Tshɔka lɛnɛ ele awui

Ngande wakokami ntshika mbekelo ka salaka esuse?

Ngande wakokami ntshika mbekelo ka salaka esuse?

TSHAPITA 25

Ngande wakokami ntshika mbekelo ka salaka esuse?

“Lakatatɛ nsala esuse lam’akimi l’ɛnɔnyi enanɛi. L’ɔkɔngɔ diko, lakayeyaka kanyi yaki Nzambi lo diakmbo sɔ. Mbala tshɛ kakamakalolɛka mbekelo kɛsɔ, lakayaokaka kɔlɔ k’efula. Lakayambaolaka dia kana Nzambi koka mboka onto oko dimi ngandji.”​—Luiz.

ETENA kakoma onto l’ɛnɔnyi lam’asa dikumi l’esato la dikumi la divwa, nsaki ya dieyanelo mongaka wolo efula. Diakɔ diakoka onto monga la mbekelo ka nsala esuse. * Anto efula mbeyaka kotɛ dia dui sɔ bu kɔlɔ efula. Vɔ mbutaka ɔnɛ: Dui sɔ hadiosalɛ ndooko onto kɔlɔ.” Koko, ekɔ ɔkɔkɔ ɔmɔtshi w’oshika wɛnya dia sho pombaka ntona mbekelo kɛsɔ. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akafunde ate: “Ɔnkɔnɛ, nyodiake tenyi dianyu dia demba . . . lo kɛnɛ kendana la . . . nsɔngu ka dieyanelo kambotamba elelo.” (Kɔlɔsayi 3:5) Esuse hadiake sɔngɔ ka dieyanelo, koko tɔ kilomialomiaka. Ndo nto, toyele awui wayela anɛ:

● Esuse konyaka onto yema yema dia monga la yimba. Ɔnkɔnɛ, onto lasala esuse handje yimba lo woho wakokande memula nsaki yande ya demba.

● Esuse konyaka onto dia mbɔsa anto akina wele bu pami kana womoto oko nde oko diangɔ diakokande nkamba la diɔ dia ndjangɛnyangɛnya.

● Yimba ya lokaki yakɛnɛmɔla onto lasala esuse koka ndjokonya dia monga l’okakatanu wendana l’awui wa dieyanelo lo diwala.

Lo dihole dia nsala esuse dia nkitshakitsha nsaki ya dieyanelo, nsala la wolo dia monga la ndjakimɛ. (1 Tɛsalɔnika 4:4, 5) Dia kokimanyiya dia nsala dui sɔ, Bible kɔlɔmbaka dia mbewɔ awui wakoka ndjokokonya dia ndjasha nsaki ya dieyanelo. (Tokedi 5:8, 9) Koko, ayoyosala naka wɛ aya mfumbe ka tshelo ya salaka esuse? Mbala mɔtshi ko wɛ ambosala la wolo tshɛ dia ntshika, koko wɛ hatondoya. Wɛ koka ndjota esadi eto dia ndooko kakayakoke nsala nto kana ɔnɛ wɛ bu l’akoka wa nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ l’ɛlɛmbɛ waki Nzambi. Ngasɔ mbakayaɔshi ɔlɔngɔlɔngɔ ɔmɔtshi welɛwɔ Pedro. Nde mbutaka ate: “Lam’akamakalolɛka tshelo shɔ lakayashaka onongo. Lakafɔnyaka dia Nzambi hakokaki pondjo dimanyiyami. Laki l’okakatanu di anɔmba.”

Naka ngasɔ mbayaokayɛ, kete onga la dihonga. Elongamelo kekekɔ. Ɛlɔngɔlɔngɔ ndo epalanga efula wakatondoya dia ntshika nsala esuse. Wɛ lawɔ koka ntshika!

Kɛnɛ kakokayɛ nsala diaha ntetemala ndjaɛndja onongo

Oko wakataditshi, onto laya l ambekelo ka nsala esuse ndjaɛndjaka onongo lo yɛdikɔ yamboleka. Aha la taamu, monga la “lonyangu lo yoho yangɛnyangɛnya Nzambi” koka kosha wolo wa ntshika mbekelo kɛsɔ. (2 Kɔrɛtɔ 7:11) Koko ndjaɛndja onongo lo yoho yamboleka koka koshishɛ wolo wa ntshika mbekelo kɛsɔ. Dui sɔ koka kɔtɛwɔla ndo kotshutshuya dia ntshika ndɔshana la mbekelo kɛsɔ.​—Tokedi 24:10.

Tokonyake dikambo diayɛ wolo wamboleka. Esuse ekɔ yoho mɔtshi y’awui wa mindo. Tɔ koka kokonya ‘fumbe ka nsaki ndo y’ɛngɔnɔngɛnɔ wotshikitanyi,’ ndo tɔ koka ndanya ekanelo kayɛ ka yimba. (Tito 3:3) Koko l’etena kakɔ kaamɛ, esuse hahombe mbɔsama oko awui wa mindo wa dieyanelo wa weke efula, oko monanyi. (Judɛ 7) Naka wɛ ekɔ l’okakatanu wendana la esuse, totake dia wɛ ambosala pɛkato kahakoke onto dimanyiyama. Okanga ele aha mpekɔ pondjo dia ndɔshana la mbekelo kɛsɔ!

Onto koka nkɔmɔ esadi eto naka ambɔkɔ nto lo mbekelo kakɔ. Naka dui sɔ diambokokomɛ, ohɔ ɛtɛkɛta wa lo Tokedi 24:16 wata ɔnɛ: “Nɛ dia onto ɔlɔlɔ mbeyaka nkɔ mbala 7, ko nde ayetɔ nto, Koko akanga wa kɔlɔ wayotakana l’ɔtɛ wa mpokoso.” Aha naka wɛ ambotakana lo tshanda mɔtshi, kete laasɔ wɛ aya onto lasala pɛkato l’okonda. Laasɔ, tohekɔke. Koko yanga dia mbeya kɛnɛ kamboyokɔkɔsha nto ndo nsala la wolo diaha kalolɛ dui diakɔ nto.

Ɔsa etena ka nkana yimba lo ngandji ndo lo kɛtshi ka Nzambi. Omembi w’esambo Davidɛ lakasale pɛkato lo diaaso dimɔtshi l’ɔtɛ wa wɔdu wa demba akate ate: “Oko watokaka ombutshi wa pami anande kɛtshi, Ngasɔ mbakoke Jehowa wanɛ wawoka wɔma kɛtshi. Nɛ dia nde mbeyaka dimɛna woho wakatakengama, Nde mbohɔka dia tekɔ ditshu.” (Osambo 103:13, 14) Eelo, Jehowa mbeyaka dia sho keema kokele ndo nde ‘ekɔ suke dia dimanyiya.” (Osambo 86:5) Lo wedi okina, nde nangaka dia sho mbidja welo dia ndjalowanyaOn the other hand, he wants us to put forth effort to improve. So what practical steps can you take to conquer your habit?

Sɛdingola tɔkɛnyɔ tayɛ. Onde wɛ mendaka wa filmɛ kana prɔgramɛ mɔtshi ya lo televiziɔ kana mbɔtɔka lo sitɛ y’Ɛtɛrnɛtɛ yalomialomia nsaki ya dieyanelo? Omembi w’esambo akalɔmbɛ Nzambi ate: “Okadimole washo ami diaha vɔ menda kɛnɛ kele anyanya.” *​—Osambo 119:37.

Tshutshuya yimba yayɛ dia ndjasha l’awi akina. Okristo welɛwɔ William ndakaka ate: “La ntondo ka wɛ ntshɔ tolala, adia dui dimɔtshi dia lo nyuma. Ekɔ ohomba dia kanyi y’ekomelo yadjayɛ lo wɔɔngɔ l’ekomelo ka lushi monga kanyi y’awui wa lo nyuma.”​—Filipɛ 4:8.

Sawola l’onto ɔmɔtshi dikambo di’okakatanu ɔsɔ. Ondo sɔnyi kekɔ lo koshimba dia wɛ nsawola l’onto ɔmɔtshi dikambo sɔ. Ko ndete le nsala dui sɔ koka kokimanyiya dia minya mbekelo kɛsɔ! Kɛsɔ mbakɛnyi Okristo ɔmɔtshi welɛwɔ David. Nde mbutaka ate: Lakasawola lo woshshɛ dimi la papa. Hambohɛki pondjo kɛnɛ kakandate. La yema y’ɔmɔnɔmɔ, nde akambutɛ ate: ‘Dimi lekɔ l’ofunu lo dikambo diayɛ.’ Nde akeye dia hongi dui dia tshitshɛ dia dimi mbotɛ dikambo sɔ. Ekeketshelo kɛsɔ mbakimi l’ohomba ndo tɔ kakakimanyiya dia nyomodja welo.

“Oma laasɔ, nde akamɛnya avɛsa amɔtshi dia mɛnyami dia eke pɛtsha ko ndɛ ndo avɛsa akina dia nde ndjashikikɛ dia kana dimi mbeyaka dia kɛnɛ kasalami kɛsɔ kekɔ kɔlɔ efula. Nde akambutɛ dia ntatɛ mbidja welo nto oma lo ndjelo ndo dia sho nyomoyɔtɛkɛta dikambo diakɔ l’ɔkɔngɔ naka yema ya nshi yambeta. Nde akambutɛ diaha dimi nkɔmɔ naka lambɔkɔ nto lo mbekelo kɛsɔ, koko sale la wolo di’etena k’otale mbeta aha la dimi kalolɛ mbekelo kakɔ.” L’ekomelo, David mbutaka ate: “Monga l’onto ɔmɔtshi leya okakatanu ami ndo lasukɛ akakimanyiya lo yɛdikɔ yoleki tshɛ.” *

LO TSHAPITA YAYELA

Awui wa dieyanelo lo awui wa dieyanelo, ndooko kele dikambo. Lande na?

[Nɔtɛ ya l’ɛse ka dikatshi]

^ od. 4 Otshikitanu wekɔ lam’asa esuse la mposa ya dieyanelo yaya yɔamɛ. Ɛnyɛlɔ, nsaki ya dieyanelo koka memɔ yɔamɛ, ko nde kɔsha ndo alɔmi l’otsho. Woho akɔ waamɛ mbele, esekaseka ɛmɔtshi koka mboka dia aya la nsaki ya dieyanelo aha la lolango lande la ntondo kana l’ɔkɔngɔ wa nde mɛna dikila diɛnawɔ ngɔndɔ la ngɔndɔ. Koko, esuse ekɔ tshelo y’onto ndjasha mpolsa la lolango lande.

^ od. 15 Dia mbeya awui akina, enda Volume 2, Tshapita 33.

^ od. 18 Dia mbeya awui akina, enda Volume 2, lɛkɛ 239-241.

DIVƐSA DIOLEKI OHOMBA

“Lawɔ nsaki y’ɛlɔngɔlɔngɔ, koko wesa losembwe, mbetawɔ, ngandji, wɔladi kaamɛ la wanɛ welɛ Nkumadiɔndjɔ la etema wa pudipudi.”​—2 Timɔte 2:22.

DAKO

Lɔmba la ntondo ka mposa yakɔ ya dieyanelo nkoma wolo. Lɔmba Jehowa dia nkosha “wolo woleki wɔnɛ wokongaka l’onto” dia wɛ ndɔshana l’ohemba.​—2 Kɔrɛtɔ 4:7.

ONDE WƐ AKEYAKA . . . ?

Onto lele wɔdu mbatoyangaka dia nkotsha mposa yande ya dieyanelo. Koko pami kana womoto la mɛtɛ mɛtɛ ndjakimɛka dia nkotsha mposa shɔ kaanga etena kende ndamɛ.

KƐNƐ KAYOMOSALA!

Dimi koka mbika yimba yami l’awui wele pudipudi naka dimi ․․․․․

Lo dihole dia nsala kɛnɛ katshutshuya anto dia nsala, dimi layo ․․․․․

Kɛnɛ kalangami mimbola ombutshi kana ambutshi ami lo dikambo nɛ ele ․․․․․

NAA KANYI YAYƐ?

● Lande na kele ekɔ ohomba mbohɔ dia Jeowa ekɔ “suke dia dimanyiya”?​—Osambo 86:5.

● Lam’ele Nzambi, ɔnɛ lakatonge awui wa dieyanelo kokeketshaka ndo kotɛka dia wɛ pombaka monga la ndjakimɛ, kakɔna kende l’eshikikelo dia wɛ kokaka nsala?

[Efundelo wa l’etei w’odingɔ]

“L’ɔkɔngɔ wa dimi nɛndja okakatanu waki lami, laya la nkum’otema ka pudipudi la ntondo ka Jehowa ndo hakiengɔnyaki pondjo la ɛngɔ kakɔna tshɛ!’’​—Sarah

[Osato]

Lo lowango, aha naka wɛ ambɔkɔ kete wɛ pombaka nkalola oma k’etatelo. Woho akɔ waamɛ mbele lo ta diendana la esuse, aha naka wɛ amboyɔkɔ nto lɔkɔ, kete laasɔ ehamelo tshɛ wamboyosala wambɔtɔ l’ashi