Skip to content

Skip to table of contents

KAPÍTULU 6

Oinsá atu hili atividade halimar nian?

Oinsá atu hili atividade halimar nian?

“Halo buat hotu-hotu ba Maromak nia glória.”​—1 KORINTO 10:31.

1, 2. Tanbasá mak ita tenke hili didiʼak atividade halimar nian?

 IMAJINA toʼok Ita atu han ai-fuan ida maibé Ita haree katak parte ida dodok ona. Ita sei halo saida? Ita sei han deʼit? Ita sei soe tiha? Ka Ita sei koʼa sai tiha parte neʼebé dodok no han deʼit parte neʼebé diʼak?

2 Ita bele kompara atividade halimar nian ho ai-fuan neʼe. Iha atividade halimar nian barak hanesan filme, livru, múzika, programa televizaun, no buat seluk tan. Atividade sira-neʼe balu mak diʼak, maibé barak liu mak aat tanba fó sai hahalok la morál, violénsia, ka espiritizmu. Ema balu hili atu halo atividade halimar nian hotu neʼebé sira gosta. Ema seluk sente katak atividade hotu mak aat. Maibé ema seluk tan hili ho didiʼak atu halo deʼit atividade neʼebé diʼak no la halo atividade neʼebé aat. Oinsá ho Ita?

3. Ita tenke hanoin kona-ba saida kuandu hili atividade halimar nian?

3 Ita hotu presiza tempu atu halimar, no ita hakarak atu hili didiʼak atividade halimar nian. Entaun ita tenke hanoin kona-ba oinsá atividade neʼebé ita hili bele kona ita-nia adorasaun ba Jeová.

“HALO BUAT HOTU-HOTU BA MAROMAK NIA GLÓRIA”

4. Bíblia nia prinsípiu saida mak bele ajuda ita atu hili atividade halimar nian?

4 Bainhira ita dedika an ba Jeová, ita promete ba nia atu uza ita-nia moris tomak hodi serbí nia. (Lee Eclesiastes 5:4.) Ita promete atu “halo buat hotu-hotu ba Maromak nia glória”. (1 Korinto 10:31) Neʼe katak ita mak Maromak nia atan bainhira tuir reuniaun ka haklaken no mós bainhira ita halo atividade halimar nian.

5. Ita tenke adora Jeová iha dalan oinsá?

5 Buat hotu neʼebé ita halo iha ita-nia moris liga ho ita-nia adorasaun ba Jeová. Apóstolu Paulo dehan: “Fó imi-nia isin nuʼudar sakrifísiu neʼebé moris, santu no Maromak simu.” (Roma 12:1) Jesus hatete: “Imi tenke hadomi Jeová imi-nia Maromak, ho imi-nia laran tomak, ho imi-nia moris tomak, ho imi-nia neon tomak no ho imi-nia kbiit tomak.” (Marcos 12:30) Ita hakarak duni fó buat neʼebé diʼak liu ba Jeová. Iha Izraél antigu, bainhira ema hasaʼe sakrifísiu ba Jeová, sira tenke fó animál neʼebé isin-diʼak. Se animál neʼe iha moras, Maromak la simu ida-neʼe. (Levítico 22:18-20) Dala ruma, Maromak mós la simu ita-nia adorasaun. Tanbasá?

6, 7. Oinsá mak atividade halimar nian neʼebé ita hili bele kona ita-nia relasaun ho Jeová?

6 Jeová hatete ba ita: “Imi tenkesér santu, tanba haʼu santu.” (1 Pedro 1:14-16; 2 Pedro 3:11) Jeová sei simu deʼit adorasaun neʼebé santu ka moos. (Deuteronómio 15:21) Ita-nia adorasaun sei la moos se ita halo buat neʼebé Jeová odi, hanesan hahalok la morál, violénsia, ka buat ruma neʼebé iha ligasaun ho anju aat sira. (Roma 6:12-14; 8:13) Maibé Jeová mós sei la kontente se ita gosta atividade halimar nian neʼebé fó sai buat sira-neʼe. Neʼe bele halo ita-nia adorasaun la moos no Jeová lakohi simu ida-neʼe, no mós bele estraga ita-nia relasaun ho nia.

7 Entaun oinsá ita bele hili didiʼak atividade halimar nian? Prinsípiu saida deʼit mak bele ajuda ita atu hatene atividade neʼebé diʼak ka aat?

ODI BUAT NEʼEBÉ AAT

8, 9. Ita tenke hasees an husi atividade halimar nian hanesan saida? Tanbasá?

8 Ohin loron iha atividade halimar nian oioin, balu diʼak ba ema Kristaun, maibé barak liu mak la diʼak. Ulukliu, mai ita buka-hatene atividade saida deʼit mak ita presiza hasees an.

9 Filme, múzika, website, vídeo game no programa televizaun barak fó sai hahalok la morál, violénsia, ka espiritizmu. Dala barak buat neʼebé aat fó sai iha dalan neʼebé haree hanesan la sala no komik. Maibé ema Kristaun tenke kuidadu atu la simu atividade neʼebé kontra Jeová nia prinsípiu neʼebé santu. (Apóstolu 15:28, 29; 1 Korinto 6:9, 10) Kuandu ita la simu atividade sira-neʼe, ita hatudu ba Jeová katak ita odi buat neʼebé aat.​—Salmo 34:14; Roma 12:9.

10. Se ita hili sala atividade halimar nian, neʼe bele lori rezultadu saida?

10 Maibé ema balu sente la sala atu hili atividade halimar nian neʼebé fó sai hahalok la morál, violénsia, ka espiritizmu. Sira hanoin: ‘Neʼe la perigu. Haʼu sei nunka halo buat sira-neʼe.’ Se ita hanoin hanesan neʼe, ita lohi ona ita-nia an. Bíblia hatete: “Laran mak makerek liu fali buat hotu-hotu no perigozu.” (Jeremias 17:9) Se ita gosta haree, rona ka lee buat sira neʼebé Jeová la simu, oinsá mak ita bele dehan katak ita odi buat sira-neʼe? Se ita sai toman atu haree, rona ka lee buat hirak-neʼe, karik ita sei sente katak neʼe baibain deʼit. Ikusmai, ita-nia konxiénsia sai fraku no la fó tan avizu ba ita bainhira ita besik atu halo desizaun sala.​—Salmo 119:70; 1 Timóteo 4:1, 2.

11. Oinsá Galásia 6:7 bele ajuda ita hili atividade halimar nian?

11 Maromak nia Liafuan hatete ba ita: “Buat naran deʼit neʼebé ema kari, nia mós sei koʼa ida-neʼe.” (Galásia 6:7) Tuir loloos, se ita gosta atividade halimar nian neʼebé aat, karik ikusmai ita sei halo tuir. Porezemplu, ema Kristaun balu toman ho atividade halimar nian neʼebé fó sai hahalok la morál, no ikusmai neʼe book sira atu halo sala seksuál. Maibé Jeová ajuda ita atu hili didiʼak atividade halimar nian. Oinsá?

UZA BÍBLIA NIA PRINSÍPIU ATU HALO DESIZAUN

12. Saida mak sei ajuda ita atu halo desizaun diʼak kona-ba atividade halimar nian?

12 Ita hatene ho klaru katak ita presiza hasees an husi atividade halimar nian balu tanba Jeová la simu. Maibé oinsá se ita la hatene ho loloos atividade ruma mak diʼak ka aat? Jeová la fó ita ukun-fuan barak kona-ba saida mak ita bele haree, rona, ka lee. Maibé, nia hakarak ita uza ita-nia konxiénsia neʼebé hetan ona treinu husi Bíblia. (Lee Galásia 6:5.) Jeová fó ita prinsípiu sira, ka lia-loos báziku neʼebé hanorin ita Jeová nia hanoin kona-ba situasaun ruma. Prinsípiu sira-neʼe ajuda treinu ita-nia konxiénsia. Neʼe ajuda ita atu hatene “saida mak Jeová hakarak” hodi ita bele halo desizaun neʼebé halo nia kontente.​—Éfeso 5:17.

Bíblia nia prinsípiu bele ajuda ita hili atividade halimar nian

13. Tanbasá ema Kristaun hili atividade halimar nian neʼebé la hanesan? Maibé saida mak importante ba ema Kristaun hotu?

13 Baibain, ema Kristaun ida-idak hili atividade halimar nian neʼebé la hanesan. Tanbasá? Tanba ita ida-idak gosta buat neʼebé la hanesan. No mós buat neʼebé ema ida simu, karik ema seluk la simu. Maski nuneʼe, atu halo desizaun diʼak, ema Kristaun hotu tenke halo tuir Bíblia nia prinsípiu sira. (Filipe 1:9) Neʼe sei ajuda ita atu hili atividade halimar nian neʼebé Maromak simu.​—Salmo 119:11, 129; 1 Pedro 2:16.

14. (a) Ita presiza hanoin kona-ba saida? Tanbasá? (b) Paulo fó konsellu saida ba ema Kristaun sira?

14 Ita mós presiza hanoin kona-ba tempu neʼebé ita uza atu halo atividade halimar nian. Neʼe sei ajuda ita hatene se atividade halimar nian mak importante liu ba ita ka lae. Nuʼudar ema Kristaun, buat neʼebé importante liu mak ita-nia serbisu ba Jeová. (Lee Mateus 6:33.) Maibé la ho neon, karik ita komesa uza tempu barak liu ba atividade halimar nian. Paulo fó konsellu ba ema Kristaun hodi dehan: “Haree didiʼak oinsá imi halaʼo imi-nia moris, atu imi la moris nuʼudar ema beik maibé nuʼudar ema matenek. Uza didiʼak imi-nia tempu.” (Éfeso 5:15, 16) Entaun ita presiza tau limite ba oras neʼebé ita bele uza ba atividade halimar nian no sempre tau uluk Maromak nia serbisu iha ita-nia moris.​—Filipe 1:10.

15. Oinsá ita bele proteje ita-nia an husi atividade halimar nian neʼebé bele estraga ita-nia relasaun ho Jeová?

15 Klaru katak, ita presiza hasees an husi atividade halimar nian neʼebé ita hatene Jeová la simu. Maibé oinsá se ita duvida ho atividade halimar nian balu? Ita presiza kuidadu nafatin ka lae? Hanoin toʼok, se Ita laʼo liuhusi dalan iha foho leten, Ita sei laʼo besik liu foho ninin ka lae? Lae. Se Ita hafolin Ita-nia moris, Ita sei hadook an husi perigu. Nuneʼe mós ho ita-nia desizaun kona-ba atividade halimar nian. Maromak nia Liafuan hatete ba ita: “Hadook ó-nia ain husi buat neʼebé aat.” (Provérbios 4:25-27) Tan neʼe ita hasees an husi atividade halimar nian neʼebé ita hatene katak aat. Maibé se ita duvida ho atividade ida, importante mós atu hasees an husi ida-neʼe. Ita lakohi halo buat ruma neʼebé bele estraga ita-nia relasaun ho Jeová.

BUKA-HATENE JEOVÁ NIA HANOIN

16. (a) Saida mak buat balu neʼebé Jeová odi? (b) Oinsá ita hatudu katak ita mós odi buat neʼebé Jeová odi?

16 Ema neʼebé hakerek salmo ida dehan: “Oh imi neʼebé hadomi Jeová, imi tenke odi buat neʼebé aat.” (Salmo 97:10) Bíblia hanorin ita kona-ba Jeová nia hanoin no sentimentu. Husu ba Ita-nia an: ‘Oinsá buat neʼebé haʼu aprende ajuda haʼu atu iha hanoin hanesan ho Jeová?’ Porezemplu, ita aprende katak Jeová odi “nanál neʼebé bosok, liman neʼebé fakar ema laran-moos nia raan, laran neʼebé planu buat aat, [no] ain neʼebé halai lalais atu halo hahalok aat”. (Provérbios 6:16-19) Ita aprende katak ita tenke hasees an husi “sala seksuál, . . . adora estátua, halo espiritizmu, . . . laran-moras malu, hirus toʼo la kontrola an, . . . lanu-teen, festa arbiru, no buat sira seluk neʼebé hanesan neʼe”. (Galásia 5:19-21) Ita komprende oinsá Bíblia nia prinsípiu sira-neʼe bele ajuda Ita atu hili atividade halimar nian ka lae? Ita hakarak halo tuir Jeová nia matadalan iha situasaun hotu, kuandu ita hamutuk ho ema seluk ka kuandu ita mesak. (2 Korinto 3:18) Tuir loloos, desizaun neʼebé ita halo kuandu mesak hatudu sai ita mak ema hanesan saida.​—Salmo 11:4; 16:8.

17. Antes atu hili atividade halimar nian, Ita presiza husu pergunta saida deʼit ba Ita-nia an?

17 Tan neʼe, kuandu hili atividade halimar nian, husu ba Ita-nia an: ‘Oinsá mak haʼu-nia desizaun bele kona haʼu-nia relasaun ho Jeová? Oinsá ida-neʼe kona haʼu-nia konxiénsia?’ Mai ita haree prinsípiu seluk tan neʼebé bele ajuda ita hili atividade halimar nian.

18, 19. (a) Paulo fó konsellu saida ba ema Kristaun? (b) Prinsípiu saida deʼit mak bele ajuda ita atu hili atividade halimar nian?

18 Bainhira hili atividade halimar nian, ita hili buat neʼebé ita sei hatama ba ita-nia neon. Paulo hakerek: “Kontinua hanoin kona-ba buat hotu neʼebé loos, buat hotu neʼebé importante, buat hotu neʼebé diʼak tuir Maromak nia haree, buat hotu neʼebé moos, buat hotu neʼebé haburas domin, buat hotu neʼebé merese respeitu, no buat hotu neʼebé santu no buat hotu neʼebé merese hahiʼi.” (Filipe 4:8) Bainhira ita halo nakonu ita-nia neon ho buat diʼak sira-neʼe, ita bele dehan: “Oh Jeová . . . haʼu harohan katak liafuan husi haʼu-nia ibun no hanoin iha haʼu-nia laran sei halo Ita kontente.”​—Salmo 19:14.

19 Husu ba Ita-nia an: ‘Haʼu halo nakonu haʼu-nia neon ho saida? Kuandu haree tiha filme ka programa ida iha televizaun, haʼu iha hanoin neʼebé moos ka lae? Haʼu sente dame no iha konxiénsia neʼebé diʼak ka lae? (Éfeso 5:5; 1 Timóteo 1:5, 19) Haʼu sente livre atu halo orasaun ba Jeová ka lae? Buat neʼebé haʼu haree book haʼu atu hanoin kona-ba violénsia no hahalok la morál ka lae? (Mateus 12:33; Marcos 7:20-23) Atividade halimar nian neʼebé haʼu hili book haʼu atu “halo tuir mundu” neʼe ka lae?’ (Roma 12:2) Ita-nia resposta ba pergunta sira-neʼe bele ajuda ita atu hatene saida mak ita presiza halo atu kontinua hametin ita-nia relasaun ho Jeová. Ita hakarak halo orasaun hanesan ema neʼebé hakerek salmo ida: “Keta husik haʼu hateke nafatin ba buat neʼebé folin-laek.” *​—Salmo 119:37.

ITA-NIA DESIZAUN BELE KONA EMA SELUK

20, 21. Tanbasá ita presiza hanoin kona-ba ema seluk nia sentimentu bainhira ita hili atividade halimar nian?

20 Prinsípiu importante ida seluk atu hanoin-hetan mak: “Maski buat hotu bele deʼit, maibé laʼós buat hotu hametin ema. Ema ida-idak tenke kontinua buka uluk ema seluk nia diʼak, laʼós buka diʼak deʼit ba ninia an.” (1 Korinto 10:23, 24) Maski ita iha liberdade atu halo buat ruma, maibé neʼe la dehan katak ita presiza halo ida-neʼe. Ita presiza hanoin didiʼak kona-ba oinsá ita-nia desizaun bele kona ita-nia irmaun-irmán sira.

21 Ema ida-idak nia konxiénsia la hanesan. Porezemplu, karik Ita-nia konxiénsia husik Ita atu haree programa televizaun balu. Maibé se Ita hatene irmaun-irmán seluk nia konxiénsia la husik sira atu haree programa neʼe, Ita sei halo saida? Maski Ita iha direitu atu haree programa neʼe, maibé karik Ita deside atu la haree. Tanbasá? Tanba Ita lakohi ‘halo sala hasoru Ita-nia maun-alin’ no liuliu Ita lakohi “halo sala hasoru Kristu”. (1 Korinto 8:12) Ita lakohi halo buat ruma neʼebé halo ita-nia maluk Kristaun sidi.​—Roma 14:1; 15:1; 1 Korinto 10:32.

22. Oinsá mak ita hatudu katak ita la ulun-toos kona-ba desizaun neʼebé ema Kristaun seluk halo?

22 Maibé oinsá se Ita-nia konxiénsia la husik Ita atu haree, lee, ka halo buat ruma neʼebé ema seluk sente diʼak? Tanba Ita hadomi no respeitu Ita-nia maluk Kristaun, Ita lakohi obriga sira atu halo desizaun hanesan ho Ita. Bainhira ita lori karreta, karik ema seluk lori karreta lalais ka neineik liu fali ita, maski nuneʼe sira nafatin xofér neʼebé diʼak. Nuneʼe mós, karik Ita no irmaun-irmán seluk halo desizaun neʼebé ladún hanesan kona-ba atividade halimar nian, maibé ita hotu halo tuir Bíblia nia prinsípiu.​—Eclesiastes 7:16; Filipe 4:5.

23. Saida mak bele ajuda ita hili didiʼak atividade halimar nian?

23 Entaun, saida mak bele ajuda ita atu hili didiʼak atividade halimar nian? Ita sei halo desizaun diʼak se ita uza ita-nia konxiénsia neʼebé hetan ona treinu tuir Bíblia nia prinsípiu no hanoin ita-nia irmaun-irmán sira. Ita sei sente kontente tanba ita “halo buat hotu-hotu ba Maromak nia glória”.

^ Ita bele hetan prinsípiu seluk tan neʼebé bele ajuda ita atu hili atividade halimar nian iha Provérbios 3:31; 13:20; Éfeso 5:3, 4; no Koloso 3:5, 8, 20.