Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

TSHAPITA 2

Nkum’otema k’ɔlɔlɔ la ntondo ka Nzambi

Nkum’otema k’ɔlɔlɔ la ntondo ka Nzambi

“Nyotetemale monga la nkum’otema k’ɔlɔlɔ.”—1 PETERO 3:16.

1, 2. Lande na keso l’ohomba w’ɔnɔmbɔdi etena katanemaso lo dihole diahateye? Ɔnɔmbɔdi akɔna wakatosha Jehowa?

OHƆSA dia wɛ ekɔ lo tatenyanya oswe wa shɛnga wa woke efula. Eshidi wa mboka hawoyɛnama nɛ dia mpɛpɛ ya wolo yekɔ lo mbela ditshu oma l’ahole wotshikitanyi. Wɛ koka minganɛ esadi eto. Ngande wayoyeya lɛnɛ ahombayɛ ntshɔ? Wɛ ayonga l’ohomba w’onto ɔmɔtshi kana ɛngɔ kɛmɔtshi kɔlɔmbɔla. Tɔ koka monga yɛnya nɔrdɛ, wonya, tɔɔtɔ, kartɛ, satelitɛ kana Système de repérage universel (GPS), kana onto ɔmɔtshi leya oswe akɔ wa shɛnga dimɛna. Monga l’ɔnɔmbɔdi ekɔ dui di’ohomba, nɛ dia mbeya lɛnɛ ahombayɛ ntshɔ koka nshimbɛ lɔsɛnɔ layɛ.

2 Sho tshɛ pomanaka l’ekakatanu efula lo lɔsɛnɔ ndo lo tena dimɔtshi, sho koka ndjaoka dia tamboshishɔ. Koko dia tɔlɔmbɔla, Jehowa akasha onto tshɛ la l’atei aso nkum’otema. (Jakɔba 1:17) Nyɛsɔ tɔsɛdingole ele nkum’otema ndo woho wakambatɔ. Oma laasɔ, tayeka ngande wakokaso mbekiya nkum’otema kaso, lande na kahombaso mbidjaka yimba lo nkum’etema y’anto akina ndo woho wele nkum’otema ka pudipudi koka mbetɛ lɔsɛnɔ laso dimɛna efula.

NKUM’OTEMA KASO KƐDIKƐDI NA NDO NGANDE WAKAMBATƆ?

3. Nkum’otema kaso kɛdikɛdi na?

3 Nkum’otema kaso kekɔ woshasha wa dimɛna efula w’oma le Jehowa. Tɔ kekɔ dikoka dia ntshikitanya ɔlɔlɔ la kɔlɔ diele l’etei kaso. Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ “nkum’otema” yakambawɔ layɔ lo Bible nembetshiyaka “ndjaeya shoamɛ.” Etena kakamba nkum’otema kaso dimɛna, tɔ tokimanyiyaka dia sho ndjasɛdingola dia mbeya woho w’onto weso mɛtɛ. Tɔ koka tokimanyiya dia monga la losembwe lo kɛnɛ kendana la tokanyi ndo nsaki yaso ya l’etei. Tɔ koka tɔlɔmbɔla otsha lo kɛnɛ kele ɔlɔlɔ ndo tanganya la kɛnɛ kele kɔlɔ. Ndo tɔ koka tosha ɔngɛnɔngɛnɔ etena kɔsaso tɛdikɔ ta lomba kana tɛndja onongo etena kasalaso kɛnɛ kele kɔlɔ.​—Enda nɔtɛ ka la koma 5.

4, 5. a) Kakɔna kakatombe etena kaki Adama l’Eva kopokamɛ nkum’otema kawɔ? b) Naa bɛnyɛlɔ dimɔtshi dia lo Bible di’ɛnya woho wakamba nkum’otema?

4 Onto tshɛ l’atei aso koka nsɔna dia mpokamɛ nkum’otema kande kana bu. Adama la Eva kɔsɔna dia mpokamɛ nkum’otema kawɔ ndo etombelo wakonge ele wakasale pɛkato. L’ɔkɔngɔ diko, wakayoyaɛndjaka onongo, koko wakayohɔka okanga a nkɔngɔlɔ ko wanyu amboshila. Vɔ kokitanyiya Nzambi. (Etatelo 3:7, 8) Kaanga mbakiwɔ la nkum’otema ka kokele ndo kakaweyaka dia ekɔ kɔlɔ ntona nkitanyiya Nzambi, vɔ kopokamɛ nkum’otema kawɔ.

5 Lo wedi okina, anto wele bu kokele wakahokamɛ nkum’etema yawɔ. Jɔbɔ ekɔ ɛnyɛlɔ ka dimɛna. Nɛ dia nde akɔsaka tɛdikɔ t’amɛna, nde akate ate: “Otema ami hawotomanya edja tshɛ kekemi la lɔsɛnɔ.” (Jɔbɔ 27:6) Etena kakatɛkɛtaka Jɔbɔ dia “otema” ande, nde akataka dia nkum’otema kande, dikoka diande dia ntshikitanya ɔlɔlɔ la kɔlɔ. Koko Davidɛ kopokamɛ nkum’otema kande lo tena dimɔtshi ndo nde kokitanyiya Jehowa. L’ɔkɔngɔ diko, nde akayaoke dia nde aki l’onongo, aki oko otema ande ‘wakawaanyaka.’ (1 Samuɛlɛ 24:5) Kɛsɔ aki oko nkum’otema ka Davidɛ kakawotɛka dia kɛnɛ kakandasale kaki kɔlɔ. Lo pokamɛ nkum’otema kande, nde akakoke mbeka woho wahanyomokalolɛ kɔlɔ kɛsɔ nto.

6. Lande na kakokaso mbuta dia nkum’otema kaso ekɔ woshasha w’oma le Nzambi?

6 Mbala efula kaanga anto waheye Jehowa mbeyaka dia ekɔ awui amɔtshi wele amɛna ndo wele kɔlɔ. Bible mbutaka ɔnɛ: “Oma lo tokanyi tawɔ hita . . . vɔ wekɔ lo manyema kana wekɔ lo nyindjama.” (Rɔmɔ 2:14, 15) Ɛnyɛlɔ, anto efula mbeyaka dia ekɔ kɔlɔ ndjaka kana mbiva. Kaanga mbahawashihodia dui sɔ, vɔ wekɔ lo mpokamɛ nkum’otema kawɔ, dikoka dia mbeya ɔlɔlɔ la kɔlɔ diakadje Jehowa l’etei kawɔ. Vɔ ndjelaka nto atɔndɔ waki Nzambi kana awui wa mɛtɛ wakatosha Jehowa dia tokimanyiya dia nsala ɛsɔnwɛlɔ w’amɛna lo lɔsɛnɔ.

7. Lande na kele lo tena dimɔtshi nkum’otema kaso koka monga kɔlɔ?

7 Koko nkum’otema kaso koka lo tena dimɔtshi monga kɔlɔ. Ɛnyɛlɔ, tɔ koka ndana oma lo tokanyi ndo nsaki yaso yele keema kokele ndo tɔ koka tɔlɔmbɔla lo mboka ka kɔlɔ. Nkum’otema k’ɔlɔlɔ haye oyaya. (Etatelo 39:1, 2, 7-12) Tɔ nɔmbamaka dia mbekiyama. Dia tokimanyiya, Jehowa toshaka nyuma k’ekila ndo atɔndɔ wa lo Bible. (Rɔmɔ 9:1) Nyɛsɔ tɔsɛdingole woho wakokaso mbekiya nkum’otema kaso.

NGANDE WAKOKASO MBEKIYA NKUM’OTEMA KASO?

8. a) Ngande wakoka nsaki yaso monga la shɛngiya lo nkum’otema kaso? b) Kakɔna kahombaso ndjambola ntondo ka sho mbɔsa yɛdikɔ?

8 Anto amɔtshi fɔnyaka ɔnɛ mpokamɛ nkum’otema kawɔ nembetshiyaka tsho ndjela nsaki yawɔ. Vɔ mbɔsaka dia vɔ koka nsala kɛnɛ tshɛ kalangawɔ nsala etena tshɛ kɛnawɔ dimɛna nsala dui diakɔ. Koko nsaki yaso keema kokele ndo yɔ koka tonganyiya. Nsaki yaso koka monga la wolo w’efula wakoka nsɛngiya nkum’otema kaso. Bible mbutaka ɔnɛ: “Otema ndeka diangɔ dikina tshɛ lokeso ndo vɔ wekɔ kɔlɔ efula. Akɔna akoka mbeeya?” (Jɛrɛmiya 17:9) Ɔnkɔnɛ, sho koka ntatɛ fɔnya dia dikambo dimɔtshi di’ekɔ dimɛna kaanga mbediɔ kɔlɔ. Ɛnyɛlɔ, ntondo ka Pɔɔlɔ koma Okristo nde akahɛnyahɛnyaka lo yoho ya kɔlɔ ekambi waki Nzambi ndo aketawɔka dia kɛnɛ kakandasalaka kaki dimɛna. Lo ndjela kanyi ya nde, nde aki la nkum’otema k’ɔlɔlɔ. Koko nde akayota l’ɔkɔngɔ ate: “Jehowa kansɛdingola.” (1 Kɔrɛtɔ 4:4; Etsha 23:1; 2 Timɔte 1:3) Etena kakeye Pɔɔlɔ woho wakayaokaka Jehowa lo kɛnɛ kakandasalaka, nde akɛnyi dia nde akahombe nsala etshikitanu. Mbokɛmaka hwe dia la ntondo ka sho nsala dui dimɔtshi, sho pombaka ndjambola ɔnɛ: ‘Kakɔna kalanga Jehowa dia dimi nsala?’

9. Kakɔna kalembetshiya mboka Nzambi wɔma?

9 Etena kokayɛ onto ɔmɔtshi ngandji, wɛ hatolanga nsala kɛnɛ kakoka mbonyangiya. Lam’ele sho mbokaka Jehowa ngandji, hatolange nsala ndooko dikambo diakoka mbonyangiya. Wɔma aso waha ndjonyangiya Jehowa pombaka monga wolo efula. Sho mɛnaka dui sɔ l’ɛnyɛlɔ ka Nɛhɛmiya. Nde kokamba la dihole diande dia nguvɛrnɛrɛ dia nkondja ɔngɔnyi. Lande na? Nde akalembetshiya dia “l’ɔtɛ wa wɔma wa Nzambi.” (Nɛhɛmiya 5:15) Nɛhɛmiya konanga nsala ndooko dui diakakoke nyangiya Jehowa. Oko Nɛhɛmiya, sho lawɔ tekɔ la wɔma diaha nyangiya Jehowa lo nsala dui dimɔtshi dia kɔlɔ. Sho koka mbeya kɛnɛ kangɛnyangɛnya Jehowa lo mbadiaka Bible.​—Enda nɔtɛ ka la koma 6.

10, 11. Naa atɔndɔ wa lo Bible wakoka tokimanyiya dia mbɔsa tɛdikɔ t’ɛlɔlɔ lo kɛnɛ kendana la wanu?

10 Ɛnyɛlɔ, Okristo ɔmɔtshi koka nsɔna dia nnɔ wanu kana bu. Atɔndɔ akɔna wayowokimanyiya dia mbɔsa yɛdikɔ ya dimɛna? Atɔndɔ amɔtshi vɔ anɛ: Bible hashimbe dia nnɔ wanu. Lo mɛtɛ, tɔ totɛka dia wanu wekɔ woshasha w’oma le Nzambi. (Osambo 104:14, 15) Koko, Yeso akatɛ ambeki ande diaha ndjasha lo “nɔshi dia tshambandeko.” (Luka 21:34) Ndo Pɔɔlɔ akatɛ akristo dia mbewɔ ndjasha “l’awui wa tshambandeko, lo wodjwelo wa wanu.” (Rɔmɔ 13:13) Nde akate dia ambidjɔki wa wanu “hawotokita Diolelo dia Nzambi.”​—1 Kɔrɛtɔ 6:9, 10.

11 Okristo ɔmɔ koka ndjambola ɔnɛ: ‘Naa ohomba wa wanu le mi? Onde lekɔ l’ohomba awɔ dia nkɔkɔla demba? Onde dimi nɔka wanu dia nyomoleka ndjaoka dimɛna? Onde dimi koka nsɛdingola yɛdikɔ ndo mbala ngana yanɔmi wanu? * Onde dimi koka mbetsha etena ka dimɛna kaamɛ l’angɛnyi ami naka kaanga wanu hongi?’ Sho koka nɔmba Jehowa dia tokimanyiya dia nsala ɛsɔnwɛlɔ wa lomba. (Adia Osambo 139:23, 24.) Lo yoho shɔ, sho mbekiyaka nkum’otema kaso dia monga suke dia ndjela atɔndɔ wa lo Bible. Koko dui sɔ nɔmbaka akambo efula oko wayotodiɛna.

ƆKƆKƆ WAYAKIYANYASO DIKAMBO DIA NKUM’ETEMA Y’ANTO AKINA

12, 13. Lande na kele nkum’otema kaso ntshikitana la nkum’etema y’anto akina? Ngande wakokaso nkandola otshikitanu ɔsɔ?

12 Aha nkum’etema y’anto tshɛ mbele woho ɔtɔi. Nkum’otema kayɛ mbeyaka kotoma dia nsala dui dimɔtshi etena kele nkum’otema k’onto okina hetawɔ dia disala. Ɛnyɛlɔ, wɛ mbeyaka nsɔna dia nnɔ wanu etena kele onto okina ndjaokaka dia nde hakoke nnɔ. Lande na kakoka anto ahende monga l’ekanelo kotshikitanyi lo dikambo sɔ?

Nkum’otema kambekiyama koka kokimanyiya dia mbɔsa yɛdikɔ dia nnɔ wanu kana bu

13 Nsaki y’onto ɔmɔtshi lo kɛnɛ kendana la dui dimɔtshi sɛngiyamaka mbala efula oma lo dihole diakandole, woho wɔsa nkumbo kande dui diakɔ, akambo wakookomɛ lo lɔsɛnɔ ndo awui akina. Lo kɛnɛ kendana la wanu, mbeyaka monga ko onto ɔmɔtshi laki l’okakatanu dia monga la wɛdimo lo ɔnwɛlɔ wa wanu lo nshi yakete akasɔnɛ diaha nnɔ. (1 Nkumi ya dikanga 8:38, 39) Ɔnkɔnɛ, naka wɛ ambosha onto ɔmɔtshi wanu ko nde ambotona, kakɔna kayoyosala? Onde wɛ ayɔsa dia nde ambokonyangiya? Onde wɛ ayotetemala mbotshutshuya? Onde wɛ ayombola dia mbeya l’ɔtɛ akɔna wambondotona? Keema, nɛ dia wɛ nɛmiyaka nkum’otema kande.

14, 15. Dui diakɔna diakatombe lo nshi ya Pɔɔlɔ? Dako diakɔna dia dimɛna diakasha Pɔɔlɔ?

14 Lo nshi y’ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ, dui dimɔtshi diakatombe diakɛnya woho wakoka nkum’etema ntshikitana. Wakasondjaka lo bingu nyama mɔtshi yakawakambe layɔ lo ɔtɛmwɛlɔ wa kashi ndo yakawalambola dikishi. (1 Kɔrɛtɔ 10:25) Pɔɔlɔ kɔmbɔsa dia aki kɔlɔ dia nsomba ndo ndɛ nyama shɔ. Le nde, mbo ya ndɛ tshɛ ndja oma le Jehowa. Koko anangɛso amɔtshi wakatɛmɔlaka dikishi lo nshi yakete waki l’ekanelo kotshikitanyi. Vɔ wakɔsaka dia ekɔ kɔlɔ ndɛ nyama shɔ. Onde Pɔɔlɔ akɔshi ate ‘lam’ele dui sɔ hafukutanya nkum’otema kami, lekɔ la lotshungɔ la ndɛ kɛnɛ kalangami’?

15 Pɔɔlɔ kɔmbɔsa ngasɔ. Nsaki y’anango yaki la nɛmɔ efula le nde diakɔ diakandetawɔ mbetsha nsaki yande l’ɔkɔngɔ. Pɔɔlɔ akate dia sho hatohombe “ndjangɛnyangɛnya shoamɛ.” Nde akakotsha ate: “Nɛ dia kaanga Kristo kondjangɛnyangɛnya ndamɛ.” (Rɔmɔ 15:1, 3) Oko Yeso, Pɔɔlɔ akalekaka ndjakiyanya lo dikambo di’anto akina lo dihole dia dikambo diande ndamɛ.​—Adia 1 Kɔrɛtɔ 8:13; 10:23, 24, 31-33.

16. Lande na kahatahombe nombosha ɔnangɛso lo kɛnɛ ketawɔ nkum’otema kande dia nde nsala?

16 Ko kayotota naka nkum’otema k’onto ɔmɔtshi mbotomaka dia nsala dui dimɔtshi diɛnaso dia diekɔ kɔlɔ? Sho pombaka monga la shɛnɔdi diaha mɔnyɔla ndo ntetemala mɛnya dia tekɔ la shadiya ndo nde ekɔ lo dindja. (Adia Rɔmɔ 14:10.) Jehowa akatosha nkum’otema dia sho ndjalomboshaka shoamɛ koko aha dia nombosha anto akina. (Mateo 7:1) Hatokoke mbetawɔ pondjo dia ɛsɔnwɛlɔ aso mbidja diatɔnelo l’etshumanelo. Koko, sho nyangaka toho ta mfudia ngandji ndo kaamɛ.​—Rɔmɔ 14:19.

SHO KOKA KONDJA WAHƆ OMA LO NKUM’OTEMA K’ƆLƆLƆ

17. Ngande wonga nkum’etema y’anto amɔtshi?

17 Ɔpɔstɔlɔ Petero akafunde ate: “Nyotetemale monga la nkum’otema k’ɔlɔlɔ.” (1 Petero 3:16) Lonyangu ko, etena katetemala anto mɔnyɔla atɔndɔ wa Jehowa, ndjokomaka ko nkum’otema kawɔ hayowahɛmɔla. Pɔɔlɔ akate dia nkum’otema ka ngasɔ kaya “lonyu watekana oko yakatshumbama la lowolo la dja.” (1 Timɔte 4:2) Onde wɛ ambolongolaka dja ya wolo lushi lɔmɔtshi? Etena kasalema dui sɔ, lokoho layɛ komaka ehosohoso ndo wɛ hayokoka mboka dia ɛngɔ kɛmɔtshi kekɔ lawɔ. Naka onto ntetemala nsala akambo wa kɔlɔ, nkum’otema kande koka ndjokoma “lonyu” ndo l’edjedja ka wonya tɔ kayotshika dia nkamba.

Nkum’otema k’ɔlɔlɔ koka tɔlɔmbɔla lo lɔsɛnɔ ndo tela ɔngɛnɔngɛnɔ ndo wɔladi wa l’etei k’otema

18, 19. a) Wetshelo akɔna wakondjaso oma lo nsɔnyi kana ndjaɛndja onongo? b) Kakɔna kakokaso nsala naka tekɔ lo ndjaɛndja onongo l’ɔtɛ wa pɛkato kambotoshilaka ndjatshumoya?

18 Etena kayaokaso dia tekɔ l’onongo, mbeyaka monga ko nkum’otema kaso kekɔ lo totɛ dia tambosala dui dimɔtshi dia kɔlɔ. Kɛsɔ koka tokimanyiya dia mbeya kɛnɛ kakatasale ndo ntshika dia kisala. Sho nangaka kondja wetshelo oma lo munga yakatasale diaha ntetemala ndjisala. Ɛnyɛlɔ, nkumekanga Davidɛ akasale pɛkato, koko nkum’otema kande kakootshutshuya dia ndjatshumoya. Nde akahetsha kɛnɛ kakandasale ndo nde akɔshi yɛdikɔ ya nkitanyiya Jehowa lo nshi y’otsha la ntondo. Davidɛ akakoke mbuta oma lo kɛnɛ kakokomɛ lo lɔsɛnɔ dia Jehowa ekɔ “ɔlɔlɔ ndo suke dia dimanyiya.”​—Osambo 51:1-19; 86:5; enda nɔtɛ ka la koma 7.

19 Koko edja efula l’ɔkɔngɔ w’onto ɔmɔtshi ndjatshumoya lo pɛkato kakandasale, nde koka ntetemala ndjaoka dia ekɔ l’onongo wa kɛnɛ kakandasale. Ndjaɛndja onongo koka mbisha paa efula ndo koka konya onto dia ndjaoka dia nde bu la nɛmɔ. Naka ngasɔ mbatoyoyaokaka lo tena dimɔtshi, ohɔ dia wɛ hakoke ntshikitanya kɛnɛ kakete. Oyadi wɛ akashihodia dimɛna kana bu kɛnɛ kaki ɔlɔlɔ kana kɔlɔ l’etena kɛsɔ, Jehowa ambookodimanyiyaka lo tshɛ ndo pɛkato yakɔ yakadimɔma. Wɛ aya pudipudi la ntondo ka Jehowa ndo eya dia kakianɛ wɛ ekɔ lo nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ. Otema ayɛ mbeyaka ntetemala kaanya, koko Bible mbutaka ɔnɛ: “Nzambi ndeka etema aso woke.” (Adia 1 Joani 3:19, 20.) Kɛsɔ nembetshiyaka dia ngandji ndo edimanyielo kande ndeka nsaki yaso ya ndjaɛndja onongo kana nsɔnyi kakokaso monga la tɔ wolo. Wɛ koka monga l’eshikikelo dia Jehowa akakodimanyiya. Etena ketawɔ onto edimanyielo ka Jehowa, nkum’otema kande mongaka lo wɔladi ndo nde koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo kambɛka Nzambi.​—1 Kɔrɛtɔ 6:11; Hɛbɛru 10:22.

20, 21. a) Dibuku nɛ diakalɔngɔsɔma dia kokimanyiya dia nsala na? b) Lotshungɔ lakɔna lakatosha Jehowa? Ngande wahombaso nkamba la lɔ?

20 Dibuku nɛ diakalɔngɔsɔma dia kokimanyiya dia wɛ mbekiya nkum’otema kayɛ, nɛ dia tɔ koka kɔhɛmɔla ndo kokokɛ lo tena dia paa dia lo nshi y’ekomelo nyɛ. Diɔ diayokokimanyiya nto dia nkamba l’atɔndɔ wa lo Bible l’akambo wotshikitanyi wa lo lɔsɛnɔ layɛ. Lo mɛtɛ, dibuku nɛ hotosha listɛ l’ɛlɛmbɛ lo kɛnɛ kakokaso nsala la ntondo ka dikambo tshɛ. Tekɔ lo nsɛna la “ɔlɛmbɛ wa Kristo,” wohikami lo atɔndɔ wa Nzambi. (Ngalatiya 6:2) Hatokambe la kɛnɛ kɛnya dia ndooko ɔlɛmbɛ shikaa lo dikambo dimɔtshi oko yɛkɛ nɛndɛ dia nsala kɛnɛ kele kɔlɔ. (2 Kɔrɛtɔ 4:1, 2; Hɛbɛru 4:13; 1 Petero 2:16) Koko, sho kambaka la lotshungɔ laso dia mɛnya ngandji kaso otsha le Jehowa.

21 Etena kakanaso yimba la atɔndɔ wa lo Bible ndo kakambaso la wɔ, sho mbekaka dia nkamba la “wolo wa shɛnɔdi” ndo kanyiyaka oko wakanyiya Jehowa. (Hɛbɛru 5:14) Etombelo wayonga ele nkum’otema kambekiyama kayotɔlɔmbɔla otsha lo lɔsɛnɔ ndo kayotokimanyiya dia ntshikala lo ngandji ka Nzambi.

^ od. 11 Adɔkɔtɛlɛ efula mbutaka dia le emunga a wanu ekɔ okakatanu djekoleko dia nsɛdingola yɛdikɔ yatowɔnɔka. Adɔkɔtɛlɛ mbalɔmbaka diaha nnɔ wanu.