Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

LAHATSORATSE FIANARAGNE 27

Ko Mihevetse ty Tegna’o Mihoatse ty Toko’e Hiheveragne Aze

Ko Mihevetse ty Tegna’o Mihoatse ty Toko’e Hiheveragne Aze

“Izao ty rehafeko amy ze ndaty iaby ama’areo eo: Ko mihevetse ty tegna’o mihoatse ty toko’e hiheveragne aze, fa naho fa mieretseretse nareo, le mba anò tanjogne ty ho ndaty misaigne soa.”—ROM. 12:3.

HIRA 130 Andao Hifamela

INO TY HO TREA’O ATO? *

1. Ino ty torohevetse amy Filipianina 2:3 ao, le ino ty soa ho rambesentika naho mampihatse io tikagne?

MANKATÒ i Jehovah tika satria ekentikagne fa ireke ro tena mahay ze raha mahasoa antika. (Efes. 4:22-24) Miambane tika naho fa manao izay. Manjare ty fanoagne ty zoton’arofo i Jehovah ro fara’e lahibey amantikagne naho fa itika miambane. Hihevetse ty hafa ho ambone noho itikagne ka tika. Ty voka’e, manjare mifandrambe soa amy i Jehovah naho amy ty mpiara-manompò amantikagne tikagne.—Vakio ty Filipianina 2:3.

2. Ino ty raha nihay i apostoly Paoly, le ino ty hodinehentikagne ato?

2 Va’e hanjare hagnambone tegna naho ho tea tegna manahake ty ndaty amy ty tontolo toy tika naho tsy mitao. * Fa nanjò ty Kristiana ila’e tamy ty taonjato voaloha’e zay. Izay ty nahavy i apostoly Paoly nanoratse hoahy ty Kristiana ta Roma agne tie: “Izao ty rehafeko amy ze ndaty iaby ama’areo eo: Ko mihevetse ty tegna’o mihoatse ty toko’e hiheveragne aze, fa naho fa mieretseretse nareo, le mba anò tanjogne ty ho ndaty misaigne soa.” (Rom. 12:3) Hay i Paoly soa fa tsy toko’e hihevetse ty tegnantika ho tsy misy dika’e tikagne. Faie naho miambane tikagne, le hihevetse ty tegnantikagne arake ty antogno’e. Nagnino ty fiambaneagne ro hagnampe azo tsy hagnambone tegna naho fa: 1) misy raha tsy mampitovy hevetse anareo mirovaly? 2) mahazo andraikitse? 3) mandefa raha amy Internet ao? Handineke ireo tika amy ty lahatsoratse toy.

NAHO FA MISY RAHA TSY MAMPITOVY HEVETSE ANAREO MIROVALY

3. Nagnino ro azo antoke fa tsy maintsy hisy olagne avao ty mpivaly, le akore ty atao ty ila’e mba hamahagne izay?

3 Tea i Jehovah ho sambatse ty mpivaly. Faie sambe tsy voririke iareo, le azo antoke fa tsy maintsy hisy raha tsy hampitovy hevetse iareo. Fa nirehafe i Paoly ka tie hanam-pahoreagne ze manambaly. (1 Kor. 7:28) Misy mpivaly ila’e lava mifamale avao, hafara’e mieretseretse iareo tie: ‘Nanegnenako ty nanambaly azo!’ Naho ohatse managne ty toe-tsay ty tontolo toy iareo, va’e le avy le hieretseretse tie misarake ty tena vahaolagne amy iareo. Izay ty hevere iareo fa tena mahasoa iareo.

4. Ino ty raha mila itaoa ty mpivaly?

4 Tsy toko’e hieretseretse ty mpivaly tie ty misarake ro vahaolagne fara’e. Fa haintika tie ty fijangajangagne avao ro rehafe ty Soratse Masigne fa anto’e ahafaha ty mpivaly misarake. (Mat. 5:32) Naho fa miseho areke i haoreagne nirehafe i Paolỳ, le tsy toko’e hagnambone tegna rehe, le hieretseretse tie: ‘Tsy mba midare ahy ty valiko. Nitamà raho fa tena ho tea ahy reke faie tsy izay ty raha misy. Va’e ho sambatse raho naho ndaty hafa ty valieko.’ Ze mahasoa azo avao ro eretserete’o naho manao hoe izay rehe. Mandrisike azo hanao ze metemete ama’o avao ty tontolo toy. Ty misarake hoe iareo ro vahaolagne. Faie mandrisike antika ty Baiboly tie “mipaliava ze hahasoa ty hafa fa tsy ze hahasoa ty tegna’o avao.” (Fil. 2:4) Tsy tea i Jehovah hisarake nareo mirovaly. (Mat. 19:6) Tea’e naho ty heve’e ro orihe’areo fa tsy ze hevere’areo fa mete avao.

5. Arake ty Efesianina 5:33, ino ty toko’e ho kezahe ty mpivaly?

5 Toko’e hifankatea naho hifagnaja ty mpivaly. (Vakio ty Efesianina 5:33.) Rehafe ty Baiboly fa ty magnomey ro tena mahasoa ty amy tie mandrambe. (Asa. 20:35) Ino areke ty toetse hagnampe ty mpivaly hifankatea naho hifagnaja? Ty fiambaneagne. Naho miambane ty ndaty raike manambaly, le hipay ze hahasoa ty vali’e fa tsy ze hahasoa ty tegna’e avao.—1 Kor. 10:24.

Tsy hifamale ty mpivaly naho miambane fa hifagnampe (Fehentsoratse 6)

6. Ino ty azo’o ianaragne boake amy ty raha nirehafe i Steven naho i Stephanie?

6 Nagnampe ty mpivaly Kristiana maro ho sambatse ty fiambaneagne. Hoe ty Steven: “Toko’e hiara-hiasa naho hifagnampe ty mpivaly, lohotsie naho fa misy olagne. Ndra aleo areke mieretseretse tihoe: ‘Ino ty mahasoa anay roe?’ fa tsy tihoe: ‘Ino ty mahasoa ahy?’” Hoe izay ka ty nitsapa i vali’e. I Stephanie ty agnara’e. Hoe reke: “Tsy misy ndaty tea mifamale. Naho fa tsy mitovy hevetse zahay, le kezahe’ay fantaregne tie ino ty nahavy izay. Mivavake ka zahay, le manao fikarohagne sady mifampirehake ty raha nitrea’ay. I olagney ro vaha’ay fa tsy izahay ro ndra mifanehake ty aly.” Tena ho sambatse areke ty mpivaly naho tsy magnambone tegna.

NAHO FA MAHAZO ANDRAIKITSE

7. Ino ty toe-tsaigne toko’e hanagna ty rahalahy raike naho fa mahazo andraikitse reke?

7 Tena tombotsoa tihoe manompo i Jehovah, ndra inogn’ino karazam-panompoagne ataontikagne. (Sal. 27:4; 84:10) Naho misy rahalahy raike mikezake mafe mba hahazo andraikitse agnivo i fandaminagne eo, le tena fagneva ty ho deraegne reke. Hoe ty Baiboly: “Naho misy ndaty mikezake mba ho mpiandraikitse, le magniry asa soa reke.” (1 Tim. 3:1) Faie naho fa mahazo andraikitse reke, le toko’e hiambane avao fa tsy hihevetse ty tegna’e ho ndaty miambake. (Lioka 17:7-10) Naho ty maregne aza, le ty hanompo ty hafa ro toko’e hatao’e tanjogne.—2 Kor. 12:15.

8. Ino ty ianarantika boake amy i Diotrefa naho i Ozia vaho i Absaloma?

8 Rehafe ty Baiboly fa nisy ndaty nagnambone tegna. Agnisa izay ohatse ty Diotrefa. Tsy niambane reke, fa ‘te ho loha’e’ tagnivo i fiangonagney eo. (3 Jaona 9) Nagnambone tegna ka ty Ozia, le nanao raha tsy nanagna’e fahefagne. (2 Tan. 26:16-21) Te ho mpanjaka ka ty Absaloma, le sare nanao soa fagnahy tamo o vahoakeo, amy izay iareo manohagne aze. (2 Sam. 15:2-6) Aseho o ohatse boake amy Baiboly ao reo fa tena heje i Jehovah ty ndaty mipay voninahitse hoahy ty tegna’e. (Ohab. 25:27) Naho mibohaboha sady te ho deraegne avao ty ndaty raike, le tsy maintsy hisy loza hanjò aze. (Ohab. 16:18) Mila mitao areke tika!

9. Nagnino ty Jesosy ro modely ho antikagne?

9 Tsy nagnambone tegna manahake o ndaty rehoe ty Jesosy. Rehafe ty Baiboly, fa ‘tsy mba nieretseretse ty hialy fahefagne taman’Andrianagnahare reke ndra hitovy ama’e, ndra tie fagnahy manahake aze aza reke.’ (Fil. 2:6) I Jesosy ty managne fahefagne magnarakarake i Jehovah. Faie tsy nihevetse ty vata’e mihoatse ty toko’e hiheveragne aze reke ndra tie teo zay. Hoe reke tamo o mpiana’eo: “Ze manao ty vata’e ho ambane ama’areo iaby, le ie ro lahibey.” (Lioka 9:48) Miambane manahake i Jesosy o mpisava lalagneo, o mpagnampe amy ty fanompoagneo naho o androanavi-pagnahio vaho o mpiandraikitse faritseo. Tena fitahiagne areke tihoe manompo miarake amy iareo! Naho miambane ka tikagne, le haneho hatea amy ty hafa, i toetse amantaragne ty tena Kristianay.—Jaona 13:35.

10. Ino ty toko’e hatao’o naho mahatsapa rehe tie misy olagne agnivo i fiangonagney eo faie hoe tsy darea o androanavi-pagnahio zay?

10 Akore ohatse ty atao’o naho misy olagne ty agnivo o fiangonagneo eo faie hoe tsy darea o androanavi-pagnahio zay? Higneogneogne vao rehe? Tsy hanao izay rehe naho miambane fa hanohagne ze tinendre hitarike agnivo i fiangonagney eo. (Heb. 13:17) Faie naho te hahavita hiambane rehe, le saintsaigno zao: ‘Tena olagne lahibey vata’e vao zay, le tsy maintsy manao raha iareo mba handaminagne aze? Izao vao ty fotoagne tena toko’e handaminagne aze? Anjarako vao ty toko’e handamigne ze olagne zay? Hiharo saigne vao o fiangonagneo naho iraho ty mikezake mandamigne i olagney? Sa ty tegnako ro teako hisongadigne amy izay?’

Tsy toko’e ho ty fahaia’e ro ahafantaragne ty rahalahy managne andraikitse fa ty fiambanea’e (Fehentsoratse 11) *

11. Arake ty Efesianina 4:2, 3, ino ty voka’e naho mikezake hiambane tika naho fa manompo i Jehovah?

11 Tsy ty fahaiantikagne ndra ty raha vitantika ro tena lahibey amy i Jehovah fa ty fiambaneagne naho ty fiharoan-tsaigne. Mikezaha mafe areke hiambane avao naho fa manompo aze. Hiharo saigne o fiangonagneo naho manao izay rehe. (Vakio ty Efesianina 4:2, 3.) Akore ty azontika ampisehoagne tie miambane tikagne? Mikezaha hazoto amy ty fanompoagne. Mipaliava fomba hagnampeagne o mpiara-manompò sady mikezaha ho soa fagnahy, le asao an-tragno’o agne iareo. Asao ka ze tsy managne andraikitse agnivo fiangonagneo eo. (Matio 6:1-4; Lioka 14:12-14) Ko haligno fa tsy ty fahaia’o ro tena ho hentea o rahalahio naho o rahavaveo naho fa miara-miasa ama’o iareo fa ty fiambanea’o.

KO MAGNAMBONE TEGNA NAHO FA MANDEFA RAHA AMY INTERNET AO

12. Mandrisike antika hanagne namagne vao ty Baiboly? Hazavao.

12 Tea i Jehovah ho fale tika naho fa miarake amy ty namantika naho ty keleiantika. (Sal. 133:1) Nana-namagne ty Jesosy. (Jaona 15:15) Rehafe ty Baiboly fa mahasoa ty managne “ragnetse vata’e.” (Ohab. 17:17; 18:24) Rehafe’e ka fa tsy toko’e hivibìke tikagne. (Ohab. 18:1) Maro ty mahatsapa tie mora mahazo namagne maro iareo naho fa mampiasa internet sady tsy mahatsiaro ho irerike. Maregne fa magnampe antika hifandrambe amy ty hafa o Internet-io faie mila mitao tika naho fa mampiasa aze.

13. Nagnino ro manjare mahatsapa ho irerike naho kivy ty ndaty ila’e mampiasa Internet?

13 Rehafe o manam-pahaiagneo fa va’e hahatsapa ho irerike naho ho kivy ty ndaty raike lava mandany fotoagne hagnenteagne naho handefasagne raha amy Internet ao avao. Nagnino? Satria naho fa mandefa sare amy Internet ao ohatse ty ndaty raike, le mateteke ze sare’e tena soa sady mampiseho ty raha miambake tamy ty fiaigna’e naho ty nama’e vaho ty toeragne fanjaka fa nomba’e ro alefa’e ao. Va’e ho kivy areke ty ndaty mahatrea i sare rey, le hieretseretse tie: ‘Sambatse ty ndaty tiagne!’ Hoe ty rahavave tanora raike 19 taogne toy: “Mateteke tifire o ndatio sare ty raha soa natao’e naho fa sabotsy naho lahady. Nalahelo raho naho fa nagnente i sare rey satria tsy mba afake nanao manahake iareo fa tan-tragno ao avao.”

14. Nagnino ty torohevetse amy 1 Petera 3:8 ao ro magnampe antika hahay hampiasa soa o Internet-io?

14 Maregne fa magnampe antika hifandrambe amy ty longontika naho ty namantika o Internet-io. Faie voamare’o vao fa ty hagnasongadigne ty tegna’e ro tena mahavy ty ndaty ila’e handefa raha amy Internet ao? Hoe te hirehake iareo tie: ‘Henteo’areo moa fa tsisy ndaty mitovy amako.’ Ty ila’e ka manao rehake maloto ndra tsy magnaja naho fa maneho ty heve’e miomba ty sare’e ndra ty sare o ndaty hafa amy Internet ao. Faie tsy toko’e hanao hoe izay ty Kristiana fa toko’e hiambane naho haneho hatea ty hafa.—Vakio ty 1 Petera 3:8.

Naho henteagne ty raha alefa’o amy Internet ao, miambane vao rehe sa magnambone tegna? (Fehentsoratse 15)

15. Nagnino ty Baiboly ro magnampe antika hitao mba tsy hihevetse ty tegnantika ho ambone?

15 Saintsaigno zao naho fa ihe handefa raha amy Internet ao: ‘Trea amy ty raha sorateko ndra ty sareko ndra ty video halefako toy vao tie magnambone tena raho? Tsy hahavy ty hafa hialogne ahy vao toy?’ Hoe ty Baiboly: “Ze kila raha amy ty tontolo toy eto, le ty fagniria ty nofotse, ty fagniria ty maso naho ty fampideraderagne fanagnagne, le tsy boake amy i Rae fa boake amy ty tontolo toy.” (1 Jaona 2:16) Tsy toko’e hagnambone tegna ndra te ho derae ty hafa ty Kristiana. Magnorike ty toroheve ty Baiboly toy iareo: “Ao tikagne tsy hibohaboha mba tsy hampisy fifaninanagne naho fialognagne.” (Gal. 5:26) Tsy hanahake ty toe-tsay ty tontolo tea mibohaboha toy areke tika naho miambane.

“ANÒ TANJOGNE TY HO NDATY MISAIGNE SOA”

16. Nagnino tika ro toko’e hitao mba tsy hagnambone tegna?

16 Tsy “misaigne soa” ty ndaty magnambone tegna. (Rom. 12:3) Lava mifamale amy ty hafa naho tea tegna ty ndaty hoe izay. Mateteke ro misy voka’e raty amy iareo naho amy ty hafa ty raha eretserete iareo naho atao iareo. Naho tsy magnova ty toe-tsai’e iareo, le manjare i Satana ro enga iareo hifehe naho hamitake iareo. (2 Kor. 4:4; 11:3) Faie tsy hoe izay ty ndaty miambane satria misaigne soa. Arake ty antogno’e ty ihevera’e ty tegna’e, le magneke ka reke fa maro ty raha mahavy ty hafa ho ambone noho ireke. (Fil. 2:3) Hai’e ka tie “manohetse ze magnambone tegna ty Andrianagnahare, fa manoro hasoa fagnahy tsy misy hoe’e amy ze miambane.” (1 Pet. 5:5) Tsy hanjare ho fahavalo i Jehovah areke ze ndaty mikezake hiambane.

17. Ino ty tsy maintsy ataontika naho te hiambane avao tikagne?

17 Ino ty tsy maintsy ataontika naho te hiambane avao tika? Magnorike i toroheve ty Baiboly tihoey: “Afaho’areo ty toetse taloha naho ty fanao niarake tama’e, le iakanjò ty toetse vaovao.” Mitake kezake mafe zay. Ty anto’e, mila mianatse ty miomba i Jesosy naho mikezake mafe mba hagnorike ty modeli’e tika vaho hahavita izay. (Kol. 3:9, 10; 1 Pet. 2:21) Faie handrambe soa tika naho manao izay satria hanjare hiambane. Ho sambatse ka ty keleiantikagne, le hiharo saigne o fiangonagneo sady tsy hagnambone tegna tika naho fa mandefa raha amy Internet ao. Faie ty tena lahibey le tihoe ho tahie i Jehovah naho hankasitraha’e tikagne.

HIRA 117 Ny Hatsaran-toetra

^ feh. 5 Magnambone tegna naho tea tegna ty ankamaroa ty ndaty amy izao. Mila mitao tika mba tsy hifindra amantika ze toe-tsay iareo zay. Akore ty ampisehoantika fa tsy mihevetse ty tegnantika mihoatse ty toko’e hiheveragne aze tikagne? Handineke fomba telo hampisehoagne izay tika amy ty lahatsoratse toy.

^ feh. 2 FAGNAVAZAGNE: Magnambone tegna ty ndaty raike naho tsy mieretseretse ze hahasoa ty hafa fa ty tegna’e avao. Faie tsy hoe izay ty ndaty miambane satria tsy tea tegna. Tsy magnambone tegna ndra mibohaboha ty ndaty miambane. Mihevetse ty hafa ho ambone noho ty tegna’e ka reke.

^ feh. 56 SARE: Androanavi-pagnahy raike manao lahajaka amy ty Havoriambey raike, magnomey toromareke, mitarike fivoriagne aloha ty fanompoagne naho magnalio amy i Anjomba i Fanjakagney agne.