Skip to content

Skip to table of contents

Apéndise

Apéndise

 1 PRINSÍPIU SIRA

Maromak nia ukun-fuan sira bazeia ba ninia prinsípiu sira. Prinsípiu sira-neʼe mak lia-loos báziku neʼebé hakerek iha Bíblia laran. Prinsípiu sira-neʼe ajuda ita atu komprende Maromak nia hanoin no sentimentu kona-ba situasaun oioin. Prinsípiu sira ajuda ita atu halo desizaun diʼak iha ita-nia moris no halo buat neʼebé loos. Prinsípiu sira ajuda ita liuliu bainhira situasaun ruma mosu no la iha ukun-fuan iha Bíblia kona-ba situasaun neʼe.

Kapítulu 1, parágrafu 8

 2 HALO TUIR

Halo tuir Jeová signifika ita prontu atu halo buat neʼebé nia haruka ita atu halo. Jeová hakarak ita atu halo tuir nia tanba ita hadomi nia. (1 João 5:3) Se ita hadomi no fiar Maromak, ita sei halo tuir ninia matadalan iha situasaun hotu. Ita sei halo tuir nia maski neʼe susar ba ita. Diʼak ba ita atu halo tuir Jeová tanba nia hanorin ita oinsá atu moris diʼak no nia promete katak ita sei hetan bensaun barak iha futuru.​—Isaias 48:17.

Kapítulu 1, parágrafu 10

 3 LIBERDADE ATU HILI

Jeová fó ona ba ema ida-idak liberdade atu hili, ka kbiit atu halo desizaun. Nia la kria ita hanesan robot. (Deuteronómio 30:19; Josué 24:15) Ita bele uza ita-nia liberdade atu halo desizaun diʼak. Maibé se ita la kuidadu, ita bele halo desizaun la diʼak. Tanba ita iha liberdade atu hili, neʼe katak ita rasik mak tenke deside se ita hakarak laran-metin ba Jeová no hatudu katak ita hadomi tebes nia.

Kapítulu 1, parágrafu 12

 4 MATADALAN SIRA KONA-BA MORÁL

Jeová fó ba ita matadalan kona-ba morál atu ita hatene hahalok saida mak diʼak ka la diʼak. Iha Bíblia, ita bele aprende matadalan sira-neʼe no oinsá matadalan sira-neʼe bele ajuda ita atu moris diʼak. (Provérbios 6:16-19; 1 Korinto 6:9-11) Matadalan sira-neʼe ajuda ita atu hatene Maromak nia hanoin kona-ba saida mak sala ka loos. Matadalan sira-neʼe mós ajuda ita hatene oinsá atu hatudu domin, halo desizaun diʼak no hatudu laran-diʼak ba ema seluk. Maski mundu nia morál sai aat liután, maibé Jeová nia matadalan kona-ba morál nunka troka. (Deuteronómio 32:4-6; Malaquias 3:6) Se ita halo tuir Jeová nia matadalan, neʼe sei proteje ita husi susar oioin neʼebé bele kona ita-nia isin no emosaun.

Kapítulu 1, parágrafu 17

 5 KONXIÉNSIA

Ita-nia konxiénsia mak kbiit iha ita-nia laran neʼebé ajuda ita rekoñese saida mak loos ka sala. Jeová fó konxiénsia ba ita ida-idak. (Roma 2:14, 15) Atu ita-nia konxiénsia bele laʼo ho diʼak, ita tenke treinu ida-neʼe tuir Jeová nia matadalan kona-ba morál. Hodi nuneʼe, ita-nia konxiénsia bele ajuda ita atu foti desizaun neʼebé halo Maromak kontente. (1 Pedro 3:16) Ita-nia konxiénsia bele fó avizu ba ita bainhira ita atu foti desizaun neʼebé la diʼak, ka bele halo ita sente laran-susar depois ita halo sala. Ita-nia konxiénsia bele sai fraku, maibé ho Jeová nia ajuda, ita bele hadiʼa fali ida-neʼe. Konxiénsia neʼebé diʼak halo ita sente dame iha laran no respeitu ita-nia an.

Kapítulu 2, parágrafu 3

 6 HAMTAʼUK MAROMAK

Hamtaʼuk Maromak signifika ita hadomi no respeitu tebes nia toʼo lakohi atu halo buat ruma neʼebé halo nia triste. Hamtaʼuk Maromak ajuda ita atu halo hahalok diʼak no hasees an husi hahalok aat. (Salmo 111:10) Hamtaʼuk Maromak sei book ita atu rona ba Jeová nia liafuan hotu. Neʼe ajuda ita atu kumpre ita-nia promesa ba Jeová tanba ita respeitu tebes nia. Hamtaʼuk Maromak kona dalan neʼebé ita hanoin, hahalok neʼebé ita hatudu ba ema seluk, no desizaun neʼebé ita halo loroloron.

Kapítulu 2, parágrafu 9

 7 ARREPENDE AN

Arrepende an inklui sentimentu triste iha laran tanba halo ona sala. Ema neʼebé hadomi Maromak sente triste tebes bainhira sira hatene katak sira halo ona sala kontra Maromak nia hakarak. Se ita halo sala ruma, ita presiza husu Jeová atu fó perdua ba ita liuhusi Jesus nia sakrifísiu. (Mateus 26:28; 1 João 2:1, 2) Bainhira ita arrepende an husi laran no para atu halo hahalok aat, ita bele iha konfiansa katak Jeová sei perdua ita. Ita la presiza tan sente sala kona-ba buat neʼebé ita halo iha tempu uluk. (Salmo 103:10-14; 1 João 1:9; 3:19-22) Ita presiza hakaʼas an atu aprende husi ita-nia sala, troka hanoin neʼebé sala, no moris tuir Jeová nia matadalan sira.

Kapítulu 2, parágrafu 18

 8 KONGREGASAUN HASAI EMA

Bainhira ema neʼebé halo sala sériu la arrepende an no lakohi halo tuir Jeová nia hakarak sira, nia labele tan sai parte ba kongregasaun, no kongregasaun presiza hasai nia. Bainhira kongregasaun hasai ema ida, ita labele iha ligasaun tan ho ema neʼe no presiza para atu koʼalia ho nia. (1 Korinto 5:11; 2 João 9-11) Arranju atu hasai ema husi kongregasaun proteje Jeová nia naran no mós kongregasaun. (1 Korinto 5:6) Neʼe mós dixiplina neʼebé bele ajuda ema atu arrepende an hodi bele fila fali ba Jeová.—Lucas 15:17.

Kapítulu 3, parágrafu 19

 9 MATADALAN NO KONSELLU

Jeová hadomi ita no hakarak ajuda ita. Tan neʼe mak nia fó ba ita matadalan no konsellu liuhusi Bíblia no ema sira neʼebé hadomi Maromak. Tanba ita la perfeitu, ita presiza duni atu simu ajuda hanesan neʼe. (Jeremias 17:9) Se ita rona ho respeitu ba ema sira neʼebé Jeová uza atu dirije ita, ita hatudu katak ita respeitu nia no hakarak halo tuir nia.​—Ebreu 13:7.

Kapítulu 4, parágrafu 2

 10 FOTI AN NO HARAIK AN

Tanba ita la perfeitu, fasil ba ita atu sai foti an no hanoin an deʼit. Maibé Jeová hakarak ita atu haraik an. Dala barak, ita bele aprende atu haraik an bainhira ita kompara ita-nia an ho Jeová no rekoñese katak ita kiʼik liu fali nia. (Job 38:1-4) Atu hatudu haraik an, ita mós presiza aprende atu hanoin kona-ba ema seluk nia diʼak duké ita-nian rasik. Ema neʼebé foti an, hanoin katak nia mak diʼak liu fali ema seluk. Ema neʼebé haraik an buka-hatene didiʼak kona-ba ninia an no rekoñese ninia kbiit no mós ninia fraku sira. Nia la taʼuk atu rekoñese ninia sala, husu perdua, no simu sujestaun no mós konsellu. Ema neʼebé haraik an sadere ba Jeová no halo tuir ninia matadalan sira.​—1 Pedro 5:5.

Kapítulu 4, parágrafu 4

 11 PODÉR

Podér mak direitu atu fó orden no halo desizaun. Jeová mak iha podér boot liu hotu iha lalehan no rai. Jeová mak kbiit boot liu hotu iha universu no nia kria buat hotu. Nia sempre uza ninia podér atu ajuda ema seluk. Jeová fó ona responsabilidade ba ema balu atu tau matan ita. Porezemplu, inan-aman, katuas kongregasaun, no governu, no Jeová hakarak ita atu halo tuir ema sira-neʼe. (Roma 13:1-5; 1 Timóteo 5:17) Maibé, bainhira ema nia lei kontra Maromak nian, ita sei halo tuir Maromak duké ema. (Apóstolu 5:29) Bainhira ita halo tuir ema sira neʼebé Jeová fó ona podér, ita hatudu katak ita respeitu Jeová nia desizaun.

Kapítulu 4, parágrafu 7

 12 KATUAS KONGREGASAUN

Katuas kongregasaun mak irmaun sira neʼebé iha ona esperiénsia no Jeová uza sira atu tau matan ba kongregasaun. (Deuteronómio 1:13; Apóstolu 20:28) Irmaun sira-neʼe ajuda ita atu kontinua hametin ita-nia relasaun ho Jeová no adora Jeová ho dame no iha dalan neʼebé la runguranga. (1 Korinto 14:33, 40) Katuas sira simu sira-nia knaar liuhusi espíritu santu, tanba sira kumpre ona kritéria iha Bíblia laran. (1 Timóteo 3:1-7; Tito 1:5-9; 1 Pedro 5:2, 3) Ita tau fiar no apoia Maromak nia organizasaun, tan neʼe ita kontente atu apoia katuas kongregasaun sira.​—Salmo 138:6; Ebreu 13:17.

Kapítulu 4, parágrafu 8

 13 FAMÍLIA NIA ULUN

Jeová fó responsabilidade ba inan-aman atu tau matan ba sira-nia oan no sira-nia umakain. Maibé, Bíblia esplika katak laʼen mak família nia ulun. Se umakain ida la iha aman, entaun inan mak sei sai família nia ulun. Família nia ulun iha responsabilidade atu tau matan ba família nia presiza hanesan roupa, ai-han no hela-fatin. Importante tebes atu família nia ulun ajuda ninia família atu adora Jeová. Porezemplu, nia tenke ajuda ninia família atu tuir beibeik reuniaun kongregasaun nian, haklaken no estuda Bíblia hamutuk. Família nia ulun mós iha knaar atu halo desizaun. Nia sempre hakaʼas an atu banati-tuir Jesus hodi hatudu laran-diʼak no la ulun-toos, nunka trata aat ka siʼak demais ninia família. Neʼe ajuda família atu hadomi malu, atu nuneʼe família bele sente seguru no hametin sira-nia relasaun ho Jeová.

Kapítulu 4, parágrafu 12

 14 GRUPU ADMINISTRADÓR

Membru ba Grupu Administradór mak mane balu neʼebé iha esperansa atu bá lalehan. Maromak uza grupu neʼe atu dirije serbisu neʼebé ninia povu halaʼo. Iha apóstolu sira-nia tempu, Jeová uza grupu administradór atu dirije kongregasaun Kristaun hodi halaʼo adorasaun no mós haklaken. (Apóstolu 15:2) Ohin loron, irmaun sira neʼebé serbí nuʼudar Grupu Administradór dirije, fó matadalan no ajuda Maromak nia povu atu hakbesik nafatin ba Maromak. Bainhira irmaun sira-neʼe halo desizaun, sira sadere ba matadalan husi Maromak nia Liafuan no espíritu santu. Jesus bolu grupu neʼe nuʼudar “atan laran-metin no matenek”.​—Mateus 24:45-47.

Kapítulu 4, parágrafu 15

 15 TAKA ULUN

Dala ruma irmán ida simu knaar ruma neʼebé baibain irmaun sira mak halo iha kongregasaun. Bainhira nia halo knaar neʼe, nia hatudu respeitu ba Jeová nia arranju hodi taka ninia ulun. Maibé iha situasaun balu deʼit mak nia presiza taka ulun. Porezemplu, irmán ida sei taka ninia ulun se nia dirije estudu Bíblia bainhira irmaun ida neʼebé batizmu ona ka ninia laʼen iha neʼebá.​—1 Korinto 11:11-15.

Kapítulu 4, parágrafu 17

 16 NEUTRÁL

Se ita neutrál, ita la apoia buat polítiku. (João 17:16) Jeová nia povu apoia ninia Ukun. Hanesan Jesus, ita neutrál kona-ba mundu nia problema sira.

Jeová haruka ita atu “halo tuir governu no autoridade sira”. (Tito 3:1, 2; Roma 13:1-7) Maibé Maromak nia ukun-fuan mós dehan katak ita labele oho ema. Ema Kristaun nia konxiénsia sei la husik nia atu tama militár ka bá funu. Iha rai barak neʼebé iha serbisu militár obrigatóriu, duké tama militár karik ema Kristaun bele halo serbisu ba komunidade hanesan tesi-duʼut, pinta eskola, ka ajuda iha ospitál. Se atividade sira-neʼe la iha ligasaun ho militár, ema Kristaun ida-idak bele deside tuir ninia konxiénsia atu halo serbisu sira-neʼe ka lae.

Ita adora deʼit Jeová, tanba nia mak Kriadór. Maski ita hatudu respeitu ba símbolu nasaun nian, ita sei la kontinénsia ba bandeira ka kanta inu nasionál. (Isaias 43:11; Daniel 3:1-30; 1 Korinto 10:14) No mós, ema neʼebé serbí Jeová presiza halo desizaun rasik kona-ba la vota ba partidu polítiku ruma ka kandidatu ruma. Neʼe tanba ita deside ona atu apoia Maromak nia governu.​—Mateus 22:21; João 15:19; 18:36.

Kapítulu 5, parágrafu 2

 17 ESPÍRITU MUNDU NEʼE NIAN

Mundu neʼe halo ema iha hanoin hanesan Satanás. Baibain ema neʼebé la hadomi no la halo tuir Jeová no kontra ninia ukun-fuan sira mak iha hanoin hanesan neʼe. (1 João 5:19) Hanoin hanesan neʼe hamosu hahalok aat oioin. No buat hotu neʼe mak hanaran espíritu mundu neʼe nian. (Éfeso 2:2) Jeová nia povu hakaʼas an atu la husik espíritu neʼe domina sira. (Éfeso 6:10-18) Maibé ita hafolin tebes Jeová nia dalan sira no hakaʼas an atu iha hanoin hanesan ninian.

Kapítulu 5, parágrafu 7

 18 APOSTAZIA

Apostazia mak hahalok neʼebé kontra lia-loos husi Bíblia. Ema neʼebé hatudu hahalok neʼe, kontra Jeová no Jesus, Liurai ba Maromak nia Ukun, no ema sira-neʼe mós koko atu fó influénsia ba ema seluk atu ema apoia sira. (Roma 1:25) Sira hakarak hamosu dúvida iha Jeová nia povu nia hanoin. Ema Kristaun balu iha apóstolu sira-nia tempu kontra lia-loos, no ema balu iha ita-nia tempu mós halo nuneʼe. (2 Tesalónika 2:3) Ema sira neʼebé laran-metin ba Jeová lakohi iha ligasaun ho sira. Ita lakohi lee ka rona sira-nia ideia tan deʼit hakarak hatene ka ema seluk obriga ita. Ita laran-metin ba Jeová no hakarak adora nia mesak deʼit.

Kapítulu 5, parágrafu 9

 19 HAMOOS SALA

Tuir Moisés nia Ukun-Fuan, bainhira nasaun Izraél husu Jeová atu fó perdua ba sira-nia sala, sira lori sakrifísiu sira ba templu atu hamoos sala. Sakrifísiu sira-neʼe inklui trigu ka sevada, mina, no animál. Ida-neʼe fó-hanoin ema Izraél katak Jeová prontu atu fó perdua ba nasaun nia sala no ema ida-idak nia sala. Ikusmai, bainhira Jesus entrega ona ninia moris hodi taka ita-nia sala, ema la presiza tan hasaʼe sakrifísiu sira-neʼe atu hamoos sala. Jesus hasaʼe ona sakrifísiu neʼebé perfeitu “dala ida deʼit ba nafatin”.​—Ebreu 10:1, 4, 10.

Kapítulu 7, parágrafu 6

 20 RESPEITU ANIMÁL NIA MORIS

Tuir Moisés nia Ukun-Fuan, ema bele oho animál hodi han. Ukun-Fuan mós haruka ema Izraél atu hasaʼe animál nuʼudar sakrifísiu. (Levítico 1:5, 6) Maibé Jeová nunka fó lisensa ba ninia povu atu trata aat animál sira. (Provérbios 12:10) Tuir loloos, Ukun-Fuan inklui regra sira neʼebé proteje animál atu ema labele trata aat. Ukun-Fuan haruka ema Izraél atu tau matan didiʼak ba sira-nia animál.​—Deuteronómio 22:6, 7.

Kapítulu 7, parágrafu 6

 21 RAAN NIA PARTE KIʼIK LIU NO TRATAMENTU MÉDIKU

Raan nia parte kiʼik liu. Raan iha parte importante haat, neʼe mak glóbulu mean, glóbulu mutin, plaketa no plazma. Raan nia parte importante sira-neʼe mós bele haketak tan ba parte kiʼik liu. *

Ema Kristaun la simu transfuzaun raan tomak ka raan nia parte importante haat. Maibé, sira bele simu raan nia parte kiʼik liu ka lae? Bíblia la esplika kona-ba neʼe. Entaun ema Kristaun ida-idak tenke deside rasik tuir ninia konxiénsia neʼebé hetan ona treinu husi Bíblia.

Ema Kristaun balu halo desizaun atu la simu raan nia parte kiʼik hotu. Karik sira hanoin katak tuir Maromak nia Ukun-Fuan ba ema Izraél, animál nia raan hotu neʼebé hasai ona tenke fakar ba rai.​—Deuteronómio 12:22-24.

Ema seluk halo desizaun neʼebé la hanesan. Sira-nia konxiénsia husik sira atu simu raan nia parte kiʼik balu. Tuir sira-nia hanoin, raan nia parte kiʼik liu la reprezenta tan moris husi kriatura sira.

Bainhira halo desizaun kona-ba raan nia parte kiʼik liu, hanoin kona-ba pergunta sira tuirmai neʼe:

  • Haʼu hatene katak se haʼu la simu raan nia parte kiʼik hotu, neʼe katak haʼu mós sei la simu ai-moruk balu neʼebé bele kura moras ruma ka bele hapara raan neʼebé suli ka lae?

  • Oinsá haʼu bele esplika ba doutór kona-ba haʼu-nia desizaun atu simu ka la simu raan nia parte kiʼik balu?

Tratamentu médiku. Nuʼudar ema Kristaun, ita la halo doasaun raan, ka rai ita-nia raan rasik antes hetan operasaun hodi uza fali nuʼudar transfuzaun. Maibé, iha mós tratamentu médiku seluk neʼebé uza pasiente nia raan rasik. Ema Kristaun ida-idak tenke deside nanis kona-ba dalan neʼebé doutór sira bele uza ninia raan durante operasaun, tratamentu ruma, ka teste médiku. Durante tratamentu médiku sira-neʼe, karik pasiente nia raan sei haketak husi ninia isin ba tempu uitoan.​—Atu hetan informasaun liután, haree Menara Pengawal 15 Outubru 2000, pájina 30-31.

Porezemplu, iha tratamentu médiku ida neʼebé hanaran emodiluisaun. Neʼe mak prosesu neʼebé doutór halo lakleur antes operasaun hodi hasai pasiente nia raan balu no hatama fali ai-moruk been ba pasiente nia isin. Tuirmai, durante ka lakleur depois operasaun, doutór hatama fali pasiente nia raan neʼe ba ninia isin.

Iha tratamentu médiku ida seluk neʼebé hanaran rekuperasaun raan. Neʼe mak prosesu atu halibur pasiente nia raan neʼebé sai durante operasaun, no tuirmai hamoos no hatama fali raan neʼe ba pasiente nia isin durante ka lakleur depois operasaun.

Doutór ida-idak halaʼo tratamentu sira-neʼe iha dalan neʼebé la hanesan. Tan neʼe antes simu tratamentu médiku ruma ema Kristaun ida-idak tenke buka-hatene uluk kona-ba dalan neʼebé doutór sei uza ninia raan durante operasaun, tratamentu ruma, ka teste médiku.

Bainhira halo desizaun kona-ba tratamentu médiku neʼebé uza Ita-nia raan rasik, hanoin kona-ba pergunta sira tuirmai neʼe:

  • Se haʼu-nia raan suli liuhusi mákina ida no karik prosesu neʼe para tiha ba tempu balu, haʼu-nia konxiénsia sei husik haʼu atu haree raan sira-neʼe nafatin parte ba haʼu-nia isin no la presiza fakar ba rai ka lae?​—Deuteronómio 12:23, 24.

  • Haʼu-nia konxiénsia neʼebé hetan ona treinu husi Bíblia sei sente la diʼak ka lae se porezemplu durante tratamentu médiku ida doutór hasai haʼu-nia raan balu, troka raan neʼe hodi sai ai-moruk, no hatama fali ba haʼu-nia isin ka uza nuʼudar tratamentu ba kanek durante operasaun?

  • Haʼu komprende katak se haʼu la simu tratamentu médiku hotu neʼebé uza haʼu-nia raan rasik, neʼe katak haʼu mós sei la simu teste raan, emodiálize ka la uza mákina korasaun-pulmaun ka lae? Iha prosesu emodiálize, pasiente nia raan suli tama ba mákina ida neʼebé sei tais no hamoos raan neʼe, tuirmai raan neʼe suli tama fali ba pasiente nia isin. Mákina korasaun-pulmaun refere ba mákina neʼebé uza durante operasaun no mákina neʼe halaʼo funsaun nuʼudar fuan no pulmaun.

Antes halo desizaun kona-ba raan nia parte kiʼik liu no tratamentu médiku ruma neʼebé uza ita-nia raan rasik, ita presiza halo orasaun ba Jeová hodi husu ninia matadalan no tuirmai halo riset. (Tiago 1:5, 6) Depois neʼe, ita tenke uza ita-nia konxiénsia neʼebé hetan ona treinu husi Bíblia atu halo desizaun. Ita labele husu ema seluk kona-ba saida mak sira sei halo se sira hasoru situasaun hanesan ho ita, no ema seluk mós labele fó influénsia ba ita-nia desizaun.​—Roma 14:12; Galásia 6:5.

Kapítulu 7, parágrafu 11

 22 MORÁL NEʼEBÉ MOOS

Atu iha morál neʼebé moos, neʼe katak ita-nia hahalok no hanoin tenke moos tuir Maromak nia haree. Morál neʼebé moos envolve ita-nia hanoin, liafuan no hahalok. Jeová haruka ita atu hasees an husi hahalok seksuál hotu neʼebé foʼer ka sala seksuál. (Provérbios 1:10; 3:1) Ita tenke deside metin atu halo tuir Jeová nia morál neʼebé moos antes ita hasoru situasaun neʼebé bele tenta ita atu halo sala. Ita presiza halo orasaun beibeik ba Maromak atu ajuda ita iha hanoin neʼebé moos, no ita mós tenke hakaʼas an atu la simu tentasaun atu halo sala seksuál.​—1 Korinto 6:9, 10, 18; Éfeso 5:5.

Kapítulu 8, parágrafu 11

 23 HAHALOK AAT TOʼO LA SENTE MOE NO HAHALOK LA MOOS

Hahalok aat toʼo la sente moe inklui koʼalia ka halo buat neʼebé kontra duni Maromak nia matadalan no la sente moe. Ema neʼebé halo hanesan neʼe hatudu katak nia la respeitu Maromak nia ukun-fuan. Bainhira ema ida halo hahalok aat toʼo la sente moe, grupu tesi-lia nian sei tau matan ba problema neʼe. Hahalok la moos inklui hahalok sala oioin. Dala ruma bainhira ema ida halo hahalok la moos, grupu tesi-lia nian mak sei tau matan ba problema neʼe, maibé neʼe depende ba sala neʼebé nia halo.​—Galásia 5:19-21; Éfeso 4:19; atu hetan informasaun liután, haree “Pertanyaan Pembaca” iha Menara Pengawal 15 Jullu 2006.

Kapítulu 9, parágrafu 7; Kapítulu 12, parágrafu 10

 24 MASTURBASAUN

Jeová fó relasaun seksuál nuʼudar prezente ba feen-laʼen atu sira bele hatudu sai sira-nia domin ba malu. Maibé bainhira ema ida halo masturbasaun, ka book ninia oin-lulik atu lori ksolok ba ninia an rasik, nia uza Maromak nia prezente neʼe iha dalan neʼebé la moos. Toman neʼe bele estraga ema nia relasaun ho Jeová. Neʼe bele hamosu hakarak neʼebé foʼer no halo ema hanoin la loos kona-ba relasaun seksuál. (Koloso 3:5) Se Ita iha toman neʼe no sente susar atu para, labele rende an. (Salmo 86:5; 1 João 3:20) Halo orasaun ba Jeová husi laran hodi husu ajuda. Hasees an husi pornografia no buat seluk neʼebé bele book Ita atu iha hanoin foʼer. Se Ita-nia inan ka aman mak Testemuña, diʼak atu koʼalia ho sira ka bele mós koʼalia ho belun neʼebé maduru neʼebé respeitu Jeová nia ukun-fuan. (Provérbios 1:8, 9; 1 Tesalónika 5:14; Tito 2:3-5) Ita bele fiar katak Jeová haree no hafolin Ita-nia hakaʼas an atu moos nafatin iha dalan morál.​—Salmo 51:17; Isaias 1:18.

Kapítulu 9, parágrafu 9

 25 POLIGAMIA

Toman atu iha kaben rua ka liu mak hanaran poligamia. Jeová arranja moris kaben nian entre mane ida no feto ida. Iha Izraél antigu, Maromak husik mane sira atu iha feen rua ka liu, maibé neʼe la tuir ninia hakarak ba ema. Ohin loron, Jeová lakohi ninia povu atu iha kaben rua ka liu. Laʼen ida tenke iha feen ida deʼit no feen ida tenke iha laʼen ida deʼit.​—Mateus 19:9; 1 Timóteo 3:2.

Kapítulu 10, parágrafu 12

 26 SOE MALU NO HAKETAK MALU

Jeová hakarak feen no laʼen atu hela hamutuk nafatin durante sira moris. (Génesis 2:24; Malaquias 2:15, 16; Mateus 19:3-6; 1 Korinto 7:39) Jeová fó lisensa ba kaben-naʼin atu soe malu só deʼit se ninia kaben halo adultériu. Iha situasaun hanesan neʼe, Jeová fó direitu ba kaben neʼebé la halo sala atu deside se nia hakarak atu soe malu ka lae.—Mateus 19:9.

Dala ruma, ema Kristaun balu deside atu haketak an husi sira-nia kaben maski sira-nia kaben la halo sala seksuál. (1 Korinto 7:11) Iha situasaun sira tuirmai, ema Kristaun bele hanoin kona-ba haketak malu.

  • Ho neon la fó apoia: Laʼen lakohi tau matan ba ninia família iha dalan fíziku, toʼo ninia família la iha osan ka ai-han.​—1 Timóteo 5:8.

  • Halo violénsia makaʼas: Laʼen ka feen halo violénsia makaʼas toʼo halo ninia kaben sente katak ninia moris ka saúde iha perigu laran.​—Galásia 5:19-21.

  • Situasaun susar neʼebé bele estraga duni relasaun ho Jeová: Laʼen ka feen halo susar ba ninia kaben toʼo la iha duni dalan atu serbí Jeová.​—Apóstolu 5:29.

Kapítulu 11, parágrafu 19

 27 GABA NO ANIMA

Ita hotu presiza hetan gaba no anima. (Provérbios 12:25; 16:24) Ita bele hametin no fó kmaan ba malu liuhusi liafuan neʼebé diʼak no domin. Liafuan sira hanesan neʼe bele ajuda irmaun-irmán sira atu tahan no kontinua serbí Jeová maski hasoru susar boot. (Provérbios 12:18; Filipe 2:1-4) Se ema ruma sente laran-kraik tebes, ita presiza rona didiʼak ba nia ho respeitu no koko atu komprende ninia sentimentu. Neʼe ajuda ita hatene saida mak ita bele koʼalia ka halo atu apoia nia. (Tiago 1:19) Hakaʼas an atu koñese didiʼak irmaun-irmán sira atu nuneʼe Ita bele hatene saida mak sira presiza. Depois neʼe Ita bele ajuda sira atu hetan duni kmaan no anima husi Jeová.​—2 Korinto 1:3, 4; 1 Tesalónika 5:11.

Kapítulu 12, parágrafu 16

 28 KAZAMENTU

Bíblia la fó ukun-fuan espesífiku kona-ba kazamentu. Kostume no lei iha rai ida-idak la hanesan. (Génesis 24:67; Mateus 1:24; 25:10; Lucas 14:8) Buat neʼebé importante liu iha kazamentu mak juramentu neʼebé noiva no noivu halo iha Jeová nia oin. Noiva no noivu barak deside atu konvida sira-nia família no belun diʼak asiste sira-nia kazamentu bainhira sira fó sai sira-nia juramentu no mós husu katuas kongregasaun ida atu hatoʼo diskursu neʼebé bazeia ba Bíblia. Noiva no noivu rasik mak presiza deside atu iha festa kazamentu ka lae no festa neʼe sei halaʼo oinsá. (Lucas 14:28; João 2:1-11) Bainhira foti desizaun kona-ba oinsá halaʼo kazamentu, noiva no noivu presiza hanoin didiʼak kona-ba oinsá desizaun neʼe lori glória ba Jeová. (Génesis 2:18-24; Mateus 19:5, 6) Bíblia nia prinsípiu bele ajuda sira halo desizaun neʼebé diʼak. (1 João 2:16, 17) Se noiva no noivu deside atu oferese tua iha sira-nia festa kazamentu, sira presiza hili ema ruma atu tau matan didiʼak no kontrola ida-neʼe. (Provérbios 20:1; Éfeso 5:18) Se sira deside atu toka múzika ka halo atividade balu, sira presiza tau matan didiʼak atu buat sira-neʼe fó glória ba Jeová. Noiva no noivu Kristaun presiza tau fokus ba sira-nia relasaun ho Maromak no ba malu duké tau fokus deʼit ba loron kazamentu.—Provérbios 18:22; atu hetan informasaun liután, haree Menara Pengawal 15 Outubru 2006, pájina 18-31.

Kapítulu 13, parágrafu 18

 29 HALO DESIZAUN MATENEK

Ita hakarak halo desizaun diʼak neʼebé bazeia ba prinsípiu husi Maromak nia Liafuan. Porezemplu, karik ema Kristaun ida nia pár neʼebé laʼós Testemuña ba Jeová konvida nia atu bá han hamutuk ho família durante loron-boot ruma. Se Ita hasoru situasaun hanesan neʼe, saida mak Ita sei halo? Se Ita-nia konxiénsia husik Ita atu tuir, Ita bele esplika ba Ita-nia pár katak Ita sei la partisipa iha kostume neʼebé la tuir Bíblia. Ita mós tenke hanoin kona-ba se Ita-nia desizaun neʼe sei halo ema seluk sidi ka lae.​—1 Korinto 8:9; 10:23, 24.

Ita-nia patraun karik hakarak fó bonus ba Ita durante loron-boot sira. Ita bele simu bonus neʼe ka lae? Ita-nia patraun nia haree kona-ba bonus bele fó impaktu ba Ita-nia desizaun atu simu ka la simu bonus neʼe. Nia haree bonus neʼe nuʼudar parte ba selebrasaun loron-boot neʼe ka lae? Ka bonus neʼe mak dalan ida atu hatudu agradese? Hodi hanoin kona-ba pergunta sira-neʼe no mós buat seluk, Ita presiza deside rasik atu Ita simu ka la simu bonus neʼe.

Iha situasaun seluk, karik ema ruma fó Ita prezente durante loron-boot no dehan: “Haʼu hatene katak ó la selebra loron-boot neʼe, maibé haʼu hakarak ó simu ida-neʼe.” Karik ema neʼe hakarak hatudu deʼit laran-diʼak. Ka karik ema neʼe hakarak koko Ita-nia fiar ka hakarak Ita envolve iha loron-boot neʼe. Depois hanoin tiha kona-ba neʼe, Ita rasik bele deside atu simu ka la simu prezente neʼe. Bainhira Ita halo desizaun, Ita hakarak atu iha konxiénsia neʼebé moos no hatudu laran-metin ba Jeová.​—Apóstolu 23:1.

Kapítulu 13, parágrafu 22

 30 NEGÓSIU NO BUAT LEGÁL

Dala barak, se ema rezolve lalais problema ruma ho dame, karik neʼe sei la sai problema neʼebé boot. (Mateus 5:23-26) Ema Kristaun hotu nia objetivu prinsipál mak atu fó glória ba Jeová no hametin unidade iha kongregasaun.​—João 13:34, 35; 1 Korinto 13:4, 5.

Se ema Kristaun la konkorda malu kona-ba negósiu ruma, sira tenke koko atu rezolve ida-neʼe no la presiza lori malu ba tribunál. Iha 1 Korinto 6:1-8, apóstolu Paulo fó sai konsellu kona-ba problema legál entre ema Kristaun sira. Lori ita-nia maluk ba tribunál bele hafoʼer Jeová nia naran no mós kongregasaun. Bainhira ema Kristaun hanoin katak irmaun ka irmán ida halo sala sériu hanesan hafoʼer ema nia naran ka hamatak ema, Mateus 18:15-17 esplika hakat sira neʼebé nia tenke halo tuir atu rezolve problema neʼe. (1) Ulukliu sira tenke koko atu rezolve problema entre sira. (2) Se la hetan susesu, sira tenke husu ema maduru ida ka rua husi kongregasaun atu ajuda. (3) Tuirmai, se presiza, sira bele fó sai problema neʼe ba grupu katuas atu rezolve. Se problema neʼe toʼo katuas sira, katuas sei uza Bíblia nia prinsípiu atu koko ajuda ema hotu neʼebé envolve an iha problema neʼe hodi rezolve problema ho dame. Se ema ruma neʼebé envolve iha problema neʼe lakohi halo tuir Bíblia nia matadalan, karik katuas kongregasaun sira presiza forma grupu tesi-lia nian.

Tuir lei, iha situasaun balu neʼebé ema Kristaun ida presiza bá tribunál atu rezolve kazu ruma. Karik situasaun sira-neʼe inklui kazu kona-ba soe-malu, kazu kona-ba sé mak tau matan ba oan, kazu kona-ba oinsá sustenta família ka kazu kona-ba liman-rohan. Se ema Kristaun bá tribunál atu rezolve problema sira-neʼe ho dame, nia la kontra Paulo nia konsellu.

Se mosu problema sériu hanesan estraga ema, abuzu labarik, asalta, naʼok buat boot, ka oho ema, entaun ema Kristaun neʼebé kesar krime neʼe ba autoridade la kontra Paulo nia konsellu.

Kapítulu 14, parágrafu 14

 31 SATANÁS NIA LIA-BOSOK

Hahú husi jardín Eden, Satanás kontinua koko atu lohi ema. (Génesis 3:1-6; Apokalipse 12:9) Nia hatene katak se nia bele halo kleʼuk ema nia hanoin, nia bele fó influénsia ba sira atu halo buat aat. (2 Korinto 4:4; Tiago 1:14, 15) Nia uza sistema polítiku, relijiaun, negósiu, atividade halimar nian, edukasaun, no buat sira seluk atu habelar ninia hanoin no halo neʼe haree hanesan buat diʼak.​—João 14:30; 1 João 5:19.

Satanás hatene katak ninia tempu hela uitoan deʼit ona atu bele lohi ema. Tan neʼe nia hakaʼas an atu lohi ema barak liután, liuliu sira neʼebé serbí Jeová. (Apokalipse 12:12) Se ita la kuidadu, neineik-neineik Diabu bele fó influénsia ba ita-nia hanoin. (1 Korinto 10:12) Porezemplu, Jeová hakarak atu moris kaben nian dura. (Mateus 19:5, 6, 9) Maibé ema barak ohin loron haree moris kaben nian nuʼudar arranju temporáriu deʼit no fasil atu hakotu. Filme no programa televizaun barak mós habelar ideia neʼe. Ita tenke hakaʼas an atu la husik mundu nia hanoin kona-ba moris kaben nian atu fó influénsia mai ita.

Dalan seluk Satanás koko atu lohi ita mak liuhusi habelar ideia katak ita la presiza hakruʼuk ba ema seluk. (2 Timóteo 3:4) Se la kuidadu, ita sei la respeitu tan ema neʼebé Jeová hili atu tau matan ba ita. Porezemplu, karik irmaun ida bele komesa kontra matadalan husi katuas kongregasaun. (Ebreu 12:5) Ka karik irmán ida bele komesa duvida ho Jeová nia arranju kona-ba ulun iha família.​—1 Korinto 11:3.

Ita lakohi husik Satanás fó influénsia ba ita-nia hanoin. Duké halo nuneʼe, ita hakarak banati-tuir Jeová nia dalan atu hanoin no “kontinua hanoin deʼit kona-ba buat leten nian”.​—Koloso 3:2; 2 Korinto 2:11.

Kapítulu 16, parágrafu 9

 32 TRATAMENTU MÉDIKU

Ita hotu hakarak iha saúde diʼak, no bainhira ita moras, ita hakarak buka tratamentu neʼebé diʼak liu. (Isaias 38:21; Marcos 5:25, 26; Lucas 10:34) Ohin loron, iha tratamentu médiku oioin husi doutór sira no mós ema seluk. Bainhira ita deside kona-ba tratamentu neʼebé ita sei simu, importante atu halo tuir Bíblia nia prinsípiu sira. Ita hanoin-hetan katak Maromak nia Ukun deʼit mak sei kura ita-nia moras ba nafatin. Ita lakohi atu tau fokus demais ba ita-nia saúde toʼo haluha kona-ba ita-nia adorasaun ba Jeová.​—Isaias 33:24; 1 Timóteo 4:16.

Ita presiza hasees an husi tratamentu sira neʼebé haree hanesan liga ho anju aat nia forsa. (Deuteronómio 18:10-12; Isaias 1:13) Tan neʼe antes simu tratamentu médiku ka ai-moruk ruma, ita presiza buka-hatene tratamentu neʼe liga ho saida no habelar hanoin hanesan saida. (Provérbios 14:15) Ita labele haluha katak Satanás hakarak lohi ita atu envolve an ho espiritizmu. Se ita duvida katak tratamentu neʼe iha ligasaun ho espiritizmu, diʼak liu atu hasees an.​—1 Pedro 5:8.

Kapítulu 16, parágrafu 18

^ Doutór balu karik dehan katak raan nia parte importante haat mak hanesan deʼit ho raan nia parte kiʼik liu. Tan neʼe, Ita presiza esplika Ita-nia desizaun ba doutór katak Ita la simu transfuzaun raan tomak ka raan nia parte importante haat hanesan glóbulu mean, glóbulu mutin, plaketa no plazma.