Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

TSHAPITA YA DIKUMI L’ASAMALO

Shikikala lo ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ

Shikikala lo ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ
  • Bible etshatɔ lo kɛnɛ kendana l’okambelo wa la esato ndo ɔtɛmwɛlɔ w’ashidi?

  • Ngande wɔsa Akristo fɛtɛ y’ɛtɛmwɛlɔ?

  • Ngande wakokayɛ nembetshiya anto akina awui wetawɔyɛ aha la mbaomadja?

1, 2. Dimbola diakɔna diahombayɛ ndjaoka l’ɔkɔngɔ wa wɛ ntomba oma l’ɔtɛmwɛlɔ wa kashi, ndo lande na kafɔnyayɛ dia dimbola sɔ diekɔ ohomba?

OHƆSA dia wɛ ambotana dia dihole di’otondo diodjashiyɛ diambolana. Onto ɔmɔtshi akaye lo woshɛshɛ ko ndjokasha lɔlɛngɔ lo etenyi kɛsɔ k’otondo, ko kakianɛ nsɛnɔ y’anto yaya lo wâle. Kakɔna kayoyosala? Aha la tâmu, wɛ ayomɔ oma lo dihole sɔ naka wɛ koka nsala dui sɔ. Koko l’ɔkɔngɔ wa wɛ monɔ, wɛ ayotetemala ndjaoka dimbola nɛ: ‘Onde lɔlɛngɔ lakɔ lakashidi mbɔtɔ lo demba diami?’

2 Ɔsɔku mbediɔ ndo lo kɛnɛ kendana l’ɔtɛmwɛlɔ wa kashi. Bible mbetshaka dia ɔtɛmwɛlɔ ɔsɔ wambolanyema la wetshelo ndo la ditshelo dia mindo. (2 Kɔrɛtɔ 6:17) Diɔ diakɔ diele ekɔ ohomba dia wɛ ntomba oma lo “Babilɔna ka Woke,” mbuta ate tshunda di’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi wa l’andja w’otondo. (Ɛnyɛlɔ 18:2, 4) Onde wɛ ambosala dui sɔ? Naka eelo, kete wɛ kokaka mandɔma. Koko l’ɔkɔngɔ wa wɛ ntomba oma l’ɔtɛmwɛlɔ wa kashi, wɛ pombaka ndjambola wate: ‘Onde leke la towadi tɔmɔtshi t’oma l’ɔtɛmwɛlɔ wa kashi?’ Ɛsɔ tɔsɛdingole bɛnyɛlɔ dimɔtshi.

ESATO LA ƆTƐMWƐLƆ W’ASHIDI

3. a) Bible atatɔ lo kɛnɛ kendana l’okambelo wa l’esato, ndo lande na kakoka anto amɔtshi monga l’okakatanu dia mbetawɔ kanyi yaki Nzambi? b) Ahombayɛ nsala la diangɔ diayɛ tshɛ diendana l’ɔtɛmwɛlɔ wa kashi?

3 Aya ɛnɔnyi efula wele anto la esato kana la ahole wa ntɛmɔla lo mvudu yawɔ. Onde ndo wɛ mbele la diangɔ sɔ? Naka eelo, kete wɛ mbeyaka mfɔnya dia nɔmba Nzambi aha la monga la diangɔ diɛnama sɔ ekɔ dui di’oyoyo kana dia kɔlɔ. Mbeyaka monga ko ekɔ diangɔ dimɔtshi dia woho ɔsɔ dialangayɛ efula. Koko Nzambi ndamɛ mbɛnya woho wahombaso mbɔtɛmɔla ndo Bible mbetshaka dia nde halange sho nkamba l’esato. (Etombelo 20:4, 5; Osambo 115:4-8; Isaya 42:8; 1 Joani 5:21) Ɔnkɔnɛ, wɛ koka nshikikala lo ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ lo ntshumba diangɔ diayɛ tshɛ diendana l’ɔtɛmwɛlɔ wa kashi. Sala tshɛ dia mbɔsa dia diangɔ sɔ diekɔ “wononyi” oko wadiɔsa Jehowa.​—Eohwelo k’Ɛlɛmbɛ 27:15.

4. a) Kakɔna kɛnya di’ɔtɛmwɛlɔ w’ashidi wekɔ anyanya? b) Lande na kakashimbe Jehowa ekambi ande diaha mbɔtɔnɛ l’ɛdiɛngɛ lo yoho tshɛ?

4 Ndo ɔtɛmwɛlɔ w’ashidi wambokokanɛ lo ɛtɛmwɛlɔ efula wa kashi. La ntondo ka vɔ mbeka akambo wa mɛtɛ wa lo Bible, anto amɔtshi waketawɔka dia wanɛ wavɔ wekɔ lo nsɛna l’asombo ndo ɔnɛ vɔ koka nkimanyiya wanɛ wasɛna kana mbasalɛ kɔlɔ. Ondo wɛ akasalaka la wolo diaha nyangiya watshɛyɛ wakavu. Koko oko wakayeke lo tshapita 6 ya dibuku nɛ, anto wavɔ haweye ndoko dikambo ndo hawɔsɛnɛ ndoko dihole. Lâsɔ ndoko ohomba mona dia ntɛkɛta la wɔ. Awui tshɛ wɛnama di’oko vɔ ndja oma le wakiso wa ngandji wavɔ ndjaka mɛtɛ oma le ɛdiɛngɛ. Omalɔkɔ, Jehowa akashimbe ase Isariyɛlɛ diaha mona dia nsawola la wanɛ wavɔ kana dia mbɔtɔnɛ l’ɛdiɛngɛ lo yoho tshɛ.​—Eohwelo k’Ɛlɛmbɛ 18:10-12.

5. Akokayɛ nsala naka wɛ akakambaka l’esato kana akatɛmɔlaka ashidi lo ɔtɛmwɛlɔ wakiyɛ ntondo?

5 Naka wɛ akakambaka l’esato kana akatɛmɔlaka ashidi l’ɔtɛmwɛlɔ wakiyɛ ntondo, akokayɛ nsala? Adia ndo kana yimba la avɛsa wa lo Bible wɛnya woho wɔsa Nzambi awui asɔ. Lɔmbaka Jehowa lushi la lushi dia mbɛnya nsaki kele la yɛ ka nshikikala lo ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ ndo lɔmbande dia nde kokimanyiya dia wɛ monga la nde kanyi ɔtɔi.​—Izaya 55:9.

AKRISTO WA NTONDO KOSALAKA FƐTƐ KA NƆƐLƐ

6, 7. a) Vɔ mbutaka dia Nɔɛlɛ ekɔ eohwelo ka na, ko onde ambeki waki Yeso wa lo ntambe ka ntondo wakasalaka fɛtɛ kɛsɔ? b) Waa na wakasalaka fɛtɛ y’eotwelo lo nshi y’ambeki wa ntondo waki Yeso?

6 Ɔtɛmwɛlɔ w’onto koka ndanyema oma le ɔtɛmwɛlɔ wa kashi lo kɛnɛ kendana la fɛtɛ yasala anto efula. Tɔshi ɛnyɛlɔ ka Nɔɛlɛ. Anto mbutaka dia Nɔɛlɛ ekɔ fɛtɛ kohɔwɔ eotwelo ka Yeso Kristo, ndo suke l’ɛtɛmwɛlɔ tshɛ wayata dia wekɔ Akristo salaka fɛtɛ kɛsɔ. Koko, ndoko djembetelo yɛnya di’ambeki waki Yeso wa lo ntambe ka ntondo wakasalaka fɛtɛ kɛsɔ. Dibuku Tɔkɔkɔ t’ekila t’awui woshami (Angɛlɛ) mbutaka ɔnɛ: “Ɛnɔnyi nkama hiende l’ɔkɔngɔ w’eotwelo ka Kristo, ndoko onto lakeyaka etena shikaa kakandotɔ ndo paka anto yema tshitshɛ tsho mbakadjaka yimba lo dikambo sɔ.”

7 Kânga otondongaka ambeki waki Yeso wakeyaka datɛ diakandotɔ shikaa, totowohomba nsala fɛtɛ kɛsɔ. Lande na? Nɛ dia dibuku dimɔtshi (The World Book Encyclopedia) mbutaka dia Akristo wa ntondo “wakɔsaka fɛtɛ ka eotwelo k’onto oko mbekelo k’apanganu.” Fɛtɛ y’eotwelo yatɛkɛtama lo Bible ekɔ fɛtɛ y’emboledi ehende waki kɔtɛmɔlaka Jehowa. (Etatelo 40:20; Makɔ 6:21) Fɛtɛ y’eotwelo yakasalemaka nto dia nɛmiya tozambizambi t’apanganu. Ɛnyɛlɔ, lo Ngɔndɔ ka tanu 24, ase Rɔmɔ wakasalaka fɛtɛ k’eotwelo ka jambizambi ya womoto yakawelɛka Diane. La wedi a pindju, vɔ wakasalaka fɛtɛ k’eotwelo ka nzambi-wonya, kakawelɛka Apollon. Diakɔ diele, apanganu mbakasalaka fɛtɛ y’eotwelo, koko aha Akristo.

8. Lembetshiya diɔtɔnganelo diele lam’asa fɛtɛ y’eotwelo la awui wa dikanyiyakanyiya.

8 Ekɔ ɔkɔkɔ okina waki Akristo wa lo ntambe ka ntondo kosalaka fɛtɛ k’eotwelo ka Yeso. Ondo ambeki ande wakeyaka dia fɛtɛ y’eotwelo yaki la diɔtɔnganelo l’awui wa dikanyiyakanyiya. Ɛnyɛlɔ, ase Ngirika l’ase Rɔmɔ efula wa lo nshi y’edjedja wakafɔnyaka dia nyuma kɛmɔtshi kakongaka wonya wotɔ onto tshɛ ndo tɔ kakakokɛka onto akɔ lɔsɛnɔ lande l’otondo. Dibuku Mbekelo ya fɛtɛ k’eotwelo (Angɛlɛ) mbutaka ɔnɛ: “Nyuma kɛsɔ kaki la diɔtɔnganelo diaheyama nembetshiya la nzambi kakanga lushi lakotɔ onto ongo.” Jehowa takandahombe mɛtɛ ngɛnangɛna woho wa fɛtɛ tshɛ kɔtɔnganyiya Yeso l’awui wa dikanyikanyiya. (Izaya 65:11, 12) Ko ngande wamboyokoma anto efula dia nsala fɛtɛ ka Nɔɛlɛ na?

ETATELO KA NƆƐLƐ

9. Ngande wakayɔsamaka Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 25 oko lushi la mbohɔka eotwelo ka Yeso?

9 Ɛnɔnyi nkama l’ɔkɔngɔ wa Yeso nsɛna lanɛ la nkɛtɛ mbakatatɛ anto mbohɔ eotwelo kande lo Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 25. Koko ɔsɔ komonga datɛ di’eotwelo ka Yeso, nɛ dia ondo Yeso akotɔ Ngɔndɔ ka dikumi. * Ko lande na kakayɔsɔnaka anto datɛ dia Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 25? Ondo anto amɔtshi wakayoyaɔsaka l’ɔkɔngɔ dia Akristo mbewɔ “wakakombola dia datɛ sɔ mbɔtɔnɛ la fɛtɛ k’ase Rɔmɔ k’apanganu kendana la ‘eotwelo ka wonya wahadjama otshumba.’” (The New Encyclopædia Britannica) Lo eleko ka tshitshi, etena kɛnama dia esase wa wonya waya bu wolo, apanganu wakasalaka waa sɛlɛmɔnyi dia wonya nkalola oma lo lɔkɛndɔ lande l’etale. Lâsɔ, Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 25 mbakawɔsaka oko lushi lakatatɛka wonya nkalola oma lo lɔkɛndɔ lande. L’oyango wa nkadimola etema w’apanganu, ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wakayɔsaka fɛtɛ kɛsɔ ko mona woho wa kikonya fɛtɛ ka wanɛ wayata vate Akristo mbewɔ. *

10. Lande na kele anto amɔtshi kosalaka fɛtɛ ka Nɔɛlɛ lo nshi y’edjedja?

10 Akeyama edja efula di’apanganu mbakatatɛ nsala fɛtɛ ka Nɔɛlɛ. Lam’ele fɛtɛ ka Nɔɛlɛ hatumbi oma l’Afundelo, tɔ kakashimbama lo wodja w’Angleterre ndo lo wedja ɛmɔtshi wakendamaka oma le ase Amɛrikɛ lo ntambe 17. Onto tshɛ lakatshikalaka la ngelo lushi la Nɔɛlɛ ko hatshu l’olimu akalongolaka dilanya. Koko kombeta edja, anto wakayokalolaka lo mbekelo y’edjedja ndo wakayokotshaka mbekelo nkina. Diɔ diakɔ diakayokoma Nɔɛlɛ fɛtɛ ka woke nto ndo polo ɛlɔ tɔ kâkɔsama oko fɛtɛ ka woke lo wedja efula. Koko lo menda diɔtɔnganelo diele lam’asa fɛtɛ ka Nɔɛlɛ la ɔtɛmwɛlɔ wa kashi, wanɛ walanga ngɛnyangɛnya Nzambi hawokisale ndo hawosale fɛtɛ tshɛ yoye oma l’ɔtɛmwɛlɔ wa kashi. *

ONDE ETATELO KEKƆ LA DIKAMBO MƐTƐ?

11. Lande na kasala anto amɔtshi fɛtɛ, ko dui diakɔna dioleki ohomba le so?

11 Anto amɔtshi mbetawɔka dia fɛtɛ ya ngasɔ, ɛnyɛlɔ oko Nɔɛlɛ yakaye oma le apanganu, koko vɔ fɔnyaka dia kema kɔlɔ ndjisala. Diakɔ diele, anto efula hawokanyiya dikambo di’ɔtɛmwɛlɔ wa kashi etena kasalawɔ fɛtɛ shɔ. Ndo fɛtɛ shɔ mbishaka nkumbo waaso wa vɔ monga kâmɛ. Onde ɔsɔku mbafɔnyayɛ? Naka eelo, kete ondo ngandji ka nkumbo koko aha ngandji k’ɔtɛmwɛlɔ wa kashi mbakoshimba dia wɛ nshikikala lo ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ. Eya dia Jehowa lele Otungi wa nkumbo nangaka dia wɛ monga la diɔtɔnganelo di’ɔlɔlɔ lam’asayɛ l’ewotɔ ayɛ. (Ɛfɛsɔ 3:14, 15) Koko wɛ koka nkeketsha diɔtɔnganelo sɔ lo yoho yetawɔ Nzambi. Lo kɛnɛ kendana la dui dioleki ohomba le so sɔ, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akafunde ate: “Nyotetemale nsɛdingola dia nshikikɛ kɛnɛ ketawɔma le Nkumadiɔndjɔ.”​—Ɛfɛsɔ 5:10.

Onde wɛ koka ntɔngɔna bɔmbɔ la dimunyi ko kilɛ?

12. Ɛnya lande na kahombaso mbewɔ mbekelo ndo fɛtɛ yakɔsama oma lo ahole wa kɔlɔ.

12 Ondo wɛ fɔnyaka diaha l’ɔtɛ w’awui wakatshutshuya anto dia ntatɛ la fɛtɛ shɔ mbasalemayɔ ɛlɔ kɛnɛ. Onde etatelo kayɔ kekɔ la dikambo mɛtɛ? Eelo! Tɔshi ɛnyɛlɔ: Ohɔsa dia wɛ ambɛna bɔmbɔ kambɔkɔ lo dimunyi. Onde wɛ koka ntɔngɔna bɔmbɔ kakɔ ko kilɛ? Kema! Nɛ dia bɔmbɔ kɛsɔ kaya mindo. L’ɛnyɛlɔ ka bɔmbɔ kɛsɔ, fɛtɛ mbeyaka monga amɛna, koko yɔ yakɔsama oma lo ahole wa mindo. Dia nshikikala l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ, sho pombaka monga la kanyi yele oko nyɛ yaki la Izaya, lakatɛ atɛmɔdi wa mɛtɛ ate: “Tanyunandaki engo ka mindo.”​—Izaya 52:11.

ONGA LA SHƐNƆDI LO YOHO YASƐNAYƐ L’ANTO AKINA

13. Ekakatanu akɔna wakoka ntomba etena katonayɛ dia nsala fɛtɛ mɔtshi?

13 Ekakatanu mbeyaka ntomba etena katonayɛ dia nsala fɛtɛ mɔtshi. Ɛnyɛlɔ, anyayɛ wa l’olimu mbeyaka ndjambola lande na kahayasale awui amɔtshi wendana la fɛtɛ yasalema lo dihole diakambayɛ olimu. Ko ayoyosala naka wambokosha woshasha ɔmɔtshi wa fɛtɛ ka Nɔɛlɛ? Onde ayonga kɔlɔ nongola woshasha ɔsɔ? Ko ayoyosala naka olonganyi ayɛ bu la yɛ ɔtɛmwɛlɔ ɔtɔi? Ngande wakokayɛ ndjashikikɛ dia anayɛ hawoyaoke oko anto wambowodima ɛngɔ kɛmɔtshi l’ɔtɛ wahawasadi fɛtɛ shɔ?

14, 15. Akokayɛ nsala naka onto ambokotɛ ate fɛtɛ k’ɔlɔlɔ kana naka onto ambolanga kosha woshasha ɔmɔtshi?

14 Ekɔ ohomba monga la shɛnɔdi dia mbeya woho wa nkandola okakatanu tshɛ. Naka anto wekɔ la mbekelo ka mbutɛ anto akina ɔnɛ fɛtɛ k’ɔlɔlɔ, wɛ koka mbetawɔ tsho ɔnɛ losaka. Ko ohɔsa dia onyayɛ ɔmɔtshi lɛnayɛ kana lakamba la yɛ mbala la mbala mambokotɛ ngasɔ. Etena kɛsɔ, wɛ mbeyaka mona woho wa mbolembetshiya awui amɔtshi. Koko wɛ pombaka monga la ɔkɔmi. Bible tolakaka ɔnɛ: “Nyotondjake nshi tshɛ ɛtɛkɛta w’amɛna wɔsɔhanyemi la lɛɛhɔ dia nyu mbeya woho wahombanyu nkadimola onto tshɛ.” (Kɔlɔsayi 4:6) Enda ɔlɔlɔ diaha wɛ ndjɔnyɔla anto akina. Lembetshiya dietawɔ diayɛ la ɔkɔmi tshɛ. Lembetshiya hwe dia wɛ hatunyi woshasha kana nsala fɛtɛ, koko wɛ nangaka ndjosala awui asɔ lo tena dikina.

15 Ko ayoyosala naka onto ɔmɔtshi nangaka kosha woshasha? Dui sɔ nemanɛka l’awui amɔtshi. Ɔnɛ lakosha mbeyaka mbuta ate: “Dimi mbeyaka dia wɛ hasale fɛtɛ. Koko dimi nangaka kosha ɛngɔ kɛnɛ.” Wɛ mbeyaka menda dia kana mbetawɔ woshasha ɔsɔ etena kɛsɔ ntshikitana la nsala fɛtɛ. Lo mɛtɛ, naka onto lakosha haleke mbeya awui wetawɔyɛ, kete wɛ koka mbotɛ dia wɛ hasale fɛtɛ kakɔ. Dui sɔ mbeyaka kokimanyiya dia wɛ mbolembetshiya lande na ketawɔyɛ woshasha, koko tonaka dia mbisha anto akina woshasha wa ngasɔ lo diaaso sɔ. Lo wedi okina, ayonga dui dia lomba ntona woshasha naka onto ambokoshawɔ l’oyango wa mɛnya ɔnɛ wɛ halɛmiya awui wetawɔyɛ kana ɔnɛ wɛ ayosekola ɛlɛmbɛ waki Nzambi l’oyango wa nkondja woshasha akɔ.

KAYOTOTA DIKAMBO DI’ASE NKUMBO?

16. Ngande wakokayɛ monga l’ɔkɔmi lo awui wendana la fɛtɛ?

16 Kayotosala naka ase nkumbo bu la so ɔtɛmwɛlɔ ɔtɔi? Ndo lanɛ mbahombama monga l’ɔkɔmi. Kema ohomba nkɛtshanya la ewotɔ ayɛ l’oseka mbekelo kana fɛtɛ tshɛ kasalawɔ. Koko, lɛnya lotshungɔ lele la wɔ la monga la tokanyi tawɔ hita oko walangayɛ dia vɔ nɛnya lotshungɔ lele la yɛ la monga la tokanyi tayɛ hita. (Mateo 7:12) Ewɔ ditshelo tshɛ diakoka ndjɛnya dia ndo wɛ mbasala fɛtɛ. Koko onga la ekanelo k’ɔlɔlɔ lo kɛnɛ kendana l’awui wahendana la tshondo ya fɛtɛ. Lo mɛtɛ, wɛ pombaka salaka awui nshi tshɛ lo yoho yahatofukutanya nkum’otema kayɛ.​—1 Timɔte 1:18, 19.

17. Ngande wakokayɛ nkimanyiya anayɛ diaha vɔ ndjaoka oko anto wambowodima ɛngɔ kɛmɔtshi etena kɛnawɔ anto akina wasala fɛtɛ?

17 Kakɔna kakokayɛ nsala diaha anayɛ ndjaoka oko anto wambowodima ɛngɔ kɛmɔtshi l’ɔtɛ wahawasadi fɛtɛ yahɔtɔnɛ l’Afundelo? Dui sɔ nemanɛka efula la kɛnɛ kasalayɛ lo tena dikina dia l’ɔnɔnyi. Ambutshi amɔtshi nɔngɔsɔlaka tena dimɔtshi dia l’ɔnɔnyi dia mbisha anawɔ weshasha. Woshasha ɔmɔtshi woleki dimɛna wakokayɛ mbisha anayɛ ele wenya ayɛ ndo yambalo yayɛ ya la ngandji.

SHIKIKALA LO ƆTƐMWƐLƆ WA MƐTƐ

Nshikikala lo ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ mbelaka ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ

18. Ngande wakoka wɔtwɛlɔ wa lo nsanganya y’Akristo kokimanyiya dia nshikikala lo ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ?

18 Dia ngɛnyangɛnya Nzambi, wɛ pombaka mboka ɔtɛmwɛlɔ wa kashi ɔkɔngɔ ko nshikikala lo ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ. Dui sɔ alembetshiyadiɔ? Bible mbutaka ɔnɛ: “Nyɛsɔ todjanake yimba dia tshutshuyana lo ngandji ndo lo akambo w’ɛlɔlɔ, tatotshikake sanganaka kaamɛ oko wele mbekelo k’anto amɔtshi, koko tokeketshanake lam’asaso ndo toleke nsala dikambo sɔ oko wɛnaso dia lushi lakɔ laya suke.” (Hɛbɛru 10:24, 25) Nsanganya y’Akristo yekɔ waaso w’ɔngɛnɔngɛnɔ wakokayɛ ntɛmɔla Nzambi lo yoho yetawɔnde. (Osambo 22:22; 122:1) Lo nsanganya shɔ, Akristo wa kɔlamelo ‘keketshanaka’ lam’asawɔ.​—Rɔmɔ 1:12.

19. Lande na kahombayɛ mbewoya anto akina awui wamboyeka oma lo Bible?

19 Yoho kina yakokayɛ nshikikala lo ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ ele mbewoya anto akina awui wamboyeka oma lo wekelo ayɛ wa Bible wɛ l’Ɛmɛnyi wa Jehowa. Anto efula wekɔ mɛtɛ lo ‘nkuma akumu ndo ndela’ l’ɔtɛ w’awui wa kɔlɔ wasalema l’andja ɔnɛ. (Ɛzɛkiyɛlɛ 9:4) Ondo wɛ mbeyaka anto amɔtshi wakuma akumu ndo walela. Onde wɛ hakoke mbaewoya elongamelo kayɛ k’oma lo Bible kendana la nshi yayaye? Etena kɔtɔyɛ l’ɔnɔngɔ w’Akristo wa mɛtɛ ndo kewoyayɛ anto akina akambo wa mɛtɛ wa diambo wa lo Bible wamboyeka, wɛ ayɛna dia nsaki tshɛ yendana la mbekelo ya l’ɔtɛmwɛlɔ wa kashi yele l’otema ayɛ yayotamɔka yema yema. Eya dia wɛ ayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula ndo ayolongola ɛtshɔkɔ efula naka wɛ nshikikala lo ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ.​—Malaki 3:10.

^ od. 9 Enda lo Okotsha wele l’ɔnɛ a dui nɛ “Onde Yeso akotɔ Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende?

^ od. 9 Ndo fɛtɛ ka Saturne mbakayokonyaka di’anto nsɔna Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 25. Fɛtɛ kɛsɔ kakasalemaka dia ntombola nzambi k’ase Rɔmɔ kendana l’awui wa dikambɔ ndo tɔ kakasalemaka lo Ngɔndɔ ka dikumi l’ahende 17-24. Lo fɛtɛ kɛsɔ anto wakalɛka efula, wakangɛnangɛnaka ndo wakashanaka weshasha.

^ od. 10 Dia mbeya woho wɔsa Akristo wa mɛtɛ fɛtɛ nkina yasala anto efula, enda lo Okotsha wele l’ɔnɛ a dui nɛ “Onde sho pombaka nsala waa fɛtɛ?