Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

Fanta’o Vao?

Fanta’o Vao?

Ino iaby ty hetra tsy maintsy naloa o ndatio tamy ty andro i Jesosy?

RAHA fa nahazatse o Israelitao tagnate ty taogne maro ty nagnomey vola mba hanohagnagne ty fivavahagne maregne. Faie nimaro loatse ty hetra nitakégne tamo o Jiosio tamy ty andro i Jesosy, le nanjare nagnasarotse ty fiaigna iareo zay.

Tsy maintsy nagnomey vola sekely an-tsasa’e (drakima roe) isan-taogne ze lahilahy Jiosy manomboke amy ty 20 taogne, mba hanohagnagne ty fanompoam-pivavahagne tamy i tragnolay masigney ao ndra tamy i tempolỳ ao naho fa tafara tatoy. Tamy ty andro i Jesosy, le nampiasaegne hikojakojagne naho hivilianagne ze raha nipaliaegne amy ty sorogne atao amy i tempoly namboare i Heroday tao i vola rey. Nisy Jiosy ila’e nagnontane i Petera tie mandoa o hetra iohoe vao ty Jesosy. Nirehake ty Jesosy tie mete ty mandoa igne. I reke aza nirehake tamy i Petera hangalake i vola kedekede raike zay mba handoavagne o hetra iohoe.​—Mat. 17:24-27.

Nisy hetra hafa ka tsy maintsy naloa o vahoa i Jehovah-o. Tsy maintsy nagnomey ty ampahafolo ty vokatse boake amy ty raha nambolé’e ndra ty fanagna’e iareo. (Lev. 27:30-32; Nom. 18:26-28) Nirehake o mpitarike fivavahagne Jiosio fa tsy maintsy magnomey ty ampahafolo ze raha mitiry nambolé iareo o ndatio, agnisa izay i karazan’agnagne madineke rey. Tsy nirehake ty Jesosy tie tsy mete ty magnomey ampahafolon-karena. Ty fomba nampihara o mpanora-dalànao naho o Fariseò ty lily miomba ty ampahafolon-karena ro nirehafe’e tie tsy mete.​—Mat. 23:23.

Tamy ze fotoagne zay, le tsy maintsy nandoa hetra tamo o Romanao ka o Jiosio, satria iareo ty nifehe iareo tamy izay. Agnisa izay ty hetran-tane. Afake nandoa o hetra iohoe tamy ty vola’e ndra ty voka ty raha nambolé’e i ndaty tompo i taneỳ. Naho nahavokatse efatse gony tamy ty raha nambolé’e ohatse ty ndaty raike, le nimei’e o Romanao ty goni’e raike eo ho eo ho solo ty hetra’e. Tsy maintsy nandoa hetra isan-dahy ka ty Jiosy tsikiraidraike. Ty miomba o hetra iohoe o nagnontenea o Fariseò i Jesosy tie indraikey. Natoro i Jesosy tamy io ty toko’e ho fiheverantikagne o hetrao. Hoe reke: “Aloao amy i Kaisara areke ze ahy i Kaisara, fa aman’Andrianagnahare ka ze an’Andrianagnahare.”​—Mat. 22:15-22.

Nisy hetra tsy maintsy nalaegne ka amy ty entagne boake ivela’e ndra nalefa ivela’e agne. Amo o figaràn-tsambò ey, ndra amo o ragiragio ey, ndra amo o fizaràn-dalagneo eo, ndra amy ty fizilihagne amy i tanàgney eo ndra a bezara ey ty nitakeagne i hetra rey.

Amy ty ankapobei’e, le tena lafo ty hetra nitaké o Romanao tamy ty ndaty fehe iareo. Izao ty raha nirehafe i Tacite, mpahay tantara Romana raike, miomba ty raha nisy tamy ty fotoagne nanjakà i Tiberio, Mpanjaka romana, tamy i Jesosy tambone tane etoỳ: “Nangatake tamo o Romanao ty ndaty ta Syria naho ta Joda agne mba hahegne ty hetra aloa iareo, satria tena lafo loatse le tsy vita iareo ty nandoa aze.”

Nagnindra ty hasarota ty fiaigna o ndatio ka ty fomba namoriagne i hetra rey. Ze ndaty nanam-bola bey avao ro nekegne ho mpitake hetra, satria afake nivily o toeragne iohoe. Afake nampiasa ndaty hafa o ndaty iohoe mba hamory i hetra rey, le i ndaty rey ka mitake vola ambone’e ao mba hoahy iareo naho fa mangalake i hetra rey. Hoe nanagne mpamory hetra fehé’e ty Zakaiosy, satria nilahibey ty mpamory hetra reke. (Lioka 19:1, 2) Ara-dalàna areke naho nahaboseke o ndatio ze raha zay sady niheje iareo vintagne ze ndaty nangalake i hetra rey tamy iareo.