Skip to content

Aten-brani tanba fiar no hamtaʼuk Maromak

Aten-brani tanba fiar no hamtaʼuk Maromak

Aten-brani tanba fiar no hamtaʼuk Maromak

“Sai aten-brani no sai forte bá . . . Jeová, ó-nia Maromak, mak hamutuk ho ó.”​—JOSUÉ 1:9.

1, 2. (a) Tuir ema nia haree, ema Izraél bele manán ema Kanaan ka lae? Esplika toʼok. (b) Jeová fó konfiansa saida ba Josué?

 IHA tinan 1473 AEC, nasaun Izraél besik atu tama ba Rai neʼebé Maromak Promete. Kona-ba susar sira neʼebé povu sei hasoru, Moisés fó-hanoin sira: “Ohin imi sei hakur Mota Jordaun atu tama ba rai neʼe no duni sai nasaun sira neʼebé boot liu no forte liu fali imi, nasaun sira neʼebé iha sidade boot sira ho moru neʼebé aas toʼo lalehan, no mós iha povu neʼebé isin-boot no ain-aas, ema Anac nia oan-mane sira, neʼebé imi . . . rona ema dehan: ‘Sé mak bele hamriik hasoru Anac nia oan-mane sira?’” (Deuteronómio 9:1, 2) Sin, asuwaʼin jigante sira-neʼe famozu! Liután neʼe, ema Kanaan balu iha tropa ho armas neʼebé kompletu, no mós kuda no kuda-karreta ho roda neʼebé iha surik.​—Juís 4:13.

2 Maibé uluk nasaun Izraél mak atan no sira foin gasta tinan 40 iha rai-fuik. Entaun, tuir ema nia haree, susar tebes ba ema Izraél atu manán funu. Maski nuneʼe, Moisés iha fiar, nia bele ‘haree’ katak Jeová dirije sira. (Ebreu 11:27) Moisés hatete ba povu Izraél: “Jeová, imi-nia Maromak, sei hakur uluk iha imi-nia oin. . . . Nia sei halakon tiha sira. Nia sei manán sira iha imi-nia oin.” (Deuteronómio 9:3; Salmo 33:16, 17) Depois Moisés mate, Jeová fó konfiansa ba Josué katak nia sei apoia Josué hodi hatete: “Ó no povu sira-neʼe hotu hamriik bá, hakur Mota Jordaun neʼe, no tama ba rai neʼebé haʼu sei fó ba povu Izraél. La iha ema ida mak sei manán ó durante ó-nia moris tomak. Haʼu sei hamutuk ho ó hanesan uluk haʼu hamutuk ho Moisés.”​—Josué 1:2, 5.

3. Saida mak ajuda Josué atu iha fiar no aten-brani?

3 Atu bele hetan Jeová nia apoia no matadalan, Josué tenke lee no medita Maromak nia Ukun-Fuan no moris tuir ida-neʼe. Jeová hatete: “Hodi halo nuneʼe mak ó sei hetan susesu iha ó-nia dalan sira no ó sei hatudu hahalok neʼebé matenek. Haʼu fó ona mandamentu ba ó, loos ka lae? Sai aten-brani no sai forte bá. Keta nakdedar ka taʼuk, tanba Jeová, ó-nia Maromak, mak hamutuk ho ó iha fatin hotu neʼebé ó sei bá.” (Josué 1:8, 9) Josué rona ba Maromak, tan neʼe nia sai aten-brani, forte, no hetan susesu. Maibé ema barak neʼebé idade hanesan ho nia lakohi rona. Rezultadu mak sira la hetan susesu no mate iha rai-fuik.

Nasaun neʼebé la iha fiar no la aten-brani

4, 5. (a) Oinsá espiaun naʼin-10 nia atitude la hanesan ho Josué no Caleb? (b) Jeová sente oinsá kona-ba povu neʼe tanba la hatudu fiar?

4 Tinan 40 antes neʼe, kuandu ema Izraél hakbesik ba rai-Kanaan ba dala primeiru, Moisés haruka mane naʼin-12 atu bá hafuhu rai neʼe. Mane naʼin-10 fila ho taʼuk. Sira hatete: “Ema hotu neʼebé ami haree iha neʼebá mak mane neʼebé isin-boot tebetebes. Iha neʼebá ami haree jigante sira, katak Anac nia oan-mane sira, jerasaun husi ema Nefilím, no se kompara ho sira, ami hanoin katak ami mak hanesan gafañotu deʼit.” Neʼe katak laʼós deʼit ema Anac, maibé “ema hotu” mak jigante ka lae? Lae. Ema Anac mak bei-oan husi ema Nefilím neʼebé moris antes tempu Rai-Nabeen ka lae? Lae duni. Maski nuneʼe, tanba mane naʼin-10 neʼe nia liafuan, ema Izraél hotu sai taʼuk. Sira hakarak atu fila fali ba rai-Ejitu, rai neʼebé uluk halo sira sai atan.​—Números 13:31–14:4.

5 Maibé espiaun naʼin-rua, Caleb no Josué hakarak tebes atu tama ba Rai neʼebé Maromak Promete. Sira hatete: “Ita sei halakon sira. Sira-nia protesaun hasai tiha ona husi sira, no Jeová hamutuk ho ita. Keta taʼuk sira.” (Números 14:9) Josué no Caleb iha duni razaun atu hanoin pozitivu hanesan neʼe ka lae? Klaru katak iha. Josué no Caleb hamutuk ho nasaun Izraél tomak haree ona oinsá Jeová hamoe ema Ejitu no ema Ejitu nia maromak sira liuhusi Susar Sanulu. Tuirmai sira mós haree ona oinsá Jeová halo Faraó no ninia tropa sira mout iha Tasi Mean. (Salmo 136:15) Klaru katak, espiaun naʼin-10 no ema sira seluk neʼebé hetan influénsia husi sira la iha razaun atu sente taʼuk. Jeová ho laran-kanek hatete: “Toʼo bainhira tan mak sira la tau fiar ba haʼu maski haʼu halo milagre hotu neʼe iha sira-nia leet?”​—Números 14:11.

6. Oinsá aten-brani iha ligasaun metin ho fiar, no oinsá ida-neʼe mak loos iha ita-nia tempu?

6 Jeová hatudu sai hun ba sira-nia problema, ka razaun tanbasá sira sente taʼuk, neʼe mak tanba sira la tau fiar ba nia. Loos duni, fiar no aten-brani iha ligasaun metin, tan neʼe mak apóstolu João hakerek kona-ba kongregasaun Kristaun no funu espirituál: “Ho ita-nia fiar mak ita manán tiha ona mundu.” (1 João 5:4) Ohin loron, Testemuña ba Jeová millaun neen liu, inklui joven no ferik-katuas sira, sira neʼebé iha forsa no iha limitasaun, bele haklaken liafuan diʼak kona-ba Maromak nia Ukun iha mundu tomak tanba hatudu fiar hanesan Josué no Caleb. La iha inimigu ida neʼebé bele hapara Maromak nia povu neʼebé hanesan tropa boot no mós aten-brani.​—Roma 8:31.

Keta “dada an”

7. Liafuan “dada an” katak sá?

7 Ohin loron, Jeová nia atan sira haklaken liafuan diʼak ho aten-brani tanba sira mós sente hanesan ho apóstolu Paulo neʼebé hakerek: “Ita laʼós ema neʼebé taʼuk hodi dada an no lakon moris, maibé ita mak ema neʼebé iha fiar no bele kontinua moris.” (Ebreu 10:39) Liafuan “dada an” neʼebé Paulo temi, la signifika sentimentu taʼuk ba tempu badak tanba Jeová nia atan barak neʼebé laran-metin mós dala ruma sente taʼuk. (1 Samuel 21:12; 1 Reis 19:1-4) Disionáriu ida kona-ba Bíblia esplika katak neʼe bele signifika “dada an ba kotuk, rende an”, “la hakaʼas an atu kaer metin ba lia-loos”. Disionáriu neʼe mós dehan katak karik “dada an” bele refere ba “hatún ró nia laan no laʼo neineik” iha Jeová nia serbisu. Klaru katak ema neʼebé iha fiar sei nunka hanoin atu “laʼo neineik” bainhira mosu problema sira, hanesan ema fó-terus, moras, ka susar seluk tan. Duké halo nuneʼe, sira hakaʼas an atu laʼo ba oin hodi serbí Jeová, no rekoñese katak Jeová hadomi tebes sira no komprende sira-nia limitasaun. (Salmo 55:22; 103:14) Ita-nia fiar metin hanesan neʼe ka lae?

8, 9. Oinsá Jeová hametin ema Kristaun sira-nia fiar iha apóstolu sira-nia tempu? (b) Saida mak ita bele halo atu hametin ita-nia fiar?

8 Loron ida, apóstolu sira sente katak sira-nia fiar komesa menus, tan neʼe sira hatete ba Jesus: “Halo ami iha fiar boot liután.” (Lucas 17:5) Jeová ajuda sira, liuliu iha loron Pentekostes tinan 33 EC, kuandu Jeová haraik espíritu santu ba sira no ajuda sira iha koñesimentu liután kona-ba Maromak nia Liafuan no ninia hakarak. (João 14:26; Apóstolu 2:1-4) Ida-neʼe hametin sira-nia fiar, no tuirmai dixípulu sira komesa haklaken liafuan diʼak ba “kriasaun hotu iha lalehan nia okos” maski ema fó-terus ba sira.​—Koloso 1:23; Apóstolu 1:8; 28:22.

9 Atu bele hametin ita-nia fiar no kontinua haklaken, ita mós presiza estuda no medita kona-ba Bíblia no mós halo orasaun hodi husu espíritu santu. Bainhira lia-loos metin iha ita-nia neon no laran hanesan Josué, Caleb, no ema Kristaun iha apóstolu sira-nia tempu, neʼe sei ajuda ita iha fiar no aten-brani atu bele tahan no manán iha funu espirituál.​—Roma 10:17.

La toʼo atu fiar deʼit katak Maromak iha

10. Fiar neʼebé loos envolve saida?

10 Fiar-naʼin sira neʼebé moris iha tempu uluk hatudu katak atu bele iha fiar neʼebé bele ajuda ita haburas hahalok aten-brani no hahalok tahan, la toʼo atu fiar deʼit katak Maromak iha. (Tiago 2:19) Atu iha fiar neʼebé loos, ita presiza koñese didiʼak Jeová no tau konfiansa tomak ba nia. (Salmo 78:5-8; Provérbios 3:5, 6) Ita presiza fiar ho laran tomak katak halo tuir Maromak nia ukun-fuan no prinsípiu sei lori benefísiu boot ba ita-nia an. (Isaias 48:17, 18) Neʼe mós envolve fiar metin katak Jeová sei kumpre ninia promesa hotu no nia sei “fó kolen ba sira neʼebé buka nia ho laran”.​—Ebreu 11:1, 6; Isaias 55:11.

11. Jeová haraik bensaun saida ba Josué no Caleb tanba hatudu fiar no aten-brani?

11 Ita presiza kontinua hametin ita-nia fiar. Ita-nia fiar bele sai metin liután kuandu ita moris tuir lia-loos, “koko” rasik benefísiu sira, “haree” oinsá Jeová hatán ita-nia orasaun, no haree oinsá Jeová dirije ita-nia moris iha dalan seluk tan. (Salmo 34:8; 1 João 5:14, 15) Klaru katak Josué no Caleb nia fiar sai metin liután nuʼudar sira sente rasik Jeová nia laran-diʼak. (Josué 23:14) Hanoin toʼok pontu sira tuirmai: Josué no Caleb moris liu tinan 40 iha rai-fuik hanesan Jeová promete nanis ona. (Números 14:27-30; 32:11, 12) Jeová uza sira durante tinan neen kuandu ema Izraél halo funu hasoru ema Kanaan. Ikusmai, sira moris naruk no iha saúde diʼak. Sira ida-idak mós simu liman-rohan. Jeová haraik bensaun ba ema sira neʼebé serbí nia ho laran-metin no aten-brani.​—Josué 14:6, 9-14; 19:49, 50; 24:29.

12. Oinsá mak Jeová halo ninia “liafuan sai boot liu fali buat seluk hotu”?

12 Jeová nia domin laran-metin neʼebé nia hatudu ba Josué no Caleb fó-hanoin ita kona-ba liafuan iha Salmo 138:2 neʼebé dehan: “Ita halo Ita-nia naran no Ita-nia liafuan sai boot liu fali buat seluk hotu.” Bainhira Jeová uza ninia naran nuʼudar garantia ba promesa ida, dalan neʼebé promesa neʼe sai loos mak “boot liu fali buat seluk hotu” tanba neʼe liu fali buat neʼebé ita espera. (Éfeso 3:20) Loos duni, Jeová sempre haraik bensaun ba sira neʼebé “haksolok” tanba Jeová.​—Salmo 37:3, 4.

Mane neʼebé “halo Maromak kontente”

13, 14. Tanbasá Enoc presiza fiar no aten-brani?

13 Ita bele aprende buat barak kona-ba fiar no aten-brani hodi estuda kona-ba testemuña ida neʼebé moris iha tempu uluk naran Enoc. Antes Enoc komesa serbí nuʼudar profeta, karik nia hatene ona katak ninia fiar no aten-brani sei hetan koko. Tanbasá? Tanba Jeová hatete ona iha jardín Eden katak sei iha odi malu entre ema neʼebé serbí Maromak no sira neʼebé serbí Diabu Satanás. (Génesis 3:15) Enoc mós hatene katak odi malu neʼe hahú husi tempu neʼebé Caim oho ninia alin Abel. Tuir loloos, sira-nia aman Adão kontinua moris ba tinan 310 tan depois Enoc moris.​—Génesis 5:3-18.

14 Maski Enoc moris iha situasaun hanesan neʼe, nia ho aten-brani “kontinua laʼo ho Maromak loos” no fó sai tesi-lia kona-ba “liafuan aat tebes” neʼebé ema koʼalia hodi kontra Jeová. (Génesis 5:22; Judas 14, 15) Enoc apoia adorasaun neʼebé loos ho aten-brani, tan neʼe ema barak odi Enoc, no ninia moris iha perigu laran. Jeová halo Enoc la haree mate. Depois Jeová fó sai ba Enoc katak “Enoc halo ninia laran kontente”, Jeová “foti” Enoc nia moris, karik nuʼudar nia haree vizaun husi Jeová.​—Ebreu 11:5, 13; Génesis 5:24.

15. Enoc hatudu ezemplu diʼak saida ba Jeová nia atan sira ohin loron?

15 Depois temi kona-ba oinsá Maromak foti Enoc, Paulo énfaze dala ida tan kona-ba tanbasá importante atu hatudu fiar, hodi hatete: “Tuir loloos, se ita la iha fiar, ita labele halo Maromak kontente.” (Ebreu 11:6) Tanba iha fiar, Enoc bele laʼo hamutuk ho Jeová ho aten-brani no fó sai Jeová nia mensajen tesi-lia nian ba ema neʼebé hatudu hahalok aat. Kona-ba neʼe, Enoc hatudu ezemplu diʼak ba ita. Ohin loron, ita mós halo serbisu neʼebé hanesan iha mundu neʼebé kontra adorasaun loos no nakonu ho hahalok aat oioin.​—Salmo 92:7; Mateus 24:14; Apokalipse 12:17.

Hamtaʼuk Maromak ajuda ita sai aten-brani

16, 17. Sé mak Obadias, no nia hasoru situasaun saida?

16 Iha mós hahalok seluk tan neʼebé bele ajuda ita hatudu aten-brani, neʼe mak hamtaʼuk ba Maromak. Mai ita koʼalia kona-ba ezemplu diʼak husi mane ida neʼebé hamtaʼuk Maromak. Nia moris iha tempu neʼebé hanesan ho profeta Elias no Liurai Acab neʼebé ukun Izraél nia suku sanulu. Durante Acab nia ukun, ema barak iha Izraél nia suku sanulu adora Baal. Tuir loloos, profeta Baal naʼin-450 no profeta ba ai-riin lulik naʼin-400 mak “han iha Jezabel nia meza”. Jezabel mak Acab nia feen.​—1 Reis 16:30-33; 18:19.

17 Jezabel mak Jeová nia inimigu neʼebé laran-aat tebes no nia koko atu halakon adorasaun loos husi rai neʼe. Nia oho ona Jeová nia profeta balu no mós koko atu oho Elias. Jeová salva Elias hodi haruka nia halai bá Mota Jordaun nia sorin. (1 Reis 17:1-3; 18:13) Klaru katak la fasil atu halaʼo adorasaun loos iha tempu neʼebá. No susar liután se ita serbisu iha liurai nia palásiu. Neʼe mak buat neʼebé Obadias a hasoru. Nia mak tau matan ba liurai nia umakain no nia hamtaʼuk tebes Maromak.​—1 Reis 18:3.

18. Saida mak hatudu katak Obadias mak Jeová nia atan neʼebé diʼak tebes?

18 Ita bele fiar katak Obadias halaʼo adorasaun ba Jeová ho kuidadu. Maski nuneʼe, nia nafatin kaer metin ba lia-loos. Primeiru Reis 18:3 hatete: “Obadias mak ema neʼebé hamtaʼuk tebes Jeová.” Loos duni, Obadias hamtaʼuk Maromak iha dalan neʼebé diʼak tebes! Tanba hamtaʼuk Maromak, neʼe ajuda nia atu hatudu aten-brani, hanesan nia hatudu lakleur depois Jezabel oho Jeová profeta sira.

19. Saida mak Obadias halo atu hatudu sai ninia aten-brani?

19 Bíblia hatete: “Bainhira Jezabel oho Jeová nia profeta sira, Obadias salva profeta naʼin-100 hodi subar sira naʼin limanulu-limanulu iha fatuk-kuak, no nia fó paun no bee ba sira.” (1 Reis 18:4) Knaar atu fó ai-han subasubar ba ema naʼin-100 mak perigu duni. Obadias tenke kuidadu atu Acab no Jezabel, no mós profeta falsu naʼin-850 neʼebé sempre bá palásiu la hatene buat neʼebé nia halo. Laʼós neʼe deʼit, iha rai neʼe, iha mós ema barak neʼebé halaʼo adorasaun falsu neʼebé prontu atu fó sai buat neʼebé Obadias halo hodi halo liurai no liurai-feto kontente. Maski nuneʼe, ema sira-neʼe la hatene buat neʼebé Obadias halo. Nia ho aten-brani tau matan ba Jeová nia profeta sira. Se ita hamtaʼuk Maromak, neʼe bele fó kbiit ita atu sai aten-brani.

20. Hamtaʼuk Maromak ajuda Obadias iha dalan oinsá? No oinsá Obadias nia ezemplu ajuda Ita?

20 Tanba Obadias hamtaʼuk Maromak no hatudu aten-brani, Jeová proteje nia husi ninia inimigu sira. Provérbios 29:25 hatete: “Taʼuk ba ema mak hanesan lasu ida, maibé ema neʼebé tau fiar ba Jeová sei hetan protesaun.” Obadias mak ema baibain deʼit hanesan ita, nia mós taʼuk se ema deskobre buat neʼebé nia halo no sei oho nia. (1 Reis 18:7-9, 12) Maibé tanba nia hamtaʼuk Maromak, nia sai aten-brani no bele manán ninia sentimentu taʼuk ba ema. Obadias hatudu ezemplu diʼak mai ita, liuliu ba ita neʼebé adora Jeová maski ita-nia moris iha perigu laran ka ita bele tama komarka. (Mateus 24:9) Mai ita hotu hakaʼas an atu serbí Jeová “ho hamtaʼuk no respeitu”.​—Ebreu 12:28.

21. Iha lisaun tuirmai, ita sei aprende saida?

21 Laʼós deʼit fiar no hamtaʼuk Maromak mak bele ajuda ita sai aten-brani, domin mós bele ajuda ita. Apóstolu Paulo hakerek: “Espíritu neʼebé Maromak fó ba ita la hamosu hahalok taʼuk-teen, maibé fó ita kbiit, domin no hanoin neʼebé loos.” (2 Timóteo 1:7) Iha lisaun tuirmai, ita sei aprende oinsá domin bele ajuda ita atu serbí Jeová ho aten-brani durante loron ikus sira-neʼe.​—2 Timóteo 3:1.

[Nota-rodapé]

a Nia laʼós profeta Obadias.

Ita bele hatán ka lae?

• Saida mak ajuda Josué no Caleb atu sai aten-brani?

• Fiar neʼebé loos envolve saida deʼit?

• Tanbasá Enoc fó sai Maromak nia mensajen tesi-lia nian ho aten-brani?

• Oinsá hamtaʼuk Maromak ajuda ita atu sai aten-brani?

[Pergunta estudu nian]

[Dezeñu]

Jeová haruka Josué: “Sai aten-brani no sai forte bá”

[Dezeñu]

Obadias tau matan no proteje Maromak nia profeta sira

[Dezeñu]

Enoc haklaken Maromak nia liafuan ho aten-brani