Skip to content

Skip to table of contents

Hatudu hahalok nuʼudar sidadaun ba Jeová nia Ukun

Hatudu hahalok nuʼudar sidadaun ba Jeová nia Ukun

Hatudu hahalok nuʼudar sidadaun ba Jeová nia Ukun

“Haloos imi-nia moris tan Kristu nia evanjellu.”—FLP 1:27.

OINSÁ ITA HATÁN?

Sé mak iha oportunidade atu sai sidadaun ba Maromak nia Ukun?

Aprende kona-ba língua husi Maromak nia Ukun, ninia istória, no ukun-fuan sira katak sá?

Oinsá mak sidadaun ba Maromak nia Ukun hatudu katak sira hadomi Maromak nia ukun-fuan sira?

1, 2. Apóstolu Paulo fó-hanoin ba kongregasaun Filipe kona-ba buat espesiál saida?

APÓSTOLU Paulo fó laran-manas ba ema kristaun iha kongregasaun Filipe hodi dehan: “Haloos imi-nia moris tan Kristu nia evanjellu.” (Lee Filipe 1:27.) Liafuan gregu neʼebé Paulo uza neʼebé tradús nuʼudar “haloos”, bele mós iha arti katak “hatudu hahalok nuʼudar sidadaun”. Klaru katak kongregasaun Filipe komprende ho didiʼak liafuan sira-neʼe. Tanbasá? Tanba governu Roma hili sidade Filipe no sidade balu seluk atu fó direitu ba ema neʼebé hela iha fatin sira-neʼe atu sai sidadaun. Ema iha Filipe no ema seluk iha rai hotu neʼebé Roma mak ukun neʼebé sai nuʼudar sidadaun Roma nian, kontente tebes ho ida-neʼe tanba sira bele hetan protesaun espesiál liuhusi Roma nia lei.

2 Ema kristaun iha kongregasaun Filipe iha razaun diʼak liu atu sai kontente ho sira-nia situasaun. Paulo fó-hanoin sira katak nuʼudar ema kristaun kose-mina, sira sai sidadaun “iha lalehan”. (Flp 3:20) Sira sai sidadaun, laʼós ba ema nia governu, maibé ba Maromak nia Reinu ka ukun. Tan neʼe, sira bele hetan protesaun no hetan buat diʼak seluk neʼebé ema nia governu la bele fó ba sira.—Ef 2:19-22.

3. (a) Sé mak iha oportunidade atu sai sidadaun ba Maromak nia Ukun? (b) Iha lisaun neʼe, ita sei koʼalia kona-ba saida deʼit?

3 Apóstolu Paulo fó konsellu atu “hatudu hahalok nuʼudar sidadaun” liuliu ba ema kose-mina sira neʼebé sei ukun hamutuk ho Kristu iha lalehan. (Flp 3:20) Maski nuneʼe, ninia konsellu neʼe mós ba sira neʼebé sei moris iha rai iha Maromak nia Ukun nia okos. Tanbasá? Tanba ema kristaun hotu neʼebé dedika an ona ba Maromak, sira serbí Liurai ida deʼit, neʼe mak Jeová, no tenke moris tuir Maromak nia matadalan sira. (Ef 4:4-6) Ohin loron, ema barak hakaʼas an atu kumpre kritéria ruma atu bele sai sidadaun ba nasaun ida neʼebé riku. Maibé, oportunidade atu sai sidadaun ba Maromak nia Ukun mak buat neʼebé folin boot liu! Atu hafolin liután oportunidade espesiál neʼe, mai ita koʼalia kona-ba kritéria balu atu sai sidadaun ba ema nia governu no kompara neʼe ho kritéria atu sai sidadaun ba Maromak nia Ukun. Depois, ita sei haree buat tolu neʼebé ita tenke halo hodi bele kaer metin ba oportunidade espesiál atu sai sidadaun ba Maromak nia Ukun.

OINSÁ ATU SAI SIDADAUN

4. Saida mak língua neʼebé moos? Oinsá mak ita bele “koʼalia” língua neʼe?

4 Aprende língua. Ema nia governu balu hakarak sira neʼebé sai sidadaun atu aprende sira-nia nasaun nia língua. Depois sai tiha sidadaun, ema tenke hakaʼas an ba tinan barak atu bele hatene koʼalia ho moos língua foun neʼe. Maski sira aprende liafuan barak lalais, maibé sira presiza tempu kleur atu bele temi liafuan sira-neʼe ho momoos no koʼalia iha dalan neʼebé loos. Hanesan mós ho ema neʼebé hakarak sai sidadaun ba Maromak nia Ukun, sira tenke aprende buat neʼebé Bíblia bolu “língua neʼebé moos”. (Lee Sofonias 3:9. *) Língua neʼe mak saida? Neʼe mak lia-loos kona-ba Maromak no kona-ba ninia hakarak neʼebé temi iha Bíblia. “Koʼalia” língua neʼebé moos katak halo tuir Maromak nia ukun-fuan no matadalan sira. Maski sidadaun ba Maromak nia Ukun aprende lalais hanorin husi Bíblia neʼebé simples no hetan batizmu, maibé depois hetan tiha batizmu, sira tenke hakaʼas an nafatin atu “koʼalia” diʼak liután língua neʼebé moos. Oinsá? Ita ida-idak bele halo ida-neʼe hodi moris tuir Bíblia nia matadalan sira neʼebé ita aprende ona.

5. Tanbasá mak ita presiza aprende istória kona-ba Jeová nia organizasaun?

5 Aprende kona-ba istória. Ema neʼebé hakarak atu sai sidadaun ba nasaun ida karik presiza aprende buat ruma kona-ba nasaun neʼe nia istória. Nuneʼe mós, sira neʼebé hakarak atu sai sidadaun ba Maromak nia Ukun presiza aprende kona-ba Ukun neʼe. Hanoin toʼok kona-ba Coré nia oan sira-nia ezemplu. Sira serbí Jeová iha tempu Israel antigu. Sira hafolin tebes Jerusalém no ninia adorasaun-fatin, no sira kontente atu konta fali istória kona-ba sidade neʼe. Sira hafolin sidade neʼe laʼós tanba sidade neʼe nia furak, maibé tanba buat neʼebé sidade no adorasaun-fatin neʼe mak reprezenta. Jerusalém mak Jeová, “Liurai Boot nia sidade”, no fatin ba adorasaun neʼebé loos no moos. Iha fatin neʼe mak ema aprende Jeová nia Ukun-Fuan. Nuʼudar Liurai iha Jerusalém, Jeová hatudu domin ho laran-diʼak ba ninia povu. (Lee Salmo 48:1, 2. *) Ohin loron, ita mós hakarak atu estuda no konta fali istória kona-ba Jeová nia organizasaun iha rai. Nuʼudar ita aprende liután kona-ba Maromak Jeová nia organizasaun no kona-ba oinsá nia apoia ninia povu ohin loron, ida-neʼe sei ajuda ita atu hafolin liután Maromak nia Ukun, no sei aumenta liután ita-nia hakarak atu haklaken lia-foun diʼak kona-ba ninia Ukun.—Jer 9:24; Lc 4:43.

6. Tanbasá mak importante atu aprende no halo tuir Jeová nia ukun-fuan no matadalan sira?

6 Hatene ukun-fuan sira. Ema nia governu hakarak sira-nia sidadaun hotu atu aprende no halo tuir nasaun nia lei sira. Nuneʼe mós ho Jeová, nia hakarak ita atu aprende no halo tuir ukun-fuan no matadalan sira neʼebé nia fó ba ninia sidadaun hotu. (Isa 2:3; Joao 15:10; 1 Joao 5:3) Dala barak, ema nia lei iha fraku oioin no karik la loos, maibé “Jeová nia lei mak perfeitu”. (Sal 19:7) Ita kontente ho Maromak nia lei no lee ninia Liafuan loroloron ka lae? (Sal 1:1, 2) Dalan ida deʼit atu aprende kona-ba Maromak nia ukun-fuan mak hodi ita rasik estuda kona-ba ukun-fuan sira-neʼe. Ema seluk la bele halo ida-neʼe ba ita.

SIDADAUN BA MAROMAK NIA UKUN HADOMI NINIA UKUN-FUAN SIRA

7. Tanbasá mak sidadaun ba Maromak nia Ukun halo tuir ninia ukun-fuan sira?

7 Atu nafatin sai nuʼudar sidadaun ba Maromak nia Ukun, ita presiza hatene no mós hadomi Maromak nia ukun-fuan sira. Ema barak neʼebé sai sidadaun ba ema nia governu dala barak hatete katak sira apoia lei husi nasaun neʼebé sira hela bá. Maibé, kuandu sira haree katak lei ida la lori buat diʼak ba sira no hanoin katak ema ida la haree sira, entaun sira sei kontra lei neʼe. Dala barak ema hanesan neʼe buka deʼit atu halo ema seluk kontente. (Kol 3:22) Maibé, nuʼudar sidadaun ba Maromak nia Ukun, ita halo tuir ninia ukun-fuan sira ho kontente maski ema seluk la haree. Tanbasá? Tanba ita hadomi Jeová, neʼebé halo ukun-fuan sira-neʼe.—Isa 33:22; lee Lucas 10:27.

8, 9. Oinsá mak ita hatudu katak ita hadomi tebes Maromak nia ukun-fuan sira?

8 Oinsá mak ita hatudu katak ita hadomi tebes Maromak nia ukun-fuan sira? Dalan ida mak ita presiza hanoin kona-ba oinsá ita simu konsellu ruma maski ita sente katak neʼe mak ita-nia direitu. Porezemplu, konsellu kona-ba hatais no hadiʼa an. Karik antes ita sai sidadaun ba Maromak nia Ukun, ita hatais iha dalan neʼebé hatudu isin ka runguranga uitoan. Maibé, nuʼudar ita-nia domin ba Maromak sai boot liután, ita aprende atu hatais iha dalan neʼebé fó hahiʼi ba nia. (1 Tim 2:9, 10; 1 Ped 3:3, 4) Karik agora ita hanoin katak dalan neʼebé ita hatais mak hatudu respeitu. Maibé, oinsá se katuas ida fó-hatene ita katak dalan neʼebé ita hatais halo ema barak iha kongregasaun sente ladiʼak? Oinsá ita-nia hanoin kona-ba konsellu neʼe? Ita sei defende ita-nia an, sai hirus, ka ulun-toos? Tuir loloos, ukun-fuan importante ida neʼebé sidadaun hotu tenke halo tuir mak banati-tuir Kristu. (1 Ped 2:21) Paulo hakerek kona-ba Jesus nia ezemplu hodi dehan: “Ita ida-ida buka atu fó ksolok ba ita-nia maluk, atu hetan diʼak, atu harii. Basá Kristu la buka fó ksolok ba nia an.” (Rom 15:2, 3) Entaun, atu kongregasaun bele iha dame nafatin, ema kristaun neʼebé laʼo ba oin ona presiza prontu atu sees an husi hahalok naran deʼit neʼebé ema seluk nia laran la simu.—Rom 14:19-21.

9 Mai ita hanoin buat importante rua tan: ita-nia hanoin kona-ba relasaun seksuál no mós kona-ba moris kaben nian. Ema sira neʼebé seidauk sai sidadaun ba Maromak nia Ukun karik sente katak relasaun entre mane ho mane ka feto ho feto mak normál deʼit, sira mós karik hanoin katak pornografia mak buat neʼebé la perigu, no karik sira hanoin katak halo sala-foʼer ho ema neʼebé laʼós sira-nia kaben ka soe-malu mak ema ida-idak nia desizaun. Maibé, ema neʼebé sai sidadaun ba Maromak nia Ukun husik ona hanoin la loos sira-neʼe, no husik mós hahalok hanoin an deʼit. Maski ema kristaun barak uluk halo hahalok sira-neʼe, maibé agora sira haree relasaun seksuál no moris kaben nian mak hanesan prezente husi Maromak. Sira hafolin Jeová nia matadalan neʼebé aas no ho laran tomak fiar katak sira neʼebé kontinua halo sala-foʼer labele sai sidadaun ba Maromak nia Ukun. (1 Kor 6:9-11) Maibé, sira mós rekoñese katak sira-nia laran bele book sira atu halo buat neʼebé sala. (Jer 17:9) Tan neʼe, sira kontente atu simu avizu naran deʼit neʼebé ajuda sira atu nafatin tuir morál neʼebé aas.

SIDADAUN BA MAROMAK NIA UKUN HAFOLIN AVIZU SIRA

10, 11. Avizu saida deʼit mak Maromak nia organizasaun fó sai iha tempu neʼebé loloos? Oinsá ita-nia hanoin kona-ba avizu sira-neʼe?

10 Ema nia governu dala ruma fó avizu kona-ba ai-han ka ai-moruk neʼebé la diʼak ba ema nia saúde. Klaru katak laʼós ai-han ka ai-moruk hotu mak aat. Maibé se ai-moruk ka ai-han ida mak perigu, governu presiza fó avizu kona-ba neʼe hodi proteje ninia sidadaun sira. Se governu la halo ida-neʼe, neʼe hatudu katak governu mak sala. Nuneʼe mós, Maromak nia organizasaun fó avizu iha tempu neʼebé loloos kona-ba perigu morál ka buat neʼebé bele estraga ita-nia relasaun diʼak ho Maromak. Porezemplu, internét mak buat neʼebé ajuda tebes ema atu hetan informasaun barak, atu aprende kona-ba buat barak, no atu hetan halimar oioin. Maromak nia organizasaun mós uza internét no ida-neʼe lori rezultadu diʼak. Maibé, iha mós sítiu barak iha internét neʼebé bele estraga ita-nia morál no relasaun diʼak ho Maromak. Porezemplu, sítiu sira neʼebé hatudu pornografia mak perigu tebetebes. Ba tinan barak ona, atan laran-metin no matenek fó avizu mai ita kona-ba sítiu sira hanesan neʼe. Ita hafolin tebes avizu diʼak sira-neʼe neʼebé ajuda ita atu hametin ita-nia relasaun diʼak ho Maromak!

11 Husi tinan balu liubá, iha sítiu sira seluk iha internét neʼebé ema barak gosta atu uza, neʼe mak sítiu sira neʼebé ema bele uza hodi koʼalia ba malu no tau foto ruma. Maski nuneʼe, ita presiza uza sítiu sira-neʼe ho kuidadu tanba iha perigu. Sítiu sira-neʼe bele halo ema habelun ho ema neʼebé aat. (1 Kor 15:33) Tan neʼe mak Maromak nia organizasaun fó avizu kona-ba oinsá atu uza sítiu sira-neʼe ho didiʼak. Ita lee tiha ona informasaun hotu neʼebé atan laran-metin no matenek fó sai foin lalais iha ita-nia livru sira kona-ba neʼe ka lae? Tuir loloos, la matenek duni se ita uza sítiu sira hanesan neʼe maibé la lee uluk informasaun neʼebé fó sai tiha ona! * Ida-neʼe hanesan ita hemu ai-moruk neʼebé forte loos maibé la lee avizu kona-ba ai-moruk neʼe iha surat-tahan ka iha botir lolon.

12. Tanbasá mak la matenek duni atu la halo tuir avizu?

12 Ema neʼebé la halo tuir avizu husi atan laran-metin no matenek sei lori susar ba sira-nia an rasik no ba ema neʼebé sira hadomi. Ema balu sai toman atu haree pornografia ka envolve an iha sala-foʼer no lohi sira-nia an hodi hanoin katak Jeová la bele haree buat neʼebé sira halo. Tuir loloos, la matenek duni atu fiar katak ita bele subar ita-nia hahalok husi Jeová! (Prov 15:3; lee Ebreu 4:13.) Jeová la husik ema neʼebé la halo tuir ninia ukun-fuan sira atu sai sidadaun ba ninia Ukun, hanesan ema nia governu la simu tan nuʼudar ninia sidadaun ema neʼebé halo krime ruma. * (1 Kor 5:11-13) Maibé, Jeová hatudu laran-sadiʼa no uza katuas kristaun sira atu ajuda ema neʼebé halo sala. (Gal 6:1) Sira neʼebé arrepende an no troka sira-nia hahalok bele iha fali relasaun diʼak ho Jeová no bele sai nafatin sidadaun ba Maromak nia Ukun. (2 Kor 2:5-8) Ita iha duni oportunidade espesiál atu serbí Jeová, Liurai neʼebé iha domin boot!

SIDADAUN BA MAROMAK NIA UKUN HAFOLIN EDUKASAUN

13. Oinsá mak sidadaun ba Maromak nia Ukun hatudu katak sira hafolin edukasaun?

13 Ema nia governu barak serbisu makaʼas atu hanorin sira-nia sidadaun. Sira harii eskola atu ajuda ema lee no hakerek, no mós atu hanorin sira kona-ba matenek atu halo serbisu ruma. Sidadaun ba Maromak nia Ukun hafolin eskola neʼebé governu harii no badinas atu aprende lee, hakerek no oinsá atu buka rasik buat neʼebé sira presiza iha sira-nia moris. Maski nuneʼe, sira hafolin liu edukasaun neʼebé sira simu nuʼudar sidadaun ba Maromak nia Ukun. Porezemplu, Jeová ajuda ema atu lee no hakerek liuhusi kongregasaun kristaun. No inan-aman sira hetan laran-manas atu lee ba sira-nia oan. Fulan-fulan atan laran-metin no matenek halo livru Menara Pengawal no Sedarlah!. Tan neʼe, se ita lee pájina rua loroloron, ita bele lee hotu livru sira-neʼe iha fulan ida. Hodi halo nuneʼe, ita laʼo tuir nafatin organizasaun neʼebé Jeová uza atu fó edukasaun ba ema.

14. (a) Ita simu treinu saida? (b) Matadalan saida deʼit mak ita gosta atu uza iha ita-nia Adorasaun Família nian?

14 Semana-semana, sidadaun ba Maromak nia Ukun hetan treinu iha sira-nia reuniaun kongregasaun nian. Porezemplu, Eskola Serbisu Kristaun halaʼo ona ba tinan 60 liu no ajuda ona estudante barak atu sai mestre neʼebé diʼak kona-ba Maromak nia Liafuan. Ita tama ona eskola neʼe ka lae? Tinan balu liubá, atan laran-metin no matenek fó laran-manas ba ita hotu atu halaʼo Adorasaun Família nian. Arranju neʼe hametin família nia unidade. Ita halo tuir ona matadalan sira neʼebé fó sai iha ita-nia livru kona-ba oinsá atu halaʼo Adorasaun Família nian ka lae? *

15. Oportunidade espesiál saida mak ita iha?

15 Sidadaun ba ema nia governu halaʼo kampaña hodi apoia partidu polítiku ruma, no sira dala ruma halo ida-neʼe hodi laʼo husi uma ba uma. Maibé iha mundu tomak, sidadaun ba Maromak nia Ukun ho laran-manas apoia Ukun neʼe hodi haklaken husi uma ba uma no iha dalan. Hanesan temi tiha ona iha lisaun uluk, ohin loron Livru Haklaken, neʼebé uza atu fó sai kona-ba Maromak Jeová nia Ukun, mak livru neʼebé fahe barak liu iha mundu tomak! Ita iha oportunidade espesiál atu fó sai ba ema seluk kona-ba Maromak nia Ukun neʼe. Entaun, ita laran-manas atu halaʼo serbisu haklaken neʼe ka lae?—Mt 28:19, 20.

16. Oinsá mak ita bele hatudu katak ita sidadaun diʼak ba Maromak nia Ukun?

16 Lakleur tan, Maromak nia Governu deʼit mak sei ukun mundu tomak, no sei la iha governu seluk. Ukun neʼe sei tau matan ba buat hotu iha ema nia moris loroloron nian no mós ajuda sira atu haburas sira-nia relasaun ho Maromak. Entaun, iha tempu neʼebá, ita sei sai sidadaun diʼak ba Maromak nia Ukun ka lae? Agora mak tempu atu hatudu katak ita bele sai duni sidadaun diʼak. Desizaun hotu neʼebé ita halo loroloron, diʼak atu halo buat hotu-hotu ba Jeová nia glória, hodi nuneʼe ita hatudu katak ita mak sidadaun diʼak ba Maromak nia Ukun.—1 Kor 10:31.

[Nota–rodapé]

^ par. 4 Sofonias 3:9: “Iha tempu neʼebá haʼu sei halo mudansa hodi fó ba ema língua neʼebé moos, atu sira hotu bele bolu Jeová nia naran, hodi bele serbí nia hamutuk ida deʼit.”

^ par. 5 Salmo 48:1, 2: “Jeová mak boot no merese atu simu hahiʼi iha ita-nia Maromak nia sidade, iha ninia foho santu. Furak no iha fatin aas, rai hotu haksolok kona-ba neʼe, ida-neʼe mak Foho Sião neʼebé dook liu iha parte norte, Liurai Boot nia sidade.”

^ par. 11 Porezemplu, haree livru Sedarlah!, Jullu 2011, pájina 24-27; Agostu 2011, pájina 10-13; no Fevereiru 2012, pájina 3-9.

^ par. 14 Haree Livru Haklaken, 15 Agostu 2011, pájina 6-7 no Ita-nia Serbisu Kristaun, Janeiru 2012, pájina 3-6.

[Pergunta estudu nian]

[Liafuan neʼebé foti husi pájina 14]

Ita simu avizu sira neʼebé tuir Bíblia kona-ba internét ka lae?

[Dezeñu iha pájina 12]

Hanesan Coré nia oan sira, ita mós hadomi adorasaun neʼebé moos no ninia istória ka lae?

[Dezeñu iha pájina 15]

Adorasaun Família nian bele ajuda ita no ita-nia família atu sai sidadaun diʼak ba Maromak nia Ukun