hatete ba Cornélio atu haruka mane sira-neʼe bolu nia, Pedro konvida mane sira-neʼe neʼebé husi nasaun seluk atu tama ba uma no “sira hela nuʼudar ninia bainaka”. (Após 10:23a) Pedro komesa troka ona ninia hanoin bainhira nia komprende Maromak nia hakarak.

10. Oinsá mak Jeová dirije ninia povu, no ita presiza husu pergunta saida deʼit ba ita-nia an?

10 Toʼo ohin loron, Jeová kontinua ajuda ninia povu neineik-neineik atu komprende ninia hakarak. (Prov 4:18) Nia dirije “atan laran-metin no matenek” liuhusi ninia espíritu santu. (Mt 24:45) Dala ruma iha mudansa kona-ba organizasaun nia lalaʼok ka dalan neʼebé ita komprende Eskritura balu. Tan neʼe, diʼak atu husu ba ita-nia an: ‘Haʼu prontu atu halo tuir mudansa sira ka lae? Haʼu halo tuir matadalan neʼebé mai husi espíritu santu ka lae?’

Pedro “haruka atu fó batizmu ba sira” (Apóstolu 10:23b-48)

11, 12. Saida mak Pedro halo kuandu nia toʼo iha Sezareia, no saida mak nia aprende?

11 Loron tuirmai husi tempu neʼebé Pedro haree vizaun, Pedro hamutuk ho ema naʼin-sia sai husi Jope hodi bá Sezareia. Ema naʼin-sia neʼe mak Cornélio nia atan naʼin-tolu no “maun-alin [Judeu] naʼin-neen”. (Após 11:12) Cornélio “halibur hamutuk ona ninia família no belun diʼak sira iha ninia uma” atu hein ba Pedro, no karik sira hotu mak ema husi nasaun seluk. (Após 10:24) Kuandu toʼo, Pedro halo buat ruma neʼebé antes neʼe nia nunka imajina: Nia tama ba ema husi nasaun seluk neʼebé la hetan sirkunsizaun nia uma! Pedro dehan ba sira: “Imi hatene ona katak tuir ukun-fuan, ema Judeu ida labele halibur an ka hakbesik ba ema husi nasaun seluk. Maski nuneʼe, Maromak hatudu ona ba haʼu katak haʼu labele bolu ema ida foʼer ka la moos.” (Após 10:28) Ikusmai Pedro komprende katak vizaun neʼebé nia haree laʼós aplika deʼit ba hahán neʼebé nia bele han. Maibé mós nia “labele bolu ema ida [maski ema husi nasaun seluk] foʼer”.

“Cornélio hein hela sira no nia halibur hamutuk ona ninia família no belun diʼak sira iha ninia uma.”—Apóstolu 10:24

12 Sira neʼebé hein hela iha Cornélio nia uma hakarak atu rona ba Pedro. Cornélio esplika: “Ami hotu halibur iha neʼe iha Maromak nia oin hodi rona buat hotu neʼebé Jeová haruka Ita atu fó sai ba ami.” (Após 10:33) Imajina toʼok ksolok neʼebé Ita rasik sei sente se ema neʼebé hakarak aprende kona-ba Jeová koʼalia liafuan hanesan neʼe ba Ita! Pedro hahú hodi dehan: “Agora haʼu komprende duni katak Maromak la todan ba sorin, no iha nasaun hotu, Maromak simu ema hotu neʼebé hamtaʼuk nia no halo buat neʼebé loos.” (Após 10:34, 35) Pedro aprende ona katak Maromak la diskrimina ema kona-ba rasa, nasaun, ka kór. Tuirmai Pedro koʼalia kona-ba Jesus nia serbisu haklaken, ninia mate, no moris-hiʼas.

13, 14. (a) Akontesimentu neʼebé akontese ba Cornélio no ema seluk iha tinan 36 EC hatudu saida mai ita? (b) Tanbasá ita labele diskrimina ema?

13 Tuirmai buat foun akontese, “bainhira Pedro koʼalia daudaun” espíritu tun ba “ema husi nasaun seluk”. (Após 10:44, 45) Neʼe mak akontesimentu ida deʼit neʼebé Bíblia konta kona-ba espíritu santu tun ba ema antes sira hetan batizmu. Pedro rekoñese katak neʼe mak sinál neʼebé hatudu katak Maromak simu sira. Tan neʼe Pedro “haruka atu fó batizmu ba sira”. (Após 10:48) Neʼe akontese iha tinan 36 EC, no ida-neʼe hatudu katak ema Judeu laʼós tan Maromak nia povu neʼebé espesiál. (Dan 9:24-27) Iha akontesimentu neʼe, Pedro uza xave ikus, neʼe mak xave terseiru husi “xave sira ba Ukun lalehan nian”. (Mt 16:19) Xave neʼe loke odamatan ba ema husi nasaun seluk neʼebé la hetan sirkunsizaun atu sai ema Kristaun neʼebé Maromak hili liuhusi espíritu santu.

14 Nuʼudar Maromak nia povu ohin loron, ita komprende katak “Maromak la todan ba sorin”. (Rom 2:11) Nia hakarak atu “ema hotu hetan salvasaun”. (1 Tim 2:4) Tan neʼe, ita labele diskrimina ema seluk. Ita-nia knaar mak atu fó sasin ho didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun, no neʼe katak ita haklaken ba ema hotu hodi la haree ba sira-nia rasa, nasaun, kór, ka relijiaun.

“Sira la haksesuk malu tan ho Pedro, no sira hahiʼi Maromak” (Apóstolu 11:1-18)

15, 16. Tanbasá ema Kristaun Judeu haksesuk malu ho Pedro, no Pedro fó razaun saida ba sira?

15 Pedro hakarak tebes atu bá Jeruzalein hodi konta kona-ba buat neʼebé foin akontese. Maibé antes Pedro toʼo, irmaun-irmán sira iha Jeruzalein rona katak “ema husi nasaun seluk mós simu ona Maromak nia liafuan”. Lakleur depois Pedro toʼo, “ema sira neʼebé apoia sirkunsizaun hahú haksesuk malu ho nia”. Ema Kristaun Judeu sira-neʼe la kontente tanba Pedro “tama ona iha ema neʼebé la hetan sirkunsizaun nia uma no han hamutuk ho sira”. (Após 11:1-3) Ema Judeu Kristaun hirus laʼós tanba ema sira-neʼe sai ona ema Kristaun, maibé tanba sira hakarak ema sira-neʼe halo tuir Moisés nia Ukun-Fuan, inklui sirkunsizaun atu Jeová bele simu sira-nia adorasaun. Klaru katak, ema Kristaun Judeu balu sente susar atu husik Moisés nia Ukun-Fuan.

16 Pedro fó razaun saida ba sira? Tuir Apóstolu 11:4-16, Pedro fó sai razaun haat neʼebé hatudu katak nia halo tuir Maromak nia hakarak: (1) vizaun neʼebé nia simu (Versíkulu 4-10); (2) matadalan husi espíritu santu (Versíkulu 11, 12); (3) anju ida vizita Cornélio (Versíkulu 13, 14); no (4) espíritu santu tun ba ema husi nasaun seluk. (Versíkulu 15, 16) Pedro remata ninia liafuan hodi husu: “Tan neʼe, se Maromak fó ba sira [fiar-naʼin sira husi nasaun seluk] prezente neʼebé la presiza selu [espíritu santu] hanesan nia fó ona ba ita [ema Judeu] neʼebé fiar ona Naʼi Jesus Kristu, entaun haʼu sé atu bele hanetik Maromak?”—Após 11:17.

17, 18. (a) Oinsá mak Pedro nia liafuan koko ema Kristaun Judeu? (b) Tanbasá dala ruma susar atu mantein unidade iha kongregasaun, no ita presiza husu pergunta saida deʼit ba ita-nia an?

17 Pedro nia liafuan koko duni ema Kristaun Judeu sira. Sira sei la diskrimina tan ema no simu ema husi nasaun seluk nuʼudar sira-nia maluk Kristaun ka lae? Bíblia hatete: “Kuandu sira [apóstolu sira no ema Kristaun Judeu seluk] rona buat sira-neʼe, sira la haksesuk malu tan ho Pedro, no sira hahiʼi Maromak, hodi dehan: ‘Loos duni, Maromak loke ona dalan ba ema husi nasaun seluk atu arrepende sira-nia sala hodi bele hetan moris.’” (Após 11:18) Tanba sira prontu troka sira-nia hanoin, kongregasaun nafatin iha unidade.

18 Ohin loron dala ruma susar ba Jeová nia povu atu mantein unidade tanba sira “mai husi nasaun, suku, povu no língua” oioin. (Apok 7:9) Iha kongregasaun laran iha irmaun-irmán sira neʼebé ho kultura, rasa, no moris neʼebé la hanesan. Tan neʼe, ita presiza husu ba ita-nia an: ‘Haʼu fokit sai ona sentimentu diskriminasaun husi haʼu-nia laran toʼo ninia abut ka lae? Haʼu deside metin atu la hatudu hahalok neʼebé bele halakon unidade entre irmaun-irmán sira ka lae, hanesan hahalok nasionalizmu, foti an kona-ba suku, kultura, ka rasizmu?’ Hanoin-hetan sala neʼebé Pedro (Cefas) halo iha tinan balu depois ema primeiru husi nasaun seluk sai ema Kristaun. Tanba hetan influénsia husi ema seluk, Pedro “haketak ninia an” husi ema Kristaun husi nasaun seluk no tenke hetan konsellu husi Paulo. (Gal 2:11-14) Mai ita hakaʼas an atu la hatudu hahalok diskriminasaun.

“Ema barak sai fiar-naʼin” (Apóstolu 11:19-26a)

19. Ema Kristaun Judeu iha Antiokia komesa haklaken ba sé, no neʼe lori rezultadu saida?

19 Jesus nia dixípulu sira komesa haklaken ba ema husi nasaun seluk ka lae? Haree toʼok saida mak akontese tuirmai iha Antiokia iha Síria. d Ema Judeu barak mak hela iha sidade neʼe, no sira la iha problema ho ema husi nasaun seluk. Tan neʼe, Antiokia mak fatin neʼebé diʼak atu haklaken ba ema husi nasaun seluk. Iha sidade neʼe mak ema Kristaun Judeu balu komesa haklaken liafuan diʼak “ba ema neʼebé koʼalia lian Gregu”. (Após 11:20) Sira la haklaken deʼit ba ema Judeu neʼebé koʼalia lian Gregu, maibé mós ba ema husi nasaun seluk. Klaru katak, Jeová haraik bensaun ba sira-nia serbisu neʼe, no “ema barak sai fiar-naʼin”.—Após 11:21.

20, 21. Oinsá mak Barnabé hatudu haraik an? No oinsá mak ita bele halo tuir ninia ezemplu bainhira halaʼo serbisu haklaken?

20 Atu bele haklaken ba ema neʼebé prontu ona atu rona, kongregasaun iha Jeruzalein haruka Barnabé atu bá Antiokia. Ema barak iha neʼebá interese ba lia-loos, tan neʼe nia labele halo serbisu neʼe mesak. Saul mak ida neʼebé diʼak atu ajuda nia, tanba Saul sei sai apóstolu ba nasaun sira. (Após 9:15; Rom 1:5) Barnabé taʼuk katak karik Saul mak mestre neʼebé diʼak liu fali nia ka lae? Lae, Barnabé hatudu haraik an no rekoñese katak nia presiza ajuda. Tan neʼe, Barnabé deside atu bá Tarsu hodi buka Saul no lori Saul ba Antiokia atu ajuda nia. Durante tinan ida, sira naʼin-rua hametin dixípulu foun sira iha kongregasaun neʼe.—Após 11:22-26a.

21 Oinsá mak ita bele hatudu haraik an bainhira haklaken? Haraik an envolve rekoñese ita-nia limitasaun. Ita ida-idak iha abilidade neʼebé la hanesan. Porezemplu, ema balu matenek atu haklaken iha dalan la formál ka husi uma ba uma, maibé sente susar atu halo vizita fali no hahú estuda Bíblia. Se Ita hakarak aumenta Ita-nia matenek atu haklaken, diʼak atu husu ajuda. Hodi halo nuneʼe, Ita sei sai haklaken-naʼin neʼebé matenek no sente kontente liu iha serbisu haklaken.—1 Kor 9:26.

Haruka “ajuda neʼe ba maun-alin sira” (Apóstolu 11:26b-30)

22, 23. Oinsá mak ema Kristaun iha Antiokia hatudu domin, no oinsá mak Maromak nia povu ohin loron halo buat neʼebé hanesan?

22 Iha Antiokia mak “dixípulu sira simu naran Kristaun ba dala primeiru tuir Maromak nia hakarak”. (Após 11:26b) Naran neʼe mak diʼak duni tanba fó sai signifikadu neʼebé loos kona-ba sira neʼebé laʼo tuir Jesus. Bainhira ema husi nasaun oioin sai ema Kristaun, ema Kristaun Judeu no ema Kristaun husi nasaun seluk hatudu domin ba malu ka lae? Hanoin toʼok saida mak akontese bainhira mosu rai-hamlaha neʼebé boot maizumenus iha tinan 46 EC. e Iha tempu antigu, rai-hamlaha lori impaktu boot ba ema kiak tanba sira la iha ai-han no osan estra atu uza iha tempu emerjénsia. Durante rai-hamlaha neʼe, ema Kristaun Judeu iha Judeia neʼebé maioria kiak presiza tebes ai-han no mós buat seluk. Bainhira hatene kona-ba neʼe, irmaun-irmán sira iha Antiokia inklui ema Kristaun husi nasaun seluk, haruka ajuda “ba maun-alin sira neʼebé hela iha Judeia”. (Após 11:29) Sira hatudu duni domin Kristaun neʼebé loos!

23 Nuneʼe mós ho Maromak nia povu ohin loron, bainhira irmaun-irmán sira husi nasaun seluk ka iha ita-nia área rasik falta buat ruma, ita prontu atu ajuda sira. Komisaun ba Sukursál sei harii kedas Komisaun ba dezastre atu ajuda irmaun-irmán sira neʼebé hasoru dezastre naturais, hanesan anin-boot, rai-nakdoko, no tsunami. Neʼe hatudu katak ita hotu hatudu domin neʼebé loos ba malu.—João 13:34, 35; 1 João 3:17.

24. Oinsá mak ita hatudu katak ita komprende didiʼak vizaun neʼebé Pedro haree?

24 Nuʼudar ema Kristaun, ita komprende katak importante tebes mai ita atu aprende husi vizaun neʼebé Pedro haree iha Jope. Ita adora Maromak neʼebé la todan ba sorin. Nia hakarak ita atu haklaken ho didiʼak kona-ba ninia Ukun, neʼe katak haklaken ba ema hotu hodi la haree ba sira-nia rasa, nasaun, ka situasaun moris. Tan neʼe, mai ita hakaʼas an atu haklaken ba ema hotu neʼebé hakarak rona hodi sira iha oportunidade atu simu liafuan diʼak.—Rom 10:11-13.

Bainhira irmaun-irmán sira presiza ajuda, ita prontu atu ajuda sira

a Ema Judeu balu la hafolin ema neʼebé halo sasán husi animál kulit tanba serbisu neʼe liga ho animál nia mate-isin no prosesu atu halo serbisu neʼe mós uza asu nia tee. Ema Judeu sira lakohi ema sira-neʼe atu mai iha templu, no sira-nia fatin negósiu tenke dook husi sidade metru 20 liu. Tan neʼe, ita bele komprende tanbasá “Simão nia uma besik tasi”.—Após 10:6.

b Haree kaixa “ Cornélio no tropa Roma”.

c Informasaun ho títulu Nasihat yang Andal untuk Membesarkan Anak neʼebé fó sai iha 1 Novembru 2006, pájina 4-7.

d Haree kaixa “ Antiokia iha Síria”.

e Matenek-naʼin kona-ba ema Judeu nia istória naran Josefo temi katak “rai-hamlaha boot” neʼe akontese durante Liurai Cláudio nia ukun iha tinan 41-54 EC.