Skip to content

Skip to table of contents

LISAUN ESTUDU 33

“Ema sira neʼebé rona ó” sei hetan salvasaun

“Ema sira neʼebé rona ó” sei hetan salvasaun

“Kontinua hanoin didiʼak ó-nia an no ó-nia hanorin. Kaer metin ba buat sira-neʼe, tanba hodi halo nuneʼe mak ó sei salva ó-nia an rasik no mós ema sira neʼebé rona ó.”—1 TIM 4:16.

KNANANUK 67 “Haklaken Maromak nia liafuan bá”

IHA LISAUN NEʼE *

1. Ita hotu iha hakarak saida kona-ba ita-nia família?

IRMÁN ida naran Pauline * hatete: “Bainhira haʼu komesa aprende lia-loos, haʼu hakarak ema hotu iha haʼu-nia família tama Paraízu. Haʼu hakarak tebes haʼu-nia laʼen Wayne, no ami-nia oan-mane atu adora Jeová hamutuk haʼu.” Ita iha família neʼebé seidauk hatene no hadomi Jeová ka lae? Karik hanesan Pauline, ita hakarak atu ita-nia família mós serbí Jeová.

2. Pergunta saida deʼit mak ita sei hatán iha lisaun neʼe?

2 Ita labele obriga ita-nia família atu simu liafuan diʼak, maibé ita bele anima sira atu loke sira-nia hanoin no laran hodi simu Bíblia nia mensajen. (2 Tim 3:14, 15) Tanbasá ita tenke haklaken ba ita-nia família? Tanbasá ita tenke koko atu komprende sira-nia sentimentu? Saida mak ita bele halo atu ajuda ita-nia família hadomi Jeová? No oinsá ema hotu iha ita-nia kongregasaun bele ajuda ita? Iha lisaun neʼe ita sei koʼalia kona-ba pergunta sira-neʼe.

TANBASÁ HAKLAKEN BA ITA-NIA FAMÍLIA?

3. Tuir 2 Pedro 3:9, tanbasá ita tenke haklaken ba ita-nia família?

3 Lakleur tan, Jeová sei halakon sistema aat neʼe. Só ema neʼebé “prontu atu simu lia-loos neʼebé lori ba moris rohan-laek” mak sei hetan salvasaun. (Após 13:48) Ita uza tempu no forsa barak atu haklaken ba ema seluk neʼebé ita la koñese iha ita-nia área, tan neʼe klaru katak ita mós hakarak haklaken ba ita-nia família atu sira bele serbí Jeová hamutuk ita. Ita-nia Aman Jeová neʼebé hadomi ita “lakohi ema ida lakon maibé nia hakarak ema hotu atu arrepende sala”.​—Lee 2 Pedro 3:9.

4. Karik ita halo sala saida bainhira ita haklaken ba ita-nia família?

4 Ita tenke hanoin-hetan katak iha dalan sala no loos atu fahe mensajen neʼebé lori salvasaun. Karik ita hatudu respeitu bainhira haklaken ba ema neʼebé ita la koñese, maibé ita koʼalia nakloke deʼit bainhira haklaken ba ita-nia família.

5. Ita tenke hanoin-hetan saida antes ita fahe lia-loos ba ita-nia família?

5 Kuandu ita hanoin fali dala primeiru neʼebé ita haklaken ba ita-nia família, karik ita barak sente arrepende ho dalan neʼebé ita haklaken. Apóstolu Paulo fó konsellu ba ema Kristaun: “Sempre koʼalia ho laran-diʼak hodi tau masin uitoan, atu nuneʼe imi bele hatene oinsá imi tenke hatán ba ema ida-idak.” (Kol 4:5, 6) Diʼak atu hanoin kona-ba konsellu neʼe bainhira ita koko atu koʼalia ba ita-nia família. Se lae, duké ajuda sira karik ita bele hakanek sira-nia laran.

SAIDA MAK ITA BELE HALO ATU AJUDA ITA-NIA FAMÍLIA?

Ita bele fó sasin neʼebé diʼak liuhusi komprende ita-nia família nia sentimentu no hatudu hahalok diʼak (Haree parágrafu 6-8) *

6-7. Konta toʼok ezemplu ida neʼebé hatudu katak ita presiza komprende ita-nia kaben nia sentimentu maski sira la serbí Jeová.

6 Komprende sira-nia sentimentu. Pauline neʼebé temi ohin, dehan: “Foufoun, haʼu hakarak koʼalia deʼit kona-ba Maromak no Bíblia ho haʼu-nia laʼen. Ami la koʼalia buat seluk.” Maibé Pauline nia laʼen Wayne la hatene buat barak kona-ba Bíblia no la komprende Pauline nia liafuan. Ninia laʼen sente katak Pauline hanoin deʼit kona-ba ninia relijiaun. Ninia laʼen hanoin barak tanba taʼuk Pauline tuir relijiaun neʼebé perigu no ema lohi nia.

7 Pauline rekoñese katak nia uza tempu barak liu iha kalan no findesemana hamutuk ho ninia irmaun-irmán sira, hanesan tuir reuniaun, haklaken, no ransu hamutuk. Pauline hatete: “Dala ruma uma mamuk bainhira Wayne fila no nia sente mesamesak.” Tan neʼe, Wayne hanoin tebes ninia feen no oan-mane. Nia la koñese ema neʼebé sira ransu hamutuk, no nia sente katak Pauline hafolin belun foun sira-neʼe liu fali nia. Entaun Wayne ameasa atu soe Pauline. Tuir Ita-nia hanoin, saida mak Pauline bele halo atu hatudu katak nia komprende ninia laʼen nia sentimentu?

8. Tuir 1 Pedro 3:1, 2, saida mak fó impaktu boot liu ba ita-nia família?

8 Hatudu ezemplu diʼak. Dala barak, ita-nia hahalok bele fó impaktu boot liu ba ita-nia família duké ita-nia liafuan. (Lee 1 Pedro 3:1, 2.) Ikusmai Pauline komprende ida-neʼe. Nia dehan: “Haʼu hatene katak Wayne hadomi ami no loloos nia lakohi soe-malu. Maibé ninia ameasa halo haʼu komprende katak haʼu tenke komesa halo tuir Jeová nia matadalan. Duké koʼalia barabarak, haʼu presiza hatudu ezemplu diʼak.” Pauline la obriga tan ninia laʼen atu koʼalia kona-ba Bíblia no komesa koʼalia ho ninia laʼen kona-ba buat seluk. Wayne haree Pauline hatudu respeitu liután, no haree ninia oan-mane hatudu hahalok diʼak liután. (Prov 31:18, 27, 28) Bainhira Wayne haree oinsá Bíblia nia mensajen ajuda ninia família, nia loke ninia hanoin no laran atu simu Bíblia nia mensajen.​—1 Kor 7:12-14, 16.

9. Tanbasá ita tenke kontinua koko atu ajuda ita-nia família?

9 Kontinua koko atu ajuda ita-nia família. Jeová hatudu ezemplu diʼak ba ita. Nia fó oportunidade barak ba ema atu simu liafuan diʼak no hetan moris. (Jer 44:4) Apóstolu Paulo anima Timóteo atu kontinua ajuda ema seluk. Tanbasá? Tanba hodi halo nuneʼe, nia bele salva ninia an rasik no mós ema sira neʼebé rona ba nia. (1 Tim 4:16) Ita hadomi ita-nia família, tan neʼe ita hakarak sira hatene lia-loos kona-ba Maromak nia Liafuan. Liutiha tempu balu, Pauline nia liafuan no hahalok fó influénsia diʼak ba ninia família. Agora nia kontente serbí Jeová hamutuk ho ninia laʼen. Sira naʼin-rua serbí nuʼudar pioneiru, no Wayne mak katuas kongregasaun ida.

10. Tanbasá ita presiza hatudu pasiénsia?

10 Hatudu pasiénsia. Bainhira ita deside atu serbí Maromak, ita halo mudansa iha ita-nia moris no ita-nia fiar. Karik ita-nia família sente susar atu simu mudansa sira-neʼe. Dala barak, buat primeiru neʼebé sira nota mak ita la apoia tan sira atu selebra loron-boot relijiaun nian no mós la hola parte tan iha polítika. Foufoun, karik ita-nia família balu sai hirus ba ita. (Mt 10:35, 36) Maibé ita labele rende an. Se ita para atu ajuda sira komprende ita-nia fiar, neʼe hanesan ita tesi-lia ona katak sira la merese atu simu moris rohan-laek. Jeová la fó ita knaar atu tesi-lia, nia fó ona knaar neʼe ba Jesus. (João 5:22) Se ita hatudu pasiénsia, karik ikusmai ita-nia família sei rona ba ita.​—Haree kaixa “ Uza ita-nia sítiu atu hanorin”.

11-13. Saida mak Ita aprende husi Alice nia ezemplu kona-ba dalan neʼebé nia trata didiʼak ninia família?

11 Hatudu laran-diʼak, maibé kaer metin ba ita-nia desizaun. (Prov 15:2) Hanoin toʼok kona-ba Alice nia ezemplu. Nia aprende kona-ba Jeová bainhira nia hela dook husi ninia inan-aman neʼebé la fiar Maromak no envolve an makaʼas iha polítika. Nia hatene katak nia presiza fó-hatene lalais ba sira kona-ba buat diʼak neʼebé nia aprende. Alice dehan: “Se ita demora atu fó-hatene ba ita-nia família kona-ba ita-nia fiar no toman foun, neʼe karik sei halo sira hirus liután.” Alice hakerek karta ba ninia inan-aman hodi husu sira-nia hanoin kona-ba tópiku ruma husi Bíblia neʼebé nia sente katak sira sei gosta, hanesan domin. (1 Kor 13:1-13) Nia fó obrigada ba sira tanba haboot no tau matan nia, no nia haruka prezente ba sira. Bainhira nia vizita ninia inan-aman, nia hakaʼas an ajuda ninia inan atu halo serbisu iha uma. Foufoun, ninia inan-aman la gosta bainhira Alice fó sai kona-ba ninia fiar foun.

12 Bainhira Alice vizita ninia inan-aman, nia nafatin lee Bíblia loroloron. Alice dehan: “Neʼe ajuda haʼu-nia amá komprende katak Bíblia importante tebes mai haʼu.” Alice nia aman deside atu aprende Bíblia atu bele komprende ninia oan nia hanoin no atu buka sala husi Bíblia. Alice dehan: “Haʼu fó Bíblia ida ba haʼu-nia apá no haʼu hakerek mensajen ba nia iha Bíblia laran.” Rezultadu mak saida? Duké hetan sala, buat neʼebé Alice nia aman lee husi Maromak nia Liafuan book tebes ninia laran.

13 Ita presiza hatudu laran-diʼak maibé nafatin kaer metin ba ita-nia desizaun, maski ita tenke tahan susar. (1 Kor 4:12b) Porezemplu, Alice tenke tahan tanba ninia inan kontra nia. Alice hatete: “Bainhira haʼu hetan batizmu, haʼu-nia amá bolu haʼu ‘oan la diʼak’.” Saida mak Alice halo? Alice hatutan: “Haʼu la taʼuk atu koʼalia kona-ba haʼu-nia fiar, maibé haʼu esplika ho respeitu katak haʼu deside ona atu sai Testemuña ba Jeová no haʼu sei kaer metin ba desizaun neʼe. Haʼu hatete ba haʼu-nia amá katak haʼu hadomi tebes nia. Ami naʼin-rua tanis hamutuk, no haʼu teʼin ai-han gostu ba nia. Hahú husi tempu neʼebá, amá komesa rekoñese katak Bíblia ajuda haʼu sai ema neʼebé diʼak liu.”

14. Tanbasá ita labele husik família troka ita-nia desizaun atu serbí Jeová?

14 Karik presiza tempu atu ita-nia família komprende katak serbí Jeová mak importante tebes ba ita. Porezemplu, bainhira Alice deside atu serbí nuʼudar pioneiru duké tuir universidade hanesan ninia inan-aman hakarak, neʼe halo ninia inan tanis. Maibé Alice nafatin kaer metin ba ninia desizaun. Alice dehan: “Se ita rende an iha situasaun ida, karik iha situasaun seluk ita-nia família sei obriga tan ita atu troka ita-nia desizaun. Maibé se ita hatudu laran-diʼak no la husik ita-nia família troka ita-nia desizaun, dala ruma sira balu sei rona ba ita.” Neʼe akontese duni ba Alice. Ninia inan-aman agora serbí nuʼudar pioneiru, no ninia aman mak katuas kongregasaun ida.

OINSÁ EMA HOTU IHA KONGREGASAUN BELE AJUDA?

Oinsá kongregasaun bele ajuda ita-nia família neʼebé laʼós Testemuña? (Haree parágrafu 15-16) *

15. Tuir Mateus 5:14-16 no 1 Pedro 2:12, oinsá mak irmaun-irmán sira-nia “hahalok diʼak” bele ajuda ita-nia família?

15 Jeová dada ema ba nia liuhusi ninia atan sira-nia “hahalok diʼak”. (Lee Mateus 5:14-16; 1 Pedro 2:12.) Se Ita-nia kaben laʼós Testemuña ba Jeová, nia hasoru ona irmaun-irmán balu ka lae? Pauline neʼebé temi ohin, konvida irmaun-irmán sira ba ninia uma atu ninia laʼen Wayne bele koñese sira. Wayne hanoin-hetan oinsá irmaun ida ajuda nia atu koñese didiʼak Testemuña sira. Wayne dehan: “Irmaun neʼe foti feriadu atu haree joga bola hamutuk haʼu.” Neʼe ajuda Wayne atu komprende katak Testemuña laʼós deʼit interese ba relijiaun maibé mós interese ba buat seluk.

16. Tanbasá ita presiza konvida ita-nia família atu tuir reuniaun sira?

16 Dalan diʼak ida atu ajuda ita-nia família mak hodi konvida sira tuir reuniaun hamutuk ita. (1 Kor 14:24, 25) Reuniaun primeiru neʼebé Wayne tuir mak Memoriál tanba neʼe halaʼo depois serbisu no badak deʼit. Wayne dehan: “Haʼu la komprende diskursu, maibé haʼu hanoin-hetan ema nia hahalok. Sira hakbesik hodi fó benvindu no kaer liman ho haʼu. Haʼu bele sente katak sira mak ema diʼak.” Feen-laʼen ida hatudu ona laran-diʼak ba Pauline hodi ajuda nia no ninia oan kuandu tuir reuniaun no haklaken. Entaun bainhira Wayne deside atu buka-hatene liután kona-ba Pauline nia fiar, Wayne husu irmaun neʼe atu estuda ho nia.

17. Ita labele fó sala ba ita-nia an kona-ba saida? Maibé tanbasá ita labele rende an atu ajuda ita-nia família?

17 Ita hakarak ita-nia família hotu serbí Jeová hamutuk ita. Maibé karik ita-nia família la tama lia-loos maski ita hakaʼas an makaʼas atu ajuda sira. Se nuneʼe, ita labele fó sala ba ita-nia an. Tuir loloos, ita labele obriga ema atu simu ita-nia fiar. Maibé se ita-nia família haree katak ita kontente tanba serbí Jeová, karik neʼe sei fó influénsia ba sira. Halo orasaun kona-ba sira. Koʼalia ba sira ho laran-diʼak. Keta rende an atu ajuda sira. (Após 20:20) Fiar metin katak Jeová sei haraik bensaun ba ita-nia hakaʼas an. Se ita-nia família deside atu rona ba ita, sira sei hetan salvasaun.

KNANANUK 57 Haklaken ba ema hotu

^ par. 5 Ita hakarak ita-nia família hatene kona-ba Jeová, maibé sira rasik mak tenke deside atu serbí Jeová ka lae. Iha lisaun neʼe ita sei aprende saida mak ita bele halo atu ajuda ita-nia família rona ba ita.

^ par. 1 Naran balun laʼós naran neʼebé loos. Iha lisaun neʼe, liafuan “família” refere ba ema iha família laran neʼebé seidauk serbí Jeová.

^ par. 53 ESPLIKASAUN BA DEZEÑU: Irmaun joven ida ajuda ninia aman neʼebé laʼós Testemuña atu hadiʼa karreta. Iha tempu neʼebé diʼak, nia hatudu vídeo ida husi jw.org®.

^ par. 55 ESPLIKASAUN BA DEZEÑU: Irmán ida rona didiʼak ba ninia laʼen neʼebé laʼós Testemuña bainhira ninia laʼen koʼalia kona-ba serbisu. Irmán neʼe mós halimar hamutuk ho ninia família.

^ par. 57 ESPLIKASAUN BA DEZEÑU: Irmán neʼe konvida irmaun-irmán iha kongregasaun atu mai ninia uma. Sira hatudu interese hodi koñese irmán neʼe nia laʼen. Liutiha tempu balu, irmán neʼe nia laʼen tuir Memoriál hamutuk nia.