Skip to content

Skip to table of contents

Husik Maromak nia ukun-fuan no prinsípiu sira treinu Ita-nia konxiénsia

Husik Maromak nia ukun-fuan no prinsípiu sira treinu Ita-nia konxiénsia

“Haʼu hanoin kleʼan kona-ba Ita-nia avizu sira.”​—SALMO (MAZMUR) 119:99.

KNANANUK: 34, 49

1. Saida mak hatudu katak ita ema mak boot liu animál sira?

JEOVÁ fó ba ita ema buat espesiál ida, neʼe mak konxiénsia. Animál sira la iha konxiénsia, tan neʼe, ita mak boot liu animál sira. Oinsá mak ita hatene katak Adão no Eva iha konxiénsia? Tanba bainhira sira halo tiha sala, sira subar husi Maromak. Neʼe hatudu katak sira-nia konxiénsia fó sinál ba sira.

2. Iha dalan saida mak ita-nia konxiénsia hanesan kompas? (Haree dezeñu iha leten.)

2 Ita-nia konxiénsia mak kbiit iha laran neʼebé fó-hatene ita katak ita halo buat neʼebé loos ka sala, no konxiénsia neʼe bele dirije ita iha ita-nia moris. Ema neʼebé ninia konxiénsia seidauk hetan treinu mak hanesan ró neʼebé ninia kompas aat ona. Anin-boot no tasi nia korrente bele halo ró neʼe halai ba fatin sala. Maibé se kompas laʼo diʼak, kapitaun bele lori ró neʼe ba dalan neʼebé loos. Hanesan neʼe mós, se ita treinu ita-nia konxiénsia, ita mós bele laʼo iha dalan neʼebé loos.

3. Saida mak bele akontese se ita la treinu didiʼak ita-nia konxiénsia?

3 Se ita-nia konxiénsia la hetan treinu, konxiénsia neʼe sei la fó avizu neʼebé ita presiza atu sees husi sala. (1 Timóteo 4:1, 2) Karik ita-nia konxiénsia sei halo ita fiar katak “buat aat mak diʼak”. (Isaías [Yesaya] 5:20) Jesus hatete ba ninia dixípulu sira: “Oras sei toʼo mai kuandu ema hotu neʼebé oho imi hanoin katak sira halo serbisu santu ba Maromak.” (João 16:2) Ema neʼebé oho dixípulu Estevão hanoin hanesan neʼe. (Apóstolu 6:8, 12; 7:54-60) Iha ema nia istória, ema barak neʼebé dehan katak sira fiar ba Maromak, halo hahalok aat tebes hanesan oho ema, no hatete katak sira halo ida-neʼe ba Maromak. Maibé tuir loloos, buat neʼebé sira halo kontra Maromak nia ukun-fuan sira. (Êxodo [Keluaran] 20:13) Loos duni, sira-nia konxiénsia la dirije sira atu laʼo iha dalan neʼebé loos.

4. Saida mak ita bele halo atu ita-nia konxiénsia laʼo diʼak nafatin?

4 Se nuneʼe, saida mak ita bele halo atu ita-nia konxiénsia laʼo diʼak nafatin? Ukun-fuan no prinsípiu sira husi Bíblia mak “diʼak atu hanorin, atu hatudu sai buat neʼebé sala, atu hadiʼa buat hotu, no atu fó dixiplina tuir Maromak nia matadalan neʼebé loos”. (2 Timóteo 3:16) Ita presiza estuda Bíblia beibeik, hanoin kleʼan kona-ba buat neʼebé ita lee, no halo tuir buat neʼebé ita aprende. Hodi nuneʼe, ita sei sai matenek liu oinsá atu hanoin tuir Jeová nia hanoin. Rezultadu mak, ita-nia konxiénsia sei dirije ita iha dalan neʼebé loos. Agora, mai ita koʼalia kona-ba oinsá ita bele uza Jeová nia ukun-fuan no prinsípiu sira atu treinu ita-nia konxiénsia.

HUSIK MAROMAK NIA UKUN-FUAN SIRA TREINU ITA

5, 6. Oinsá mak Maromak nia ukun-fuan sira ajuda ita?

5 Atu Jeová nia ukun-fuan sira bele ajuda ita, la toʼo atu lee ka hatene deʼit ukun-fuan sira-neʼe. Ita presiza hadomi no respeitu ukun-fuan sira-neʼe. Bíblia hatete: “Odi buat neʼebé aat, no hadomi buat neʼebé diʼak.” (Amós 5:15) Maibé oinsá mak ita bele halo ida-neʼe? Xave mak, ita presiza aprende oinsá atu haree buat hotu tuir Jeová nia haree. Porezemplu, hanoin toʼok, ba semana balu ona, ita la bele dukur iha kalan. Doutór haruka ita atu han hahán neʼebé diʼak, ezersísiu liután, no halo mudansa seluk tan iha ita-nia moris. Ita halo tuir ninia konsellu neʼe, no lakleur, ita haree rezultadu neʼebé diʼak. Ita sei sente agradese tebes ba doutór tanba hodi halo tuir ninia matadalan, ita sente diʼak liután iha ita-nia moris.

6 Hanesan neʼe mós, ita-nia Kriadór fó mai ita ukun-fuan sira atu proteje ita husi konsekuénsia aat tanba sala, no atu ita bele iha moris neʼebé diʼak. Porezemplu, Bíblia hanorin katak ita labele bosok, naʼok, halo sala seksuál, halo violénsia no espiritizmu. (Lee Provérbios [Amsal] 6:16-19; * Apokalipse 21:8) Bainhira ita haree rasik benefísiu husi halo tuir Jeová, ita sei hadomi liután nia no ninia ukun-fuan sira.

7. Lee no medita kona-ba istória sira husi Bíblia bele ajuda ita atu halo saida?

7 Ita la presiza kontra Maromak nia ukun-fuan no hetan konsekuénsia aat mak foin ita aprende saida mak loos no sala. Tanbasá? Tanba ita bele aprende husi ema iha tempu uluk nia sala. Ezemplu sira-neʼe ita bele hetan iha Bíblia laran. Provérbios 1:5 hatete: “Ema neʼebé matenek rona no hakarak atu simu hanorin tan.” Ita simu hanorin neʼebé diʼak liu husi Maromak, hanesan bainhira ita lee no medita kona-ba Bíblia nia istória sira. Porezemplu, hanoin kona-ba oinsá David sente laran-moras tebes bainhira nia la halo tuir Jeová hodi halo sala seksuál ho Batseba. (2 Samuel 12:7-14) Bainhira Ita lee istória neʼe, husu ba Ita-nia an: ‘Saida mak David bele halo nanis atu hasees an husi problema neʼe? Se haʼu mak hasoru situasaun hanesan neʼe, haʼu sei halo saida? Haʼu sei halai husi situasaun neʼe hanesan José, ka monu ba sala hanesan David?’ (Gênesis [Kejadian] 39:11-15) Se ita hanoin didiʼak kona-ba konsekuénsia aat husi sala, neʼe sei ajuda ita atu odi liután buat neʼebé aat.

8, 9. (a) Ita-nia konxiénsia ajuda ita atu halo saida? (b) Oinsá mak ita-nia konxiénsia laʼo hamutuk ho Jeová nia prinsípiu sira?

8 Ita hasees an husi buat neʼebé Maromak odi, maibé oinsá se ita hasoru situasaun neʼebé Bíblia la fó sai ukun-fuan? Oinsá mak ita bele hatene saida mak Maromak hakarak ita atu halo? Se ita treinu ona ita-nia konxiénsia tuir Bíblia, ita bele halo desizaun neʼebé matenek.

9 Tanba Jeová hadomi ita, nia fó mai ita prinsípiu sira neʼebé bele treinu ita-nia konxiénsia. Nia esplika: “Haʼu, Jeová, mak imi-nia Maromak, haʼu hanorin imi kona-ba buat neʼebé diʼak liu ba imi, no dirije imi iha dalan neʼebé imi tenke laʼo bá.” (Isaías [Yesaya] 48:17, 18) Bainhira ita hanoin didiʼak kona-ba Bíblia nia prinsípiu sira no husik ida-neʼe book ita-nia laran, ita bele korrije no hadiʼa ita-nia konxiénsia. No ida-neʼe sei ajuda ita halo desizaun neʼebé matenek.

HUSIK MAROMAK NIA PRINSÍPIU SIRA DIRIJE ITA

10. Saida mak prinsípiu, no oinsá mak Jesus uza prinsípiu sira bainhira nia hanorin?

10 Prinsípiu mak lia-loos importante ida neʼebé dirije ita-nia hanoin no ajuda ita atu foti desizaun neʼebé diʼak. Hatene Jeová nia prinsípiu sira ajuda ita atu komprende ninia hanoin, no mós ajuda ita atu hatene tanbasá mak nia fó ukun-fuan balu ba ita. Jesus uza prinsípiu sira atu hanorin ninia dixípulu sira katak ema nia hahalok iha konsekuénsia. Porezemplu, nia hanorin katak hirus bele lori ema atu halo violénsia, no hanoin neʼebé foʼer bele lori ema atu halo sala seksuál. (Mateus 5:21, 22, 27, 28) Bainhira ita husik Jeová nia prinsípiu sira atu dirije ita, ita-nia konxiénsia sei hetan treinu, no ita sei halo desizaun neʼebé lori glória ba Maromak.​—1 Korinto 10:31.

Ema kristaun neʼebé maduru respeitu ema seluk nia konxiénsia (Haree parágrafu 11, 12)

11. Fó toʼok ezemplu oinsá ema nia konxiénsia bele book sira atu foti desizaun neʼebé la hanesan ema seluk nian.

11 Maski ita uza Bíblia hodi treinu ita-nia konxiénsia, desizaun neʼebé ita foti karik la hanesan ho desizaun neʼebé ema kristaun seluk foti. Ezemplu ida mak kona-ba hemu tua. Bíblia la dehan katak sala atu hemu tua, maibé dehan ita la bele hemu demais no sai lanu. (Provérbios [Amsal] 20:1; 1 Timóteo 3:8) Ida-neʼe katak ema kristaun ida bele hemu deʼit no la presiza hanoin kona-ba ema seluk, naran katak la hemu demais ka lae? Lae. Maski ninia konxiénsia rasik husik nia atu hemu, maibé nia presiza nafatin atu hanoin kona-ba ema seluk nia konxiénsia.

12. Oinsá mak Roma 14:21 ajuda ita atu respeitu ema seluk nia konxiénsia?

12 Apóstolu Paulo hatete katak ita presiza respeitu ema seluk nia konxiénsia. Nia hatete: “Diʼak liu atu la han naʼan, la hemu tua-uvas ka la halo buat naran deʼit neʼebé halo imi-nia maun-alin sidi.” (Roma 14:21) Maski ita iha direitu atu hemu tua, maibé ita sei prontu atu husik ida-neʼe hodi la halo sidi ita-nia maluk neʼebé iha konxiénsia la hanesan ita-nian ka lae? Ita-nia irmaun-irmán balu uluk iha problema ho hemu tua demais antes sira tama lia-loos. Maibé agora sira deside metin atu sees husi tua. Ita lakohi duni halo buat ruma neʼebé bele book ema neʼe atu fila fali ba ninia toman uluk nian no lori susar ba ninia an! (1 Korinto 6:9, 10) Tan neʼe, se ita simu ema iha ita-nia uma nuʼudar bainaka, ita sei obriga nia atu hemu tua ka lae, maski nia hatete ona nia lakohi? Lae duni, tanba neʼe la hatudu domin.

13. Oinsá mak Timóteo respeitu ema seluk nia konxiénsia hodi ajuda sira simu lia-loos?

13 Bainhira Timóteo sei joven, nia hakarak atu simu sirkunsizaun maski neʼe moras tebes. Nia halo ida-neʼe tanba nia hatene katak sirkunsizaun mak importante tebes ba ema judeu neʼebé nia atu haklaken bá. Hanesan Paulo, Timóteo lakohi halo ema ida sidi. (Apóstolu 16:3; 1 Korinto 9:19-23) Ita mós prontu atu halo sakrifísiu hodi la halo ema sidi ka lae?

“LAʼO BA OIN HODI SAI EMA BOOT”

14, 15. (a) Oinsá mak ita sai ema kristaun neʼebé maduru? (b) Oinsá mak ema kristaun sira neʼebé maduru trata ema seluk?

14 Ita hotu lakohi kontente deʼit ho “hanorin neʼebé simples kona-ba Kristu”. Ita hakarak “laʼo ba oin hodi sai ema boot”. (Ebreu 6:1) Maibé sai ema kristaun neʼebé maduru la akontese automátiku deʼit. Ita presiza hakaʼas an nafatin no aumenta beibeik ita-nia matenek no koñesimentu. Tan neʼe, importante tebes atu lee Bíblia loron-loron. (Salmo [Mazmur] 1:1-3) Ita halo ida-neʼe daudaun ka lae? Se Ita lee Bíblia loron-loron, Ita sei komprende liután Jeová nia ukun-fuan no prinsípiu sira.

15 Saida mak ukun-fuan neʼebé importante liu ba ema kristaun sira? Neʼe mak ukun-fuan domin nian. Jesus hatete ba ninia dixípulu sira: “Ho ida-neʼe mak ema hotu sei hatene katak imi haʼu-nia dixípulu sira, se imi iha domin ba malu.” (João 13:35) Domin bolu nuʼudar “liurai nia ukun-fuan neʼebé boot liu hotu” no apóstolu Paulo dehan katak “domin kumpre ukun-fuan”. (Tiago 2:8; Roma 13:10) Ita la hakfodak katak domin mak importante, tanba Bíblia dehan “Maromak mak domin.” (1 João 4:8) Ba Maromak, domin laʼós deʼit sentimentu ida. Nia hatudu ninia domin liuhusi hahalok. João hakerek: “Iha dalan neʼe mak Maromak hatudu nia domin mai ita, basá nia haruka ninia Oan-Mane mesak ba mundu atu ita bele hetan moris liuhusi nia.” (1 João 4:9) Bainhira ita hatudu domin ba Jeová, Jesus, ita-nia irmaun-irmán sira no ema seluk, ita hatudu katak ita mak ema kristaun neʼebé maduru.​—Mateus 22:37-39.

Se ita uza Bíblia nia prinsípiu sira, ita-nia konxiénsia bele dirije ita ba dalan neʼebé loos (Haree parágrafu 16)

16. Tanbasá mak ita sei hafolin liután prinsípiu sira nuʼudar ita sai ema kristaun neʼebé maduru?

16 Baibain, ukun-fuan sira aplika liuliu ba situasaun neʼebé espesífiku, maibé prinsípiu bele aplika iha situasaun barak. Tan neʼe, nuʼudar ita laʼo ba oin hodi sai ema kristaun neʼebé maduru, ita sei hafolin liután prinsípiu sira. Porezemplu, labarik ida la komprende tanbasá perigu atu habelun ho ema neʼebé ladiʼak. Tan neʼe, ninia inan-aman fó ukun-fuan ba nia atu proteje nia. (1 Korinto 15:33) Maibé nuʼudar labarik neʼe sai boot, nia aprende oinsá atu uza Bíblia nia prinsípiu sira. Neʼe sei ajuda nia atu hili rasik ema neʼebé diʼak atu sai ninia belun. (Lee 1 Korinto 13:11; 14:20.) Bainhira ita uza Bíblia nia prinsípiu sira, ita-nia konxiénsia hetan treinu liután no bele dirije ita iha dalan neʼebé loos. Ita bele komprende ho diʼak liután saida mak Maromak hakarak ita atu halo iha situasaun ida-idak.

17. Tanbasá mak ita bele dehan katak ita iha buat hotu neʼebé ita presiza atu foti desizaun ho matenek?

17 Ita iha buat hotu neʼebé ita presiza hodi foti desizaun neʼebé halo Jeová kontente. Iha Bíblia, iha ukun-fuan no prinsípiu sira neʼebé ajuda ita “sai kompletu hodi prontu atu halo serbisu diʼak hotu”. (2 Timóteo 3:16, 17) Tan neʼe, buka didiʼak ba Bíblia nia prinsípiu sira, hodi bele “buka-hatene saida mak Jeová hakarak [ita] atu halo”. (Éfeso 5:17) Jeová nia organizasaun fó buat barak atu ajuda ita, porezemplu, Indeks Publikasi Menara Pengawal, Livru atu ajuda Testemuña ba Jeová buka informasaun, Watchtower Library, Livru Haklaken BIBLIOTEKA ONLINE, no aplikasaun JW Library. Uza buat sira-neʼe bele ajuda ita atu hetan benefísiu liután bainhira ita estuda mesak ka estuda ho família.

BENSAUN SIRA HUSI KONXIÉNSIA NEʼEBÉ HETAN TREINU HUSI BÍBLIA

18. Bensaun saida deʼit mak ita hetan se ita halo tuir Jeová nia ukun-fuan no prinsípiu sira iha ita-nia moris?

18 Ita hetan bensaun barak bainhira ita halo tuir Jeová nia ukun-fuan no prinsípiu sira! Salmo 119:97-100 hatete: “Oh haʼu hadomi tebes Ita-nia ukun-fuan! Haʼu hanoin kleʼan kona-ba neʼe loron tomak. Ita-nia mandamentu sira halo haʼu matenek liu fali haʼu-nia inimigu sira, tanba mandamentu sira-neʼe hamutuk ho haʼu ba nafatin. Haʼu iha matenek boot liu fali haʼu-nia mestre sira hotu, tanba haʼu hanoin kleʼan kona-ba Ita-nia avizu sira. Haʼu-nia hahalok hatudu katak haʼu komprende barak liu fali katuas sira, tanba haʼu kumpre Ita-nia lei sira.” Bainhira ita uza tempu atu hanoin didiʼak kona-ba Jeová nia ukun-fuan no prinsípiu sira, ita sei foti desizaun ho matenek liután. Hodi hakaʼas an, ita bele “sai kompletu nuʼudar ema boot loloos hanesan ho Kristu” se ita husik Maromak nia ukun-fuan no prinsípiu sira treinu ita-nia konxiénsia.​—Éfeso 4:13.

^ par. 6 Provérbios 6:16-19 16 Iha buat neen neʼebé Jeová odi; Sin, buat hitu neʼebé nia hakribi: 17 Matan neʼebé loko an, nanál neʼebé bosok, liman neʼebé fakar ema laran-moos nia raan, 18 Laran neʼebé planu buat aat, ain neʼebé halai lalais atu halo hahalok aat, 19 Ema neʼebé fó sasin falsu hodi bosok deʼit kona-ba buat hotu, No ema neʼebé hamosu istori malu iha maun-alin sira-nia leet.