Skip to content

Skip to table of contents

Koʼalia ho loloos

Koʼalia ho loloos

“Koʼalia loloos ba malu.”​—ZACARIAS (ZAKHARIA) 8:16.

KNANANUK: 29, 108

1, 2. Diabu uza saida hodi estraga ema nia moris?

EMA inventa sasán balu atu hadiʼa povu nia moris, sasán hanesan, telefone, ampolas, karreta, no jeleira. Iha sasán balu neʼebé ema inventa bele estraga fali moris, sasán hanesan kilat, sigarru, bomba nukleár, no seluk tan. Maibé iha buat ida neʼebé antigu liu fali sasán sira-neʼe hotu no estraga ona ema barak nia moris. Saida mak neʼe? Lia-bosok. Bosok mak liafuan neʼebé ema koʼalia maski nia hatene katak neʼe la loos hodi lohi ema seluk. Lia-bosok primeiru mai husi sé? Diabu. Jesus hanaran nia “lia-bosok nia aman”. (Lee João 8:44.) Horibainhira mak Diabu koʼalia lia-bosok primeiru?

2 Neʼe akontese iha tinan rihun ba rihun liubá iha jardín Eden. Jeová kria Paraízu neʼebé furak tebes ba Adão no Eva atu hela. Jeová hatete ba sira katak, se sira han husi “ai-hun koñesimentu kona-ba buat diʼak no aat”, sira sei mate. Satanás hatene kona-ba Maromak nia mandamentu neʼe. Maski nuneʼe, nia uza samea ida hodi hatete ba Eva: “Tuir loloos, imi sei la mate.” Neʼe mak lia-bosok primeiru neʼebé Satanás fó sai. Tuirmai, Satanás hatutan: “Tanba Maromak hatene katak iha loron neʼebé imi han ai-fuan neʼe, imi-nia matan sei nakloke no imi sei sai hanesan Maromak hodi hatene buat diʼak no aat.”​—Gênesis (Kejadian) 2:15-17; 3:1-5.

3. Tanbasá mak Satanás nia lia-bosok aat tebes, no neʼe lori rezultadu saida?

3 Satanás nia lia-bosok aat tebes, tanba nia hatene katak se Eva fiar ba nia hodi han ai-fuan neʼe, Eva sei mate. Adão no Eva la halo tuir Jeová nia mandamentu no ikusmai mate. (Gênesis [Kejadian] 3:6; 5:5) Laʼós neʼe deʼit, tanba Adão nia sala mak “mate habelar ba ema hotu”. Mate sai duni hanesan liurai no ‘ukun mós sira neʼebé la halo sala hanesan sala neʼebé Adão halo’. (Roma 5:12, 14) Tan neʼe mak ita hotu sai la perfeitu no lakon moris rohan-laek neʼebé Maromak fó ba ema. Duké moris ba nafatin, ohin loron ema moris deʼit toʼo “tinan 70, ka se ema ida iha forsa, ninia tinan bele toʼo 80” neʼebé “nakonu ho susar no triste”. (Salmo [Mazmur] 90:10) Buat sira-neʼe mosu tan deʼit Satanás nia lia-bosok.

4. (a) Ita sei koʼalia kona-ba pergunta saida deʼit? (b) Tuir Salmo 15:1, 2, sé loos mak bele sai Jeová nia belun?

4 Jesus esplika kona-ba Satanás iha João 8:44 hodi dehan: “Nia la hamriik metin iha lia-loos, tanba lia-loos la iha nia.” Satanás la troka. Nia nafatin “lohi mundu tomak” liuhusi ninia lia-bosok oioin. (Apokalipse 12:9) Maibé ita lakohi husik Satanás lohi ita no lakon ita-nia relasaun diʼak ho Jeová hanesan Adão no Eva. Tan neʼe, mai ita koʼalia kona-ba pergunta tolu. Oinsá mak Satanás lohi ema ohin loron? Tanbasá mak ema koʼalia lia-bosok? No oinsá mak ita bele koʼalia loloos iha tempu hotu?​—Lee Salmo (Mazmur) 15:1, 2. *

OINSÁ MAK SATANÁS LOHI EMA?

5. Oinsá mak Satanás lohi ema ohin loron?

5 Apóstolu Paulo hatete katak ita bele hasees an husi Satanás nia lohi sira tanba “ita hatene ninia lasu sira”. (2 Korinto 2:11) Ita hatene katak Satanás mak kontrola mundu tomak, inklui mós relijiaun falsu, polítiku-naʼin sira neʼebé nakonu ho korrupsaun, no negosiante sira neʼebé kaan-teen. (1 João 5:19) Tan neʼe, ita la hakfodak hodi hatene katak Satanás ho anju aat sira mak book ema neʼebé kaer podér atu “koʼalia bosok”. (1 Timóteo 4:1, 2) Porezemplu, negosiante balu bosok liuhusi promove sasán neʼebé lori perigu ba ema ka hodi lohi ema no hamatak ema.

6, 7. (a) Tanbasá mak ulun-naʼin relijiaun sira neʼebé koʼalia lia-bosok mak aat tebes? (b) Lia-bosok saida mak Ita rona ona husi ulun-naʼin relijiaun sira?

6 Ulun-naʼin relijiaun sira neʼebé koʼalia lia-bosok mak aat tebes. Tanbasá? Tanba se ema mak fiar ba sira-nia hanorin falsu no halo buat neʼebé Maromak odi, ema neʼe bele lakon oportunidade atu moris ba nafatin. (Oséias [Hosea] 4:9) Jesus hatene katak ulun-naʼin relijiaun sira iha ninia tempu lohi ema, tan neʼe ho aten-brani nia hatete ba sira: “Susar ba imi eskriba no farizeu, imi ema laran-makerek! Imi hakur tasi no laʼo liu rai-maran atu halo ema foun ida tuir imi-nia fiar, no kuandu nia fiar ona, imi halo nia sai Gehena nia oan.” Neʼe hatudu katak ema neʼe sei lakon ba nafatin. (Mateus 23:15) Jesus hatete katak ulun-naʼin relijiaun falsu sira-neʼe hanesan deʼit ho sira-nia aman “ohodór” Diabu.​—João 8:44.

7 Ohin loron, iha ulun-naʼin relijiaun barak iha mundu neʼe. Dala ruma ema bolu sira pastór, amlulik, ka títulu seluk tan. Sira hanesan ema farizeu neʼebé la hanorin lia-loos husi Maromak nia Liafuan maibé “troka lia-loos kona-ba Maromak ho lia-bosok”. (Roma 1:18, 25) Lia-bosok balu neʼebé sira hanorin mak hanesan infernu, klamar, reenkarnasaun, no katak Maromak simu ema omoseksuál sira-nia hahalok no omoseksuál sira bele kaben ba malu.

8. Lakleur tan polítiku-naʼin sira sei fó sai lia-bosok saida, maibé ita presiza halo saida?

8 Polítiku-naʼin sira mós koʼalia lia-bosok hodi lohi ema. Lakleur tan sira sei fó sai lia-bosok ida neʼebé aat liu hotu hodi dehan katak sira lori ona “dame no hakmatek” ba mundu neʼe. Maibé tuirmai “terus sei mosu ba sira derrepente deʼit”. Tan neʼe la bele fiar ba polítiku-naʼin sira-neʼe neʼebé fó sai katak mundu nia situasaun komesa sai diʼak. Realidade mak ita “hatene ho didiʼak katak Jeová nia loron sei mai hanesan naʼok-teen iha kalan”.​—1 Tesalónika 5:1-4.

TANBASÁ MAK EMA KOʼALIA LIA-BOSOK?

9, 10. (a) Tanbasá mak ema koʼalia lia-bosok, no neʼe lori rezultadu saida? (b) Ita presiza hanoin-hetan saida kona-ba Jeová?

9 Ohin loron, laʼós deʼit ema neʼebé kaer podér mak koʼalia lia-bosok. Hakerek-naʼin ida (Y. Bhattacharjee) hakerek artigu ida ho títulu “Tanbasá ita bosok”, nia hatete katak “bosok sai ona parte ida ba ema nia moris”. Baibain ema uza lia-bosok atu proteje sira-nia an, karik atu taka sala ka krime neʼebé sira halo. Sira mós koʼalia lia-bosok hodi manán osan ka hetan benefísiu seluk ba sira-nia an. Artigu neʼe mós hatete katak ema balu sente la iha problema atu koʼalia lia-bosok ba “ema oin-foun, kolega serbisu, belun, ka ema neʼebé sira hadomi”.

10 Lia-bosok sira-neʼe lori rezultadu saida? Ema la tau fiar ona ba malu no estraga relasaun diʼak ba malu. Porezemplu, hanoin toʼok feen ka laʼen ida nia laran-kanek bainhira nia hatene katak ninia kaben la hatudu laran-metin ba nia no subar buat neʼebé nia halo. Ka imajina kona-ba situasaun triste neʼe se mane ida trata aat ninia feen no oan sira iha uma, maibé iha ema nia oin nia hatudu katak nia mak ema neʼebé hatudu domin no tau matan ba ninia família. Ita presiza hanoin-hetan katak ema sira hanesan neʼe labele subar buat ida husi Jeová. Bíblia hatete katak “buat hotu nakloke iha [Jeová nia] matan”.​—Ebreu 4:13.

11. Buat aat neʼebé Ananias no Safira halo hanorin saida mai ita? (Haree dezeñu iha leten.)

11 Iha ezemplu ida husi Bíblia kona-ba feen-laʼen kristaun neʼebé hetan influénsia husi Satanás hodi bosok Maromak. Sira mak Ananias no Safira. Sira koko atu lohi apóstolu sira. Sira faʼan tiha rai balu no fó deʼit osan balu ba apóstolu sira. Ananias no Safira hakarak buka oin iha kongregasaun, tan neʼe sira hatete ba apóstolu sira katak sira fó ona osan hotu ba apóstolu sira. Maibé Jeová bele haree katak sira bosok, no nia fó kastigu ba sira.​—Apóstolu 5:1-10.

12. Saida mak sei akontese ba ema hotu neʼebé laran-aat hodi koʼalia bosok no lakohi arrepende an, no tanbasá?

12 Jeová sente oinsá kona-ba ema neʼebé bosok? Ema hotu neʼebé laran-aat hodi koʼalia bosok no lakohi arrepende an sei tama ba “tasi ahi nian neʼebé lakan makaʼas” hamutuk ho Satanás. Ida-neʼe signifika katak sira sei lakon ba nafatin. (Apokalipse 20:10; 21:8; Salmo [Mazmur] 5:6) Tanbasá? Tanba Jeová haree bosok-teen sira-neʼe hanesan ho ema sira neʼebé hatudu hahalok hanesan “asu sira” ka ema neʼebé halo hahalok foʼer.​—Apokalipse 22:15.

13. Ita hatene saida kona-ba Jeová, no koñesimentu neʼe book ita atu halo saida?

13 Ita hatene katak Jeová “la koʼalia bosok hanesan ema” no nia “nunka bosok”. (Números [Bilangan] 23:19; Ebreu 6:18) “Jeová odi . . . nanál neʼebé bosok”. (Provérbios [Amsal] 6:16, 17) Se ita hakarak halo kontente nia, ita tenke koʼalia loloos. Tan neʼe mak ita la “bosok malu”.​—Koloso 3:9.

ITA “KOʼALIA LOLOOS”

14. (a) Saida mak halo ema kristaun loos la hanesan ho ema husi relijiaun falsu sira? (b) Esplika toʼok prinsípiu neʼebé temi iha Lucas 6:45.

14 Dalan ida neʼebé halo ema kristaun loos la hanesan ho ema husi relijiaun falsu sira mak saida? Ita “koʼalia loloos”. (Lee Zacarias [Zakharia] 8:16, 17. *) Apóstolu Paulo dehan: “[Ita] hatudu [ita-nia an] nuʼudar Maromak nia serbisu-naʼin, . . . hodi koʼalia buat neʼebé loos.” (2 Korinto 6:4, 7) No Jesus hatete katak “ema koʼalia sai buat neʼebé rai iha sira-nia laran”. (Lucas 6:45) Tan neʼe, ema neʼebé laran-moos koʼalia ho loloos. Nia sempre koʼalia loloos ba ema oin-foun, kolega serbisu, belun, no ema neʼebé nia hadomi. Mai ita haree toʼok ezemplu balu kona-ba oinsá mak ita bele hatudu katak ita hakaʼas an atu hatudu laran-moos iha buat hotu.

Ita haree saida mak ladún loos kona-ba irmán joven neʼe? (Haree parágrafu 15, 16)

15. (a) Tanbasá mak ladiʼak atu moris ho oin-rua? (b) Saida mak bele ajuda joven sira atu la halo tuir deʼit kolega sira?(Haree nota iha kraik.)

15 Se Ita mak joven, karik Ita hakarak Ita-nia kolega sira simu Ita. Maibé hakarak neʼe mak book joven balu atu halaʼo moris ho oin-rua. Iha sira-nia família no kongregasaun, sira finje hatudu katak sira iha morál neʼebé santu, maibé bainhira sira uza média sosiál ka hamutuk ho ema neʼebé la adora Jeová, sira hatudu fali hahalok oin-seluk. Karik sira tolok, hatais roupa neʼebé la hatudu respeitu, rona múzika neʼebé aat, hemu-lanu, uza droga, namora subasubar, ka halo buat aat seluk tan. Sira bosok ba sira-nia inan-aman, irmaun-irmán sira, no Jeová. (Salmo [Mazmur] 26:4, 5) Jeová hatene bainhira ita hatete katak ita respeitu nia maibé halo buat neʼebé nia odi. (Marcos 7:6) Diʼak atu halo tuir buat neʼebé temi iha eskritura: “Keta laran-moras ba ema sala-naʼin sira, maibé hamtaʼuk Jeová iha tempu hotu.” (Provérbios [Amsal] 23:17). *

16. Tanbasá mak ita tenke fó sai informasaun ho loloos bainhira prenxe formuláriu kona-ba serbí tempu-tomak?

16 Se Ita hakarak serbí nuʼudar pioneiru regulár ka serbí tempu-tomak hanesan serbí iha Betel, Ita presiza prenxe formuláriu. Importante tebes atu fó sai informasaun ho loloos bainhira hatán pergunta sira kona-ba Ita-nia saúde, atividade halimar nian neʼebé Ita hili, no morál. (Ebreu 13:18) Maibé oinsá se iha tempu uluk Ita halo ona buat neʼebé Jeová odi ka buat neʼebé halo todan Ita-nia konxiénsia neʼebé iha tempu neʼebá Ita seidauk hetan ajuda husi katuas sira? Buka ajuda husi sira, atu nuneʼe Ita bele iha konxiénsia neʼebé moos hodi serbí Jeová.​—Roma 9:1; Galásia 6:1.

17. Ita tenke halo saida se autoridade sira buka informasaun husi Ita kona-ba irmaun-irmán sira?

17 Ita tenke halo saida se serbisu haklaken hetan bandu iha Ita-nia rai no autoridade sira buka informasaun husi Ita kona-ba irmaun-irmán sira? Ita tenkesér fó sai buat hotu ba sira ka lae? Jesus halo saida bainhira governadór Roma husu pergunta ba nia? Jesus halo tuir prinsípiu husi Bíblia neʼebé hatete katak iha “tempu atu nonook no tempu atu koʼalia”, no dala ruma nia nonook deʼit. (Eclesiastes [Pengkhotbah] 3:1, 7; Mateus 27:11-14) Se ita mak monu ba situasaun hanesan neʼe, ita presiza kuidadu no uza matenek, atu nuneʼe ita la lori perigu ba irmaun-irmán sira.​—Provérbios (Amsal) 10:19; 11:12.

Bainhira mak Ita tenke nonook no bainhira mak Ita tenke koʼalia ho loloos? (Haree parágrafu 17, 18)

18. Ita iha responsabilidade saida se katuas sira buka informasaun husi ita kona-ba irmaun-irmán sira?

18 Oinsá se ema ida iha kongregasaun halo sala neʼebé sériu no Ita hatene kona-ba neʼe? Katuas sira iha responsabilidade atu tau matan hodi kongregasaun moos nafatin iha dalan morál, tan neʼe karik sira sei husu ba Ita kona-ba buat neʼebé Ita hatene. Ita sei halo saida, liuliu se ema neʼe Ita-nia kolega diʼak ka família ida? Bíblia dehan: “Ema neʼebé fó sasin ho laran-metin sei koʼalia lia-loos.” (Provérbios [Amsal] 12:17; 21:28) Tan neʼe, Ita iha responsabilidade atu fó sai informasaun hotu ho loloos ba katuas sira, labele taka ka troka informasaun sira-neʼe. Katuas sira iha direitu atu hatene informasaun hotu, atu nuneʼe sira bele buka dalan neʼebé diʼak liu hotu hodi ajuda ema neʼe hadiʼa ninia relasaun ho Jeová.​—Tiago 5:14, 15.

19. Ita sei koʼalia kona-ba saida iha lisaun tuirmai?

19 David halo orasaun ba Jeová hodi dehan: “Ita hadomi lia-loos neʼebé Ita haree iha ema nia fuan-laran.” (Salmo [Mazmur] 51:6) David hatene katak koʼalia buat neʼebé loloos mai husi ita-nia laran. Tan neʼe, ema kristaun neʼebé loos tenke “koʼalia loloos ba malu” iha tempu hotu. Dalan seluk tan neʼebé hatudu katak ita la hanesan ho ema husi relijiaun falsu sira mak tanba ita hanorin lia-loos husi Bíblia. Iha lisaun tuirmai ita sei koʼalia kona-ba oinsá mak ita bele halo nuneʼe iha ita-nia serbisu haklaken.

^ par. 4 Salmo 15:1, 2 Oh Jeová, sé mak bele sai bainaka iha Ita-nia tenda? Sé mak bele hela iha Ita-nia foho santu? Neʼe mak ema neʼebé moris ho hahalok loos, halo buat neʼebé loos no hanoin kona-ba lia-loos iha ninia laran.

^ par. 14 Zacarias 8:16, 17 16 “‘Imi tenke halo buat tuirmai neʼe: Koʼalia loloos ba malu, no tesi-lia iha imi-nia portaun sira tuir lia-loos atu bele haburas dame. 17 Keta halo planu aat ba malu iha imi-nia laran no keta jura falsu, tanba haʼu odi buat sira-neʼe hotu’, Jeová mak dehan.”

^ par. 15 Haree pergunta 6, “Oinsá mak haʼu bele hasoru tentasaun husi kolega?” husi broxura “Resposta ba pergunta 10 neʼebé joven sira husu” no kapítulu 16, “Bermuka Dua​—Haruskah Aku Mengaku?” husi livru “Pertanyaan Kaum Muda​—Jawaban yang Praktis, Jilid 2.