Skip to content

Laʼo ho Maromak durante tempu susar sira

Laʼo ho Maromak durante tempu susar sira

Laʼo ho Maromak durante tempu susar sira

“Enoc nafatin laʼo ho Maromak loos. Tuirmai nia la iha tan, tanba Maromak foti nia.”​—GÉNESIS 5:24.

1. Susar saida deʼit mak akontese daudaun iha ita-nia tempu?

 TEMPU susar! Husi tinan 1914 kuandu Mesias hahú ninia Ukun, ema nia moris nakonu ho krize no violénsia. Husi tempu neʼebá, ema moris iha “loron ikus sira”. Ema barak hetan susar tanba hamlaha, moras, rai-nakdoko no funu, no situasaun sai aat liután. (2 Timóteo 3:1; Apokalipse 6:1-8) Nuneʼe mós ho ita neʼebé adora Jeová. Ita hotu tenke tahan hasoru susar oioin no problema neʼebé mosu derrepente deʼit maski problema kiʼik ka boot. Buat balu neʼebé lori susar ba ita-nia moris mak problema ho ekonomia, problema polítiku, krime no moras.

2. Susar saida deʼit mak Jeová nia atan sira hasoru?

2 Liután neʼe, Jeová nia atan barak hasoru terus makaʼas husi ema neʼebé kontra lia-loos, tanba Satanás kontinua funu hasoru ema neʼebé “halo tuir Maromak nia ukun-fuan sira no halo serbisu atu fó sasin kona-ba Jesus”. (Apokalipse 12:17) Maski ita balu la hasoru susar husi ema neʼebé kontra ita, maibé nuʼudar ema Kristaun loos, ita hotu tenke luta hasoru Diabu Satanás no influénsia husi mundu neʼe. (Éfeso 2:2; 6:12) Entaun ita presiza kontinua matan-moris atu la husik mundu neʼe fó influénsia mai ita, tanba iha serbisu fatin, iha eskola, ka fatin naran deʼit neʼebé ita bá, ita sempre hasoru ema neʼebé la interese ba adorasaun neʼebé loos.

Laʼo ho Maromak, laʼós ho ema husi nasaun sira

3, 4. Iha dalan saida deʼit mak ema Kristaun la hanesan ho mundu neʼe?

3 Ema Kristaun iha apóstolu sira-nia tempu mós luta hasoru influénsia husi mundu, no neʼe halo sira la hanesan ho ema seluk. Paulo esplika kona-ba neʼe hodi dehan: “Haʼu koʼalia no fó sasin hodi Naʼi nia naran katak imi labele kontinua moris hanesan nasaun sira, tanba sira moris tuir deʼit sira-nia hanoin neʼebé folin-laek. Sira-nia neon iha nakukun laran, sira dook husi moris neʼebé mai husi Maromak, tanba sira la hatene Maromak no sira laran-toos. Sira la hatene morál neʼebé loos, no sira entrega sira-nia an hodi halo hahalok aat toʼo la sente moe no ho kaan-teen halo hahalok oioin neʼebé la moos.”​—Éfeso 4:17-19.

4 Eskritura neʼe esplika ho klaru kona-ba mundu nia situasaun neʼebé nakukun iha dalan espirituál no morál iha apóstolu Paulo nia tempu no mós iha ita-nia tempu. Hanesan ho apóstolu sira-nia tempu, ema Kristaun ohin loron mós la “moris hanesan nasaun sira”. Maibé sira iha priviléjiu espesiál atu laʼo ho Maromak. Karik ema balu hanoin katak susar ba ema sala-naʼin atu laʼo ho Jeová. Maibé Bíblia hatete katak ema bele duni laʼo ho Maromak Jeová, no Jeová mós hakarak ema atu halo nuneʼe. Tinan 700 antes Jesus moris, Maromak nia espíritu book profeta Miqueias atu hakerek: “Saida mak Jeová husu ba imi atu halo? Neʼe mak atu imi hatudu hahalok justisa, hafolin hahalok laran-metin, no atu laʼo hamutuk ho imi-nia Maromak ho haraik an!”​—Miqueias 6:8.

Oinsá no tanbasá laʼo ho Maromak?

5. Oinsá mak ema neʼebé la perfeitu bele laʼo ho Maromak?

5 Oinsá mak ita bele laʼo ho Maromak kbiit boot liu hotu neʼebé ita-nia matan la haree? Klaru katak laʼo ho Maromak la hanesan laʼo ho ema. Iha Bíblia, liafuan “laʼo” bele signifika “halo tuir hahalok ruma”. Tan neʼe, ita komprende katak ema neʼebé laʼo ho Maromak presiza halaʼo ninia moris tuir Maromak nia hakarak no halo Maromak kontente. Neʼe halo ita la hanesan ho ema neʼebé haleʼu ita. Maibé neʼe mak dalan ida deʼit neʼebé ema Kristaun tenke hili. Tanbasá? Iha razaun barak.

6, 7. Tanbasá laʼo ho Maromak mak diʼak liu hotu?

6 Primeiru, Jeová mak kria ita no fó buat hotu neʼebé ita presiza atu sustenta moris. (Apokalipse 4:11) Tan neʼe, só nia deʼit mak iha direitu atu haruka ita kona-ba oinsá atu halaʼo ita-nia moris. Liután neʼe, laʼo ho Maromak lori benefísiu mai ita. Maromak Jeová prepara dalan ba ema atu hetan perdua, no nia mós fó esperansa mai ita atu moris ba nafatin. Nuʼudar Ita-nia Aman iha lalehan neʼebé nakonu ho domin, Jeová mós fó konsellu atu ajuda ita hodi bele hetan susesu iha moris agora nian maski ita la perfeitu no hela iha mundu neʼebé Satanás mak ukun. (João 3:16; 2 Timóteo 3:15, 16; 1 João 1:8; 2:25; 5:19) Razaun seluk tan atu laʼo ho Maromak mak kuandu ita prontu atu halo ida-neʼe, ita bele haburas dame no unidade iha kongregasaun.​—Koloso 3:15, 16.

7 Ikusliu no importante liu mak kuandu ita laʼo ho Maromak, ita hatudu ita-nia pozisaun iha problema neʼebé Satanás hasaʼe iha jardín Eden, neʼe mak problema kona-ba sé mak iha direitu atu ukun. (Génesis 3:1-6) Liuhusi dalan neʼebé ita halaʼo ita-nia moris, ita hatudu katak ita apoia deʼit Jeová, no ho aten-brani, ita fó sai katak Jeová deʼit mak iha direitu nuʼudar Ukun-Naʼin neʼebé Aas Liu Hotu. (Salmo 83:18) Hodi halo nuneʼe, ita moris tuir ita-nia orasaun atu husu Maromak nia naran sai santu no Maromak nia hakarak sai loos. (Mateus 6:9, 10) Ema neʼebé hili atu laʼo ho Maromak mak matenek duni! Sira bele fiar katak sira laʼo iha dalan neʼebé loos, tanba Jeová “mesak deʼit mak matenek”. Nia nunka halo sala.​—Roma 16:27.

8. Oinsá mak Enoc no Noé nia tempu atu hanesan ho ita-nia tempu?

8 Maibé oinsá mak ita bele moris nuʼudar ema Kristaun iha mundu neʼebé nakonu ho susar no ema maioria la interese atu serbí Jeová? Ita bele hetan resposta hodi hanoin kona-ba fiar-naʼin sira iha tempu antigu neʼebé hatudu laran-metin iha situasaun neʼebé susar tebes. Rua husi sira mak Enoc no Noé. Sira moris iha tempu neʼebé atu hanesan ho ita-nia tempu, situasaun neʼebé nakonu ho hahalok aat. Iha Noé nia tempu, mundu neʼe nakonu ho violénsia no hahalok la morál. Maski nuneʼe, Enoc ho Noé lakohi hatudu hahalok hanesan ema seluk, no sira laʼo ho Jeová. Oinsá mak sira bele halo nuneʼe? Atu hetan resposta, ita sei haree Enoc nia ezemplu iha lisaun neʼe. No iha lisaun tuirmai, ita sei koʼalia kona-ba Noé nia ezemplu.

Enoc laʼo ho Maromak iha tempu susar

9. Ita iha informasaun saida deʼit kona-ba Enoc?

9 Enoc mak ema primeiru neʼebé Bíblia temi katak nia laʼo ho Maromak. Bíblia dehan: “Depois Enoc sai tiha aman ba Metusalém, Enoc kontinua laʼo ho Maromak loos.” (Génesis 5:22) Tuirmai, Bíblia konta Enoc moris toʼo tinan hira. Ita sente Enoc moris kleur tebes, maibé tuir loloos ninia moris badak liu fali ema seluk iha ninia tempu. Bíblia dehan: “Enoc nafatin laʼo ho Maromak loos. Tuirmai nia la iha tan, tanba Maromak foti nia.” (Génesis 5:24) Neʼe hatudu katak Jeová ho laran-diʼak foti Enoc nia moris antes kontradór sira halo aat nia. (Ebreu 11:5, 13) Bíblia ladún esplika kona-ba Enoc nia moris. Maibé liuhusi eskritura sira-neʼe no eskritura seluk tan, ita bele hatene katak situasaun iha Enoc nia tempu mak aat duni.

10, 11. (a) Depois Adão no Eva halo sala, oinsá mak mundu nia situasaun sai aat lalais? (b) Enoc fó sai profesia saida? Ema iha tempu neʼebá nia reasaun mak oinsá?

10 Hanoin toʼok oinsá mak situasaun iha mundu sai aat lalais depois Adão halo sala. Bíblia konta katak Adão nia oan-mane primeiru Caim oho ninia alin Abel no sai ohodór primeiru iha ema nia istória. (Génesis 4:8-10) Depois Abel mate tiha, Adão ho Eva iha oan-mane ida tan, neʼebé hanaran Set. Bíblia dehan: “Kona-ba Set, nia mós iha oan-mane ida, neʼebé nia hanaran Enos. Iha tempu neʼebá, ema hahú temi Jeová nia naran.” (Génesis 4:25, 26) Triste mak ema “temi Jeová nia naran” iha dalan neʼebé la respeitu. a Tinan barak liutiha husi tempu neʼebé Enos moris, Caim nia jerasaun ida naran Lamec halo knananuk ida ba ninia feen naʼin-rua hodi hatete katak nia oho ona mane joven ida neʼebé hakanek nia. Nia mós dehan: “Se ema neʼebé oho Caim tenke hetan kastigu ba dala 7, entaun, ema neʼebé oho Lamec tenke hetan kastigu ba dala 77.”​—Génesis 4:10, 19, 23, 24.

11 Neʼe hatudu katak depois Satanás book ema atu halo sala iha jardín Eden, lakleur deʼit hahalok aat habelar lalais iha Adão nia bei-oan sira-nia leet. Iha situasaun hanesan neʼe mak Enoc sai Jeová nia profeta no hatoʼo liafuan neʼebé fó impaktu makaʼas toʼo ohin loron. Judas fó sai liafuan neʼebé Enoc hatoʼo nuʼudar profesia, hodi dehan: “Haree bá! Jeová mai ona ho ninia anju santu sira rihun ba rihun atu tesi-lia ba ema hotu, no fó kastigu ba ema aat hotu tanba hahalok aat sira neʼebé sira halo no tanba liafuan aat tebes neʼebé sala-naʼin sira koʼalia hasoru nia.” (Judas 14, 15) Profesia neʼe sei kumpre iha dalan kompletu iha funu Armagedon. (Apokalipse 16:14, 16) Maibé ita bele fiar katak “sala-naʼin sira” iha Enoc nia tempu mós sai hirus bainhira rona Enoc nia liafuan. Entaun, Jeová hatudu duni domin bainhira nia foti profeta Enoc nia moris hodi ema aat sira labele book nia!

Saida mak ajuda Enoc atu laʼo ho Maromak?

12. Tanbasá mak Enoc bele hatudu hahalok neʼebé la hanesan ho ema seluk iha ninia tempu?

12 Iha jardín Eden, Adão no Eva rona ba Satanás, no Adão kontra hasoru Jeová. (Génesis 3:1-6) Sira-nia oan-mane Abel hatudu hahalok neʼebé la hanesan, no Jeová kontente ho nia. (Génesis 4:3, 4) Triste mak Adão nia oan no bei-oan barak la hanesan ho Abel. Maibé Enoc, neʼebé moris tinan atus ba atus depois Abel, nia hatudu hahalok hanesan ho Abel. Saida mak la hanesan entre Enoc ho Adão nia bei-oan sira seluk? Apóstolu Paulo nia liafuan fó resposta, hodi dehan: “Liuhusi fiar mak Enoc la haree mate tanba Maromak foti tiha nia, no ema la hetan tan nia iha fatin hotu tanba Maromak foti ona nia; maibé antes Maromak foti nia, Maromak fó sasin katak Enoc halo ninia laran kontente.” (Ebreu 11:5) Enoc mak ida husi “testemuña barak hanesan kalohan [neʼebé moris antes tempu Kristaun]”, neʼebé hatudu ezemplu diʼak kona-ba fiar. (Ebreu 12:1) Fiar mak book Enoc atu kontinua serbí Jeová ho laran-metin durante ninia moris ba tinan 300 liu, neʼe mak tempu neʼebé naruk dala tolu liu se kompara ho ita ema nia moris ohin loron!

13. Enoc iha fiar hanesan saida?

13 Paulo esplika kona-ba fiar neʼebé Enoc no testemuña sira seluk hatudu, hodi dehan: “Fiar mak laran-metin katak ita-nia esperansa sei sai loos; fiar mak evidénsia neʼebé hatudu ho klaru katak buat sira-neʼe iha duni maski matan labele haree.” (Ebreu 11:1) Sin, fiar mak konfiansa neʼebé metin katak buat neʼebé ita espera sei sai loos. Fiar hanesan neʼe sei fó impaktu ba buat neʼebé ita tau fokus iha ita-nia moris. Tanba Enoc iha fiar neʼebé metin, neʼe ajuda nia atu laʼo ho Maromak maski ema neʼebé haleʼu nia lakohi halo ida-neʼe.

14. Enoc nia fiar bazeia ba koñesimentu kona-ba saida?

14 Fiar neʼebé loos bazeia ba koñesimentu neʼebé loos. Entaun Enoc hatene kona-ba saida deʼit? (Roma 10:14, 17; 1 Timóteo 2:4) Klaru katak nia hatene kona-ba akontesimentu iha jardín Eden. Karik nia rona ona kona-ba moris iha Eden mak oinsá, no karik nia mós haree entrada ba jardín Eden neʼebé bandu atu tama. (Génesis 3:23, 24) No nia hatene kona-ba Maromak nia hakarak ba Adão nia bei-oan sira atu halo nakonu mundu no halo mundu sai hanesan Paraízu hodi kumpre Ninia hakarak orijinál. (Génesis 1:28) Enoc mós hafolin Jeová nia promesa kona-ba Bei-Oan ida neʼebé sei harahun Satanás nia ulun no hadiʼa fali buat aat hotu neʼebé akontese tanba Satanás. (Génesis 3:15) Tuir loloos, Enoc nia profesia neʼebé hakerek iha livru Judas mak kona-ba Satanás nia bei-oan sei lakon ba nafatin. Tanba Enoc iha fiar, nia adora Jeová nuʼudar Maromak neʼebé “fó kolen ba sira neʼebé buka nia ho laran”. (Ebreu 11:6) Tan neʼe, maski Enoc la iha koñesimentu barak hanesan ita iha, maibé nia iha koñesimentu neʼebé natoon atu bele iha fiar neʼebé metin. Ho fiar hanesan neʼe, nia kontinua laran-metin iha tempu susar.

Halo tuir Enoc nia ezemplu

15, 16. Oinsá mak ita bele halo tuir Enoc nia ezemplu?

15 Ita mós hakarak halo Jeová kontente iha mundu ohin loron neʼebé nakonu ho susar, tan neʼe diʼak atu halo tuir Enoc nia ezemplu. Ita presiza hetan no mantein koñesimentu neʼebé loos kona-ba Jeová no ninia hakarak. Maibé neʼe deʼit la toʼo. Ita presiza husik koñesimentu neʼebé loos mak dirije ita-nia moris. (Salmo 119:101; 2 Pedro 1:19) Ita presiza halo tuir Jeová nia hanoin, no kontinua hakaʼas an atu halo Jeová kontente liuhusi ita-nia hanoin no hahalok.

16 Ita la hatene se iha ema seluk neʼebé serbí Jeová iha tempu hanesan ho Enoc, maibé ita hatene katak karik nia mesak deʼit, ka iha maluk fiar-naʼin uitoan deʼit. Nuneʼe mós ho ohin loron, ita mak grupu kiʼik se kompara ho ema barak iha mundu neʼe, maibé neʼe la halo ita laran-kraik. Jeová sei sempre apoia ita maski ema ruma kontra ita. (Roma 8:31) Ho aten-brani, Enoc fó avizu kona-ba tempu neʼebé ema aat sira sei hetan kastigu. Ita mós sei hatudu aten-brani kuandu ita haklaken “liafuan diʼak kona-ba Maromak nia Ukun” maski hasoru ema neʼebé goza ka kontra ita, ka fó susar mai ita. (Mateus 24:14) Enoc la moris naruk hanesan ema seluk iha ninia tempu. Maibé ninia esperansa laʼós atu hetan buat diʼak ruma iha mundu neʼe. Nia fokus deʼit ba buat neʼebé diʼak liután iha futuru. (Ebreu 11:10, 35) Ita mós tau fokus ba Jeová nia hakarak no oinsá nia sei kumpre ida-neʼe. Tan neʼe, ita la aproveita tomak mundu neʼe. (1 Korinto 7:31) Duké aproveita mundu, ita hakarak fokus hodi uza ita-nia forsa no rikusoin atu halaʼo Jeová nia serbisu.

17. Ita hatene kona-ba saida deʼit? No Ita presiza halo saida?

17 Enoc fiar katak Bei-Oan neʼebé Maromak Jeová promete sei mosu iha tempu neʼebé Jeová deside ona. Ikusmai Bei-Oan neʼe mosu duni, no nia fó ninia an nuʼudar sakrifísiu. Neʼe loke dalan ba ita no mós Jeová nia testemuña sira iha tempu antigu hanesan Enoc atu bele hetan moris rohan-laek, ida-neʼe akontese maizumenus tinan 2.000 liubá. Bei-Oan neʼe sai ona Liurai ba Maromak nia Ukun, no nia soe tun tiha Satanás husi lalehan mai mundu, tan neʼe ita haree daudaun susar oioin neʼebé akontese haleʼu ita. (Apokalipse 12:12) Loos duni, ita hatene buat barak tebes se kompara ho Enoc. Tan neʼe, mai ita haburas fiar neʼebé metin hanesan Enoc. No ita presiza husik ita-nia fiar ba Maromak nia promesa atu fó impaktu ba buat hotu neʼebé ita halo. Entaun, mai ita halo tuir Enoc nia ezemplu hodi laʼo ho Maromak maski ita moris iha tempu neʼebé nakonu ho susar.

[Nota-rodapé]

a Antes Enos nia tempu, Jeová koʼalia ho Adão. Abel hasaʼe sakrifísiu neʼebé halo Jeová kontente. Jeová mós koʼalia ho Caim antes Caim sente laran-moras tebes toʼo oho Abel. Tan neʼe, bainhira ema hahú “temi Jeová nia naran”, sira halo ida-neʼe iha dalan neʼebé sala, laʼós atu halaʼo adorasaun neʼebé loos.

Oinsá Ita hatán?

• Laʼo ho Maromak, neʼe katak sá?

• Tanbasá laʼo ho Maromak mak diʼak liu hotu?

• Saida mak ajuda Enoc atu laʼo ho Maromak maski moris iha tempu susar?

• Oinsá mak ita bele halo tuir Enoc nia ezemplu?

[Pergunta estudu nian]

[Dezeñu]

Tanba fiar, “Enoc nafatin laʼo ho Maromak loos”

[Dezeñu]

Ita fiar metin katak Jeová nia promesa sei sai loos

[Credit Lines]

Woman, far right: FAO photo/B. Imevbore; collapsing building: San Hong R-C Picture Company