Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

TSHAPITA 15

Ngɛnangɛna olimu ayɛ

Ngɛnangɛna olimu ayɛ

“Onto tshɛ pombaka . . . ngɛnangɛna l’ɔtɛ wa olimu ande tshɛ wa wolo.”​—ONDAKI 3:13.

1-3. a) Ngande wayaoka anto efula lo dikambo di’olimu awɔ? b) Ambola akɔna wayotɔsɛdingola lo tshapita nyɛ?

ANTO wa l’andja w’otondo kambaka la wolo dia ndjasukɛ vɔamɛ ndo nsukɛ nkumbo yawɔ. Anto efula hawolange elimu awɔ ndo amɔtshi komaka polo ndo lo mboka yɛnyi dia tshɔka l’olimu lushi tshɛ. Naka ngasɔ mbayaokayɛ, kakɔna kakokayɛ nsala dia nyomoleka ngɛnangɛna olimu ayɛ? Ngande wakokayɛ ndjaoka dimɛna l’olimu ayɛ?

2 Jehowa totɛka ɔnɛ: “Onto tshɛ pombaka ndɛ, nnɔ ndo ngɛnangɛna l’ɔtɛ wa olimu ande tshɛ wa wolo. Ɔsɔ ekɔ woshasha wa Nzambi.” (Ondaki 3:13) Jehowa akatotonge l’ohomba ndo la nsaki ka nkamba olimu. Nde nangaka dia sho ngɛnangɛna la kɛnɛ kasalaso.​—Adia Ondaki 2:24; 5:18.

3 Laasɔ, kakɔna kakoka tokimanyiya dia ngɛnangɛna olimu aso? Weho akɔna w’elimu wahomba Akristo mbewɔ? Ngande wakokaso monga la wɛdimo lo kɛnɛ kendana l’olimu aso ndo la ɔtɛmwɛlɔ aso le Jehowa? Ndo naa olimu woleki ohomba wakokaso nkamba?

EKAMBI EHENDE WOLEKI TSHƐ

4, 5. Ngande wɔsa Jehowa olimu?

4 Jehowa nangaka nkamba olimu. Etatelo 1:1 mbutaka ɔnɛ: “Lo etatelo, Nzambi akatonge olongo la nkɛtɛ.” L’ɔkɔngɔ wa Nzambi shidiya nsala nkɛtɛ ndo diangɔ tshɛ diele lɔkɔ, nde akate dia diangɔ tshɛ diakandatonge diaki “amɛna efula.” (Etatelo 1:31) Otungi aso akangɛnangɛna kɛnɛ kakandasale.​—1 Timɔte 1:11.

5 Jehowa atatshike nkamba olimu. Yeso akate ate: “Papa ekɔ lo ntetemala nkamba polo ndo kakiye.” (Joani 5:17) Kaanga mbele hateye awui tshɛ wa diambo wasala Jehowa, sho mbeyaka amɔtshi l’atei awɔ. Nde ekɔ lo nsɔna wanɛ wayolɛ kaamɛ la Ɔnande Yeso Kristo lo Diolelo. (2 Kɔrɛtɔ 5:17) Jehowa ekɔ lo nɔmbɔla ndo nkokɛ anto. Etombelo waya oma l’olimu w’esambishelo wa l’andja w’otondo ele, miliyɔ y’anto wekɔ lo mbeya Jehowa ndo wekɔ l’elongamelo ka ndjɔsɛna pondjo pondjo lo paradiso ka la nkɛtɛ.​—Joani 6:44; Rɔmɔ 6:23.

6, 7. Woho akɔna w’okambi wele Yeso?

6 L’ɛnyɛlɔ ka She, Yeso nangaka nkamba olimu. La ntondo ka nde ndja la nkɛtɛ, Yeso aki “okambi wa kɔmba” waki Nzambi wakasha lonya lo etongelo ka diangɔ tshɛ dia l’olongo ndo dia la nkɛtɛ. (Tokedi 8:22-31; Kɔlɔsayi 1:15-17) Etena kakinde la nkɛtɛ, Yeso akatetemala nkamba olimu wa wolo. Oko ɔlɔngɔlɔngɔ, nde akeke dia monga otshudi w’abaya wa manamana, ondo lo mbika mvudu ndo lo nsala diangɔ dia lo mvudu. Yeso akakome manyi l’olimu ande diakɔ diakandeyama oko “otshudi w’abaya.”—Makɔ 6:3.

7 Koko, olimu wa Yeso wa la nkɛtɛ wakaleke ohomba aki nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ ndo mbetsha anto akambo wendana la Jehowa. Nde akahombe shidiya olimu ande w’esambishelo l’edja k’ɛnɔnyi esato l’etenyi ndo nde akakambaka wolo oma ko yosose la pindju polo l’otsho w’efula. (Luka 21:37, 38; Joani 3:2) Yeso akakɛndakɛnda nkama ya kilɔmɛtɛlɛ l’etadimbo wa watshu atasambisha anto efula lokumu l’ɔlɔlɔ.​—Luka 8:1.

8, 9. Lande na kangɛnangɛna Yeso olimu ande?

8 Le Yeso, nkamba olimu wa Nzambi aki oko mbo ya ndɛ. Olimu ɔsɔ wakawoshaka wolo ndo lokalo. Aki nshi mɔtshi yakakambaka Yeso olimu efula ndo yakinde komonga kaanga l’etena ka ndɛ yangɔ. (Joani 4:31-38) Nde akakambaka la diaaso tshɛ dia nkimanyiya anto akina dia mbeka akambo wendana la She. Diakɔ diakandakoke mbutɛ Jehowa ate: “Dimi lambokotombola la nkɛtɛ ndo lamboshidiya olimu wakayambisha dia nsala.”​—Joani 17:4.

9 Mbokɛmaka hwe dia Jehowa la Yeso wekɔ lo nkamba la wolo ndo wekɔ l’ɔlɔ ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’olimu awɔ. Sho nangaka ‘mbokoya Nzambi,’ ndo sho nangaka “[ndjela Yeso] dimɛna dimɛna lo wanya ande.” (Ɛfɛsɔ 5:1; 1 Petero 2:21) Diakɔ diakambaso la wolo ndo diayashaso tshɛ lo kɛnɛ kasalaso.

NGANDE WAHOMBASO MBƆSA OLIMU ASO?

10, 11. Kakɔna kakoka tokimanyiya dia mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ lo kɛnɛ kendana l’olimu aso?

10 Oko weso ekambi wa Jehowa, sho kambaka la wolo dia ndjasukɛ ndo nsukɛ nkumbo yaso. Sho nangaka ngɛnangɛna olimu aso, koko dui sɔ koka monga tshondo y’okakatanu. Laasɔ, akokaso nsala naka hatɔngɛnangɛna olimu aso?

Mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ mbeyaka ndeka mbetɛ olimu tshɛ olimu w’ɔngɛnɔngɛnɔ

11 Mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ. Mbeyaka monga ko sho bu l’akoka wa ntshikitanya dihole kana efula k’olimu wahombaso nkamba, koko sho koka ntshikitanya ɛnɛlɔ kaso k’akambo. Nshihodia kɛnɛ kalongamɛ Jehowa le so koka tokimanyiya. Ɛnyɛlɔ, Jehowa nongamɛka dia ɔtɛ wa nkumbo nkotsha ehomba w’ase nkumbo kande lo yɛdikɔ yɛdimi l’akoka ande. Lo mɛtɛ, Bible mbutaka di’onto lahakotsha ehomba w’ase nkumbo kande “amboleka onto lele bu la mbetawɔ kɔlɔ.” (1 Timɔte 5:8) Naka ɔtɛ wa nkumbo keyɛ, kete wɛ ekɔ lo nkamba la wolo dia nkotsha ehomba w’ase nkumbo kayɛ. Oyadi wɛ nangaka woho w’olimu wakambayɛ kana bu, wɛ mbeyaka dia lo nkotsha ehomba w’ase nkumbo kayɛ wɛ ekɔ lo ngɛnyangɛnya nto Jehowa.

12. Wahɔ akɔna wakondjaso lo nkamba olimu wa wolo ndo monga la losembwe?

12 Kamba la wolo ndo onga la losembwe. Dui sɔ koka mbetɛ wɔdu dia wɛ ngɛnangɛna olimu ayɛ. (Tokedi 12:24; 22:29) Ndo dui dikina ele, owandji ayɛ w’olimu ayoyaɛkɛ leyɛ. Ewandji w’olimu mbɔsaka la nɛmɔ as’olimu wele la losembwe, nɛ dia vɔ hawotova falanga, diangɔ kana wenya w’olimu. (Ɛfɛsɔ 4:28) Kɛnɛ koleki ele, Jehowa mɛnaka etena kakambayɛ la wolo ndo keyɛ la losembwe. Wɛ koka monga la “nkum’otema k’osembwe” nɛ dia wɛ mbeyaka dia wɛ ekɔ lo ngɛnyangɛnya Nzambi kokayɛ ngandji.​—Hɛbɛru 13:18; Kɔlɔsayi 3:22-24.

13. Kakɔna nto kakoka ndja oma lo losembwe lele laso l’olimu?

13 Eya dia dionga diele layɛ l’olimu koka mbisha Jehowa lotombo. Dui sɔ toshaka ɔkɔkɔ okina wa ngɛnangɛna olimu aso. (Tito 2:9, 10) Mbeyaka kaanga ndjonga ko osekayɛ ɔmɔtshi la l’olimu ndjolanga mbeka Bible l’ɔtɛ washayɛ ɛnyɛlɔ ka dimɛna.​—Adia Tokedi 27:11; 1 Petero 2:12.

OLIMU AKƆNA WAHOMBAMI NSƆNA?

14-16. Kakɔna kahombaso mbidja yimba etena kasɔnaso olimu ɔmɔtshi?

14 Bible bu la listɛ l’elimu wahomba Okristo mbetawɔ kana tona. Koko tɔ kekɔ l’atɔndɔ wakoka tokimanyiya dia mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna lo kɛnɛ kendana l’olimu. (Tokedi 2:6) Lo nkamba l’atɔndɔ wa lo Bible, sho koka ndjaoka ambola wayela anɛ.

Yanga olimu wahatɔlɔshana l’ɛlɛmbɛ wa Jehowa

15 Onde olimu ɔnɛ wayɔnɔmba dia nsala dui dimɔtshi diata Jehowa dia diekɔ kɔlɔ? Takeke awui wendana la ditshelo diahetsha Jehowa diele oko mbiva kana mbuta kashi. (Etombelo 20:4; Etsha 15:29; Ɛfɛsɔ 4:28; Ɛnyɛlɔ 21:8) Ɔnkɔnɛ, sho pombaka nsɛna wolo dia mbewɔ olimu tshɛ wahɔtɔnɛ l’ɛlɛmbɛ wa Jehowa.​—Adia 1 Joani 5:3.

16 Onde olimu ɔnɛ sukɛka kana tshutshuyaka tshelo mɔtshi yatona Jehowa? Ɛnyɛlɔ, kayotota naka wɛ ambokondja olimu wa nongolaka anto lo lopitadi latondjawɔ wamato waemi? Ndooko kɔlɔ nkamba lo dihole dia nongolaka anto. Koko wɛ mbeyaka woho wayaoka Jehowa lo dikambo di’otondjelo wa diemi. Ɔnkɔnɛ, oyadi kaanga wɛ mɛtɛ hotondjana waemi, onde wɛ hatɔsa dia lo washo wa Jehowa ndo wɛ mbele l’onongo?​—Etombelo 21:22-24.

17. Kakɔna kayotokimanyiya dia mbɔsa tɛdikɔ tangɛnyangɛnya Nzambi?

17 Lo nkamba l’atɔndɔ w’oma le Nzambi, sho koka monga woho w’anto wɔtɛkɛtami lo Hɛbɛru 5:14, lɛnɛ adiaso ɔnɛ: “Wanɛ wele oma lo okambelo, wolo wa shɛnɔdi yawɔ wambekiyama dia ntshikitanya ɔlɔlɔ la kɔlɔ.” Yambola ɔnɛ: ‘Naka dimi mbetawɔ olimu ɔnɛ, onde anto akina wayotakana? Onde olimu ɔnɛ wayɔnɔmbaka dia ntshika olonganyi ami ndo ana ami ko ntshɔ lo wodja okina? Shɛngiya yakɔna yayonga la dui sɔ le wɔ?’

“NSHIKIKƐ AKAMBO WOLEKI OHOMBA”

18. Lande na kakokadiɔ monga tshondo y’okakatanu dia ntetemala ndjasha tshɛ l’ɔtɛmwɛlɔ aso?

18 Mbeyaka monga wolo dia mbetsha ɔtɛmwɛlɔ watɛmɔlaso Jehowa lo dihole dia ntondo lo “tena dia paa dia wolo mbikikɛ” nɛ. (2 Timɔte 3:1) Ntana olimu ndo mbolama mbeyaka monga mɛtɛ tshondo y’okakatanu. Sho pombaka nkotsha ehomba w’ase nkumbo kaso, koko sho mbeyaka dia ɔtɛmwɛlɔ aso mbahomba mbeta lo dihole dia ntondo. Hatokoke mbetawɔ dia diangɔ dia l’emunyi monga kɛnɛ kele ohomba efula lo nsɛnɔ yaso. (1 Timɔte 6:9, 10) Laasɔ, ngande wakokaso “nshikikɛ akambo woleki ohomba” ndo l’etena kakɔ kaamɛ kotshaka ehomba w’ase nkumbo kaso?​—Filipɛ 1:10.

19. Ngande wele ndjaɛkɛ le Jehowa tokimanyiyaka dia monga la wɛdimo lo dikambo di’olimu aso?

19 Yaɛkɛ tshɛ le Jehowa. (Adia Tokedi 3:5, 6.) Sho mbeyaka dia Nzambi mbeyaka shikaa kɛnɛ keso latɔ ohomba ndo di’ɔnɛ nde ndjakiyanyaka efula dikambo diaso. (Osambo 37:25; 1 Petero 5:7) Ɔtɛkɛta ande totɛka ɔnɛ: “Lo lɔsɛnɔ lanyu, tanyongake la ngandji ka falanga, koko nyɔngɛnangɛnake la kɛnɛ kele la nyu. Nɛ dia [Nzambi] akate ate: ‘Dimi hakotshikaki ndo hakokalɛki pondjo.’” (Hɛbɛru 13:5) Jehowa halange dia sho ntetemala ndjakiyanya lo kɛnɛ kendana la woho wa nkotsha ehomba w’ase nkumbo kaso. Mbala la mbala, nde mɛnyaka dia nde koka nkotsha ehomba w’ekambi ande. (Mateo 6:25-32) Oyadi woho w’olimu akɔna wakambaso, sho mbekaka mbala la mbala Ɔtɛkɛta wa Nzambi, sambishaka lokumu l’ɔlɔlɔ ndo mbɔtɔka lo nsanganya yaso y’Akristo.​—Mateo 24:14; Hɛbɛru 10:24, 25.

20. Ngande wakokaso ntetemala monga la lɔsɛnɔ l’ɔsɛlɛngɛ?

20 Tetemala mbika sso diayɛ lo dui di’ɔlɔlɔ. (Adia Mateo 6:22, 23.) Kɛsɔ nembetshiyaka dia wɛ ntetemala monga la sso di’ɔsɛlɛngɛ dia wɛ ndjasha tshɛ l’olimu wa Jehowa. Sho mbeyaka dia ayonga dui di’enginya dia mbetawɔ dia falanga, yoho ya lɔsɛnɔ ya dimɛna kana diangɔ dia tshulatshula dieke katomba monga kɛnɛ koleki ohomba le so oleki lɔngɛnyi lasaso la Nzambi. Laasɔ, kakɔna kakoka tokimanyiya dia mbetsha awui woleki ohomba lo dihole dia ntondo? Sho pombaka nsala tshɛ kakokaso nsala diaha mbɔsa abasa. Naka wɛ amboshilaka mbikama dibasa, nkongɛ akambo lo yoho ya dimɛna dia dikitshakitsha kana difuta tshɛ. Naka hatɔsɛnyi dimɛna, kete diangɔ dia l’emunyi koka tɔsɛ wenya efula ndo wolo ndo sho mbeyaka ndjohomba etena ka nɔmba, mbeka kana nsambisha. Lo dihole dia mbetawɔ dia lomombo la l’emunyi mbetɛ lɔsɛnɔ laso wolo, sho nangaka mbeka dia ngɛnangɛna la diangɔ diele mɛtɛ ohomba, ɛnyɛlɔ oko “yangɔ ya ndɛ ndo dihɔndɔ dia ndɔta.” (1 Timɔte 6:8) Ndo oyadi yoho ya lɔsɛnɔ yasɛnaso, ekɔ dimɛna sɛdingolaka awui wele laso tena la tena dia menda woho wakokaso nyomoleka kambɛ Jehowa tshɛ lo tshɛ.

21. Lande na kahombaso nshikikɛ kɛnɛ keta la ntondo lo lɔsɛnɔ laso?

21 Etsha awui woleki ohomba lo dihole dia ntondo. Sho pombaka nkamba la wenya aso, wolo aso ndo la lomombo laso la l’emunyi la lomba. Naka hatɔsɛnyi wolo kete diangɔ diele bu ohomba efula diele oko kalasa kana falanga diayotɔsɛ wenya aso w’ohomba. Yeso akate ate: “Nyotetemale nyanga ntondo Diolelo.” (Mateo 6:33) Ɛsɔnwɛlɔ aso, mbekelo yaso, awui wasalaso lushi la lushi ndo eyango aso mɛnyaka kɛnɛ ketshaso lo dihole dia ntondo l’etema aso.

OLIMU WOLEKI OHOMBA WAKOKASO NKAMBA

22, 23. a) Oko Akristo, naa olimu woleki ohomba wakokaso monga lawɔ? b) Kakɔna kayotokimanyiya dia ngɛnangɛna olimu aso?

22 Olimu woleki ohomba wele laso ele kambɛ Jehowa ndo nsambisha anto akina lokumu l’ɔlɔlɔ. (Mateo 24:14; 28:19, 20) L’ɛnyɛlɔ ka Yeso, sho nangaka nsala kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala l’olimu ɔsɔ. Anto amɔtshi wakonɔ dia tokamba lɛnɛ ele ohomba efula w’apandjudi. Akina wekɔ lo mbeka ɔtɛkɛta okina dia nsambisha anto watɛkɛta ɔtɛkɛta akɔ. Sawola l’anto wakasale awui asɔ ndo mbolawɔ akambo wendana la wɔ. Vɔ wayokotɛ dia nsɛnɔ yawɔ yamboleka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo l’oyango.​—Adia Tokedi 10:22.

Kambɛ Jehowa mbele olimu woleki ohomba wakokaso nkamba

23 Ɛlɔ kɛnɛ, efula l’atei aso pombaka nkamba wenya efula ndo kaanga nkamba elimu efula paka dia nkotsha ehomba w’ase nkumbo. Jehowa mbeyaka dui sɔ ndo nde ngɛnangɛnaka kɛnɛ tshɛ kasalaso dia nkotsha ehomba w’ase nkumbo kaso. Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ sho tshɛ totetemale mbokoya Jehowa la Yeso lo kambaka la wolo oyadi olimu akɔna wakambaso. Ndo nyɛso tohɔke dia olimu aso woleki ohomba ele wa kambɛ Jehowa ndo nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo dia Nzambi. Dui sɔ diayotosha ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ.