Skip to content

Skip to table of contents

“Ema neʼebé laran-luak sei hetan bensaun”

“Ema neʼebé laran-luak sei hetan bensaun”

HUSI tempu uluk kedas, hasaʼe sakrifísiu mak parte importante iha adorasaun neʼebé loos. Iha tempu uluk, ema Izraél hasaʼe animál nuʼudar sakrifísiu, no ema kristaun sira sempre hasaʼe “sakrifísiu hahiʼi nian”. Maibé, iha mós sakrifísiu seluk neʼebé halo Jeová kontente. (Ebreu 13:15, 16) Sakrifísiu sira-neʼe lori ksolok no bensaun, hanesan ita sei haree iha ezemplu sira tuirmai.

Ana, fiar-naʼin ida husi tempu uluk, hakarak tebes atu iha oan ida maibé nia la bele iha oan. Nia promete ba Jeová katak, se nia bele iha oan-mane ida, nia sei “entrega oan neʼe ba . . . Jeová, atu nuneʼe nia bele serbí [Nia] iha ninia moris tomak”. (1 Samuel 1:10, 11) Ikusmai, Ana sai isin-rua, no nia tuur-ahi oan-mane ida naran Samuel. Bainhira haketak susu, Ana lori nia ba tabernákulu, hodi tuir buat neʼebé nia promete ona. Jeová fó bensaun ba Ana tanba ninia hahalok neʼebé la hanoin an deʼit. Ikusmai, Ana iha oan naʼin-lima tan. Samuel sai profeta ida no Maromak uza nia hodi hakerek livru balu husi Bíblia.—1 Samuel 2:21.

Hanesan Ana no Samuel, ema kristaun ohin loron iha priviléjiu atu uza sira-nia moris hodi serbí sira-nia Kriadór. Jesus promete katak ita sei hetan bensaun barak tebes se ita halo sakrifísiu ba Jeová.—Marcos 10:28-30.

Iha apóstolu sira-nia tempu, ema barak koñese feto kristaun ida naran Dorkada tanba “nia halo hahalok diʼak barak no nia ajuda ema kiak sira”. Maibé kongregasaun triste tebes tanba nia “sai moras no mate”. Bainhira dixípulu sira rona katak Pedro mak iha sidade neʼebé besik iha neʼebá, sira husu nia atu mai lalais. Hanoin toʼok sira-nia ksolok bainhira Pedro mai no fó moris-hiʼas ba Dorkada! Neʼe mak dala primeiru Bíblia konta kona-ba apóstolu fó moris-hiʼas ba ema. (Apóstolu 9:36-41) Maromak la haluha sakrifísiu sira neʼebé Dorkada halo. (Ebreu 6:10) Laran-luak neʼebé nia hatudu hakerek iha Maromak nia Liafuan atu ita bele lee no banati-tuir nia.

Apóstolu Paulo mós hatudu ezemplu diʼak kona-ba fó ninia tempu no forsa ho laran-luak. Nia hakerek ba ninia maluk sira iha Korinto, hodi dehan: “Kona-ba haʼu, haʼu kontente tebes atu fó buat hotu no fó haʼu-nia an rasik ba imi-nia moris.” (2 Korinto 12:15) Liuhusi ninia esperiénsia rasik, apóstolu Paulo aprende katak, hodi fó ita-nia tempu no forsa atu ajuda ema seluk, neʼe laʼós deʼit halo ita sente kontente iha laran, maibé Jeová mós sei fó bensaun no nia sei simu ita.—Apóstolu 20:24, 35.

Sin, Jeová kontente tebes bainhira ita uza ita-nia tempu no forsa iha ninia serbisu no hodi ajuda ita-nia maluk sira seluk. Maibé iha ka lae, dalan seluk atu apoia serbisu haklaken? Iha duni! Ita bele hahiʼi Maromak liuhusi fó kontribuisaun ho hakarak rasik. Kontribuisaun sira-neʼe ajuda hodi habelar liafuan diʼak, inklui fó apoiu ba misionáriu sira no irmaun-irmán sira seluk neʼebé halo serbisu espesiál tempu-tomak ba Maromak. Ita-nia kontribuisaun mós ajuda hodi irmaun-irmán sira bele prepara no tradús ita-nia livru no vídeo sira, fó ajuda iha tempu dezastre, no harii Reuniaun-Fatin foun. Ita bele fiar katak “ema neʼebé laran-luak sei hetan bensaun”. No mós, se ita fó buat neʼebé folin-boot ba Jeová, neʼe mak dalan ida neʼebé ita fó hahiʼi ba nia.—Provérbios (Amsal) 3:9; 22:9.