Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

TSHAPITA 24

“Onga la dihonga!”

“Onga la dihonga!”

Pɔɔlɔ ambohanda oma lo sheke yakawawɔtwɛ ndo ambosamba la ntondo ka Feliksɛ

Lo ndjela Etsha 23:11–24:27

1, 2. Lande na kele Pɔɔlɔ kokashimɔ ɛhɛnyɔhɛnyɔ wakahomana la nde la Jɛrusalɛma?

 L’ƆKƆNGƆ wa nde mpanda nyɔi oma le olui w’anto waki la nkɛlɛ la Jɛrusalɛma, Pɔɔlɔ aya nto lo lokanu. Ɔpɔstɔlɔ wele l’ohetoheto ɔsɔ hakashimɔ ɛhɛnyɔhɛnyɔ wahomana la nde la Jɛrusalɛma. Wakawotɛ dia nde nongamɛ “lokanu la asui” l’osomba ɔsɔ. (Ets. 20:22, 23) Ndo kaanga mbele nde kombeyaka l’eshikikelo tshɛ kɛnɛ kakokongɛka la ntondo, Pɔɔlɔ akeyaka dia nde ayotetemala nsowa lo lokombo la Yeso.​​—Ets. 9:16.

2 Kaanga Akristo waki amvutshi wakatewoyisha dia nde ayokelekama ɛkɔdi ndo wayowokimɔ “l’anya w’ase wedja.” (Ets. 21:4, 10, 11) Yema tshitshɛ la ntondo ka laasɔ, olui w’ase Juda wakayange dia mbodiaka ndo oma laasɔ, akɛnama oko nde akahombe ‘mbatshatshema’ oma le ase tominadi ta laadiko t’ase Juda wanɛ wakomala l’ɔtɛ wa kɛnɛ kakate Pɔɔlɔ. Kakianɛ, ɔpɔstɔlɔ ɔsɔ ekɔ lo lokanu ndo asɔlayi w’ase Rɔmɔ wekɔ lo mbolama ndo kem’edja nde ayohomana l’ehemba ndo wayowɔsɔngwɛ awui efula. (Ets. 21:31; 23:10) Lo mɛtɛ, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ aki l’ohomba w’ekeketshelo!

3. Oma lende akondjaso ekeketshelo dia sho ntetemala l’olimu aso w’esambishelo?

3 Lo nshi nyɛ y’ekomelo, sho mbeyaka dia “wanɛ tshɛ wakombola nsɛna la omamemelo le Nzambi kaamɛ la Kristo Yeso, vɔ lawɔ wayɔhɛnyahɛnyama.” (2 Tim. 3:12) Tena la tena, tekɔ l’ohomba w’ekeketshelo dia ntetemala l’olimu aso w’esambishelo. Tekɔ mɛtɛ la lowando lo ɛtɛkɛta waya la wonya ndo wananda otema walongolaso l’ekanda ndo lo nsanganya yalɔngɔsɔla “ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo kɛsɔ”! (Mat. 24:45) Jehowa toshikikɛka dia ndooko atunyi wa lokumu l’ɔlɔlɔ wayotondoya. Vɔ hawotokoka ndanya ekambi ande oko olui kana memadia olimu w’esambishelo. (Isa. 54:17; Jɛr. 1:19) Ko kayotota dikambo di’ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ? Onde nde akalongola ekeketshelo dia ntetemala nsambisha dimɛna dimɛna kaanga la ntondo k’ɔlɔshamelo? Naka ngasɔ, naa ekeketshelo kakɔ ndo kakɔna kakandasale la tɔ?

‘Sheke yakawɔtɔ ndo yakawatshibe yakɔtɔ l’ashi’ (Etsha 23:11-34)

4, 5. Ekeketshelo kakɔna kakalongola Pɔɔlɔ, ndo lande na kakaye ekeketshelo kakɔ la wonya?

4 Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akalongola ekeketshelo kaki ohomba l’otsho wakayelana l’awui wakete lam’asande l’ase tominadi ta laadiko t’ase Juda. Ɔkɔndɔ wakasambiyama totɛka ɔnɛ: “Nkumadiɔndjɔ akemala suke la Pɔɔlɔ ndo akawotɛ ate: ‘Onga la dihonga! Nɛ dia oko wakayasambisha dimɛna dimɛna akambo wendana la mi la Jɛrusalɛma, mbahombayɛ nsambisha ndo la Rɔmɔ.’” (Ets. 23:11) La ɛtɛkɛta w’ekeketshelo ɛsɔ w’oma le Yeso, Pɔɔlɔ akonge la eshikikelo dia nde ayotshungɔ. Nde akeyaka dia nde ayohanda ko ayokoma la Rɔmɔ ndo ayotosambisha awui wendana la Yeso lɛkɔ.

“Apami ndekana 40 l’atei awɔ wamboshila mpolama dia mbokonga.”​—Etsha 23:21

5 Ekeketshelo kakalongola Pɔɔlɔ kakaye la wonya. Koko lushi lakayele, ndekana apami 40 w’ase Juda “wakɔtɔ sheke ndo wakatshibe wata vate: Hatole ndo hatɔnɔ paka tambodiaka Pɔɔlɔ.” ‘Sheke yakawɔtɔ ndo yakawatshibe shɔ’ yakɛnya woho wakayashikikɛ ase Juda asɔ dia ndjaka ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ. Ekɔ oko vɔ wakataka ɔnɛ, mananu kayale le so naka hatotondoyisha dia mbodiaka. (Ets. 23:12-15) Lo ndjela kɛnɛ kakawakongɛ kaketawɔma oma le ewandji w’ɛlɔmbɛdi ndo dikumanyi, aki dia nkaloya Pɔɔlɔ nto dia tosamba le ase tominadi ta laadiko dia nsala oko vɔ wekɔ lo nanga nyomeya awui akina lo dikambo diande. Koko lo mboka, wanɛ wakawɔtwɛ sheke wakahombe mpolama dia mbodiaka.

6. Ngande wakayoshɔ sheke yakawɔtɔ dia ndjaka Pɔɔlɔ, ndo ɛnyɛlɔ kakɔna kakatshikɛ ɔlɔngɔlɔngɔ ɔsɔ akɛnda wa nshi nyɛ?

6 Koko ɔnaki kadiyɛki Pɔɔlɔ akoke sheke shɔ ko akatotɛ Pɔɔlɔ. Pɔɔlɔ lo wedi ande akatɛ ɔlɔngɔlɔngɔ ɔsɔ dia totɛ Klodiyo Lusiya, ɔnɛ laki kɔmanda k’asɔlayi w’ase Rɔmɔ. (Ets. 23:16-22) Lo mɛtɛ, Jehowa nangaka ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka, wele oko ɔnaki kadiyɛki Pɔɔlɔ lahawashidi lokombo, wekɔ lo mbetsha la dihonga tshɛ wahɔ w’ekambi wa Nzambi la ntondo ka wakiwɔ ndo wasala tshɛ kakokawɔ nsala dia ntɔla wahɔ wa Diolelo otsha la ntondo.

7, 8. Kakɔna kakasale Klodiyo Lusiya dia kokɛ Pɔɔlɔ?

7 Kam’akandoke sheke yakawɔtwɛ Pɔɔlɔ, Klodiyo Lusiya laki kɔmanda k’asɔlayi 1000, akadjanga dia ntshumanya asɔlayi 470, mbuta ate amboki w’eta, ndo ambahemi wa mfalasa dia monɛ la Pɔɔlɔ l’otsho ɔsɔ ndo nsala dia nde nkoma ki la Kayisariya. Lɛkɔ, nde akahombe tosamba le nguvɛrnɛrɛ Feliksɛ. a Kaanga mbele Kayisariya, dihole diakalɔmbɔlaka ase Rɔmɔ Judeya aki l’ase Juda efula wakadjasɛka lɛkɔ, koko ase Wedja mbakaleke lɛkɔ. Woho waki awui l’ɔnɔngɔ lɛkɔ akatshikitana la woho wakasalemaka awui la Jɛrusalɛma, lɛnɛ ele anto efula wakakananɛka kɔlɔ l’awui w’ɔtɛmwɛlɔ ndo wakadjaka lofunge l’osomba. La Kayisariya mbakadjasɛka asɔlayi w’ase Rɔmɔ waki la Judeya.

8 Lo ndjela ɛlɛmbɛ w’ase Rɔmɔ, Lusiya akatomɛ Feliksɛ mukanda wɛnya woho waki dikambo. Lusiya akate lo mukanda akɔ dia lam’akandeye dia Pɔɔlɔ aki ose Rɔmɔ, nde akasale dia nshimbɛ Pɔɔlɔ diaha ase Juda ‘mbodiaka.’ Lusiya akɛnya dia nde kotana Pɔɔlɔ la onongo kana la dui “diakokande ndjakema kana mbidjama lo lokanu.” Koko lam’ele wakɔtwɛ Pɔɔlɔ sheke, nde ambootoma le Feliksɛ dia nguvɛrnɛrɛ ndjohokamɛ wanɛ woofunda ndo pembola onongo.​​—Ets. 23:25-30.

9. a) Ngande wakɔnyɔma lotshungɔ laki la Pɔɔlɔ la monga ose Rɔmɔ? b) Lande na kahombaso nyanga dia kokamɛ oma lo lotshungɔ lele laso la monga ase wodja ɔmɔtshi?

9 Onde Lusiya akate mɛtɛ lo mukanda wakandafunde? Ndooko, aha tshɛ lo tshɛ. Mɛnamaka dia nde akalangaka mɛnya dia nde ekɔ ɔlɔlɔ. Nde mɛtɛ kombitsha Pɔɔlɔ l’ɔtɛ wakandeye ɔnɛ ɔpɔstɔlɔ aki ose Rɔmɔ. Laadiko dia laasɔ, Lusiya kombita dia nde mbakasale dia vɔ ‘nkeleka Pɔɔlɔ mɔlɔla 2,’ ndo l’ɔkɔngɔ diko ndjota dia vɔ “mbɔkɔmɔla mfimbɔ kele nde ososɔ akambo.” (Ets. 21:30-34; 22:24-29) Lusiya akɔnyɔla lotshungɔ laki la Pɔɔlɔ la monga ose Rɔmɔ. Ɛlɔ kɛnɛ, Satana kambaka la ohetoheto wele l’atunyi aso w’ase ɛtɛmwɛlɔ dia sho ndeka pɛnyahɛnyama, ndo mbala efula sho koka mɛna dia wambɔnyɔla ntshungɔ ya lo wodja yele la so. Koko l’ɛnyɛlɔ ka Pɔɔlɔ, ekambi wa Nzambi koka nkondja wahɔ mbala efula lo ntshungɔ ya lo wodja yawashawɔ ndo vɔ nyangaka ekokelo lo ndjela ɛlɛmbɛ.

“Dimi lekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia ndjaswɛ” (Etsha 23:35–24:21)

10. Awui akɔna wa weke wakawafunde Pɔɔlɔ?

10 La Kayisariya, Pɔɔlɔ akalamema “lo luudu l’owandji Hɛrɔdɛ” dia nkonga dia wanɛ wakoofundaka ndja oma la Jɛrusalɛma. (Ets. 23:35) L’ɔkɔngɔ wa nshi tshanu, vɔ wakaye, mbuta ate ɔlɔmbɛdi a laadiko Ananiya, ɔtɛkɛtshi ɔmɔtshi wa lo sɛkɛ wakawelɛka Tɛrɛtulo ndo olui wa dikumanyi. Tɛrɛtulo akatatɛ ntombola Feliksɛ lo kɛnɛ kakandasalɛka ase Juda ondo l’oyango wa mbaandola dia mbetawɔma le nde. b Oma laasɔ, Tɛrɛtulo akatatɛ mfunda Pɔɔlɔ lo mbuta dia nde “ekɔ ɛngɔ ka kɔlɔ ndo ekɔ lo ntɔmbɔsha ase Juda tshɛ wa lo nkɛtɛ k’otondo ndo nde kele ɔnɔmbɔdi wa yaato y’ɔtɛmwɛlɔ y’ase Nazarɛtɛ. Ndo nto, nde akahembe mbidja tɛmpɛlɔ mindo, ko takawonde.” Ase Juda akina vɔ lawɔ wakɔsɔngwɛ, washikikɛ dia akambo asɔ wekɔ mɛtɛ.” (Ets. 24:5, 6, 9) Vɔ wakoofunde ɔnɛ nde ekɔ lo ntɔmbɔsha anto, ekɔ lo dianganya yaato y’ɔtɛmwɛlɔ yele waale, ndo akadje tɛmpɛlɔ mindo, awui wakawoofunde asɔ waki munga ya weke yakakoke nkonya dia nde nongola dilanya dia nyɔi.

11, 12. Ngande wakɛnya Pɔɔlɔ di’awui wakawofundaka waki kashi?

11 Ko wakasha Pɔɔlɔ ɔtɛkɛta. Nde akatatɛ lo mbuta ɔnɛ: “Dimi lekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia ndjaswɛ l’akambo asɔ.” Nde akɛnya di’awui tshɛ wakawofundaka waki kashi. Nde kombidja tɛmpɛlɔ mindo, ndo nde kɔtɔmbɔsha anto. Nde akɛnya dia nde komonga la Jɛrusalɛma ‘l’edja k’ɛnɔnyi ɛmɔtshi’ ndo nde akaye la “weshasha wa kɛtshi,” mbuta ate weshasha dikambo di’Akristo wakonge lo wola l’ɔtɛ wa ndjala ndo ɔhɛnyɔhɛnyɔ. Pɔɔlɔ akatɛtɛ lo mbuta dia la ntondo ka nde mbɔtɔ lo tɛmpɛlɔ, nde ‘akayaɛdia lo ndjela ɛlɛmbɛ’ ndo akɛnya dia nde akadjaka welo dia “monga la nkum’otema ka pudipudi la ntondo ka Nzambi ndo la ntondo k’anto.”​​—Ets. 24:10-13, 16-18.

12 Koko Pɔɔlɔ aketawɔ dia nde akakambɛka Nzambi ka watshɛnde olimu w’ekila “lo ndjela mboka ketawɔ vate yaato y’ɔtɛmwɛlɔ.” Koko, Pɔɔlɔ akatɛtɛ lo mɛnya dia nde mbetawɔka “akambo tshɛ wotami lo Ɛlɛmbɛ ndo wofundami lo Amvutshi.” Ndo oko waki wanɛ wakoofundaka, nde aki la elongamelo ɔnɛ “eolwelo k’anto w’ɛlɔlɔ ndo k’anto wa kɔlɔ kayoyala.” Oma laasɔ, Pɔɔlɔ akate lo dikambo di’anto wakoofunde ɔnɛ: “Kana anto wele lanɛ wate kɔlɔ kakawatane le mi etena kakamemala la ntondo k’ase tominadi ta laadiko t’ase Juda, onyake kɛnɛ kakamate la dui dia wolo lam’akamemala l’atei awɔ nte: ‘Lo dikambo dia eolwelo ka wanɛ wavɔ kalomboshamami la ntondo kanyu!’”​​—Ets. 24:14, 15, 20, 21.

13-15. Lande na kakokaso mbuta dia Pɔɔlɔ ekɔ ɛnyɛlɔ ka dimɛna lo kɛnɛ kendana la nsambisha ewandji wa l’andja ɔnɛ la dihonga?

13 Pɔɔlɔ akatotshikɛ ɛnyɛlɔ ka dimɛna ka ndjela naka tambɔtɔlama la ntondo k’ewandji wa l’andja ɔnɛ l’ɔtɛ w’ɔtɛmwɛlɔ aso ndo naka wambotomamatanyiyɛ awui wa kashi wele oko ɔnɛ tekɔ lo mbidja lofunge, tekɔ lo ntɔmbɔsha anto, kana ɔnɛ tekɔ ase ‘yaato y’ɔtɛmwɛlɔ yele waale.’ Pɔɔlɔ konyanga dia ntɛtɛmɔla nguvɛrnɛrɛ dia mbetawɔma le nde ndo nde kokamba la tɔtɛkɛta dia ntombola nguvɛrnɛrɛ oko wakasale Tɛrɛtulo. Pɔɔlɔ akatshikala ki ndo aki la dilɛmiɛlɔ. L’ɔkɔmi tshɛ, nde akatɛkɛta hwe hwe awui waki mɛtɛ. Pɔɔlɔ akate dia “ase Juda amɔtshi w’oma lo prɔvɛnsɛ ka Aziya” wakoofunde ɔnɛ nde ambodja tɛmpɛlɔ mindo komonga laawɔ. Ndo lo ndjela ɛlɛmbɛ, vɔ wakahombe monga lo kilombo dia nde mboka awui woofundawɔ.​​—Ets. 24:18, 19.

14 Kɛnɛ kakaleke tshɛ ele, Pɔɔlɔ kotshika ntɛkɛta awui wendana la dietawɔ diande. La dihonga tshɛ, ɔpɔstɔlɔ akɛnya dia nde aki l’elongamelo lo eolwelo ndo l’ɔtɛ wa dui sɔ mbakadje anto amɔ lofunge etena kakinde la ntondo ka tominadi ta laadiko t’ase Juda. (Ets. 23:6-10) Etena kakandayaswɛlɛka, Pɔɔlɔ akadje dikako vɔlɛ lo elongamelo ka eolwelo. Lande na? Ekɔ nɛ dia Pɔɔlɔ akasambishaka dikambo dia Yeso ndo dia eolwelo kande, dui diaki kombetawɔka atunyi ande. (Ets. 26:6-8, 22, 23) Eelo, ekɔ l’ɔtɛ wa eolwelo, ndo djekoleko kɛnɛ kendana la monga la mbetawɔ le Yeso ndo lo eolwelo kande mbaki lo kiɔkɔ y’ɔkɔhɔtanya waki lam’asa Pɔɔlɔ la wanɛ wakoofundaka.

15 L’ɛnyɛlɔ ka Pɔɔlɔ, sho koka nsambisha la dihonga ndo nkondja ekeketshelo oma lo kɛnɛ kakatɛ Yeso ambeki ande ate: “Anto tshɛ wayonyohetsha l’ɔtɛ wa lokombo lami. Koko ɔnɛ layokikɛ polo l’ekomelo mbayoshimbamɛ.” Onde sho pombaka ndjakiyanya lo dikambo dia kɛnɛ kahombaso tota? Ndooko, nɛ dia Yeso akatosha eshikikelo kɛnɛ ate: “Lam’ayowonyɔtɔla dia tonyosandja, tanyoyakiyanyake dia kɛnɛ kayonyɔtɛkɛta, koko kɛnɛ tshɛ kayowonyotɛ wonya akɔ, kanyokite, nɛ dia aha nyu mbayɔtɛkɛta, koko nyuma k’ekila.”​​—Makɔ 13:9-13.

“Feliksɛ akoke wɔma” (Etsha 24:22-27)

16, 17. a) Kakɔna kakasale Feliksɛ la kilombo ka Pɔɔlɔ? b) Lande na ondo kakoke Feliksɛ wɔma, ndo l’ɔkɔkɔ akɔna wakandatetemala mɛnana la Pɔɔlɔ?

16 Ɔsɔ komonga mbala ka ntondo ka nguvɛrnɛrɛ Feliksɛ mboka awui wendana la waetawɔ w’Akristo. Ɔkɔndɔ mbutaka ɔnɛ: “Feliksɛ akeyaka dimɛna akambo wendana la Mboka kɛnɛ [tshɛkɛta yakawakambaka layɔ dia ntɛkɛta di’Akristo wa lo ntambe ka ntondo] nde akahandjola anto ndo akate ate: ‘Lam’ayoya Lusiya kɔmanda k’asɔlayi, dimi layoyɔsa yɛdikɔ lo dikambo dianyu.’ Ko nde akatɛ owandji w’asɔlayi dia nama Pɔɔlɔ ndo mbosha yema ya lotshungɔ ndo diaha vɔ nshimba anto ande dia vɔ mbokimanyiya.”​—Ets. 24:22, 23.

17 Nshi mɔtshi l’ɔkɔngɔ wa laasɔ, Feliksɛ la wadɛnde Drusila, laki ose Juda, wakatome dui dia vɔ toya la Pɔɔlɔ ndo wakoohokamɛ “lo kɛnɛ kendana la dietawɔ diande le Kristo Yeso.” (Ets. 24:24) Koko, etena kakatɛkɛta Pɔɔlɔ “dikambo dia losembwe, dia ndjakimɛ ndo dia kilombo kayaye, Feliksɛ akoke wɔma,” ondo l’ɔtɛ wele awui asɔ wakɛndjaka nkum’otema kande onongo l’ɔtɛ w’awui wa kɔlɔ wakandasalaka lo lɔsɛnɔ lande. Ɔnkɔnɛ, nde akate dia Pɔɔlɔ mimɔ lo mbotɛ ɔnɛ: “Kakianɛ tshɔka, koko lam’ayomotana diaaso, layokelɛ nto.” Feliksɛ akelɛka Pɔɔlɔ mbala efula l’ɔkɔngɔ wa laasɔ, aha l’ɔtɛ w’ɔnɛ nde akalangaka mbeka akambo wa mɛtɛ, koko nde akalongamɛka dia Pɔɔlɔ ayowosha kɔta mishiko.​​—Ets. 24:25, 26.

18. Lande na kakatɛkɛta Pɔɔlɔ la Feliksɛ la wadɛnde dikambo dia “losembwe, dia ndjakimɛ ndo dia kilombo kayaye”?

18 Lande na kakatɛkɛta Pɔɔlɔ la Feliksɛ la wadɛnde dikambo dia “losembwe, dia ndjakimɛ ndo dia kilombo kayaye”? Tohɔ dia vɔ wakalangaka mbeya kɛnɛ kalembetshiya monga la ‘dietawɔ le Kristo Yeso.’ Pɔɔlɔ lakeyaka awui wakawasale lo nshi yakete wele oko awui wa mindo, awui wa ngala ndo waha la losembwe akɛnyaka kɛnɛ kahombama le anto tshɛ wakahombe nkoma ambeki wa Yeso. Kɛnɛ kakate Pɔɔlɔ kakɛnyaka otshikitanu lam’asa atɔndɔ wa losembwe wa Nzambi la lɔsɛnɔ lakasɛnaka Feliksɛ la wadɛnde. Kɛsɔ akahombe mbakimanyiya dia vɔ mɛna di’anto tshɛ wayoyokoya la Nzambi l’ɔtɛ wa kɛnɛ kakanyiyawɔ, katawɔ ndo kasalawɔ ndo ɔnɛ woho wayowalombosha Nzambi ndeka la fwa woho wayowohembolɛ Pɔɔlɔ kilombo. Diakɔ diele aha la taamu, Feliksɛ “akoke wɔma”!

19, 20. a) L’esambishelo, ahombaso nsala la anto wɛnama oko wekɔ lo ndjasha lo losango laso ko tetele wekɔ lo nyanga wahɔ awɔ hita wa lokaki? b) Ngande weyaso dia Feliksɛ komonga ɔngɛnyi wa Pɔɔlɔ?

19 L’esambishelo, sho mbeyaka mpomana l’anto wele oko Feliksɛ. L’etatelo vɔ koka mɛnama oko wekɔ lo ndjasha l’akambo wa mɛtɛ, ko tetele, lo mɛtɛ vɔ wekɔ lo nyanga wahɔ awɔ hita wa lokaki. Sho pombaka monga la yewo otsha le anto wa ngasɔ. Koko oko Pɔɔlɔ, sho koka mbaewoya l’ɔkɔmi tshɛ atɔndɔ wosembwe wa Nzambi. Ondo akambo wa mɛtɛ koka minanda etema awɔ. Koko, naka ambɛnama hwe dia vɔ bu l’oyango wa ntshika yoho yawɔ ya lɔsɛnɔ la kɔlɔ, sho pombaka mbatshika ko nyanga wanɛ wele la mposa k’akambo wa mɛtɛ.

20 Lo dikambo dia Feliksɛ, kɛnɛ kaki l’otema ande kakɛnama lo ɛtɛkɛta ɛnɛ: “Lam’akete ɛnɔnyi 2, Pɔrkiyo Fɛsto akahɛnɛ Feliksɛ ndo lam’ele Feliksɛ akalangaka ngɛnyangɛnya ase Juda, nde akatshike Pɔɔlɔ lo lokanu.” (Ets. 24:27) Feliksɛ komonga mɛtɛ ɔngɛnyi wa Pɔɔlɔ. Feliksɛ akeyaka dia wanɛ waki lo “Mboka” kɔtɔmbɔshaka anto ndo ɔnɛ vɔ bu atɔmbɔki. (Ets. 19:23) Nde akeyaka dia Pɔɔlɔ kɔmɔnyɔla kaanga ɔlɛmbɛ ɔtɔi w’ase Rɔmɔ. Koko, Feliksɛ aketawɔ di’ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ ntshikala lo lokanu l’oyango wa “ngɛnyangɛnya ase Juda.”

21. Kakɔna kakakomɛ Pɔɔlɔ l’ɔkɔngɔ wa Pɔrkiyo Fɛsto nkoma nguvɛrnɛrɛ ndo oma lende akandatetemala nkondja wolo?

21 Oko wadiɛnya divɛsa di’ekomelo di’Etsha tshapita 24, Pɔɔlɔ aki paka lo lokanu etena kakahɛnɛ Pɔrkiyo Fɛsto Feliksɛ oko nguvɛrnɛrɛ. Oma laasɔ mbakatatɛ etena ka Pɔɔlɔ nomboshama mbala la mbala oma le shushi nyɛ otsha le kina. Lo mɛtɛ, ɔpɔstɔlɔ waki la dihonga ɔsɔ ‘akatɔlama la ntondo ka waa nkumi ya dikanga la waa nguvɛrnɛrɛ.’ (Luka 21:12) Oko wayotodiɛna, nde akayohomba nsambisha omboledi wakaleke wa lo nshi yande. Nde akatenyanya awui asɔ tshɛ aha la mbetawɔ kande ndjɛkayɛka. Aha la taamu, nde akakondja wolo oma l’ɛtɛkɛta wa Yeso w’ɔnɛ: “Onga la dihonga!”

a Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “ Feliksɛ​—Nguvɛrnɛrɛ ka Judeya.”

b Tɛrɛtulo akasha Feliksɛ losaka lo “wɔladi w’efula” wakandadje lo wodja. Koko, kɛnɛ kele mɛtɛ ele lo tena tshɛ diakalɔmbɔlaka waa nguvɛrnɛrɛ kina tshɛ paka lo nshi yaki Feliksɛ mbakaleke wɔladi kotanema polo l’etena kakayɔtɔmbɔkwɛka anto Rɔmɔ. Dui dikina diaki komonga mɛtɛ ele woho wakandate dia ase Juda waki la “lowando l’efula” l’ɔtɛ w’etshikitanu wakasale Feliksɛ. Lo mbuta mɛtɛ, ase Juda efula wakahetshaka Feliksɛ l’ɔtɛ wakandetɛ nsɛnɔ yawɔ ololo ndo lo woho wakandasalaka akambo la djawudi tshɛ etena kakatɔmbɔkɔka anto.​—Ets. 24:2, 3.