Skip to content

Skip to table of contents

LISAUN ESTUDU 3

KNANANUK 35 “Buka-hatene loloos buat sira neʼebé importante liu”

Foti desizaun neʼebé halo Jeová kontente

Foti desizaun neʼebé halo Jeová kontente

“Hamtaʼuk Jeová mak hakat primeiru atu bele hetan matenek, no koñesimentu kona-ba Maromak neʼebé Santu Liu Hotu mak sei fó kbiit atu komprende.”PROV 9:10.

OBJETIVU

Buka-hatene oinsá atu halo desizaun diʼak hodi uza ita-nia koñesimentu, kbiit atu komprende, no kbiit atu tetu didiʼak.

1. Loroloron, ita presiza halo saida?

 LOROLORON, ita presiza halo desizaun oioin. Desizaun balu mak fasil, porezemplu, atu han saida ka bainhira mak atu toba. Maibé iha mós desizaun balu neʼebé susar. Karik neʼe sei fó impaktu ba ita-nia saúde, ita-nia ksolok, ema neʼebé ita hadomi, ka ita-nia adorasaun. Ita hakarak halo desizaun neʼebé sei lori benefísiu mai ita no ita-nia família. Importante liu mak ita-nia desizaun bele halo Jeová kontente.—Rom 12:​1, 2.

2. Saida mak ita bele halo atu bele foti desizaun ho matenek?

2 Ita bele halo desizaun ho matenek se Ita (1) buka faktu sira, (2) buka-hatene Jeová nia hanoin, no (3) tetu didiʼak opsaun sira. Iha lisaun neʼe, ita sei aprende kona-ba hakat sira-neʼe no mós oinsá ita bele treinu ita-nia kbiit atu tetu didiʼak.—Prov 2:11.

BUKA FAKTU SIRA

3. Esplika toʼok tanbasá Ita presiza buka uluk faktu sira antes halo desizaun?

3 Hakat primeiru atu halo desizaun diʼak mak buka faktu sira. Tanbasá importante? Imajina toʼok, pasiente ida bá konsulta iha doutór kona-ba problema saúde neʼebé sériu. Tuir Ita-nia hanoin, diʼak ka lae se doutór neʼe deside kedas kona-ba ai-moruk ruma hodi la buka-hatene uluk pasiente nia kondisaun ka husu pergunta ruma? Klaru katak lae. Hanesan ho doutór, Ita mós sei halo desizaun neʼebé diʼak se Ita buka uluk faktu sira neʼebé kona Ita-nia situasaun. Oinsá Ita bele halo nuneʼe?

4. Tuir Provérbios 18:​13, saida mak Ita bele halo atu hetan faktu sira? (Haree mós foto.)

4 Baibain Ita bele hetan faktu sira hodi husu pergunta. Porezemplu, imajina toʼok Ita hetan konvite atu tuir festa. Ita sei tuir ka lae? Se Ita seidauk hatene didiʼak kona-ba festa neʼe, Ita presiza husu pergunta hanesan: “Festa neʼe sei halo iha neʼebé no bainhira? Ema naʼin-hira no sé-sé deʼit mak sei tuir? Sé mak sei tau matan? Ita sei halo saida iha festa neʼe? Festa neʼe iha tua ka lae?” Hodi buka resposta ba pergunta sira-neʼe sei ajuda Ita atu foti desizaun ho matenek.—Lee Provérbios 18:13.

Buka faktu sira hodi husu pergunta (Haree parágrafu 4) a


5. Saida mak Ita presiza halo depois hetan tiha faktu sira?

5 Depois hetan tiha faktu sira, tuirmai hanoin kona-ba situasaun tomak. Porezemplu, oinsá se Ita hatene katak ema neʼebé la halo tuir Jeová nia matadalan mós sei tuir festa neʼe? Ka oinsá se festa neʼe iha tua maibé la iha ema ida mak sei tau matan? Iha posibilidade katak festa neʼe sei sai runguranga ka lae? (1 Ped 4:3) Oinsá se festa neʼe xoke malu ho Ita-nia oras reuniaun nian, ka haklaken? Bainhira Ita hanoin kona-ba situasaun sira-neʼe hotu, neʼe sei ajuda Ita atu halo desizaun neʼebé diʼak. Maibé iha tan hakat seluk neʼebé Ita presiza halo. Ita hatene ona Ita-nia hanoin kona-ba situasaun neʼe, maibé oinsá ho Jeová nia hanoin?—Prov 2:6.

BUKA-HATENE JEOVÁ NIA HANOIN

6. Tuir Tiago 1:​5, tanbasá mak ita presiza husu Jeová nia ajuda?

6 Husu Jeová atu ajuda Ita komprende ninia hanoin. Jeová promete katak nia sei fó ita matenek atu tetu didiʼak hodi bele foti desizaun neʼebé halo nia kontente. Nia fó matenek hanesan neʼe ba “ema hotu ho laran-luak no la hamoe sira”.—Lee Tiago 1:5.

7. Oinsá mak Ita bele hatene Jeová nia hanoin? Esplika toʼok.

7 Bainhira Ita halo tiha orasaun ba Jeová hodi husu matadalan, tau atensaun didiʼak ba ninia resposta. Porezemplu, kuandu Ita halo viajen no lakon dalan, Ita husu ajuda ba ema neʼebé hela iha área neʼe. Maibé kuandu husu tiha, Ita sei bá deʼit antes hetan resposta ka lae? Klaru katak lae. Ita sei rona didiʼak ba ninia esplikasaun. Hanesan neʼe mós, depois husu tiha Jeová nia ajuda, Ita presiza buka-hatene ninia resposta liuhusi Bíblia nia mandamentu no prinsípiu sira neʼebé kona Ita-nia situasaun. Porezemplu, bainhira Ita atu deside sei tuir festa ka lae, hanoin didiʼak eskritura sira neʼebé temi kona-ba festa arbiru, ransu neʼebé aat, no kona-ba tau uluk Maromak nia Ukun duké Ita rasik nia hakarak.—Mt 6:33; Rom 13:13; 1 Kor 15:33.

8. Saida mak Ita bele halo atu hetan informasaun neʼebé Ita presiza? (Haree mós foto.)

8 Dala ruma, Ita presiza ajuda atu bele hetan informasaun neʼebé Ita presiza. No karik Ita hakarak husu ajuda husi irmaun-irmán sira neʼebé iha esperiénsia. Maibé, Ita mós sei hetan benefísiu hodi buka rasik informasaun sira. Ita bele hetan informasaun barak hodi uza ekipamentu estudu nian, hanesan Livru atu ajuda Testemuña ba Jeová buka informasaun no Eskritura sira neʼebé Ajuda Ita-nia Moris. Hanoin-hetan, Ita-nia objetivu mak atu foti desizaun neʼebé halo Jeová kontente.

Buka-hatene Jeová nia hanoin (Haree parágrafu 8) b


9. Oinsá mak ita bele hatene katak ita-nia desizaun sei halo Jeová kontente? (Éfeso 5:17)

9 Oinsá mak ita bele hatene katak ita-nia desizaun sei halo Jeová kontente? Primeiru, ita presiza koñese didiʼak Jeová. Bíblia hatete: “Koñesimentu kona-ba Maromak neʼebé Santu Liu Hotu mak sei fó kbiit atu komprende.” (Prov 9:10) Kbiit atu komprende mai husi koñesimentu kona-ba Jeová nia hahalok, ninia hakarak, no saida mak nia gosta ka la gosta. Husu Ita-nia an: ‘Tuir buat neʼebé haʼu hatene kona-ba Jeová, desizaun saida mak sei halo Jeová kontente?’—Lee Éfeso 5:17.

10. Tanbasá Bíblia nia prinsípiu mak importante liu fali família nia tradisaun ka kultura?

10 Atu halo Jeová kontente, dala ruma ita tenke foti desizaun neʼebé halo ema seluk la kontente. Porezemplu, inan-aman balu hakarak sira-nia oan-feto atu kaben ho mane neʼebé riku, ka bele fó folin neʼebé karun, maski mane neʼe nia espiritualidade mak ladún diʼak. Klaru, inan-aman hakarak sira-nia oan atu iha moris diʼak, maibé mane neʼe sei ajuda nia atu iha relasaun diʼak ho Jeová ka lae? Oinsá ho Jeová nia hanoin? Ita bele hetan resposta iha Mateus 6:33. Jesus anima ema Kristaun atu “kontinua buka uluk Maromak nia Ukun”. Maski ita respeitu inan-aman no ema seluk, maibé buat neʼebé importante liu mak halo Jeová kontente.

TETU DIDIʼAK OPSAUN SIRA

11. Tuir Provérbios 2:​11, saida mak bele ajuda Ita atu hanoin didiʼak opsaun sira?

11 Bainhira Ita hatene tiha Bíblia nia prinsípiu neʼebé kona Ita-nia situasaun, Ita presiza hanoin didiʼak opsaun sira. (Lee Provérbios 2:11.) Kbiit atu tetu didiʼak sei ajuda Ita atu hanoin kona-ba rezultadu neʼebé Ita sei hetan. Desizaun balu mak fasil, maibé laʼós desizaun hotu mak simples. Kbiit atu tetu didiʼak sei ajuda Ita atu halo desizaun ho matenek maski hasoru situasaun neʼebé susar.

12-13. Oinsá mak kbiit atu tetu didiʼak bele ajuda Ita atu foti desizaun diʼak kona-ba serbisu?

12 Imajina toʼok Ita buka serbisu atu tau matan ba família. Iha serbisu rua neʼebé Ita bele hili. Antes atu foti desizaun, Ita presiza hanoin didiʼak faktu sira, hanesan serbisu neʼe mak oinsá, ninia oráriu, distánsia, no buat seluk tan. Serbisu rua neʼe la kontra Bíblia. Karik Ita prefere serbisu ida tanba gosta liu serbisu neʼe ka ninia saláriu mak boot liu. Maibé iha buat seluk tan neʼebé Ita presiza hanoin antes foti desizaun.

13 Porezemplu, serbisu neʼe halo susar ba Ita atu tuir reuniaun ka lae? Serbisu neʼe halo Ita la iha tempu atu tau matan ba família nia presiza emosaun no espirituál ka lae? Hodi husu pergunta hanesan neʼe bele ajuda Ita atu tau uluk “buat sira neʼebé importante liu”, neʼe mak Ita-nia adorasaun no família nia presiza, duké rikusoin. (Flp 1:10a) Tuirmai, Ita bele foti desizaun neʼebé halo Jeová kontente.

14. Oinsá mak kbiit atu tetu didiʼak no domin bele ajuda ita atu la halo ema seluk sidi?

14 Kbiit atu tetu didiʼak mós bele ajuda ita atu hanoin kona-ba oinsá ita-nia desizaun bele afeta ema seluk, hodi nuneʼe ita “la halo ema seluk sidi”. (Flp 1:10b) Neʼe importante bainhira ita halo desizaun pesoál oioin, hanesan hatais ka hadiʼa an. Porezemplu, karik ita gosta atu hatais ka hadiʼa an tuir modelu ida. Maibé oinsá se ema seluk iha kongregasaun laran ka iha liʼur sente la diʼak kona-ba neʼe? Kbiit atu tetu didiʼak sei ajuda ita atu respeitu ema seluk nia sentimentu. Domin sei motiva ita atu “buka uluk ema seluk nia diʼak” no hatudu respeitu ba sira. (1 Kor 10:​23, 24, 32; 1 Tim 2:​9, 10) Tuirmai, ita sei halo desizaun neʼebé bazeia ba domin no respeitu.

15. Antes halo desizaun importante ruma, Ita presiza hanoin kona-ba saida?

15 Antes halo desizaun importante ruma, hanoin kona-ba oinsá atu implementa ida-neʼe. Jesus hanorin ita atu “tuur uluklai hodi sura” ita-nia gastu. (Lc 14:28) Tan neʼe, hanoin kona-ba tempu, osan, no enerjia neʼebé Ita presiza gasta atu kumpre Ita-nia desizaun. Iha situasaun balu, diʼak mós atu koʼalia ho Ita-nia família kona-ba oinsá mak sira ida-idak bele apoia desizaun neʼe. Tanbasá neʼe diʼak? Karik neʼe sei ajuda Ita atu hatene se Ita presiza halo mudansa ruma, ka hili opsaun seluk. No kuandu Ita envolve Ita-nia família no rona ba sira-nia opiniaun, neʼe sei halo fasil ba sira atu apoia Ita kumpre Ita-nia desizaun.—Prov 15:22.

HALO DESIZAUN NEʼEBÉ LORI SUSESU

16. Hakat saida deʼit mak sei ajuda Ita halo desizaun neʼebé lori susesu? (Haree mós kaixa “ Oinsá atu halo desizaun neʼebé diʼak”.)

16 Se Ita halo tuir hakat sira neʼebé temi ona, Ita prontu atu halo desizaun ho matenek. Ita halibur faktu sira no buka-hatene prinsípiu neʼebé sei ajuda Ita atu foti desizaun neʼebé halo Jeová kontente. Agora Ita bele husu Jeová nia ajuda atu kumpre desizaun neʼe ho susesu.

17. Saida mak xave atu halo desizaun neʼebé diʼak?

17 Maski Ita halo ona desizaun barak neʼebé susesu iha tempu uluk, hanoin-hetan katak xave atu halo desizaun neʼebé diʼak mak hodi sadere ba Jeová, laʼós Ita rasik nia matenek. Só Jeová deʼit mak bele fó Ita koñesimentu, kbiit atu komprende, no kbiit atu tetu didiʼak. Neʼe mak buat tolu neʼebé importante atu bele hetan matenek. (Prov 2:​1-5) Jeová bele ajuda Ita atu foti desizaun neʼebé halo nia kontente.—Sal 23:​2, 3.

KNANANUK 28 Habelun ho Jeová

a ESPLIKASAUN BA DEZEÑU: Irmaun-irmán joven sira koʼalia kona-ba konvite neʼebé sira hetan liuhusi telefone.

b ESPLIKASAUN BA DEZEÑU: Irmaun ida halo peskiza antes deside atu tuir festa neʼe ka lae.