Skip to content

Skip to table of contents

Ba Jeová, feto sira mós importante tebes

Ba Jeová, feto sira mós importante tebes

“Feto sira neʼebé fó sai lia-foun diʼak mak tropa neʼebé boot.”—SALMO (MAZMUR) 68:11.

1, 2. (a) Maromak fó prezente saida deʼit ba Adão? (b) Tanbasá mak Maromak halo feen ida hodi fó ba Adão? (Haree dezeñu iha pájina neʼe.)

 JEOVÁ la kria mundu ho saugati deʼit, maibé nia “halo mundu hodi ema hela iha mundu neʼe”. (Isaías [Yesaya] 45:18) Maromak kria ema primeiru, Adão, ho isin no neon neʼebé perfeitu. Maromak Jeová fó ba Adão jardín Eden atu sai ninia hela-fatin. Jardín neʼe iha ai-hun boboot sira, mota neʼebé suli neineik, no animál sira neʼebé halai bá-mai. Maibé Adão falta buat ida. tan neʼe mak Jeová dehan: “La diʼak atu mane neʼe kontinua moris mesak. Haʼu sei halo ba nia ajuda-naʼin ida atu halo nia sai kompletu.” Jeová halo Adão toba-dukur, depois nia hasai Adão nia ruin knosen ida hodi kria feto ida. Bainhira Adão hadeer, nia kontente tebes hodi haree ninia feen! Nia hatete: “Ikusmai ida-neʼe mak ruin husi haʼu-nia ruin no isin husi haʼu-nia isin.”—Gênesis (Kejadian) 2:18-23.

2 Feto neʼe mak hanesan prezente husi Maromak ba Adão. Nia mak Adão nia ajuda-naʼin neʼebé perfeitu. Maromak fó ba nia knaar espesiál hodi bele koʼus oan. Bíblia hatete: “Adão hanaran nia feen Eva, tanba nia sei sai inan ba ema hotu neʼebé moris.” (Gênesis [Kejadian] 3:20) Adão no Eva iha oportunidade atu iha jerasaun neʼebé perfeitu hodi halo nakonu mundu. Sira ho sira-nia oan no bei-oan sei halo mundu tomak sai hanesan jardín furak, no tau matan ba kriasaun hotu iha rai.—Gênesis (Kejadian) 1:27, 28.

3. (a) Saida mak Adão no Eva presiza halo atubele simu bensaun sira husi Maromak? Maibé saida mak akontese? (b) Lisaun neʼe sei fó resposta ba pergunta saida deʼit?

3 Maibé atubele simu bensaun sira neʼebé Maromak fó ba sira, Adão no Eva presiza halo tuir Jeová no rekoñese ninia ukun. (Gênesis [Kejadian] 2:15-17) Se sira laran-metin nafatin ba Maromak mak sira bele kumpre Maromak nia hakarak ba sira. Triste tanba Adão no Eva la halo tuir tan Jeová. Sira rona fali ba Satanás no halo sala hasoru Maromak. (Apokalipse 12:9; Gênesis 3:1-6) Tanba sira la halo tuir, ida-neʼe lori rezultadu saida ba feto sira? Feto fiar-naʼin balu hatudu ezemplu saida iha tempu uluk? Iha dalan saida mak feto kristaun sira ohin loron sai hanesan “tropa neʼebé boot”?—Salmo (Mazmur) 68:11.

REZULTADU HUSI KONTRA MAROMAK

4. Sé loos mak tenke hatán ba sala neʼebé Adão no Eva halo?

4 Bainhira Maromak Jeová husu Adão tanbasá mak nia la halo tuir, Adão fó razaun neʼebé halo ita hamnasa fali. Nia dehan: “Feto neʼe, neʼebé Ita fó atu hamutuk ho haʼu, nia mak fó haʼu ai-fuan husi ai-hun neʼe no tan neʼe haʼu han.” (Gênesis [Kejadian] 3:12) Adão la rekoñese ninia sala, maibé nia duun fali Eva. Nia mós duun tan Ida neʼebé kria ninia feen, Maromak Jeová. Maski sala neʼe mak sira naʼin-rua nian, maibé Maromak Jeová husu ba Adão hodi hatán ba sala neʼe. Tan neʼe mak Bíblia hatete: “Liuhusi ema ida [Adão] mak sala tama iha mundu, no mate tanba sala. Nuneʼe mate habelar ba ema hotu tanba ema hotu sala.”—Roma 5:12.

5. Ema ukun an, neʼe lori rezultadu saida?

5 Satanás lohi Adão no Eva hodi hanoin katak sira la presiza Maromak Jeová atu sai sira-nia Ukun-Naʼin. Hodi halo nuneʼe, nia hamosu pergunta importante ida. Sé mak iha direitu atu ukun? Atu hatán ba pergunta neʼe, Maromak Jeová husik ema hodi ukun an ba tempu balu. Rezultadu mak saida? Ema halo problema barak tebetebes iha mundu neʼe. Porezemplu, durante tinan 100 liubá nia laran, ema maizumenus naʼin-100.000.000 mate tanba funu. Ita bele haree Bíblia nia liafuan mak loos duni: “Ema neʼebé laʼo, mós la iha kbiit atu hili ninia hakat.” (Jeremias [Yeremia] 10:23) Tan neʼe mak ema kristaun sira neʼebé loos simu Jeová nuʼudar sira-nia Ukun-Naʼin.—Lee Provérbios (Amsal) 3:5, 6. a

6. Iha rai barak, oinsá mak ema trata feto sira?

6 Mane no feto hotu hetan terus tanba Satanás ukun mundu neʼe. (Eclesiastes [Pengkhotbah] 8:9; 1 João 5:19) Maibé liuliu feto sira mak sai vítima ba ema nia hahalok neʼebé aat tebes. Porezemplu, porsentu 30 husi feto sira iha mundu tomak, sira-nia laʼen ka namoradu baku sira. No mós, iha rai balu, ema hafolin liu labarik-mane duké feto. Tanbasá mak hanesan neʼe? Tanba bainhira labarik-mane sai boot, nia bele tau matan ba ninia inan-aman no lori família nia naran. Iha rai balu, ema haree labarik-feto hanesan folin-laek no se sira hatene iha inan nia knotak mak feto ida, sira abortu tiha bebé neʼe.

7. Saida mak Maromak Jeová prepara hodi Adão no Eva bele moris hamutuk?

7 Maromak Jeová hakribi ema trata feto sira iha dalan neʼebé la diʼak. Jeová respeitu feto sira no hatudu justisa ba sira. Jeová la kria Eva atu sai hanesan atan ba Adão. Maromak kria Eva perfeitu no fó ba nia hahalok furak barak, hodi nuneʼe nia hahalok sira bele halo Adão sai kompletu. Bíblia hatete katak bainhira Maromak halo ramata ninia kriasaun sira, nia “haree buat hotu neʼebé nia halo, no haree! neʼe diʼak tebes”. (Gênesis [Kejadian] 1:31) Maromak prepara moris neʼebé “diʼak tebes” ba Adão no Eva hodi sira bele moris hamutuk.

FETO SIRA NEʼEBÉ JEOVÁ APOIA

8. (a) Ema barak nia hahalok oinsá? (b) Sé mak Maromak Jeová ajuda no apoia?

8 Husi tempu neʼebé Adão no Eva kontra Maromak Jeová iha jardín Eden, ema kontinua la halo tuir Jeová. Iha ita-nia tempu, ema nia hahalok sai aat liután. Bíblia hatete nanis katak iha loron ikus sira, sei iha “problema barak neʼebé susar atu tahan”. (2 Timóteo 3:1-5) Maski nuneʼe, sei iha mane no feto balu neʼebé tau fiar ba Jeová. Sira halo tuir nafatin Maromak nia ukun-fuan sira no simu Maromak Jeová nuʼudar sira-nia Ukun-Naʼin. Maromak Jeová apoia no ajuda ema sira-neʼe.—Lee Salmo (Mazmur) 71:5. b

9. Ema naʼin-hira mak hetan salvasaun husi Rai-Nabeen? Tanbasá mak Maromak salva sira?

9 Iha Noé nia tempu, bainhira Jeová halakon ema aat sira liuhusi Rai-Nabeen, ema uitoan deʼit mak hetan salvasaun. Se Noé nia maun-alin no feton sira mak sei moris karik bainhira Rai-Nabeen mai, sira mós mate hotu iha tempu neʼebá. (Gênesis [Kejadian] 5:30) Maibé ema sira neʼebé la mate, laʼós mane deʼit, iha mós feto naʼin-haat. Sira mak Noé nia feto-foun naʼin-tolu, ninia feen, ninia oan-mane naʼin-tolu no nia rasik. Maromak salva sira tanba sira halo tuir Jeová no halo ninia hakarak. Ema hotu neʼebé moris ohin loron mai husi ema naʼin-ualu neʼe neʼebé Maromak ajuda no proteje.—Gênesis (Kejadian) 7:7; 1 Pedro 3:20.

10. Tanbasá mak Maromak Jeová ajuda no proteje mane fiar-naʼin sira-nia feen?

10 Tinan barak liutiha, Maromak mós ajuda no proteje mane fiar-naʼin sira-nia feen. Feen sira-neʼe la muramura kona-ba sira-nia moris, no Jeová fó bensaun ba sira tanba ida-neʼe. (Judas 16) Ezemplu ida mak Sara. Bainhira nia presiza husik ninia uma kapás iha sidade Ur hodi hela deʼit iha tenda, nia la ibun-ibun, maibé nia “halo tuir Abraão hodi bolu nia ‘naʼi’”. (1 Pedro 3:6) Hanoin mós kona-ba Isaac nia feen Rebeka. Ba Isaac, nia mak hanesan prezente furak husi Jeová. Bíblia hatete katak “Isaac laran monu ba nia, no Isaac hetan haksolok fali, maski lakon ninia inan”. (Gênesis [Kejadian] 24:67) Ohin loron, ita hotu kontente tebes tanba iha feto sira hanesan Sara no Rebeka iha ita-nia leet!

11. Oinsá mak feto Izraél naʼin-rua hatudu aten-brani?

11 Bainhira ema Izraél moris hanesan atan iha rai-Ejitu, sira ema uitoan deʼit maibé ikusmai sai nasaun boot. Liurai Ejitu nian fó orden ida hodi oho hotu bebé mane neʼebé foin moris mai husi ema Izraél sira. Maibé iha feto Izraél naʼin-rua naran Sifra no Pua neʼebé serbisu hanesan parteira. Sira lakohi halo tuir liurai nia orden neʼe atu oho bebé mane husi ema Izraél sira. Tansá mak sira brani hanesan neʼe? Tanba sira taʼuk ba Jeová liu fali liurai Ejitu. Ikusmai, Jeová mós fó bensaun ba sira hodi sira bele iha sira-nia família ida-idak.—Êxodo (Keluaran) 1:15-21.

12. Saida mak Bíblia konta kona-ba Débora no Jael?

12 Iha tempu neʼebé rai-Izraél iha juis sira, Maromak foti feto ida naran Débora sai profeta. Débora fó laran-manas ba Juis ida naran Barac no ajuda ema Izraél atu sai livre husi sira-nia inimigu sira. Débora fó-hatene nanis katak inimigu sei monu iha “feto ida nia liman”, laʼós Barac nian. Inimigu sira-neʼe lakon bainhira Jael, feto ida neʼebé laʼós ema Izraél, oho ema Kanaán nia xefe naran Sísera.—Juízes (Hakim-Hakim) 4:4-9, 17-22.

13. Bíblia hatete saida kona-ba Abigail?

13 Hanoin toʼok kona-ba feto fiar-naʼin naran Abigail, neʼebé moris maizumenus tinan 1.100 molok Kristu. Bíblia hatete katak nia hatudu matenek maibé ninia laʼen ema siʼak-teen, la vale no beik-teen. (1 Samuel 25:2, 3, 25) David haruka ninia ema sira atu husu hahán husi Nabal tanba David proteje Nabal nia atan sira. Maibé Nabal hakilar sira no la fó buat ida ba sira. David sai nervozu tebes toʼo atu bá oho Nabal no ninia atan sira. Maibé, bainhira Abigail rona ida-neʼe, nia lori hahán no prezente balu hodi fó ba David. Ikusmai, David la oho Nabal tanba Abigail nia hahalok matenek. (1 Samuel 25:8-18) David hatete ba nia: “Hahiʼi ba Jeová, Maromak Izraél nian, neʼebé haruka ó ohin atu mai hasoru haʼu!” (1 Samuel 25:32) Depois Nabal mate tiha, David kaben ho Abigail.—1 Samuel 25:37-42.

14. Salum nia oan-feto sira ajuda halo serbisu saida? Serbisu saida mak feto kristaun sira halo ohin loron neʼebé hanesan ho Salum nia oan-feto sira?

14 Iha tinan 607 molok Kristu, bainhira ema Babilónia harahun Jeruzalein no ninia templu, mane, feto no labarik barak mak mate. Iha tinan 455 molok Kristu, Neemias dirije serbisu atu harii fali Jeruzalein nia moru sira. Ema barak ajuda hodi harii fali moru, inklui mós mane ida naran Salum nia oan-feto sira. Sira-nia aman mak ema-boot ida iha Jeruzalein. (Neemias 3:12) Maski nuneʼe, sira kontente hodi ajuda halo serbisu neʼebé kiʼik. Sira-nia ezemplu halo ita hanoin fali feto kristaun barak neʼebé hola parte iha projetu sira atu harii reuniaun fatin sira iha mundu tomak!

FETO SIRA NEʼEBÉ HALO TUIR MAROMAK IHA JESUS SIRA-NIA TEMPU

15. Knaar saida mak Maromak fó ba Maria?

15 Maromak Jeová fó ba feto sira knaar espesiál barak. Ezemplu ida mak feto ida naran Maria. Nia atu kaben ho José maibé antes sira kaben, liuhusi espíritu santu Jeová halo milagre hodi Maria sai isin-rua. Tanbasá mak Maromak hili Maria atu sai inan ba Jesus? Karik tanba nia iha hahalok furak ruma hodi bele haboot ninia oan neʼebé sala-laek. Atu sai inan ba mane neʼebé importante liu hotu neʼebé moris iha mundu, neʼe mak knaar espesiál duni!—Mateus 1:18-25.

16. Fó toʼok ezemplu oinsá Jesus hanoin kona-ba feto sira.

16 Jesus hatudu laran-diʼak ba feto sira. Porezemplu, hanoin toʼok kona-ba feto ida neʼebé “moras raan fakar” ba tinan 12. Nia kona Jesus nia hena hodi bele hetan isin-diʼak fali. Jesus siʼak nia ka lae? Lae. Ho laran-diʼak nia hatete: “Oan-feto, ó-nia fiar mak halo ó sai diʼak. Laʼo ho dame bá, no sai isin-diʼak bá husi ó-nia moras boot neʼe.”—Marcos 5:25-34.

17. Saida mak akontese iha loron Pentekostes iha tinan 33?

17 Bainhira Jesus no ninia apóstolu sira halo viajen, iha feto balu neʼebé tau matan ba sira. (Lucas 8:1-3) No iha loron Pentekostes iha tinan 33, mane no feto maizumenus naʼin-120 hetan kose-mina ho espíritu santu. (Lee Apóstolu 2:1-4.) Tinan barak antes neʼe, Jeová fó-hatene nanis kona-ba tempu neʼe hodi dehan: “Haʼu sei fakar haʼu-nia espíritu ba ema oioin, no imi-nia oan-mane sira no oan-feto sira sei halo profesia . . .  no iha loron sira neʼebá, haʼu mós sei fakar haʼu-nia espíritu ba haʼu-nia atan-mane no atan-feto sira.” (Joel 2:28, 29) Milagre neʼe hatudu katak Jeová simu mane no feto sira-neʼe neʼebé sai “Izraél Maromak nian”. (Galásia 3:28; 6:15, 16) Feto barak mós haklaken iha apóstolu sira-nia tempu. Sira balu mak Filipe nia oan-feto naʼin-haat.—Apóstolu 21:8, 9.

FETO SIRA “TROPA NEʼEBÉ BOOT”

18, 19. (a) Knaar espesiál saida mak Maromak fó ba mane no feto sira? (b) Feto sira neʼebé haklaken liafuan diʼak, eskritura iha Salmo bolu sira saida?

18 Maizumenus komesa husi tinan 1875, iha mane no feto grupu kiʼik ida hakarak aprende kona-ba lia-loos husi Bíblia. Ema sira-neʼe loke dalan ba ita atu haklaken liafuan diʼak hodi kumpre Jesus nia profesia neʼebé dehan: “Ema sei haklaken liafuan diʼak kona-ba Maromak nia Ukun iha mundu tomak nuʼudar sasin ba nasaun hotu, no depois neʼe mundu nia rohan sei mai.”—Mateus 24:14.

19 Grupu kiʼik neʼe ohin loron aumenta toʼo maizumenus naʼin-8.000.000 neʼebé sai Testemuña ba Jeová. Iha loron atu komemora Jesus nia mate, la sura ho ema Testemuña ba Jeová sira, iha tan ema naʼin-11.000.000 liu mak asiste. Husi ema sira-neʼe barak mak feto. Iha mundu tomak, iha ema naʼin-1.000.000 neʼebé hola parte iha serbisu tempu-tomak, barak liu mak feto. Maromak Jeová fó ba feto sira knaar espesiál atu reprezenta nia. Feto sira kumpre duni liafuan iha Salmo neʼebé dehan: “Maromak Jeová rasik mak hatete liafuan sira-neʼe; feto sira neʼebé fó sai lia-foun diʼak mak tropa neʼebé boot.”—Salmo (Mazmur) 68:11.

Feto sira neʼebé fó sai lia-foun diʼak mak “tropa neʼebé boot” duni (Haree parágrafu 18, 19)

BENSAUN BOOT HEIN BA FETO SIRA NEʼEBÉ HALO TUIR MAROMAK

20. Ita bele estuda kona-ba saida deʼit iha ita-nia adorasaun família nian ka bainhira ita estuda mesak?

20 Ita la bele koʼalia hotu kona-ba feto fiar-naʼin neʼebé temi iha Bíblia laran. Maibé ita bele lee rasik kona-ba sira iha Maromak nia Liafuan no iha livru sira neʼebé ita-nia organizasaun halo. Porezemplu, ita bele lee kona-ba oinsá Rute hatudu laran-metin. (Rute 1:16, 17) Ita mós bele hametin ita-nia fiar hodi lee ezemplu diʼak husi Liurai-Feto Ester nian. Ezemplu kona-ba feto sira-neʼe no mós feto sira seluk ita bele uza hodi estuda hamutuk iha ita-nia adorasaun família nian. Se ita hela mesak mós ita bele uza tempu atu aprende kona-ba feto fiar-naʼin sira iha Bíblia laran.

21. Oinsá mak feto kristaun sira ohin loron hatudu sira-nia laran-metin ba Jeová?

21 Ita bele haree ho klaru katak Maromak Jeová fó bensaun ba feto sira-nia hakaʼas-an iha serbisu haklaken no nia apoia sira iha tempu susar. Porezemplu, iha tempu Nazi no iha rai komunista balu, Maromak Jeová ajuda feto sira-neʼe laran-metin nafatin ba nia, maski balu tenke terus no mós mate tan deʼit sira hakarak halo tuir Maromak. (Apóstolu 5:29) Hanesan sira, feto kristaun ohin loron mós hili Maromak Jeová sai sira-nia Ukun-Naʼin. Maromak Jeová koʼalia ba sira hanesan nia koʼalia ba ema Izraél sira: “Keta taʼuk, tanba haʼu hamutuk ho ó.”—Isaías (Yesaya) 41:10-13.

22. Iha mundu foun, ita sei hein atu halo knaar espesiál saida deʼit?

22 Iha aban-bainrua, mane no feto sira neʼebé adora Maromak sei ajuda ema rihun ba rihun neʼebé moris hiʼas atu aprende kona-ba Maromak Jeová no ninia hakarak. Sira mós sei hola parte atu halo mundu sai fatin furak hanesan jardín. Maibé agora, mai ita hotu, mane ka feto, hafolin liután ita-nia knaar espesiál neʼe hodi serbí Jeová “hamutuk ida deʼit”.—Sofonias (Zefanya) 3:9.

a Provérbios 3:5, 6: “5 Tau fiar ba Jeová ho ó-nia laran tomak no labele sadere ba ó-nia matenek rasik. 6 Iha ó-nia dalan hotu tau atensaun ba nia, no nia rasik sei halo ó-nia dalan sai loos.”

b Salmo 71:5: “Tanba Ita mak haʼu-nia esperansa, oh Naʼi Maromak Jeová, Ukun-Naʼin Boot Liu Hotu, husi haʼu-nia tempu joven haʼu tau fiar ba Ita.”