Skip to content

Skip to table of contents

KAPÍTULU 15

Haksolok ho Ita-nia serbisu

Haksolok ho Ita-nia serbisu

“Ema hotu tenke . . . haksolok ho rezultadu hotu husi sira-nia serbisu makaʼas.”​—ECLESIASTES 3:13.

1-3. (a) Ema barak sente oinsá ho sira-nia serbisu? (b) Iha kapítulu neʼe, ita sei buka resposta ba pergunta saida deʼit?

 EMA iha mundu tomak serbisu makaʼas atu bele tau matan ba sira-nia an no mós sira-nia família. Maibé ema barak la gosta sira-nia serbisu ka sente laran-todan atu bá serbisu loroloron. Se Ita mós sente nuneʼe, saida mak Ita bele halo atu sente haksolok ho Ita-nia serbisu?

2 Jeová hatete: “Ema hotu tenke han-hemu no haksolok ho rezultadu hotu husi sira-nia serbisu makaʼas. Neʼe mak prezente husi Maromak.” (Eclesiastes 3:13) Jeová kria ita ho hakarak atu halo serbisu no presiza halo serbisu. Nia hakarak ita atu haksolok ho ita-nia serbisu.​—Lee Eclesiastes 2:24; 5:18.

3 Entaun, saida mak bele ajuda Ita haksolok ho Ita-nia serbisu? Ema Kristaun presiza hasees an husi serbisu saida deʼit? Oinsá mak ita bele serbisu no mós tau uluk ita-nia adorasaun ba Jeová? No serbisu importante saida mak ita presiza halo?

SERBISU-NAʼIN RUA NEʼEBÉ DIʼAK LIU

4, 5. Jeová hanoin oinsá kona-ba halo serbisu?

4 Jeová rasik gosta halo serbisu. Génesis 1:1 hatete: “Horiuluk kedas Maromak kria lalehan no rai.” Depois Maromak kria tiha mundu no buat hotu iha mundu, nia rasik hatete katak ninia kriasaun sira mak “diʼak tebes”. (Génesis 1:31) Ita-nia Kriadór sente kontente ho buat neʼebé nia kria.​—1 Timóteo 1:11.

5 Jeová nunka para atu halo serbisu. Jesus hatete: “Haʼu-nia Aman kontinua serbisu toʼo ohin loron.” (João 5:17) Maski ita la hatene serbisu kmanek hotu neʼebé Jeová kontinua halo, maibé ita hatene ona buat balu. Jeová kontinua hili ema balu neʼebé sei ukun hamutuk ho ninia Oan-Mane Jesus Kristu iha lalehan. (2 Korinto 5:17) Jeová kontinua tau matan ba ema no dirije serbisu haklaken iha mundu tomak. Rezultadu mak ema millaun ba millaun koñese Jeová no hetan esperansa atu moris ba nafatin iha mundu paraízu.​—João 6:44; Roma 6:23.

6, 7. Jesus mak serbisu-naʼin hanesan saida?

6 Hanesan ninia Aman, Jesus mós gosta halo serbisu. Antes mai mundu, Jesus mak Maromak nia “badaen neʼebé matenek” no nia serbisu hamutuk ho Maromak atu kria buat hotu iha lalehan no rai. (Provérbios 8:22-31; Koloso 1:15-17) Bainhira iha mundu, Jesus kontinua serbisu ho badinas. Nuʼudar mane joven, nia aprende atu sai badaen-ai neʼebé matenek atu halo odamatan, meza no kadeira. Jesus halo ninia serbisu ho didiʼak tanba ikusmai ema barak koñese nia nuʼudar “badaen-ai ida”.​—Marcos 6:3.

7 Maski nuneʼe, Jesus nia serbisu neʼebé importante liu iha mundu mak haklaken liafuan diʼak no hanorin ema kona-ba Jeová. Nia iha deʼit tinan tolu ho balu atu kumpre ninia serbisu haklaken, no nia serbisu badinas husi dadeer-saan toʼo kalan-boot. (Lucas 21:37, 38; João 3:2) Jesus laʼo kilómetru atus ba atus iha dalan neʼebé nakonu ho rai-rahun hodi fahe liafuan diʼak ba ema barak.​—Lucas 8:1.

8, 9. Tanbasá Jesus gosta ninia serbisu?

8 Ba Jesus, halo Maromak nia serbisu mak hanesan ai-han. Serbisu neʼe fó enerjia no forsa ba nia. Dala ruma, Jesus serbisu makaʼas toʼo la iha tempu atu han. (João 4:31-38) Nia aproveita oportunidade hotu atu ajuda ema seluk aprende kona-ba ninia Aman. Tan neʼe, nia bele hatete ba Jeová: “Haʼu fó ona glória ba Ita iha rai, tanba haʼu halo hotu ona serbisu neʼebé Ita fó mai haʼu atu halo.”​—João 17:4.

9 Klaru katak Jeová no Jesus serbisu makaʼas tebes no sente kontente ho sira-nia serbisu. Ita hakarak atu “halo tuir Maromak nia ezemplu” no ita hakarak atu “laʼo tuir [Jesus] nia ain-fatin ho didiʼak”. (Éfeso 5:1; 1 Pedro 2:21) Tan neʼe mak ita koko atu serbisu ho badinas no hakaʼas an atu halo didiʼak ita-nia serbisu.

ITA PRESIZA HANOIN OINSÁ KONA-BA SERBISU?

10, 11. Saida mak bele ajuda ita atu iha hanoin neʼebé pozitivu kona-ba ita-nia serbisu?

10 Nuʼudar Jeová nia povu, ita serbisu makaʼas atu tau matan ba ita-nia an no ita-nia família. Ita hakarak atu sente kontente ho ita-nia serbisu, maibé dala ruma la fasil. Entaun, saida deʼit mak ita bele halo atu sente haksolok ho ita-nia serbisu?

Iha hanoin pozitivu ajuda ita sente haksolok ho ita-nia serbisu

11 Iha hanoin neʼebé pozitivu. Karik ita labele troka ita-nia situasaun, maibé ita bele troka dalan neʼebé ita hanoin kona-ba ita-nia serbisu. Se ita komprende saida mak Jeová hakarak ita atu halo, neʼe bele ajuda ita. Porezemplu: Jeová hakarak ulun ba família atu sustenta família tuir ninia kbiit. Tuir loloos, Bíblia hatete katak ema neʼebé la sustenta ninia família mak “aat liu fali ema neʼebé la iha fiar”. (1 Timóteo 5:8) Se Ita mak ulun ba família, Ita presiza serbisu makaʼas atu sustenta família. Maski Ita gosta ka la gosta Ita-nia serbisu, Ita hatene katak Ita halo Jeová kontente tanba Ita sustenta Ita-nia família.

12. Oinsá serbisu ho badinas no laran-moos lori benefísiu mai ita?

12 Sai badinas no laran-moos. Se Ita hatudu hahalok sira-neʼe, neʼe bele halo fasil liu ba Ita atu sente haksolok ho Ita-nia serbisu. (Provérbios 12:24; 22:29) No Ita-nia patraun mós sei tau fiar ba Ita. Patraun sira hafolin serbisu-naʼin neʼebé laran-moos tanba sira sei la naʼok osan, sasán, ka tempu. (Éfeso 4:28) Importante liu mak, Jeová hatene bainhira Ita serbisu ho badinas no laran-moos. Ita bele iha konxiénsia neʼebé moos tanba Ita hatene katak Ita halo Maromak kontente.​—Ebreu 13:18; Koloso 3:22-24.

13. Rezultadu saida tan mak ita hetan se ita serbisu ho laran-moos?

13 Rekoñese katak Ita-nia hahalok iha serbisu-fatin bele lori glória ba Jeová. Ida-neʼe mós bele ajuda Ita atu sente haksolok ho Ita-nia serbisu. (Tito 2:9, 10) Karik Ita-nia kolega serbisu ida hakarak atu estuda Bíblia tanba haree Ita-nia ezemplu diʼak.​—Lee Provérbios 27:11; 1 Pedro 2:12.

HAʼU BELE HILI SERBISU HANESAN SAIDA?

14-16. Ita presiza hanoin pergunta saida deʼit kuandu Ita hili serbisu?

14 Bíblia la fó lista kona-ba serbisu saida deʼit mak ema Kristaun ida bele halo ka labele halo. Maibé Bíblia fó prinsípiu sira neʼebé bele ajuda ita halo desizaun diʼak kona-ba serbisu. (Provérbios 2:6) Hanoin kona-ba Bíblia nia prinsípiu sira no husu Ita-nia an pergunta sira tuirmai neʼe.

Buka serbisu neʼebé la kontra Jeová nia prinsípiu sira

15 Serbisu neʼe sei halo haʼu envolve ho buat neʼebé Jeová dehan sala ka lae? Ita aprende ona hahalok saida deʼit mak Jeová odi, hanesan naʼok no bosok. (Éxodo 20:4; Apóstolu 15:29; Éfeso 4:28; Apokalipse 21:8) Tan neʼe ita presiza hasees an husi serbisu sira neʼebé kontra Jeová nia prinsípiu sira.​—Lee 1 João 5:3.

16 Serbisu neʼe apoia ka habelar hahalok neʼebé Jeová bandu ka lae? Porezemplu, oinsá se ema oferese serbisu ida ba Ita nuʼudar resepsionista iha kasino ka fatin SDSB? La sala atu serbisu nuʼudar resepsionista. Maibé Ita aprende ona katak joga osan mak hahalok kaan-teen no Jeová hakribi hahalok neʼe. Entaun, maski Ita rasik la joga osan, maibé hodi serbisu iha fatin joga osan, neʼe hanesan Ita apoia hahalok neʼebé Jeová odi, loos ka lae?​—1 Korinto 6:10; 1 Timóteo 3:8.

17. Saida mak bele ajuda ita atu halo desizaun neʼebé halo Maromak kontente?

17 Hodi uza Bíblia nia prinsípiu, ita bele sai hanesan ema neʼebé temi iha Ebreu 5:14: “Sira . . . uza beibeik sira-nia kbiit atu tetu didiʼak, hodi halo nuneʼe sira treinu ona sira-nia kbiit neʼe atu hatene saida mak loos no saida mak sala.” Husu Ita-nia an: ‘Se haʼu simu serbisu neʼe, ema seluk sei sidi ka lae? Haʼu presiza husik hela haʼu-nia kaben no oan atu bá nasaun seluk hodi halo serbisu neʼe ka lae? Oinsá ida-neʼe bele kona sira?’

“BUKA-HATENE LOLOOS BUAT SIRA NEʼEBÉ IMPORTANTE LIU”

18. Tanbasá la fasil atu tau fokus nafatin ba ita-nia adorasaun?

18 Dala barak susar atu tau uluk ita-nia adorasaun ba Jeová durante “loron ikus sira” neʼebé iha problema barak. (2 Timóteo 3:1) La fasil atu hetan serbisu no mós kontinua halaʼo serbisu neʼe. Ita presiza sustenta ita-nia família, maibé ita hatene katak ita tenke tau uluk ita-nia adorasaun. Ita labele husik sasán no osan sai buat neʼebé importante liu iha ita-nia moris. (1 Timóteo 6:9, 10) Entaun, oinsá ita bele “buka-hatene loloos buat sira neʼebé importante liu” no iha tempu hanesan sustenta ita-nia família?—Filipe 1:10.

19. Tanbasá tau fiar ba Jeová bele ajuda ita atu iha hanoin neʼebé loos kona-ba serbisu?

19 Tau fiar tomak ba Jeová. (Lee Provérbios 3:5, 6.) Ita hatene katak Maromak hatene ho loloos buat neʼebé ita presiza no nia hanoin tebes ita. (Salmo 37:25; 1 Pedro 5:7) Maromak nia Liafuan hatete: “Iha imi-nia moris, keta hadomi osan, maibé kontente ho buat neʼebé imi iha ona. Tanba [Maromak] dehan ona: ‘Haʼu sei nunka husik ó, no haʼu sei nunka fila kotuk ba ó.’” (Ebreu 13:5) Jeová lakohi ita atu sempre sente estrese kona-ba sustenta ita-nia família. Maromak hatudu beibeik katak nia bele tau matan ba ninia povu nia presiza. (Mateus 6:25-32) Maski ita ida-idak halo serbisu neʼebé la hanesan, maibé ita hotu presiza estuda beibeik Maromak nia Liafuan, haklaken beibeik liafuan diʼak, no mós tuir beibeik reuniaun Kristaun.​—Mateus 24:14; Ebreu 10:24, 25.

20. Oinsá ita bele halo ita-nia moris simples?

20 Halo Ita-nia matan simples. (Lee Mateus 6:22, 23, no nota-rodapé.) Neʼe katak halo Ita-nia moris simples atu nuneʼe Ita bele tau fokus atu serbí Jeová. Ita hatene katak la diʼak atu tau uluk osan, moris diʼak ka sasán eletróniku foun duké ita-nia relasaun diʼak ho Maromak. Entaun, saida mak bele ajuda ita atu tau uluk ita-nia adorasaun? Ita tenke hakaʼas an atu la debe. Se Ita iha debe, halo planu atu hamenus ka selu fali ida-neʼe. Se ita la kuidadu, ita sei gasta ita-nia forsa no tempu barak atu tau matan ba sasán sira, no la iha ona tempu atu halo orasaun, estuda ka haklaken. Duké husik buat oioin halo ita-nia moris sai komplikadu, ita hakarak atu aprende oinsá atu sente kontente ho “ai-han no roupa” neʼebé ita iha ona. (1 Timóteo 6:8) Maski ita-nia moris la hanesan, maibé diʼak atu hanoin beibeik ita-nia situasaun hodi haree oinsá ita bele aumenta ita-nia serbisu ba Jeová.

21. Tanbasá ita presiza deside saida mak ita sei tau uluk iha ita-nia moris?

21 Tau uluk buat neʼebé importante liu. Ita presiza uza didiʼak ita-nia tempu, enerjia, sasán no osan. Se ita la kuidadu, ita sei gasta ita-nia tempu barak ba buat neʼebé ladún importante hanesan edukasaun no osan. Jesus hatete: “Kontinua buka uluk Maromak nia Ukun.” (Mateus 6:33) Ita-nia desizaun, toman sira, atividade loroloron nian no planu sira hatudu sai saida mak importante liu ba ita.

SERBISU IMPORTANTE LIU NEʼEBÉ ITA BELE HALO

22, 23. (a) Serbisu saida mak importante liu ba ema Kristaun? (b) Saida mak bele ajuda ita atu sente haksolok ho ita-nia serbisu?

22 Ita-nia serbisu neʼebé importante liu mak serbí Jeová no haklaken liafuan diʼak ba ema seluk. (Mateus 24:14; 28:19, 20) Hanesan Jesus, ita hakarak atu hakaʼas an halo serbisu neʼe. Ema balu muda ba fatin seluk neʼebé presiza liután haklaken-naʼin. Ema balu tan aprende língua seluk atu nuneʼe sira bele haklaken ba ema neʼebé koʼalia língua neʼe. Diʼak atu koʼalia ba ema neʼebé halo ona ida-neʼe no husu sira-nia esperiénsia. Sira sei fó-hatene Ita katak sira-nia moris sai kontente liu no iha folin.​—Lee Provérbios 10:22.

Serbí Jeová mak serbisu importante liu hotu neʼebé ita bele halo

23 Ohin loron, ita barak presiza gasta oras barak atu halo serbisu, ka halo serbisu iha fatin oioin atu bele sustenta ita-nia família. Jeová hatene ida-neʼe, no nia hafolin buat hotu neʼebé ita halo atu tau matan ba ita-nia família. Tan neʼe maski ita-nia serbisu la hanesan, maibé mai ita hotu kontinua banati-tuir Jeová no Jesus hodi halo ita-nia serbisu ho badinas. No hanoin-hetan katak ita-nia serbisu neʼebé importante liu mak serbí Jeová no haklaken liafuan diʼak kona-ba Maromak nia Ukun. Neʼe sei halo ita sente haksolok.