Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

TSHAPITA YA AKUMI AHENDE L’AHENDE

Nde akatshikala la kɔlamelo l’atei w’ehemba

Nde akatshikala la kɔlamelo l’atei w’ehemba

1, 2. Kakɔna ondo kakalongamɛka Petero etena kaketshaka Yeso la Kapɛrnauma, ko kakɔna kakatombe?

PETERO akendaka dungi di’anto wakahokamɛka Yeso ele l’asolo l’olongo. Vɔ waki lo luudu l’ɔtɛmwɛlɔ la la Kapɛrnauma. Luudu laki Petero laki l’osomba ɔsɔ. L’omamu w’oduwa wa Ngalileya ɔsɔ mbakandakambaka olimu ande wa munda nse. Efula k’angɛnyi ande, ewotɔ ande ndo ka wanɛ wakakambaka la nde olimu wakadjasɛka l’osomba ɔsɔ. Aha la taamu, Petero akakombolaka efula di’asukanyi ande mbɔsa Yeso oko wakandawɔsaka ndo mboka awui wendana la Diolelo diaki Nzambi oma l’onyɔ w’Ombetsha woleki woke. Koko aha kɛsɔ mbakasalema.

2 Anto efula wakatshike mpokamɛ Yeso. Akina wakatatɛ ngunanguna la dui dia wolo lo mɔnyɔla losango laki Yeso. Koko kɛnɛ kakaleke ntshindja Petero wɔɔngɔ, ele kɛnɛ kakasale ambeki amɔtshi. Dungi diawɔ diakɛnya dia vɔ kɔngɛnangɛnaka nto mbishola ndo nshihodia akambo wa mɛtɛ. Vɔ waki la dungi dia lonyangu ndo dia nkɛlɛ. Amɔtshi wakakome polo ndo lo mbuta dia sawo diaki Yeso diaki kɔlɔ efula. Lam’ele vɔ konanga mbohokamɛ nto, vɔ wakatombe oma lo luudu l’ɔtɛmwɛlɔ, ndo wakatshike dia ndjela Yeso.—Adia Joani 6:60, 66.

3. Mbetawɔ kaki la Petero kakookimanyiya mbala efula dia nsala na?

3 Ɔsɔ aki etena ka wolo efula le Petero ndo le apɔstɔlɔ akina. Petero koshihodia dimɛna kɛnɛ kakate Yeso lushi lɔsɔ. Aha la taamu, nde akakoke nshihodia lande na kele ɛtɛkɛta waki Yeso wakakoke mbɔsama oko ɛtɛkɛta wa kɔlɔ, naka vɔ mbɔsama lo yoho ya mɛtɛ mɛtɛ. Ko kakɔna kakasale Petero na? Ɔsɔ komonga mbala ka ntondo ka mbetawɔ kaki la nde le Owandji ande mbɔtɔ l’ohemba ndo aha mbala kɛsɔ mbakahombe monga k’ekomelo. Tende woho wele mbetawɔ kaki Petero kakookimanyiya dia ntondoya ekakatanu ɛsɔ ndo dia nde ntshikala la kɔlamelo.

Petero akatshikala la kɔlamelo etena kakashisha anto akina kɔlamelo yawɔ

4, 5. Kakɔna kakasale Yeso kaki kɔmbɔtɔnɛka la kɛnɛ kakalongamɛka anto oma le nde?

4 Mbala efula awui wakatshaka ndo wakataka Yeso wakambiyaka Petero. Tena efula, Owandji ande akasalaka ndo akataka awui waki konongamɛka anto oma le Nde. La wedi a pindju, l’ɔkɔngɔ wa Yeso mbalesha lo dihindo, nunu di’anto wakalange mbodja nkumekanga. Koko, nde akambiya anto efula lo woho wakandanya demba ndo wakandalɔmbɛ ambeki ande dia vɔ mbɔtɔ lo waato dia vɔ ntshɔ otsha la Kapɛrnauma. Lam’akatatshɔka ambeki ande l’otsho, Yeso akasale dui dikina diakambiya ambeki ande. Nde akakɛndakɛnda laadiko dia oduwa wa Ngalileya. Dui sɔ diakasha Petero wetshelo w’ohomba wendana la mbetawɔ.

5 La pindju, akawɛnyi ko olui w’anto wakaayedi lo waato. Mɛnamaka diaha ndjala k’akambo wa lo nyuma mbakaatshutshuya dia vɔ nsala dui sɔ, koko vɔ wakakombola dia Yeso nyomowasha mbo ya ndɛ nkina lo dihindo. Yeso akaahangwɛ lo woho wakiwɔ la mposa ka lomombo la l’emunyi. (Jni. 6:25-27) Sawo sɔ diakatetemala polo lo luudu l’ɔtɛmwɛlɔ la la Kapɛrnauma, lɛnɛ aketsha Yeso anto akambo wa mɛtɛ w’ohomba efula, koko wele anto kombangɛnangɛna.

6. Ɛnyɛlɔ kakɔna kakasha Yeso, ndo kakɔna kakasale ampokami ande lam’akawakioke?

6 Yeso konangaka dia vɔ ndja le nde paka lo woho wakinde l’akoka wa mbasha mbo ya ndɛ ya l’emunyi. Nde akalangaka dia vɔ mbeya ɔnɛ Nzambi ayowasha lɔsɛnɔ la pondjo naka vɔ monga la mbetawɔ l’olambo ande ndo ndjela ɛnyɛlɔ kande. Nde akasha ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi lo ndjaɛdika ndamɛ la mana, mbuta ate mapa w’oma l’olongo wa lo nshi ya Mɔsɛ. Etena kakatone anto amɔtshi ɛnyɛlɔ kɛsɔ, nde akakambe l’ɛnyɛlɔ kekina ka diambo efula. Nde akate ɔnɛ di’onto nkondja lɔsɛnɔ, paka nde ndɛ emunyi ande ndo nnɔ dikila diande. Etena kɛsɔ, anto wakatamanya momala. Amɔtshi wakate ɔnɛ: “Ɛtɛkɛta ɛsɔ wekɔ kɔlɔ, akɔna akoka mbahokamɛ na?” Ambeki efula waki Yeso wakɔshi yɛdikɔ ya nkakitɔna la nde. *—Jni. 6:48-60, 66.

7, 8. a) Kakɔna kaki Petero atashihodia lo kɛnɛ kendana l’ɔkɛndɛ waki Yeso? b) Ngande wakakadimola Petero lo dimbola diakoke Yeso apɔstɔlɔ?

7 Kakɔna kakasale Petero? Ondo ndo nde lawɔ mbakɔtɔ l’okandokando oma l’ɛtɛkɛta waki Yeso ɛsɔ, nɛ dia laasɔ ko nde atashihodia dia Yeso pombaka mvɔ dia nkotsha lolango laki Nzambi. Onde nde akahembama dia ndjela lokolo l’ambeki waki koshikimalaka lo dikambo ndo wakatshike dia mboyela oma ko lushi lɔsɔ? Keema. Dui dimɔtshi di’ohomba diakatshikitanya Petero l’apami asɔ. Naa dui diakɔ?

8 Yeso akakadimɔ otsha le apɔstɔlɔ ande ko akawambola ate: “Ndo nyu mbalanga ntshɔ?” (Jni. 6:67) Nde akambola apɔstɔlɔ ande 12, koko Petero mbakɔshi ɔtɛkɛta. Mbala efula, Petero mbakɔsaka ɔtɛkɛta ntondo, nɛ dia ondo nde mbaki enondo awɔ. Oyadi ngasɔ mbakidiɔ, kɛnɛ kele mɛtɛ ele nde mbakalekaka mbuta akambo woho wewɔ. Ndo nde kondekaka mengenga dia mbuta kɛnɛ kakanyiyande. Lo diaaso sɔ, nde akate kɛnɛ kakandakayiyaka ɔnɛ: “Nkumadiɔndjɔ, le na atshɔso? Wɛ kele la ɛtɛkɛta wa lɔsɛnɔ la pondjo.”—Jni. 6:68.

9. Ngande wakɛnya Petero kɔlamelo yande le Yeso?

9 Shi ɛtɛkɛta ɛsɔ munandaka etema aso? Mbetawɔ kaki la Petero le Yeso kakokimanyiya dia nde nkɛnɛmɔla dionga dimɔtshi di’ohomba efula, dionga diakɔ ko: Kɔlamelo. Petero akashihodia dia Yeso mbaki Oshimbedi waamɛ wakasha Jehowa anto ndo ɔnɛ Yeso akashimbɛ anto oma l’ɛtɛkɛta ande, mbuta ate oma lo wetshelo wendana la Diolelo diaki Nzambi. Petero akeyaka dia oyadi ekɔ akambo amɔtshi wahandashihodia, ndooko dihole dikina diakandakoke ntshɔ naka nde nangaka mpomɔ lokolo l’ɔlɔ lo washo wa Nzambi ndo nkondja lɔsɛnɔ la pondjo.

Sho pombaka monga la kɔlamelo lo wetshelo waki Yeso, oyadi vɔ hawɔtɔnɛ la kɛnɛ kalongamɛso ndo la nango yaso

10. Ngande wakokaso monga la kɔlamelo l’ɛnyɛlɔ kaki Petero?

10 Onde ngasɔ mbayaokaso sho lawɔ? Lonyangu ko ɛlɔ kɛnɛ anto efula sɛmaka dia vɔ mbokaka Yeso ngandji, koko vɔ bu la kɔlamelo le nde. Monga la kɔlamelo ya mɛtɛ le Kristo nɔmbaka dia sho nanga wetshelo ande oko wakasale Petero. Sho pombaka mbeka, nshihodia ndo nkamba la wetshelo akɔ lo lɔsɛnɔ laso, oyadi wetshelo akɔ taambiyaka nɛ dia hawɔtɔnɛ la kɛnɛ kalongamɛso ndo la nango yaso hita. Paka lo monga la kɔlamelo mbakokaso nongamɛ dia nkondja lɔsɛnɔ la pondjo latokombolɛ Yeso.—Adia Osambu 97:10.

Petero akatshikala la kɔlamelo kaanga etena kakawongola Yeso

11. Otsha lende akatshu Yeso nde la ambeki ande? (Enda ndo nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi.)

11 Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ w’etena kakasalema awui efula kɛsɔ, Yeso akande lɔkɛndɔ l’otale otsha lo nɔrdɛ nde la apɔstɔlɔ ande ndo la ambeki ande amɔtshi. Okongo wa Hɛrɛmɔna wakakombamaka la loonge l’ekama lo nɔrdɛ ka Nkɛtɛ ya daka, akɛnamaka mbala mɔtshi naka onto ekɔ lo oduwa wa Ngalileya waki l’ashi wele la dangi dia bule. Yeso nde l’ambeki ande wakatandaka lɔkɛndɔ otsha lo tongelongelo ta la Kayisariya Filipɛ ndo wakatalekaka nsukana la dikona dia Hɛrɛmɔna sɔ. * Lo dihole di’olangala sɔ diakakokaka onto mɛna etenyi ka woke ka lo sidɛ ka Nkɛtɛ ya daka, mbakoke Yeso ambeki ande dimbola dimɔtshi di’ohomba efula.

12, 13. a) Lande na kakalange Yeso mbeya kɛnɛ kakakanyiyaka anto lo dikambo diande? b) Ngande wakɛnya Petero dia nde ekɔ la mbetawɔ ka mɛtɛ oma lo kɛnɛ kakandatɛ Yeso?

12 Nde akawambola ate: “Anto atawɔ eemi?” Shoamɛ kokaka mfɔnya leendo laki Petero otsha le Yeso, lo menda ngandji ndo yimba y’efula yakakɛnɛmɔla Owandji ande. Yeso akalangaka mbeya kɛnɛ kata ampokami ande oma lo kɛnɛ kambowɛna ndo kambowoka. Ambeki ande wakakadimola lo dimbola diande, lo mbotɛ tokanyi ta kɔlɔ taki l’anto lo dikambo diande. Koko Yeso akalangaka mbeya awui efula. Ko onde ndo ambeki ande mbaki la tokanyi tɔsɔ? Nde akawambola ate: “Ko nyu atanyu eemi?”—Luka 9:18-20.

13 Mbala kɛsɔ nto, Petero akakadimola mbala kakɔ ɔtɔi. Nde akate hwe ndo la dihonga tshɛ kɛnɛ kakakanyiyaka ambeki akina ate: “Kristo keyɛ, Ɔna Nzambi kasɛna.” Sho kokaka mɛna woho wakɔɔngɛnangɛna Yeso ndo wakandawaandola la wangasanu tshɛ. Yeso akohola Petero dia Jehowa Nzambi mbakakimanyiya anto waki la mbetawɔ k’oshika dia vɔ nshihodia dui dia mɛtɛ diokɛma sɔ. Petero akonge l’akoka wa nsɛdingola dikambo dimɔtshi dia mɛtɛ dioleki woke diakasholɛ Jehowa anto: Ɔnɛ laki Mɛsiya kana Kristo, lakakongɛka anto oma ko edjedja.—Adia Mateo 16:16, 17.

14. Naa waɛsɛ wa weke wakasha Yeso Petero?

14 Lo prɔfɛsiya y’edjedja, Kristo mbelamɛka ɔnɛ dive diakakasha ambiki wa luudu. (Osam. 118:22; Luka 20:17) Oko wakinde la prɔfɛsiya shɔ lo yimba, Yeso akɛnya dia Jehowa ayohika etshumanelo laadiko dia dive sɔ ndo Petero akɛnya dia Kristo mbele dive diakɔ. Yeso akasha Petero waɛsɛ wa weke l’etshumanelo kɛsɔ. Nde kombidiya Petero laadiko di’apɔstɔlɔ akina, oko wafɔnya anto amɔtshi, koko nde akawosha tsho ɛkɛndɛ. Nde akawosha “nsapi ya Diolelo.” (Mat. 16:19) Petero mbakalongola ɔkɛndɛ wa ndiholɛ elui esato w’anto soko di’otsha lo Diolelo diaki Nzambi, ntondotondo ase Juda, oma laasɔ ko ase Samariya, ndo l’ekomelo ase Wedja, mbuta ate wanɛ waki komonga ase Juda.

15. Kakɔna kakakonya Petero dia ndaka Yeso, ndo akandawotɛ?

15 Koko Yeso akayotaka l’ɔkɔngɔ dia wanɛ wakawasha efula, wayoleka mbalɔmba efula. Ɛtɛkɛta ɛsɔ wakakotshama le Petero. (Luka 12:48) Yeso akatetemala la mbishola akambo wa mɛtɛ w’ohomba efula wendana la Mɛsiya, mbidja ndo asui la nyɔi kakookongɛka la Jɛrusalɛma. Ɛtɛkɛta ɛsɔ wakatshindja Petero wɔɔngɔ. Nde akatshu la Yeso l’omamu ko akatatɛ mbolaka ate: “Nkumadiɔndjɔ, yaoka kandji, dikambo dia ngasɔ diatokokomɛke.”—Mat. 16:21, 22.

16. Ngande wakangola Yeso Petero, ndo wetshelo akɔna wakokaso sho tshɛ nkondja oma l’ɛtɛkɛta waki Yeso?

16 Petero akafɔnyaka dia nde ekɔ lo nkimanyiya Yeso, koko kɛnɛ kakawotɛ Yeso kakawambiya heyama. Yeso akasha Petero ɔkɔngɔ ko akɛlɛ otsha le ambeki akina wele aha la taamu waki la kanyi yaamɛ vɔ la Petero, ko akate ate: “Satana, tshimba l’ɔkɔngɔ ami! Nɛ dia wɛ ekɔ la tokanyi t’anto, koko aha taki Nzambi.” (Mat. 16:23; Makɔ 8:32, 33) Ɛtɛkɛta waki Yeso wekɔ la wetshelo w’ohomba efula le so sho tshɛ. Keema dui dia wolo di’onto monga la tokanyi t’anto lo dihole dia monga la tokanyi ta Nzambi. Naka sho nsala ngasɔ, kaanga tekɔ la nsaki ka nkimanyiya onto, kete aha la sho mbeya, tayokotsha lolango laki Satana, koko aha laki Nzambi. Ko kakɔna kakasale Petero?

17. Yeso akandalange nembetshiya lo mbutɛ Petero dia “tshimba l’ɔkɔngɔ” ande?

17 Petero akakoke nshihodia dia aha lo yoho ya mɛtɛ mɛtɛ mbakawelɛ Yeso ɔnɛ Satana Diabolo. Yeso kombutɛ Petero kɛnɛ kakandatɛ Satana. Nde akatɛ Satana ate: “Mɔ,” koko nde akatɛ Petero ate: “Tshimba l’ɔkɔngɔ ami.” (Mat. 4:10) Yeso kombikadja Petero, nɛ dia nde akawɛnaka la waonga efula w’ɛlɔlɔ, koko nde akawongola oma lo kanyi ya kɔlɔ yaki la nde. Petero akahombe mɛtɛ ntshika dia monga otamba wa ntakanya le Yeso, ndo mbeta l’ɔkɔngɔ ande, mbuta ate monga ombeki wasukɛ Owandji ande.

Paka lo mbetawɔ ohokwelo l’okitshakitsha tshɛ ndo lo nkondja wetshelo oma l’ohokwelo akɔ, mbayototetemala ndjasukanya la Yeso Kristo ndo la Jehowa Nzambi lele She

18. Ngande wakɛnya Petero kɔlamelo yande, ndo ngande wakokaso mbookoya?

18 Onde Petero akasha tɛkɛ nɛndɛ kana momala? Ndooko! Nde aketawɔ wongwelo ɔsɔ l’okitshakitsha tshɛ. Mbala kɛsɔ nto, nde akɛnya kɔlamelo yande. Wanɛ tshɛ wayela Yeso pombaka mbetawɔ ohokwelo. Paka lo mbetawɔ ohokwelo l’okitshakitsha tshɛ ndo lo nkondja wetshelo oma l’ohokwelo akɔ, mbayototetemala ndjasukanya la Yeso Kristo ndo la Jehowa Nzambi lele She.—Adia Tukedi 4:13.

Petero akatshikala la kɔlamelo kaanga etena kakawawongola

Nde akafutama l’ɔtɛ wa kɔlamelo yande

19. Naa dui dia diambo diakate Yeso, ndo dimbola diakɔna ondo diakayaoke Petero?

19 Kombeta edja, Yeso akate dui dikina dia diambo efula ate: “Lo mɛtɛ kanyotɛmi nte: Anto amɔtshi wemadi lanɛ hawotɔlɛta nyɔi paka wambotɛnyi Ɔna onto ayaye lo Diolelo diande.” (Mat. 16:28) Ɛtɛkɛta ɛsɔ wakalomialomia mposa kaki Petero ka mbeya akambo. Ondo nde akayambola ate: Yeso alangande mbuta na? Petero akayambola dia kana wongwelo wolongodinde wayowoshimba dia nongola waɛsɛ wa laande asɔ.

20, 21. a) Kɔndɔla ɛnɛlɔ kakɛnyi Petero. b) Ngande wele sawo diaki lam’asa anto wa lo ɛnɛlɔ diakalɔngɔsɔla kanyi yaki la Petero?

20 Lomingu oko ɔtɔi l’ɔkɔngɔ, Yeso akatshu nde la Jakɔba, Joani ndo la Petero lo “dikona di’otale,” ondo lo dikona dia Hɛrɛmɔna, diaki lo kilɔmɛtrɛ ngana tsho. Laasɔ ko wonya ambodja, nɛ dia apami asato asɔ waki la djɔ lo washo. Koko lam’akalɔmbɛ Yeso, dui dimɔtshi diakasalema, vɔ kondala djɔ nto.—Mat. 17:1; Luka 9:28, 29, 32.

21 Yeso akatatɛ mpilɔ la ntondo kawɔ. Elungi kande kakatatɛ ngayima ndo mpɛtahɛta, edja ndo tɔ kambokoma ngai ngai oko wonya. Ahɔndɔ ande wakakome wɛma fifɔ. Oma laasɔ, anto ahende wakɛnama suke la Yeso, ɔmɔtshi aki didjidji dia Mɔsɛ ndo okina aki didjidji dia Elidja. Vɔ wakasawola kaamɛ la nde lo kɛnɛ kendana la “womwelo ande wakahombe tokotshama la Jɛrusalɛma,” mbuta ate nyɔi ndo eolwelo kande. Ambokɛma hwe dia Petero aki lo dindja lo mbutɛ Yeso ɔnɛ dui dia kandji hadiotokokomɛ.—Luka 9:30, 31.

22, 23. a) Ngande wakɛnya Petero waasaso ndo wangasanu ande? b) Naa difuto dikina diakalongola Petero, Jakɔba la Joani l’otsho ɔsɔ?

22 Petero akayaoke dia nde pombaka ndjatambiya lo yoho mɔtshi lo ɛnɛlɔ ka diambo kɛsɔ kana nsala dia tɔ ntetemala. Akɛnama diele oko Mɔsɛ la Elidja wotangana la Yeso. Ɔnkɔnɛ, Petero akate ate: “Ombetsha, ekɔ dui dia dimɛna dia sho ntshikala lanɛ, ɔnkɔnɛ toke tohombo tosato, mɔtshi yakiyɛ, mɔtshi yaki Mɔsɛ ndo kina yaki Elidja.” Lo mɛtɛ, ɔsɔ aki tsho ɛnɛlɔ ndo ekambi ehende waki Jehowa waki wambovɔka deko aha nɛ ɛsɔ komonga l’ohomba wa tkohombo. Petero koshihodiaka kɛnɛ kakandataka! Ko onde sho hatokotwama otsha le pami kaki la waasaso ndo la wangasanu w’efula kɛsɔ?—Luka 9:33.

Kaamɛ la Jakɔba ndo la Joani, Petero akalongola diɛsɛ dia mɛna ɛnɛlɔ ka diambo

23 Petero, Jakɔba la Joani wakalongola difuto dikina l’otsho ɔsɔ. Dinge dimɔtshi diakakengama l’ɔtɛ w’okongo ko akaakombe la dɛdi diadɔ. Dui diaki Jehowa Nzambi diakatombe oma lɔkɔ diata ate: “Ɔnɛ ele Ɔnami lakamasɔnɛ. Nyowoke.” Oma laasɔ, ɛnɛlɔ kakakomɛ, ko vɔ wakatanema vɔ la Yeso ato lo dikona.—Luka 9:34-36.

24. a) Wahɔ akɔna wakakondja Petero oma lo ɛnɛlɔ k’ohilwelo? b) Ɛlɔ kɛnɛ, ngande wakokaso nkondja wahɔ oma lo ɛnɛlɔ k’ohilwelo?

24 Ɛnɛlɔ kɛsɔ kaki mɛtɛ woshasha wa diambo le Petero ndo kekɔ woshasha le so! Ɛnɔnyi akumi l’ɔkɔngɔ, nde akafunde awui wendana la diɛsɛ diaki la nde otsho ɔsɔ dia monga ɔmɔtshi l’atei wa “ɛmɛnyi wa woke woke” waki Yeso, dia mɛna dingɛdi dia lotombo lande oko Nkumekanga ka l’olongo. Ɛnɛlɔ kɛsɔ kakashikikɛ prɔfɛsiya efula ya l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo kakakeketsha mbetawɔ kaki Petero lo kɛnɛ kendana l’ehemba waki la ntondo kande wakandahombe ndjokikɛ. (Adia 2 Petero 1:16-19.) Tɔ kokaka monga la shɛngiya yaamɛ le so, naka l’ɛnyɛlɔ kaki Petero, tayotshikala la kɔlamelo le Owandji wakakitsha Jehowa laadiko diaso, tayeka awui oma le nde, tayetawɔ engwelo kande ndo naka tayowoyela l’okitshakitsha tshɛ lushi la lushi.

^ od. 6 Sho kokaka mɛna dia olui w’anto waki lo luudu l’ɔtɛmwɛlɔ wakahahɔka l’awui naka sho mbɛdika kɛnɛ kakawasale etena kakatɛkɛta Yeso awui w’omaso la mboka lanɛ la kɛnɛ kakawate lushi lakete la wangasanu tshɛ ɔnɛ nde aki omvutshi waki Nzambi.—Jni. 6:14.

^ od. 11 Oma l’olelo wa oduwa wa Ngalileya, vɔ wakande lɔkɛndɔ la kilɔmɛtrɛ 50 ntatɛ oma lo mɛtrɛ 210 l’ɛse ka yɛdikɔ ya oduwa polo lo mɛtrɛ 350 la diko ka yɛdikɔ ya oduwa polo lo bɛtshi dia nkɛtɛ di’elangala efula.