Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

LAHATSORATSE FIANARAGNE 43

Mitoka Mafe ty Tena Fahendreagne

Mitoka Mafe ty Tena Fahendreagne

“Mitoka mafe agn’arabey ey ty tena fahendreagne sady magnonjogne ambone ty feo’e an-diolio i tanàgney eo reke.”​—OHAB. 1:20.

HIRA 88 Ampahafantaro Ahy ny Lalanao

INO TY HOTREA’O ATO a

1. Akore ty atao o ndatio amy izao naho fa maharey ty toka i fahendreagney? (Ohabolana 1:20, 21)

 FA mahazatse antika ty mahatrea o mpitory i talily soa i Fanjakagney io falefale naho fa manao fampirantiagne an-dalagne ey, amy ty tane maro agne. Fa nisy fotoagne vao rehe nandrambe anjara tamo o karazam-panompoagne iohoe? Naho eka ty vale’e, le azo antoke fa niavy an-tsai’o ao i oha-drehake trea amy ty boke Ohabolana ao manao tihoey tie mitoka mafe an-dalagne ey ty tena fahendreagne mba hahareiza o ndatio ty toroheve’e. (Vakio ty Ohabolana 1:20, 21.) Amy Baiboly ao naho amo o boke naho o gazetentikagneo ao ty misy o “tena fahendreagne” iohoe ndra i fahendreagne boake amy i Jehovah-y. Tena mila o fahendreagne iohoe o ndatio amy izay iareo ho afake handeha amy i lalagne mbamy i havelogney mbeoy. Fale tika naho fa misy ndaty mandrambe boke ndra gazete. Faie tsy ze ndaty iaby le manao hoe izay. Misy ty tsy te hidare ty raha rehafe o Baibolio. Misy ty mitsikike antika naho fa mandalo amantikagne eo. Ty anto’e, mihevetse iareo tie fa lany date o Baibolio. Misy ka ty mitsaratsara ty raha ampianare ty Baiboly miomba ty findesam-batagne. Mihevetse iareo tie saroten-draha naho maregne loatse ze ndaty magnorike ty raha rehafe’e. Faie le mbe atao i Jehovah avao ze hahavy o ndatio haharey i fahendrea’ey. Akore ty anoa’e izay?

2. Aia ty ahatreavagne i tena fahendreagney, faie ino ty raha atao ty ankamaroa o ndatio?

2 Ty Saontsi’e ndra ty Baiboly ty fomba raike ampiasae i Jehovah mba hahareizagne i tena fahendreagney. Fa ho ty ndaty iaby ty managne o boke iohoe. Le akore ty amy i boke naho i gazetentikagne rey? Noho ty fagnampea i Jehovah, le fa misy amy ty firehake losotse ty 1000 rey tie amy izao. Ze mitsanogne ireo, ndra ze mamaky naho mampihatse ty raha ianara iareo, le handrambe soa. Faie maro ty ndaty tsy mitsanogne ty toka i tena fahendreagney. Naho fa hanapa-kevetse iareo, le ndra aleo iareo miantehetse amy ty vata iareo ndra magnorike ty toroheve o ndatio. Va’e hambanembané iareo aza tika, satria magnorike ty raha rehafe ty Baiboly. Hodinehentikagne amy ty lahatsoratse toy tie ino ty mahavy o ndatio hanao hoe izay. Faie andao heike tika handineke tie akore ty hahavy antika hanagne i fahendreagne boake amy i Jehovah-y.

BOAKE AMY TY FAHAFANTARAGNE I JEHOVAH TY FAHENDREAGNE

3. Ino ty raha mila atao naho te ho hendre vata’e tika?

3 Tihoe fahendreagne le irehafagne ty fahaiagne mampiasa ty fahalalagne anagnantika mba hahavy antika handrambe fanapahan-kevetse soa. Faie tsy izay avao ty atao tihoe fahendreagne. Hoe ty Baiboly: “Ty fatahoragne i Jehovah ty fiatomboha o fahendreagneo, le ze mahafantatse i Masigne Fara Tampo’ey ro mahira-tsaigne.” (Ohab. 9:10) Naho fa misy fanapahan-kevetse lahibey ho rambesentikagne areke, le toko’e hataontika mioregne amy ty fomba fiheve i Jehovah, ndra ty ‘fahafantaragne i Masigne Fara Tampo’ey.’ Ho vitantika ty hanao izay naho mianatse soa ty Baiboly naho o boke vaho o gazetentikagneo tika. Naho itika manao izay, le trea tie hendre vata’e.​—Ohab. 2:5-7.

4. Nagnino ro i Jehovah raike avao ty afake magnomey i tena fahendreagney antika?

4 I Jehovah avao ro afake magnomey antika i tena fahendreagney. (Rom. 16:27) Nagnino reke ro atao tihoe Loharano ty fahendreagne? Voaloha’e, ie ty Mpamorogne ze kila raha iaby, le hai’e amy ty pitsopitso’e iaby o raha namboare’eo. (Sal. 104:24) Faharoe, trea amy ze kila raha atao i Jehovah fa hendre reke. (Rom. 11:33) Fahatelo, lava mahasoa ze mampihatse aze ty torohevetse boake ama’e. (Ohab. 2:10-12) Naho itika areke te hanagne i tena fahendreagney, le mila magneke o raha telo rehoe, sady magnenga ireo hitari-dalagne antika amy ty fanapahan-kevetse ho rambesentikagne naho amy ty raha ataontikagne.

5. Ino ty voka’e naho fa tsy eké o ndatio tie i Jehovah ro Loharano ty tena fahendreagne?

5 Maro amy i ndaty treantika amy i fanompoagney ey rey ro magneke tie tena fanjaka o raha finorogneo. Faie tsy eké iareo tie nisy namboatse o raha rehoe fa naho hoe iareo evolisiona ty nampisy aze. Misy ka ty mirehake tie mino an’Andrianagnahare, faie fa lany date hoe iareo ty toroheve ty Baiboly miomba ty findesam-batagne, hafara’e manao ze tea iareo hatao avao iareo. Faie ino ty voka ze raha zay? Nihasoa vao ty fiaigna o ndatio noho iareo manao ze tea iareo hatao avao fa tsy magnorike ty heven’Agnahare? Tena sambatse vao iareo sady tena azo antoke ka vao ty hoavy iareo? Naho itika mandineke ty raha miseho magnodidigne antika, le ho rese lahatse fa maregne vata’e ty raha rehafe ty Baiboly toy: “Tsy misy fahendreagne ndra fahaiagne magnambake ndra torohevetse mahatohetse ty ahy i Jehovah.” (Ohab. 21:30) Tena mandrisike antika hangatake fahendreagne tsy tapake amy i Jehovah zay. Faie ty mampalahelo, tsy izay ty raha atao ty ankamaroa o ndatio. Fa nagnino?

NAGNINO O NDATIO RO MANDIETSE I TENA FAHENDREAGNEY?

6. Arake ty Ohabolana 1:22-25, ia iaby ty tsy mitsanogne ty toka i tena fahendreagney?

6 Maro ty ndaty tsy mitsanogne naho fa ‘mitoka mafe agn’arabey ey ty tena fahendreagne.’ Naho ty Baiboly ro henteagne, le misy karaza o ndaty telo mandietse o fahendreagneo: Ty “ndaty tsy nandia fiaignagne” ndra “tanora fagnahy”, ty “mpikizake” naho ty “gege.” (Vakio ty Ohabolana 1:22-25.) Andao hodinehentikagne tie ino ty anto’e mahavy o ndaty rehoe tsy hagneke ty fahendreagne boake aman’Agnahare, le ino ty azontika atao mba hahavy antika tsy hanahake iareo.

7. Nagnino ty ndaty ila’e ro ndra aleo’e mijanogne ho “tanora fagnahy” avao?

7 Ty atao tihoe “ndaty tsy nandia fiaignagne ndra tanora fagnahy,” le ze ndaty le avy le mino ze raha rehafegne ama’e naho mora fitahegne. (Ohab. 14:15, f.a.p.) Mateteke mahita ndaty hoe izay tika naho fa manompo. Eretsereto ohatse i ndaty an-tapetrisa’e fitahe o mpitarike fivavahagneo naho o mpanao politikeo rey. Tena boseke ty ila’e amy iareo naho fa mahay tie navande amy iareo i mpitarike fivavahagne rey. Faie i ndaty rehafegne amy Ohabolana 1:22 aoy ndra aleo’e mijanogne ho tanora fagnahy avao, satria izay ty tea iareo. (Jer. 5:31) Ze raha mahafinaritse iareo avao ro tea iareo hatao, sady tsy te hahay ty raha rehafe ty Baiboly iareo ndra tsy te hagnorike ty lily agnate’e ao. Izao ty raha nirehafe ty ampela raike mafana fo amy ty fivavahagne, mitoboke a Quebec a Kanada agne, tamy ty Vavolombelogne raike nitilike aze: “Naho vande avao ty raha rehafe i pasitera’aỳ ama’ay, le iareo ro diso fa tsy izahay!” Maro ty ndaty mirehake hoe izay. Azo antoke fa tsy teantika ty hanahake o ndaty tsy te hidare ty raha rehafe ty Baiboly rehoe.​—Ohab. 1:32; 27:12.

8. Ino ty hagnampe antika ho za-draha amy ty fiaignagne ndra ho hendre?

8 Misy anto’e soa mahavy ty Baiboly mandrisike antika tsy hijanogne ho tanora fagnahy avao fa mba ‘ho ndaty bey naho amy ty fahaiagne mandineke.’ (1 Kor. 14:20) Hanjare ho hendre tika naho mampihatse ty toro lala ty Baiboly amy ty fiaignantika. Naho itika manao izay, le hotreantika fa magnampe antika hisoroke olagne naho hahay handrambe fanapahan-kevetse soa ty toro lala ty Baiboly. Soa ty mandineke kindraike ty fanapahan-kevetse fa nirambesentikagne taloha. Naho fa elaela ohatse tika ro nianatse Baiboly sady nagnatreke fivoriagne, le va’e hieretseretse tika tie nagnino tika ro mbe tsy tapa-kevetse ty hanokan-tegna hoahy i Jehovah naho hatao badisa. Naho fa vita badisa ka tika, mikezake vao tika mba ho mpitory naho ho mpampianatse mahay? Trea amy ty fanapahan-kevetse rambesentikagne vao fa magnorike ty tari-dala ty Baiboly tika? Trea amy ty fomba ifandrambesantika amy ty hafa vao fa managne i toetse Kristiana rey tika? Naho ohatse tika mahatrea tie misy raha mbe mila ihasoantikagne, le toko’e handineke soa i faniahia i Jehovah rey tika, satria irey ty mahavy ty ‘ndaty tsy nandia fiaignagne ho hendre.’​—Sal. 19:7.

9. Akore ty anoroa o “mpikizakeo” fa tsy midare i fahendreagne boake aman’Agnaharey iareo?

9 Ty “mpikizake” ty karaza o ndaty faharoe tsy midare i fahendreagne boake aman’Agnaharey. Kindraike tika tendreke ndaty hoe izay naho fa mitory. Tea mikizake ndaty iareo. (Sal. 123:4) Mampitao antika ty Baiboly tie amy ty andro fara’e, le ho maro ty ndaty mpikizake. (2 Pet. 3:3, 4) Manahake i vinanto lahy i Lotay ty ndaty ila’e amy izao, satria tsy midare ty fampitaoan’Andrianagnahare. (Gen. 19:14) Tsikihe iareo ze magnorike ty fitsipy ty Baiboly. Manao izay iareo satria te hagnatanterake ‘i fagniria iareo hanao raha ratỳ.’ (Joda 7, 17, 18) Tena mete soa areke naho ampitovie ty Baiboly amo o mpivalim-pinoagneo naho o ndaty manohetse i Jehovah-o o ndaty mpikizakeo.

10. Akore ty hahavy antika tsy hanjare ho mpikizake, arake ty Salamo 1:1?

10 Akore ty hahavy antika tsy hanjare ho mpikizake? Fomba raike hagnampe antika amy izay ty tsy mifagnosehose amo o ndaty tea magnakiagneo. (Vakio ty Salamo 1:1.) Ty dika izay, tsy toko’e hitsanogne ndra hamaky ty raha boake amo o mpivalim-pinoagneo tika. Mila mitao amy izay tika, satria naho tsy izay le hanjare ho tea magnakiagne tika sady hanomboke tsy hatoky i Jehovah naho ty tari-dalagne azontikagne boake amy i fandamina’e. Mba hahavy antika tsy hanao izay, le toko’e hisaintsaigne ty fagnonteneagne retoa tika: ‘Lava mahatrea raha horehafegne avao vao raho naho fa misy tari-dalagne vaovao meigne antika ndra fagnazavagne vaovao? Lava mipay raha hitsikeragne o rahalahy mitarike reo avao vao raho?’ Naho itika le avy le manao raha malaky mba hagnitsiagne ty tegnantika, le ho fale amantika ty Jehovah.​—Ohab. 3:34, 35.

11. Akore ty fahatreava “o ndaty gegeo” ty lily i Jehovah?

11 Ty ndaty “gege” ty karaza o ndaty fahatelo tsy mete mitsanogne ty toka i fahendreagney. Gege iareo satria tsy mete magnorike ty lilin’Andrianagnahare miomba ty findesam-batagne. Ze raha hevere iareo fa mete avao ro atao iareo. (Ohab. 12:15) Mandietse i Jehovah, i Loharano ty fahendreagney ze ndaty manao hoe izay. (Sal. 53:1) Naho fa mifankatrea amy ty ndaty hoe izay tika amy i fanompoagney ey, le mateteke tika ro tsikerà iareo noho itika magnorike ty fitsipy ty Baiboly. Faie tsy afake magnomey fiaignagne fanjaka ho antika iareo. Hoe ty Baiboly: “Tsy ombia ho taka o ndaty minegneo ty tena fahendreagne, sady tsy hahatrea raha horehafegne iareo am-bavahady i tanàgney eo.” (Ohab. 24:7) Tsy managne torohevetse fanjaka mba horehafegne zao o ndaty gegeo. Tsy mahalatsa areke naho mampitao antika ty Jehovah tie “isintaho o ndaty gegeo.”​—Ohab. 14:7.

12. Ino ty hagnampe antika tsy hanao raha manahake o ndaty gegeo?

12 Tsy mitovy amo o ndaty malaigne ty toroheven’Andrianagnahareo tika. Mikezake tika mba ho tea ty fomba fiheve i Jehovah, le tafilitse amy izay ty lili’e. Hitombo ty hateantika ty lily i Jehovah, naho ampitahaentikagne ty voka-draty ty tsy fankatoavagne naho ty soa azo boake amy ty fankatoavagne. Dineho ohatse ty olagne mahazo i ndaty gege tsy mete magnorike ty torohevetse feno fahendreagne boake amy i Jehovah rey. Le dineho ka naho fa avy eo tie manao akore ty hasoa ty fiaigna’o noho irehe mankatò an’Andrianagnahare.​—Sal. 32:8, 10.

13. Mamoresé antika hagnorike ty toroheve’e vao ty Jehovah?

13 Atao i Jehovah ze hahavy ty ndaty iaby hanagne i fahendreagne boake ama’ey, faie tsy mamoresé ndra ia ndra ia hagneke io reke. Faie ndra tie eo zay, le ambara’e tie ino ty raha mandigne ze ndaty tsy mete mitsanogne i fahendreagney. (Ohab. 1:29-32) Ze mijobogne ty tsy hankatò i Jehovah, le ‘hibabe ty voka-draty ty raha atao’e.’ Naho fa mandeha ty fotoagne le hijale iareo noho ty fomba fiaignagne orihe iareo, le amy ty fara’e iareo haringa i Jehovah. Fa ze mitsanogne ty torohevetse feno fahendreagne boake amy i Jehovah sady mampihatse aze, le izao ty raha ampitamae ty Baiboly iareo: “Ze mitsanogne ahy le hiadagne sady tsy mba hivali-doha satria tsy matahotse loza.”​—Ohab. 1:33.

MAHASOA ANTIKA I TENA FAHENDREAGNEY

Magnampe antika hatanjake ara-pagnahy ty fandrambesagne anjara naho fa mivory (Fehentsoratse 15)

14-15. Ino ty raha ianarantika boake amy ty Ohabolana 4:23?

14 Lava mandrambe soa avao tika naho fa mampihatse ty toroheven’Andrianagnahare. Arake ty nidinehentikagne teo, le atao i Jehovah ze hahavy i tena fahendreagney ho mora amo o ndatio ty mahatrea aze. Misy torohevetse maro tsy mete lany date ohatse ty amy boke Ohabolana ao. Hihasoa ty fiaignantika naho mampihatse irey tika. Andao tika handineke ty efatse amy i torohevetse rey.

15 Arovo i fo’o agn’ohatsey. Hoe ty Baiboly: “Arovo ty fo’o, ambone ze kila raha iaby toko’e harovagne, fa ama’e ao ty ifotora o aigneo.” (Ohab. 4:23) Ino zao ty raha mila ataontika mba hiarovagne ty fontikagne ara-bakiteny? Mila mihinagne hanegne mahasalama, manao sporo arake ty antogno’e, le mitao mba tsy hanagne fahazaran-draty. Hoe ireo ka ty raha mila ataontika mba hiarovagne i fontikagne agn’ohatsey. Mila mihinagne raha ara-pagnahy isan’andro tika. Mila magnomagne naho magnatreke fivoriagne tika sady magnomey toin-drehake naho fa avy agne. Hoe manao sporo tika naho fa manompo tsy tapake. Tsy hanagne fahazaran-draty ka tika naho magnalavitse ze raha va’e hanimba ty fomba fisaignantikagne, agnisa izay ty fihisagne misy findesam-batagne maloto naho ty ragnetse raty.

Naho mahay manahatsahatse ty fiheverantikagne o vola naho o fanagnagneo tika le ho afa-po amy ze raha anagnantikagne (Fehentsoratse 16)

16. Nagnino ro mahasoa antika ty magnorike ty raha rehafe ty Ohabolana 23:4, 5?

16 Mikezaha ho afa-po amy ze raha anagna’o. Izao ty torohevetse mey ty Baiboly antika: “Ko mandrokake ty vata’o amy ty famoriagne harena. ... Naho enga’o hitolike amy i harenay agne ty maso’o, le tsy hotrea’o rey. Fa hitiry elatse rey, sady hitiligne amy i lagnitsey ey manahake o voromaherio.” (Ohab. 23:4, 5) Tsy maharetse o raha ara-nofò. Faie maro ty ndaty mpagnarivo naho mahantra mikezake mafe mamory irey amy izao. Hafarà iareo mateteke manao raha manimba ty laza iareo, ty fifandrambesa iareo amy ty hafa, naho ty fahasalama iareo. (Ohab. 28:20; 1 Tim. 6:9, 10) Faie tsy hoe izay i fahendreagne boake amy i Jehovah-y, satria magnampe antika hahay hanahatsahatse ty fomba toko’e hiheverantikagne o volao. Miaro antika tsy ho tea mena ty fanagnagne ze toe-tsaigne zay, sady magnampe antika mba ho afa-po naho ho fale amy ze raha anagnantika.​—Mpito. 7:12.

Naho itika mieretseretse heike aloha ty hirehake, le tsy hirehake raha hampalahelo ty hafa (Fehentsoratse 17)

17. Akore ty hahavy ty rehantikagne hanahake ty “reha ty mahilala”, arake ty Ohabolana 12:18?

17 Mieretsereta heike aloha ty hirehake. Naho tsy mitao tika, le va’e tena hisy voka’e raty amy ty hafa ty raha rehafentikagne. Hoe ty Baiboly: “Mitsovoke manahake o mesao ty rehake tsy voahevetse, fa ty reha ty mahilala magnasitragne.” (Ohab. 12:18) Manao ze hiarovagne o filongoagneo tika naho mitao mba tsy hitsiko ty raha tsy mete natao ty hafa. (Ohab. 20:19) Naho teantika hagnasitragne fa tsy hamparare areke ty rehantikagne, le mila fenoentikagne fahalalagne boake amy ty Saontsin’Andrianagnahare ao ty fontikagne. (Lioka 6:45) Naho itika misaintsaigne ty raha rehafe ty Baiboly, le hanjare hanahake o “loharano ty fahendreagneo” ty raha rehafentikagne satria hamelombelogne ty hafa.​—Ohab. 18:4.

Hihasoa ty fanompoa’o naho magnorike ty tari-dala i fandaminagne rehe (Fehentsoratse 18)

18. Nagnino ty fagnorihagne ty Ohabolana 24:6 ro magnampe antika amy ty fanompoagne?

18 Oriho ty tari-dalagne mea i fandaminagne. Magnomey antika torohevetse soa hoe izao ty Baiboly: “Tari-dalagne soa ty paliaegne naho fa handeha hialy, sady handrese ze managne mpanolo-tsaigne maro.” (Ohab. 24:6, f.a.p.) Nagnino o andinin-teny iohoe ro magnampe antika ho mpitory naho ho mpampianatse mahay? Satria tika mikezake magnorike ty tari-dalagne meigne antika naho fa manompo fa tsy manao ze metemete amantikagne avao. Mahazo tari-dalagne soa ohatse tikagne naho fa am-pivoriagne agne, satria agne tika afake mahazo fampiofagnagne boake amo o mpanolo-tsaigne za-drahao naho fa iareo manao lahajaka naho fampisehoagne. Mey i fandaminagne fitaovagne mete soa mba hagnampeagne o ndatio hahatakatse ty raha ampianare ty Baiboly ka tika, agnisa izay o boke naho o gazeteo vaho o videò. Mikezake mba hahay hampiasa soa i fitaovagne rey vao rehe?

19. Akore ty fihevera’o i fahendreagne boake amy i Jehovah-y? (Ohabolana 3:13-18)

19 Vakio ty Ohabolana 3:13-18. Tena ankasitrahantikagne ty torohevetse feno fahendreagne agnate ty Saontsin’Andrianagnahare ao. Ho nanao akore koahe ty fiaignantika naho tsy nisy irey? Tamy ty lahatsoratse toy tika, le nandineke torohevetse fanjaka tsiampeampe sady azo ampiharegne, boake tamy ty boke Ohabolana ao. Fa naho ty maregne, le feno torohevetse fanjaka boake amy i Jehovah ty agnate Soratse Masigne ao. Tsy ahoantika ze fihevera ty tontolo toy o fahendreagne iohoe, satria tika rese lahatse tie “ze mipiteke mafe ama’e ro hatao tihoe sambatse.”

HIRA 36 Arovy ny Fonao

a Ambone lavitse noho ze raha va’e homey ty tontolo toy antika ty fahendreagne boake amy i Jehovah. Amy ty lahatsoratse toy tika, le handineke ty oha-drehake raike mahaliagne amy ty boke Ohabolana ao toy: Magnonjogne ambone ty feo’e an-diolio i tanàgney eo ty fahendreagne. Hodinehentikagne ato tie akore ty hahavy antika hanagne o tena fahendreagne iohoe, nagnino ty ndaty ila’e ro tsy mitsanogne i fahendreagney, le nagnino ro mahasoa antika ty mitsanogne i fahendreagney.