Hagnente ty agnate’ao

Ry Ampela, Ekeo ty Fahefà ty Vali’areo

Ry Ampela, Ekeo ty Fahefà ty Vali’areo

Ry Ampela, Ekeo ty Fahefà ty Vali’areo

“Ty lahilahy ty loha ty ampela.”​—1 KOR. 11:3.

1, 2. a) Ino ty lamigne napetra i Jehovah, arake ty reha i apostoly Paoly? b) Inogne iaby ty fagnonteneagne hovaleagne ato?

 NIREHAKE ty apostoly Paoly fa i ‘Kristy ty loha ze lahilahy, sady Andrianagnahare ka ty loha i Kristy.’ (1 Kor. 11:3) I Jehovah ty nametrake ze lamigne zay. Treantikagne tamy i lahatsoratse taloha teoy fa nahafale i Jesosy naho nirambese’e ho voninahitse ty nagneke ty fahefà i Jehovah. Nirehafentikagne ka fa i Kristy ty loha ty lahilahy kristiana. Soa fagnahy, nitretré, naleme fagnahy, vaho tsy tea tegna reke. Toko’e hanahake aze o lahilahio, lohotsie naho fa mifandrambe amy i vali’e.

2 Akore ty amo o ampelao? Hoe ty Paoly: “Ty lahilahy ty loha ty ampela.” (1 Kor. 11:3) Akore ty toko’e hihevera o ampelao izay? Mbe mihatse vao o toro lalagne iohoe naho tsy Vavolombelogne ty vali’e? Tena tsy mahazo mirehake ty heve’e vao o ampelao, naho fa misy fanapahan-kevetse rambesegne? Ampela manao akore ty mahazo dera?

“Hanao Mpagnampe ho Aze Raho”

3, 4. Nagnino o mpivalio ro toko’e hagnorike ty lamigne napetra i Jehovah?

3 I Jehovah Andrianagnahare ty namaritse tie ia ty loha o keleiagneo. Hoe reke naho fa boake namorogne i Adama: “Tsy soa naho i lahilahỳ raike avao ty eo. Hamboatse mpagnampe mete soa ama’e raho.” Tena fale ty Adama naho fa nahazo namagne naho mpagnampe, le hoe reke: “Ela ty ela ta itoy ty taolagne boake amy ty taolako, naho ty nofotse boake amy ty nofoko.” (Gen. 2:18-24) Nisy raha tena fanjaka nandigne iareo mirovaly. Iareo ty raza o ndatio iaby. Ho voririke naho ho sambatse ty tarana’e, sady hiaigne nainai’e amy i paradisa an-tane etoỳ.

4 Faie nigoreve ty Adama naho i Eva, le nanjare tsy voahaja soa sasa i lamigne napetra i Jehovah-y. (Vakio ty Romanina 5:12.) Faie mbe tsy niova io hatrake amy izao. Tena handrambe soa naho ho sambatse o mpivalio naho magnorike soa io, manahake ty natao i Jesosy. Nagneke ty fahefà i Jehovah reke taloha ty niavia’e ambone tane etoy, le ‘falefale avao tagnatreha’e teo.’ (Ohab. 8:30) Sambe tsy voririke o lahilahio naho o ampelao, le tsy afake ty ho valy voririke. Faie ho sambatse iareo, ndra tie mbe amy ty tontolo toy eto aza, naho mikezake avao magnorike ty lamigne napetra i Jehovah.

5. Nagnino o mpivalio ro toko’e hampihatse ty Romanina 12:10?

5 Manoro hevetse antikagne iaby o Soratse Masigneo tie: “Mifankateava manahake o mpirahalahio, sady anò ze hampifandrambe am-po anareo. Mifagnomea voninahitse, le lonike ho inareo ro hagnomey voninahitse ty hafa voaloha’e.” (Rom. 12:10) Ho sambatse o mpivalio naho mampihatse izay. Mila mikezake ka iareo mba ‘ho soa fagnahy, le hitretré sady tena hifamela heloke.’​—Efes. 4:32.

Akore Naho tsy Vavolombelogne i Lahilahỳ?

6, 7. Ino ty va’e ho voka’e, naho magneke i vali’e tsy Vavolombelogney o rahavaveo?

6 Mateteke o lahilahio ro tsy Vavolombelogne. Akore areke naho tsy mpanompo i Jehovah ty vali’o? Ino ty toko’e hatao’o? Hoe ty Baiboly: “Hoe izay ka nareo ampela, magnekea ty vali’areo. Amy izay naho misy amy iareo tsy mankatò ty rehake masigne, le ho voatary ty findesam-bata’areo reke, fa tsy ty rehake rehafe’areo. Hotrea’e ty findesam-batagne malio anagna’areo, naho ty fagnajagne laleke aseho’areo.”​—1 Pet. 3:1, 2.

7 Mila magneke i vali’e tsy Vavolombelogney o ampelao, arake ty Saontsin’Andrianagnahare. Naho soa findesam-batagne reke, le va’e hagnitikitike ty say i vali’e ty mahavy izay. Va’e hamantatse ty raha inoa’e areke i lahilahỳ, le hagneke ty hamarenagne amy ty fara’e.

8, 9. Ino ty azo ty Kristiana atao, naho tsy misy voka’e amy i vali’e ty kezake atao’e?

8 Faie akore naho tsy misy voka’e ty kezake atao’o? Risihe ty Soratse Masigne o ampela kristianao mba ho soa toetse avao, ndra tie sarotse manao akore aza zay. Izao ohatse ty rehafe ty 1 Korintianina 13:4: “O hatea zao manam-paharetagne.” Soa areke naho ‘miambane naho maleme fagnahy, vaho manam-paharetagne’ o ampelao, le hiaretse aman-katea i raha misỳ. (Efes. 4:2) Hagnampe aze ty fagnahy masigne, i hery ampiasaen’Andrianagnaharey. Ho afake haneho toetse soa avao reke, ndra tie mafe aza ty manjò aze.

9 Hagnampe i rahavavey hanao ty raha tsy vita’e raike ty fagnahy masigne. Hoe ty Paoly: “Managne hery hiatrehagne ze raha miseho raho, fa misy magnomey hery ahy.” (Fil. 4:13) Maregne fa va’e hagniry hamale fate reke naho fa mampijale aze ty vali’e. Izao ohatse ty rehafe ty Baiboly: “Ko mamale raty ty raty ndra amy ia ndra amy ia. ... Fa voasoratse tie: ‘Ahy ty famaleagne. Izaho ro hamale, hoe ty Jehovah.’” (Rom. 12:17-19) Hoe ka ty 1 Tesalonianina 5:15: “Mitaoa kera misy mamale raty ty raty, fa mikezaha avao hifanao soa naho hanao soa amy ty ndaty iaby.” Ndra ty raha fara izay ty sarotse aza le ho vitantikagne noho ty herin’Andrianagnahare. Tena toko’e hangatake ty fagnahy masigne areke tikagne!

10. Ino ty natao i Jesosy naho fa nirehake ndra nanao raha nampalahelo aze o ndatio?

10 Nagnenga modely hoahy ty mpivaly ty Jesosy. Henteo ty raha natao’e naho fa nirehake ndra nanao raha nampalahelo aze o ndatio. Hoe ty 1 Petera 2:23: “Tsy niteratera reke ndra tie nisy niteratera, sady tsy nagnorohoro ndra tie nijale, fa i mpitsara mitsara arake ty hitsi’ey avao ro nitavandrae’e amy ty fiaigna’e.” Risihegne hanahake aze tikagne. Ko boseke naho fa raty fagnahy ama’o ty ndaty hafa. Risihegne o Kristianao iaby mba ‘hitretré, hiambane, tsy hamale raty ty raty ndra hanivetive naho fa misy manivetive.’​—1 Pet. 3:8, 9.

Tena Tsy Mahazo Mirehake ty Heve’e Vao o Ampelao?

11. Ino ty anjara asa lahibey anagna ty ampela kristiana ila’e?

11 Tihoe magneke fahefagne vao le midika fa tena tsy mahazo mirehake ty heve’e o ampelao, ndra miomba ty keleia’e zay ndra raha hafa? Aha’a. Nimea i Jehovah anjara asa maro ndra ty ampela ndra ty lahilahy. Ampela ohatse ty ila’e amy i 144 000 tinendre ho mpanjaka naho mpisorogne an-dagnitse agne rey. Hiarake amy i Kristy iareo naho fa hinday ty tane toy. Tena voninahitse lahibey zay. (Gal. 3:26-29) Nimea i Jehovah anjara asa lahibey areke o ampelao.

12, 13. Magnomeza ohatse ahatreavagne fa naminany ty ampela taloha.

12 Naminany ohatse ty ampela taloha. Hoe ty Joela 2:28, 29: ‘Hampipohako ty fagnahiko ty karaza o ndaty iaby, le ty ana-dahi’areo naho ty anak’ampela’areo haminany. Ndra ty mpanompolahiko naho ty mpanompovaveko aza hampipohako ty fagnahiko.’

13 Ampela ty ila’e tamy i mpianatse 120 nivory ta Jerosalema tao, tamy Pentekosta taogne 33 rey. Nipoha ty fagnahin’Andrianagnahare iaby o mpianatse rehoe. Nampihare i Petera tamy ty lahilahy naho ty ampela areke i faminania i Joelay. Hoe reke: ‘Izao ty nampirehafegne i Joela mpaminany: “Amy ty andro fara’e”, tasan’Andrianagnahare, le hampipohako ty fagnahiko ty karaza o ndaty iaby, le ty ana-dahi’areo naho ty anak’ampela’areo haminany. Ndra ty mpanompolahiko naho ty mpanompovaveko aza hampipohako ty fagnahiko amy ze andro zay, le haminany.’​—Asa. 2:16-18.

14. Ino ty natao ty ampela taloha, mba hampiparitahagne ty Fivavahagne Kristiana?

14 Agnisa ty niasa mafe mba hampiparitahagne ty Fivavahagne Kristiana ty ampela tamy ty taonjato voaloha’e. Nitory i Fanjakàn’Andrianagnaharey iareo, sady nanao raha nifandrambe tamy ty asa fitoriagne. (Lioka 8:1-3) Natao i apostoly Paoly tihoe “mpanompo amy ty fiangonagne a Kenkrea” agne ohatse ty Foiby. Naho fa nanao veloma o mpiara-manompò ka ty Paoly tamy i taratasi’ey ao, le tsy nihaligno’e i rahavave tsy nivalike manahake i ry “Tryfena naho i Tryfosa, i ampela miasa mafe amy i Tompo ao rey.” Nirehafe’e manokagne ka ty “Persy rahavave mamintikagne”, sady “nanao asa maro amy i Tompo ao.”​—Rom. 16:1, 12.

15. Ino ty atao ty ampela, mba hampiparitahagne ty Fivavahagne Maregne tie amy izao?

15 Ampela ty ankamaroa i ndaty fito tapetrisa mahery mitory i talily soa magneran-taney. (Mat. 24:14) Ao ty tanora, ao ka ty antetse. Maro ama’e ty mpitory marain-tsy hariva, ndra misionera, ndra keleia i Betela. Hoe ka ty Davida mpanao salamo: “Magnomey baiko ty Jehovah; Tafike lahibey ty ampela magnambara i talily soay.” (Sal. 68:11) Tena maregne zay! Sarobily amy i Jehovah ty ampela mitory i talily soay sady mandrambe anjara amy ty fagnatanterahagne ty raha safirie’e. Mahazo mirehake ty heve’e areke o ampela kristianao, ndra tie ampagnekegne fahefàgne aza.

Ampela Roe Nirehake ty Heve’e

16, 17. Porofò boake amy ty ohatse nenga i Saraha fa afake mirehake ty heve’e o ampela manambalio?

16 I Jehovah aza magnomey anjara asa maro o ampelao, le tsy toko’e hirehake hevetse amy i vali’e vao o lahilahio naho fa handrambe fanapahan-kevetse lahibey? Hendre reke naho manao izay. Tantarae ty Soratse Masigne fa nisy ampela nirehake ty heve’e ndra nanao raha soa, ndra tie tsy nampanoe i vali’e izay aza. Intoagne misy ohatse roe.

17 Nirehake avao ohatse ty Saraha fa toko’e horoahe i Abrahama i valy masai’ey naho ty ana’e noho iareo tsy naneho fagnajagne. “Nahaboseke i Abrahama” zay. Faie nisaontsy tama’e ty Jehovah tie: “Ko atao mahaboseke azo ty raha rehafe i Saraha ama’o miomba i ajajay miharo o ampela mpiasa’ò. Tsanogno ty reha’e.” (Gen. 21:8-12) Nankatò i Jehovah ty Abrahama. Nitsanogne i Saraha reke, le nanao ze raha nangatahe’e.

18. Ino ty natao i Abigaila?

18 Dineho ka ty raha natao i Abigaila, valy i Nabala. Naho fa nilay i Saoly, i mpanjaka bey fialognagney ty Davida, le nitobe narine ty agnondry i Nabala. Tsy nangalatse ty fanagna o lahilahy mpanan-karena iohoe ty Davida naho i ndati’e rey, fa niaro aze. Faie “masiake sady tena raty toetse” ty Nabala, sady “korakorake naho rehake mafe ty natao’e” tamy i ndaty i Davida rey. Ndaty “tsy manjare” reke, sady “hagegeagne ty ama’e ao.” Mba nangatake hanegne tama’e ty ry Davida faie tsy mba nimea’e. Ino ty natao i Abigaila naho fa naharey ze raha niseho zay? Tsy niera tamy i Nabala reke, fa “nandeha malaky nangalake mofo roanjato, naho siny bey roe feno divay, naho agnondry dime fa vita karakara, naho voam-bare natono indime i sehay, naho mofo zato vita tamy ty voaloboke maike, vaho mofo roanjato vita tamy ty aviavy nipiritegne.” Nimea’e i Davida naho i ndati’e rey zay. Nimete vao ty raha natao’e? Ie. Rehafe ty Baiboly fa “nasia i Jehovah” ty Nabala le “nimate.” Nalae i Davida ho valy ka ty Abigaila tafara izay.​—1 Sam. 25:3, 14-19, 23-25, 38-42.

‘Ampela Mahazo Dera’

19, 20. Ampela manao akore ty tena azo atokisagne?

19 Derae ty Soratse Masigne ty ampela magnorike ty toro lala i Jehovah. Mirehake miomba ty “valy fanjaka” ohatse ty boke Ohabolana. Hoe reke: “Sarobily mandikoatse o akoran-driakeo i ampela zay. Matoky aze ty fo i vali’e. Sady managne ze raha ilae’e. Soa ty avale i ampelay aze, fa tsy raty, amparake ty iaigna’e.” Tsy vita izay fa “trea amy ty reha’e tie hendre reke, sady ty lalà ty hasoa fagnahy feno hatea ro am-bava’e eo. Magnara-maso ze raha miseho an-tragno’e ao reke, sady tsy homagne ty mofo ty hakamoagne. Mitsangagne i ana’ey sady manao aze tihoe sambatse. I vali’e ka mitsangagne le midera aze.”​—Ohab. 31:10-12, 26-28.

20 Ampela manao akore ty tena azo atokisagne? Hoe ty Ohabolana 31:30: “Va’e hamitake o hasoa vatagneo, sady va’e handriogne avao ty hasoa tarehe. Fa ty ampela matahotse i Jehovah ro hoderaegne.” Vognogne hagneke ty fahefagne napetra i Jehovah ty ampela matahotse aze. “Ty lahilahy ty loha ty ampela”, manahake i ‘Kristy loha ty lahilahy iaby, sady Andrianagnahare ty loha i Kristy.’​—1 Kor. 11:3.

Ankasitraho i Fagnomezan’Andrianagnaharey

21, 22. a) Nagnino o mpivaly kristianao ro toko’e hisaotse an’Andrianagnahare? b) Nagnino tikagne ro toko’e hagnaja ty lamigne napetra i Jehovah? (Henteo i efajoroy)

21 Managne anto’e maro hisaoragne an’Andrianagnahare o mpivaly kristianao, lohotsie fa ty namorogna’e o fanambaliagne fagnomezagne tena fanjaka io. (Rota 1:9) Afake ty ho sambatse o mpivalio. Tsy vita izay fa afake miharo lalagne amy ty fiaignagne naho miarake manompo i Jehovah iareo. (Mika 6:8) Mahafantatse soa ze hahasambatse o mpivalio ty Jehovah. Oriho avao areke ty tari-dala’e, le ho ‘fiarovagne mafe ho anareo ty fifaleagne boake ama’e’, ndra tie amy ty tontolo mikorontagne toy aza.​—Neh. 8:10.

22 Naho tena tea ty vali’e manahake ty tegna’e o lahilahy kristianao, le haleme fagnahy naho hikarakara aze soa. Vao mainke hahafinaritse aze ka ty vali’e amy izay, satria hagnaja naho tena hanohagne aze. Faie ambone izay iaby, le hagnomey voninahitse i Jehovah Andrianagnahare ty tokantragno iareo.

Tsiaro’o Vao?

• Ino ty lamigne napetra i Jehovah?

• Nagnino o mpivalio ro toko’e hifagnomey voninahitse?

• Ino ty toko’e hatao i rahavavey, naho tsy Vavolombelogne ty vali’e?

• Nagnino o lahilahio ro toko’e hipay hevetse amy i vali’e, naho fa handrambe fanapahan-kevetse lahibey?

[Fagnonteneagne]

[Efajoro]

Nagnino Tikagne ro Magnaja Fahefagne

Nisy lamigne napetra i Jehovah amy ty raha finoro’e manan-tsaigne. Natao hahasoa o ndatio naho o anjelio zay. Naho fa magnorike o lamigne iohoe iareo, le mampiseho fa nifily ty hankatò i Jehovah. Afake manompo aze am-piraisan-tsaigne ka iareo, le hagnomey voninahitse aze.​—Sal. 133:1.

Magneke ty fahefa i Jesosy Kristy o voahosotseo. (Efes. 1:22, 23) Ndra “i Anakey” ka aza le “hagneke i nahavy ze kila raha nagneke azey, mba ho Andrianagnahare ro kila raha hoahy ze kila raha iaby.” (1 Kor. 15:27, 28) Tena toko’e hagneke fahefagne amo o fiangonagneo eo naho amy ty keleiagne eo ka ty ndaty nanokan-tegna ho an’Andrianagnahare! (1 Kor. 11:3; Heb. 13:17) Hankasitraha i Jehovah naho hotahie’e tikagne naho manao izay.​—Isaia 48:17.

[Sare]

Magnampe ty ampela kristiana ho soa toetse ty vavake

[Sare]

Sarobily amy i Jehovah o ampela mampandroso ty asa i Fanjakagney io