Skip to content

Skip to table of contents

Hakarak hatene?

Hakarak hatene?

Iha Bíblia nia tempu, ema uza duʼut-papiru atu halo ró ka lae?

Duʼut-papiru

EMA barak hatene katak uluk, ema Ejitu uza duʼut-papiru atu halo surat-tahan. Ema Gregu no ema Roma mós uza duʼut-papiru atu halo surat-tahan. * Maibé buat neʼebé ema barak la hatene mak uluk ema mós uza duʼut-papiru atu halo ró ka bero.

Ró rua nia modelu neʼebé halo ho duʼut-papiru neʼebé hetan iha ema Ejitu nia rate

Maizumenus tinan 2.500 liubá, profeta Isaias hakerek katak ema neʼebé hela “iha área neʼebé besik mota sira iha Etiópia” haruka “ema sira lori lia-menon liuhusi tasi, sira hakur tasi ho ró husi duʼut-papiru”. Profeta Jeremias mós fó sai nanis katak bainhira ema Média-Pérsia ataka Babilónia, sira sei sunu “bero hotu neʼebé halo ho duʼut-papiru” atu nuneʼe ema labele halai sai husi Babilónia.—Isa 18:1, 2; Jer 51:32.

Bíblia mai husi Maromak, tan neʼe ema neʼebé estuda Bíblia la hakfodak bainhira arkeólogu sira deskobre katak iha Bíblia nia tempu, ema uza duʼut-papiru atu halo ró ka bero. (2 Tim 3:16) Saida mak arkeólogu sira deskobre? Sira deskobre katak ema Ejitu halo ró ho duʼut-papiru.

OINSÁ EMA HALO RÓ HO DUʼUT-PAPIRU?

Iha ema Ejitu nia rate, iha dezeñu no buat neʼebé ema bahat neʼebé hatudu oinsá ema halibur duʼut-papiru no halo ró. Mane sira tesi duʼut-papiru nia kain, futu hamutuk, no tuirmai kesi hamutuk fali futun sira-neʼe. Duʼut-papiru nia kain mak triángulu. Tan neʼe, bainhira futu hamutuk, duʼut-papiru nia kain sira metin nafatin. Livru ida (A Companion to Ancient Egypt) kona-ba ema Ejitu nia istória hatete katak ró neʼebé halo husi duʼut-papiru bele naruk toʼo metru 17 no bele iha fatin ba fose 10 ka 12 iha sorin-sorin.

Dezeñu neʼebé ema Ejitu bahat iha didin kona-ba oinsá halo ró ho duʼut-papiru

TANBASÁ EMA HALO RÓ HO DUʼUT-PAPIRU?

Iha rai-Ejitu, duʼut-papiru moris barak tebes iha área besik Mota Nilo. Fasil atu halo ró no bero ho duʼut-papiru. Maski ikusmai ema uza ai atu halo ró neʼebé boot, maibé peskadór no kasadór sira kontinua halo bero hodi uza duʼut-papiru.

Ba tinan barak, ema nafatin uza ró neʼebé halo husi duʼut-papiru. Hakerek-naʼin husi Grésia naran Plutarku, neʼebé moris durante apóstolu sira-nia tempu, hatete katak ema balu iha tempu neʼebá nafatin uza ró neʼebé halo husi duʼut-papiru.

^ par. 3 Duʼut-papiru moris iha fatin neʼebé iha bee barak no iha mota neʼebé suli neineik. Duʼut-papiru bele aas toʼo metru 5 no ninia kain nia diámetru bele toʼo sentímetru 15.