Skip to content

Skip to table of contents

Sira neʼebé Maromak simu sei moris ba nafatin

Sira neʼebé Maromak simu sei moris ba nafatin

Sira neʼebé Maromak simu sei moris ba nafatin

“Ita rasik sei fó bensaun ba ema naran deʼit neʼebé iha hahalok loos, oh, Jeová; Ita sei simu sira, no ida-neʼe hanesan ho eskudu boot neʼebé haleʼu sira.”—SAL 5:12.

1, 2. Elias husu feto-faluk husi Sarepta atu halo saida? Saida mak Elias promete ba feto neʼe?

FETO-FALUK ida husi Sarepta no ninia oan sente hamlaha, nuneʼe mós ho Maromak nia profeta ida. Kuandu feto neʼe halakan daudauk ahi atu teʼin, profeta Elias husu nia atu fó bee no paun. Feto neʼe prontu atu fó bee ba Elias atu hemu, maibé kona-ba hahán feto neʼe iha deʼit “trigu liman isin ida iha sanan-rai boot no iha mina uitoan iha botir kiʼik”. Feto neʼe sente katak ninia hahán la toʼo atu fahe ba profeta neʼe, no nia fó-hatene kona-ba neʼe.—1 Reis 17:8-12.

2 Maibé, Elias hatete ba nia: “Husi buat neʼebé Ita iha, halo uluklai paun kiʼikoan neʼebé kabuar ba haʼu, no lori neʼe mai haʼu, no depois neʼe Ita bele halo hahán ruma ba Ita no ba Ita-nia oan-mane. Tanba Jeová, Maromak Israel nian, hatete nuneʼe: ‘Sanan-rai boot trigu nian sei la sai mamuk, no botir kiʼik mina nian sei la kuran.’”—1 Reis 17:13, 14.

3. Desizaun importante saida mak ita presiza halo?

3 Feto-faluk neʼe presiza foti desizaun neʼebé importante tebes, no neʼe laʼós deʼit kona-ba foti desizaun atu fahe ninia ai-han ba profeta neʼe. Nia sei buka atu tau uluk ninia presiza, ka nia sei buka atu sai Maromak nia belun no atu halo buat neʼebé Maromak simu, hodi fiar katak Maromak Jeová bele salva nia ho ninia oan? Tuir loloos, ita hotu mós presiza halo desizaun neʼebé hanesan. Ita sei buka uluk atu halo buat neʼebé Maromak Jeová simu, ka ita sei buka uluk atu iha moris neʼebé diʼak? Ita iha razaun barak atu fiar no serbí Maromak. No atu serbí Maromak iha dalan neʼebé nia simu, iha buat balu neʼebé ita presiza halo.

‘Ita-Boot soʼi atu simu adorasaun’

4. Tanbasá mak Maromak Jeová merese atu ita adora nia?

4 Maromak Jeová iha direitu atu husu ema atu serbí nia iha dalan neʼebé nia simu. Ninia atan sira iha lalehan mós hatene ida-neʼe, hodi dehan: “Ita-Boot mak ami-nia Naʼi no ami-nia Maromak. Ita-Boot soʼi atu simu glória, hanaʼi no kbiit, basá Ita-Boot hakiak buat hotu no tan deʼit Ita-Boot nia hakarak mak buat hotu mosu no iha.” (Apok 4:11) Sin, tanba Maromak Jeová mak kria buat hotu, nia soʼi ka merese duni atu ita adora nia.

5. Tanbasá mak Maromak nia domin book ita atu serbí nia?

5 Razaun ida tan atu ita serbí Maromak Jeová mak ninia domin neʼebé boot tebes ba ita. Bíblia hatete: “Maromak komesa kria ema tuir nia ilas, iha Maromak nia ilas nia kria ema; nia kria sira mane no feto.” (Gên 1:27) Maromak kria ema ho kbiit atu hanoin no atu foti desizaun rasik. Hodi fó moris ba ema, Maromak Jeová sai Aman ba ema hotu. (Lc 3:38) Hanesan aman diʼak ida, nia fó buat hotu neʼebé ninia oan sira presiza atubele moris ho kontente. “Nia halo loron saʼe” no “halo mós udan-been tun”, atu nuneʼe mundu bele haree furak no bele fó ai-han barak mai ita.—Mt 5:45.

6, 7. (a) Adão nia hahalok lori buat aat saida ba ninia bei-oan sira? (b) Sira neʼebé Maromak simu sei hetan buat diʼak saida liuhusi Kristu nia sakrifísiu?

6 Maromak Jeová mós salva ita husi buat aat neʼebé sala lori mai. Hodi halo sala, Adão sai hanesan ema neʼebé naʼok osan husi ninia família rasik atu bele joga ka taru-osan. Sin, hodi kontra hasoru Maromak Jeová, Adão naʼok buat neʼebé folin-boot ba ninia oan sira, neʼe mak oportunidade atu moris kontente ba nafatin. Tanba Adão hanoin deʼit nia an, nia halo ema hotu sai atan ba patraun neʼebé aat loos, neʼe mak sala. Tan neʼe, ema hotu hetan moras, sente triste, no mós mate. Hanesan ema presiza selu atu atan ida bele sai livre, Maromak Jeová mós selu ona folin hodi bele salva ita husi buat aat hotu neʼebé sala lori mai. (Lee Roma 5:21.) Hodi halo tuir ninia Aman nia hakarak, Jesus Kristu “saran nia moris atu soi ema barak”. (Mt 20:28) Lakleur tan, ema sira neʼebé Maromak simu sei hetan bensaun barak liután husi Jesus nia sakrifísiu neʼe.

7 Maromak Jeová, nuʼudar ita-nia Kriadór, fó ba ita buat barak hodi ita bele halaʼo moris neʼebé kontente. Ema neʼebé Maromak simu sei haree ho matan rasik oinsá nia sei halakon buat aat hotu neʼebé ema hasoru. No Maromak Jeová sei kontinua atu hatudu ba ita ida-idak katak nia mak ida neʼebé “fó kolen ba sira neʼebé buka Nia”.—Ebr 11:6.

“Ita-nia povu sei fó sira-nia an ho hakarak rasik”

8. Saida mak Isaías nia esperiénsia hanorin ita kona-ba serbí Maromak?

8 Atu Maromak simu ita, ita presiza uza didiʼak ita-nia liberdade atu foti desizaun rasik. Ida-neʼe tanba Maromak Jeová la obriga ema atu serbí nia. Iha profeta Isaías nia tempu, Maromak husu: “Sé mak haʼu sei haruka, no sé mak sei bá atu reprezenta ami?” Sin, Maromak Jeová hatudu respeitu ba profeta Isaías hodi rekoñese katak profeta neʼe iha direitu atu foti desizaun rasik. Hanoin toʼok kona-ba ksolok neʼebé Isaías sente kuandu nia hatán: “Haʼu mak neʼe! Haruka haʼu bá.”—Isa 6:8.

9, 10. (a) Atu Maromak simu ita-nia adorasaun, ita presiza halo saida? (b) Tanbasá mak importante atu serbí Maromak Jeová ho laran tomak?

9 Tuir loloos, ema hotu iha liberdade atu hili hodi serbí Maromak ka la serbí nia. Maromak Jeová hakarak ema atu serbí nia ho hakarak rasik. (Lee Josué 24:15. *) Ema neʼebé adora Maromak la ho laran la bele halo Maromak kontente; Maromak mós la simu adorasaun husi sira neʼebé buka deʼit atu fó ksolok ba ema. (Kol 3:22) Se ita serbí Maromak ho “laran-todan” hodi husik hakarak mundu neʼe nian atu hanetik ita-nia adorasaun ba nia, ida-neʼe mós sei la monu loos ba Maromak nia laran. (Êx 22:29) Maromak Jeová hatene katak serbí nia ho laran tomak mak diʼak ba ita. Moisés fó laran-manas ba ema Israel atu hili moris ‘hodi hadomi Jeová, sira-nia Maromak, hodi rona ba ninia liafuan no hodi laran-metin ba nia’.—Deut 30:19, 20.

10 Liurai David husi Israel antigu kanta ba Maromak Jeová: “Ita-nia povu sei fó sira-nia an ho hakarak rasik iha loron Ita-nia tropa nian. Nuʼudar buat santu no furak, Ita iha joven mane sira hanesan mahon-been iha dadeer-saan.” (Sal 110:3) Ohin loron, ema barak buka deʼit atu moris diʼak no atu halimar. Maibé, ba sira neʼebé hadomi Maromak Jeová, buat neʼebé importante liu hotu mak serbí Maromak. No sira hatudu ida-neʼe hodi haklaken ho laran-manas. Sira fiar ho laran tomak katak Maromak Jeová iha kbiit atu fó buat neʼebé sira presiza loroloron.—Mt 6:33, 34.

Sakrifísiu neʼebé Maromak simu

11. Tanbasá mak ema Israel hasaʼe sakrifísiu ba Maromak Jeová?

11 Tuir Ukun-Fuan Moisés nian, Maromak nia povu tenke hasaʼe sakrifísiu neʼebé diʼak atu Maromak simu sira. Levítico 19:5 dehan: “Kuandu imi hasaʼe sakrifísiu dame nian ba Jeová, imi tenke halo sakrifísiu neʼe atu Maromak simu imi.” Levítico mós dehan: “Kuandu imi hasaʼe sakrifísiu agradese nian ba Jeová, imi tenke halo sakrifísiu ida-neʼe atu Maromak simu imi.” (Lev 22:29) Kuandu ema Israel fó animál neʼebé diʼak nuʼudar sakrifísiu iha Maromak nia altár, ahi-suar neʼebé saʼe ba leten mak hanesan buat neʼebé morin ba Maromak loos. (Lev 1:9, 13) Maromak sente kontente tebes ho domin neʼebé nia povu hatudu ba nia hodi hasaʼe sakrifísiu sira-neʼe. (Gên 8:21) Husi ida-neʼe ita aprende katak Maromak Jeová simu sira neʼebé hasaʼe sakrifísiu neʼebé diʼak. Entaun, ohin loron, sakrifísiu saida deʼit mak nia simu? Mai ita hanoin kona-ba buat rua iha ita-nia moris loroloron nian: ita-nia hahalok no ita-nia koʼalia.

12. Hahalok saida deʼit mak bele halo Maromak hakribi ema nia “sakrifísiu moris nian”?

12 Iha apóstolu Paulo nia karta ba ema Roma, nia hatete: “Saran imi-nia isin nuʼudar sakrifísiu moris nian, santu no buat neʼebé Maromak bele simu; katak buat karan espirituál nian.” (Rom 12:1) Atu Maromak simu ema ida, ema neʼe presiza halo ninia isin moos nafatin. Se ema ida hafoʼer ninia isin hodi fuma sigarru, mama malus, uza droga, ka hemu tua demais, Maromak la simu ninia sakrifísiu. (2 Kor 7:1) Liután neʼe, ema neʼebé “halo sala-foʼer halo sala hasoru nia isin rasik”, tan neʼe ema neʼebé halo hahalok foʼer ruma bele halo Maromak hakribi “sakrifísiu moris nian” neʼebé nia hasaʼe. (1 Kor 6:18) Atu halo Maromak kontente, ema tenke ‘sai santu iha ninia hahalok tomak’.—1 Ped 1:14-16.

13. Tanbasá importante atu hahiʼi Maromak Jeová?

13 Sakrifísiu ida seluk neʼebé halo Maromak kontente mak kona-ba ita-nia koʼalia. Husi uluk kedas, ema neʼebé hadomi Maromak Jeová sempre koʼalia diʼak kona-ba nia ba ema seluk, no iha uma laran. (Lee Salmo 34:1-3. *) Lee toʼok Salmo 148-150, no haree dala hira mak salmu sira-neʼe fó laran-manas ba ita atu hahiʼi Maromak Jeová. Sin, “hahiʼi husi ema neʼebé loos mak buat neʼebé diʼak”. (Sal 33:1) Jesus Kristu, neʼebé hatudu ezemplu diʼak ba ita, hanorin katak importante atu hahiʼi Maromak hodi haklaken lia-foun diʼak.—Lc 4:18, 43, 44.

14, 15. Oséias hatete ba ema Israel atu hasaʼe sakrifísiu saida? Oinsá mak Maromak Jeová haree sakrifísiu sira-neʼe?

14 Hodi haklaken ho laran-manas ita hatudu ita-nia domin ba Maromak Jeová, no hatudu ita-nia hakarak atu nia simu ita. Porezemplu, hanoin toʼok kona-ba profeta Oséias nia liafuan ba ema Israel sira neʼebé Maromak la simu ona tanba sira halaʼo adorasaun falsu. (Os 13:1-3) Oséias fó laran-manas ba sira atu husu Maromak Jeová: “Fó perdua ba ami-nia sala; no simu buat neʼebé diʼak husi ami, no ami sei fó fali karau-aman husi ami-nia ibun-tutun.”—Os 14:1, 2.

15 Karau-aman ida mak animál neʼebé karun liu neʼebé ema Israel bele fó nuʼudar sakrifísiu ba Maromak Jeová. Nuneʼe, “karau-aman husi ami-nia ibun-tutun” reprezenta liafuan neʼebé ita koʼalia sai husi ita-nia laran atu hahiʼi Maromak loos. Oinsá mak Maromak Jeová haree ema neʼebé hasaʼe sakrifísiu sira-neʼe? Nia hatete: “Haʼu sei hadomi sira ho haʼu-nia hakarak rasik.” (Os 14:4) Ba ema neʼebé fó sakrifísiu hahiʼi nian hanesan neʼe, Maromak Jeová simu sira, fó perdua ba sira, no sai sira-nia belun.

16, 17. Kuandu fiar ba Maromak book ema atu haklaken lia-foun diʼak, ida-neʼe halo Maromak Jeová sente oinsá?

16 Husi uluk kedas, hahiʼi Maromak Jeová iha ema seluk nia leet mak sempre sai parte importante ida iha adorasaun neʼebé loos. Ema neʼebé hakerek salmu ida hatete: “Favór ida, oh, Jeová, simu bá sakrifísiu husi haʼu-nia ibun neʼebé haʼu fó ho hakarak rasik.” (Sal 119:108) Oinsá ho ohin loron? Profeta Isaías fó-hatene nanis kona-ba ema-lubun boot iha ita-nia tempu, hodi hatete: “Hahiʼi ba Maromak Jeová mak sira sei fó sai. . . . Haʼu [Maromak] sei simu sira [sira-nia sakrifísiu] iha haʼu-nia altár.” (Isa 60:6, 7) Ohin loron, ema rihun ba rihun kumpre liafuan sira-neʼe hodi hasaʼe “sakrifísiu hahiʼi rohan-laek nian ba Maromak; katak liafuan sira husi ibun neʼebé simu nia naran”.—Ebr 13:15.

17 Oinsá ho ita? Ita mós hasaʼe sakrifísiu neʼebé Maromak simu ka lae? Se ita seidauk halo ida-neʼe, ita prontu atu hadiʼa buat ruma iha ita-nia moris hodi nuneʼe ita bele hahú atu hahiʼi Maromak Jeová iha ema seluk nia leet? Kuandu ita-nia fiar book ita atu hahú haklaken lia-foun diʼak, ita-nia sakrifísiu neʼe sei “halo Maromak Jeová kontente liu duké karau-aman ida”. (Lee Salmo 69:30, 31. *) Hanoin-hetan katak morin husi ita-nia sakrifísiu sei saʼe toʼo Maromak Jeová no nia sei simu duni ita. (Eze 20:41) La iha buat ida neʼebé bele kompara ho ksolok neʼebé ita hetan tanba Maromak simu ita.

‘Maromak Jeová rasik sei fó bensaun ba ema loos’

18, 19. (a) Ohin loron, ema barak iha hanoin saida kona-ba serbí Maromak? (b) Rezultadu saida mak sei mosu ba sira neʼebé Maromak la simu?

18 Ema barak iha profeta Malaquias nia tempu hatete: “Serbí Maromak mak saugati deʼit. No ita manán saida hodi halo tuir ita-nia obrigasaun ba nia?” (Mal 3:14) Ohin loron, ema barak mós iha hanoin neʼebé hanesan. Tanba hanoin deʼit kona-ba rikusoin, sira hanoin katak Maromak nia hakarak sei nunka sai loos, no sira sente katak iha tempu agora ema lalika tan atu halo tuir Maromak nia ukun-fuan sira. Ba sira, haklaken lia-foun diʼak mak serbisu neʼebé lakon tempu deʼit no neʼebé halo sira sente hirus.

19 Tuir loloos, Satanás mak hun ba hanoin sira hanesan neʼe. Iha jardín Eden, nia mak lohi Eva atu la hafolin moris furak neʼebé Maromak fó ba nia, no mós la hafolin Maromak nia domin. Ohin loron, Satanás mós lohi ema atu fiar katak sira la manán buat ida hodi halo tuir Maromak nia hakarak. Maibé, tanba Maromak la simu tan Eva no ninia laʼen, rezultadu mak sira lakon sira-nia moris. Nuneʼe mós, ema neʼebé halo tuir sira-nia ezemplu aat, ikusmai sei lakon sira-nia moris.—Gên 3:1-7, 17-19.

20, 21. (a) Saida mak feto-faluk husi Sarepta halo? Ida-neʼe lori rezultadu saida ba nia? (b) Oinsá mak ita bele halo tuir feto-faluk neʼe nia ezemplu? Tanbasá?

20 Agora, kompara toʼok rezultadu aat neʼebé Adão no Eva hetan ho buat neʼebé akontese iha istória kona-ba Elias no feto-faluk ida. Depois rona tiha Elias nia liafuan, feto neʼe hahú tunu paun no fó uluk ba profeta Elias. Tuirmai, Maromak Jeová kumpre buat neʼebé nia promete liuhusi Elias. Eskritura hatete: “Feto neʼe kontinua han loron ba loron, hamutuk ho Elias no mós feto neʼe nia uma-kain. Sanan-rai boot trigu nian la sai mamuk, no botir kiʼik mina nian la sai kuran, hodi tuir liafuan neʼebé Maromak Jeová hatete ona liuhusi Elias.”—1 Reis 17:15, 16.

21 Feto-faluk husi Sarepta neʼe halo buat ida neʼebé ema balu iha tempu agora mós prontu atu halo. Feto neʼe tau nia fiar tomak ba Maromak salvasaun nian, no Maromak la husik duni nia. Istória neʼe no mós istória seluk neʼebé hakerek iha Bíblia laran hatudu katak Maromak Jeová mak ida neʼebé ita presiza tau ita-nia fiar tomak. Maromak Jeová nia Testemuña sira-nia moris ohin loron hatudu mós katak Maromak sei nunka husik sira neʼebé nia simu.—Sal 34:6, 7, 17-19. *

22. Tanbasá mak ita hakarak Maromak simu ita agora kedas?

22 Lakleur tan, Maromak nia loron tesi-lia nian sei monu “ba ema hotu neʼebé tuur iha raiklaran tomak”. (Lc 21:34, 35) Ema ida sei la halai sees husi neʼe. La iha rikusoin ka sasán neʼebé folin-boot liu fali bensaun neʼebé ita sei simu kuandu Maromak nia Tesi-Lia Naʼin hatete: “Mai, imi neʼebé haʼu Aman fó-bensa, mai simu nuʼudar liman-rohan reinu neʼebé hadiʼa tiha ba imi.” (Mt 25:34) Sin, ‘Maromak Jeová rasik sei fó bensaun ba ema naran deʼit neʼebé iha hahalok loos; nia sei simu sira, no ida-neʼe hanesan ho eskudu boot neʼebé haleʼu sira’. (Sal 5:12) Nuneʼe, mai ita hakaʼas an atu halo buat hotu neʼebé ita presiza hodi Maromak simu ita!

[Nota–rodapé]

^ par. 9 Josué 24:15: “Se serbí Jeová mak la diʼak iha imi-nia matan, agora hili bá imi-nia an rasik sé mak imi sei serbí, maromak neʼebé imi-nia beiʼala sira serbí iha mota sorin bá, ka maromak sira husi ema amorreu nian iha rai neʼebé imi hela daudaun. Maibé, ba haʼu no haʼu-nia umakain, ami sei serbí Jeová.”

^ par. 13 Salmo 34:1: “Haʼu sei hanaʼi Jeová iha tempu hotu; haʼu sei hahiʼi nia nafatin ho haʼu-nia ibun. 2 Tanba Jeová haʼu rasik sei foti an; ema laran-maus sira sei rona no sei haksolok. 3 Mai imi hotu, mai fó glória ba Jeová hamutuk ho haʼu, no mai ita hamutuk hahiʼi nia naran.”

^ par. 17 Salmo 69:30: “Ho knananuk haʼu sei hahiʼi Maromak nia naran, no haʼu sei fó glória ba nia ho agradese. 31 Ida-neʼe sei halo Maromak Jeová kontente liu duké karau-aman ida, duké karau-aman neʼebé iha ona dikur, neʼebé nia ain-kukun fahe ona ba rua.”

^ par. 21 Haree Menara Pengawal, 15 Maret 2005, pájina 13, parágrafu 15; 1 Agustus 1997, pájina 20-25.

Ita hanoin-hetan?

• Tanbasá mak Maromak Jeová merese atu ita adora nia ho laran tomak?

• Ohin loron, sakrifísiu saida deʼit mak Maromak Jeová simu?

• Liafuan “karau-aman husi ami-nia ibun-tutun” reprezenta saida? Tanbasá mak ita tenke hasaʼe ida-neʼe ba Maromak Jeová?

• Tanbasá mak ita hakarak Maromak atu simu ita?

[Pergunta estudu nian]

[Dezeñu iha pájina 13]

Maromak nia profeta husu inan ida neʼebé kiak no hamlaha atu foti desizaun saida?

[Dezeñu iha pájina 15]

Bensaun saida mak ita hetan hodi hasaʼe sakrifísiu hahiʼi nian ba Maromak Jeová?

[Dezeñu iha pájina 17]

Maromak Jeová sei nunka husik sira neʼebé tau fiar tomak ba nia