Skip to content

Skip to table of contents

Pergunta husi lee-naʼin

Pergunta husi lee-naʼin

Ema kristaun bele ka lae uza IUD (intrauterine device) nuʼudar planeamentu familiár?

Kona-ba neʼe, kaben-naʼin ida-idak presiza buka-hatene IUD nia funsaun no mós haree didiʼak prinsípiu husi Bíblia. Ikusmai sira mak foti desizaun rasik hodi iha nafatin konxiénsia neʼebé moos.

Jeová haruka Adão no Eva: “Iha oan no sai barak bá.” Nia mós fó mandamentu neʼebé hanesan ba Noé no ninia família. (Gênesis [Kejadian] 1:28; 9:1) Bíblia la hatete katak ema kristaun sira ohin loron presiza halo tuir mandamentu neʼe. Tan neʼe, feen-laʼen ida-idak presiza deside kona-ba saida mak sira hakarak uza atu prevene hodi la bele iha oan ka bainhira mak atu iha oan. Sira presiza hanoin didiʼak kona-ba saida?

Kona-ba planeamentu familiár, ema kristaun sira presiza foti desizaun tuir Bíblia nia prinsípiu sira. Tan neʼe mak sira sei nunka hili atu halo abortu. Abortu mak dalan neʼebé atu oho moris iha feto ida nia kabun, se lae feto neʼebé isin-rua ikusmai sei hahoris bebé ida. Abortu neʼebé halo ho neon kontra Bíblia nia mandamentu kona-ba hatudu respeitu ba moris. (Êxodo [Keluaran] 20:13; 21:22, 23; Salmo [Mazmur] 139:16; Jeremias [Yeremia] 1:5) Maibé oinsá ho IUD?

Livru The Watchtower husi 15 Maiu 1979, pájina 30-31 uluk esplika kona-ba neʼe. Iha tempu neʼebá, IUD barak neʼebé feto baibain uza mak buat kiʼik ida halo husi plástiku neʼebé hatama ba feto nia oan-fatin atu prevene hodi la sai isin-rua. Informasaun husi The Watchtower neʼe esplika katak ema ladún hatene oinsá IUD sira bele prevene feto hodi sai isin-rua. Sientista barak esplika katak IUD nia funsaun mak atu hanetik mane nia esperma hodi la bele tama toʼo feto nia oan-fatin atu fertiliza (hasoru malu ho) tolun sira. Se esperma la fertiliza feto nia tolun, moris foun seluk mós la bele hahú.

Maibé iha tempu uluk, iha evidénsia balu neʼebé hatudu katak dala ruma esperma bele fertiliza tolun ida. Tolun neʼebé fertiliza ona bele moris iha trompa-falópiu (tuba Fallopi) ka bele mós halai ba oan-fatin. Se tolun neʼe bá toʼo oan-fatin, IUD bele hanetik tolun neʼebé fertiliza ona atu la belit ba oan-fatin nia didin, ka membrana, no tolun neʼebé fertiliza ona sei mate hodi feto neʼe la sai isin-rua. Neʼe bele kompara hanesan halo abortu ho neon. Informasaun husi The Watchtower neʼe hatete katak: “Ema kristaun neʼebé hakarak hatene kona-ba bele ka lae atu uza IUD, tenke hanoin didiʼak informasaun sira-neʼe tuir buat neʼebé Bíblia hatete kona-ba hatudu respeitu ba moris.”—Salmo (Mazmur) 36:9.

Maibé husi tempu neʼebé informasaun neʼe sai iha tinan 1979 toʼo ohin loron, médiku no siénsia mós laʼo ba oin liután.

Ohin loron iha IUD rua tan neʼebé la hanesan, ida uza riti no toʼo tiha tinan 1988 feto barak iha Estadus Unidus uza ona IUD neʼe. Ida seluk mak uza ormona no ema komesa faʼan iha tinan 2001. IUD oin rua neʼe iha funsaun saida?

Riti: Hanesan esplika ona iha leten katak IUD halo susar ba esperma atu nani ba feto nia oan-fatin hodi fertiliza feto nia tolun. Maibé iha buat seluk tan. IUD neʼebé uza riti, riti neʼe sai hanesan venenu hodi oho esperma. * No IUD sira-neʼe mós halo mudansa ba membrana iha oan-fatin.

Ormona: IUD seluk uza ormona neʼebé atu hanesan ormona neʼebé hetan iha ai-moruk kontrasepsaun (pil) neʼebé feto hemu. IUD sira-neʼe funsiona hanesan IUD tempu uluk nian, maibé sira mós husik ormona iha oan-fatin. Ba feto balu, ormona neʼe hapara sira-nia tolun atu la bele sai husi ováriu. Se ováriu la hasai tolun, esperma mós la bele fertiliza tolun, no moris foun ida la mosu. IUD sira-neʼe mós halo membrana iha oan-fatin sai mihis. * No halo mós raan-mutin iha servís sai isin hodi taka esperma la bele nani husi vajina ba oan-fatin.

Hanesan temi tiha ona, IUD oin rua neʼe halo mudansa ba membrana iha oan-fatin. Tan neʼe, se feto nia ováriu hasai tolun, no tolun neʼe sai fertiliza, karik tolun neʼe bele tama ba oan-fatin, maibé nia la bele belit tanba membrana la simu nia. Se nuneʼe, tolun neʼebé fertiliza ona sei mate sedu hodi feto neʼe la sai isin-rua. Maibé sientista sira fiar katak neʼe ladún akontese, no neʼe hanesan mós ho ai-moruk kontrasepsaun neʼebé feto hemu.

Neʼe duni, la iha ema ida mak bele hatete ho loloos katak IUD riti ka ormona nunka sei husik feto nia tolun atu fertiliza. Maski nuneʼe, evidénsia husi siénsia sira hatudu katak dala barak, IUD sira prevene duni tolun hodi la bele fertiliza, hodi nuneʼe mak feto barak la sai isin-rua.

Se feen-laʼen kristaun hanoin atu uza IUD, diʼak se sira koʼalia hamutuk ho doutór ida. Doutór bele fó-hatene ba sira kona-ba IUD saida mak bele hetan iha sira-nia rai, no esplika mós oinsá IUD bele ajuda ka lori risku ba feen. Feen-laʼen sei la husik ema seluk, inklui mós doutór, atu foti desizaun ba sira. (Roma 14:12; Galásia 6:4, 5) Neʼe mak desizaun neʼebé sira rasik tenke halo. Sira-nia hakarak mak atu halo Maromak kontente no iha nafatin konxiénsia neʼebé moos.—Kompara ho 1 Timóteo 1:18, 19; 2 Timóteo 1:3.

^ par. 4 Informasaun husi England’s National Health Service hatete katak: “IUD neʼebé uza riti barak, diʼak liu toʼo porsentu 99 liu. Neʼe dehan katak, iha tinan ida nia laran, feto naʼin-100 neʼebé uza IUD, la toʼo porsentu ida sei sai isin-rua. IUD neʼebé uza riti uitoan deʼit ladún iha forsa.”

^ par. 5 Tanba IUD neʼebé uza ormona halo membrana iha oan-fatin sai mihis, doutór sira dala ruma halo reseita ba feto sira neʼebé kaben ka seidauk kaben atu uza IUD neʼe hodi kontrola menstruasaun neʼebé makaʼas.