Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

TSHAPITA 15

“Atakeketsha tshumanelo”

“Atakeketsha tshumanelo”

Emendji weteta kimanyiyaka tshumanelo dia nkeketala lo mbetawɔ

Lo ndjela Etsha 15:36–16:5

1-3. a) Onto akɔna ele otshindedi w’oyoyo waki Pɔɔlɔ, ndo ngande wakinde? b) Kakɔna kayotɛna lo tshapita nyɛ?

 ETENA kakawatatshɔka lo mboka y’ave lam’asa esomba, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akendaka ɔlɔngɔ a pami wakatasambaka lande. Lokombo lande Timɔte. Oko wakinde eke ɔlɔngɔlɔngɔ ndo la wolo w’efula, Timɔte aki ondo kodikotshaka ɛnɔnyi 20. Nna tshɛ dia lɔkɛndɔ lɔsɔ akatawanganyaka la lakawɔ. Lam’akawatatetemalaka la lɔkɛndɔ, vɔ wakatatetemalaka mangana la Lustɛra ndo l’Ikɔniyo. Kakɔna kakaakongɛka? Pɔɔlɔ aki la kanyi lo kɛnɛ kakakoke pomana lawɔ nɛ dia ɔsɔ aki lɔkɛndɔ lande la hende la misiɔnɛrɛ. Nde akeyaka dia vɔ koka monga lo waale ndo ɔnɛ wayohomana l’ekakatanu. Onde Timɔte ayoshika ntanga?

2 Pɔɔlɔ aki la wɛkamu le Timɔte, ondo ndeka ndo woho wakayaɛkɛka Timɔte lende ndaamɛ. Akambo waki weke katomba wakasha Pɔɔlɔ eshikikelo dia nde aki l’ohomba w’otshindedi wa dimɛna. Pɔɔlɔ akeyaka di’olimu waki la ntondo kawɔ wa membola ndo nkeketsha tshumanelo ayɔlɔmba di’emendji weteta ɛsɔ mbɔsa yɛdikɔ ya wolo ndo monga la kanyi yaamɛ. Kakɔna kakakoke konya Pɔɔlɔ dia monga l’ekanelo ka ngasɔ? Ondo l’ɔtɛ w’okakatanu wakatombe lam’asa Pɔɔlɔ la Barnabasɛ atete edja.

3 Lo tshapita nyɛ, tayɛna akambo efula wendana la yoho yoleki tshɛ dimɛna ya nkandola ekakatanu. Tayɛna nto lande na kakasɔnɛ Pɔɔlɔ Timɔte oko otshindendi ande ndo tayeya ɔkɛndɛ wele l’emendji w’etshimbedi ɛlɔ kɛnɛ.

“Kakianɛ tokalole totende anangɛso” (Etsha 15:36)

4. Kakɔna kakalange Pɔɔlɔ nsala lo lɔkɛndɔ lande la hende la misiɔnɛrɛ?

4 Lo tshapita y’etshi, takɛnyi woho wakakeketsha anangɛso anɛi, Pɔɔlɔ, Barnabasɛ, Judasɛ ndo Silasɛ etshumanelo ka l’Atiyɔka lo mbaewoya yɛdikɔ y’olui-walɔmbɔla lo dikambo dia wonyelo wa mpota. Kakɔna kakayosala Pɔɔlɔ oma laasɔ? Nde akalɔmbɛ Barnabasɛ dia vɔ minda lɔkɛndɔ lokina lo mbotɛ ɔnɛ: “Kakianɛ tokalole totende anangɛso wa l’esomba tshɛ wakatasambisha ɔtɛkɛta wa Jehowa dia teya woho wewɔ.” (Ets. 15:36) Pɔɔlɔ kombutaka dia vɔ ntshɔ tsho tenda wendenda Akristo w’eyoyo asɔ. Dibuku di’Etsha tosholɛka oyango wa lɔkɛndɔ la hende la misiɔnɛrɛ la Pɔɔlɔ. Ntondo, aki dia tewoyaka tshumanelo tɛdikɔ takɔshi olui-walɔmbɔla. (Ets. 16:4) Dikambo dia hende, oko wakinde omendji weteta, Pɔɔlɔ akɔshi yɛdikɔ ya takeketshaka tshumanelo lo nyuma dia dɔ monga nge lo mbetawɔ. (Rɔmɔ 1:11, 12) Ngande wokoya nshi nyɛ okongamelo w’Ɛmɛnyi wa Jehowa ɛnyɛlɔ kakatotshikɛ apɔstɔlɔ?

5. Ngande walɔmbɔla ndo wakeketsha Olui-walɔmbɔla tshumanelo?

5 Elɔ kɛnɛ, Kristo ekɔ lo nkamba la Olui-walɔmbɔla w’Ɛmɛnyi wa Jehowa dia nɔmbɔla tshumanelo diande. Lo tshimbo ya mikanda, y’ekanda oyadi wa l’Ɛtɛrnɛtɛ kana wa l’akatshi, ya nsanganya ndo ya dihomɔ dikina dia nsawola, apami wa kɔlamelo wakakitama nyuma asɔ wekɔ lo mbisha tshumanelo tshɛ dia l’andja w’otondo ɛlɔmbwɛlɔ ndo ekeketshelo. Ndo nto, Olui-walɔmbɔla salaka la wolo dia nama losambi l’oseka etshumanelo tshɛ. L’oyango ɔsɔ mbakamba Olui-walɔmbɔla l’emendji w’etshimbedi. Olui-walɔmbɔla sɔnaka nunu dia dikumanyi diele l’akoka l’andja w’otondo dia nkamba oko emendji w’etshimbedi.

6, 7. Naa ɛkɛndɛ ɛmɔtshi wele l’emendji w’etshimbedi?

6 Emendji weteta wa nshi nyɛ salaka la wolo dia mbidja ose etshumanelo tshɛ kembolawɔ yimba ndo mbokeketshaka lo nyuma. Lo ngande? Lo mbokoya Akristo wa lo ntambe ka ntondo, ɛnyɛlɔ Pɔɔlɔ lakakeketsha omendji ɔmɔtshi w’osekande ate: “Sambishaka ɔtɛkɛta; salaka dui sɔ la shamanya lo tena di’ɔlɔlɔ ndo lo tena dia paa, ngolaka, hangɔka ndo lakaka la solo dia lotutsha tshɛ ndo la diewo dia mbetsha. . . . Kamba olimu w’osambisha.”​—2 Tim. 4:2, 5.

7 Lo yoho yɔtɔnɛ l’ɛtɛkɛta ɛsɔ, omendji w’otshimbedi la wadɛnde naka nde ambotshuka sambishaka l’apandjudi lo toho t’esambishelo totshikitanyi. Oko wende osambisha wele l’ohetoheto ndo ombetsha wa manamana, waonga ande ahende asɔ mongaka la shɛngiya ya dimɛna le ase etshumanelo. (Rɔmɔ 12:11; 2 Tim. 2:15) Wanɛ wakamba olimu wa l’otshimbedi ndekaka mbeyama oma lo ngandji kawɔ ka ndjahondja. Vɔ ndjakimɔka la lolango ndo mindaka nkɛndɔ lo tanyi, l’avula ndo lo bɛtshi dia nkɛtɛ dia waale. (Flpɛ. 2:3, 4) Ndo nto, emendji w’etshimbedi keketshaka, mbetshaka ndo ndakaka tshumanelo lo tshimbo y’asawo w’oma lo Bible. Ase etshumanelo tshɛ keketshamaka oma lo lɔkɛwɔ l’emendji w’etshimbedi ndo lo mbokoya mbetawɔ kawɔ.​—Hɛb. 13:7.

“Vɔ wakokana nkɛlɛ k’efula” (Etsha 15:37-41)

8. Kakɔna kakasale Barnabasɛ lo leeta la Pɔɔlɔ?

8 Barnabasɛ aketawɔ kanyi ya Pɔɔlɔ yakandawotɛ ɔnɛ: “Totende anangɛso.” (Ets. 15:36) Vɔ akɔ ahende wakakambe dimɛna oko emendji weteta ndo waki wamboshila mbeya bɛtshi dia nkɛtɛ ndo anto wakawembolaka. (Ets. 13:2–14:28) Laasɔ, kanyi ya vɔ nkamba kaamɛ yakɛnama dia aki kanyi ya dimɛna efula. Koko okakatanu wakatombe. Etsha 15:37 mbutaka ɔnɛ: “Barnabasɛ akasale tshɛ dia ntshɔ la Joani lakelamɛka nto Makɔ.” Aha tsho kanyi mbakasha Barnabasɛ. Nde “akasale tshɛ” dia paka nde ntshɔ lo lɔkɛndɔ la misiɔnɛrɛ lɔsɔ l’owotɔ ande, mbuta ate Makɔ.

9. Lande na kakawane Pɔɔlɔ nde la Barnabasɛ?

9 Pɔɔlɔ kombetawɔ. Lande na? Ɔkɔndɔ mbutaka ɔnɛ: “Koko Pɔɔlɔ kɔmɛna dimɛna dia Makɔ ntshɔ la wɔ, lam’ele nde akataatshika lam’akiwɔ la Pamufiliya ndo nde kombatshindɛ l’olimu.” (Ets. 15:38) Makɔ akatshindɛ Pɔɔlɔ la Barnabasɛ lo lɔkɛndɔ lawɔ la ntondo la misiɔnɛrɛ, koko nde kotetemala polo l’ekomelo. (Ets. 12:25; 13:13) L’etatelo ka lɔkɛndɔ lawɔ, etena kakiwɔ weke la Pamufiliya Makɔ akatshike ɔkɛndɛ ande wa misiɔnɛrɛ ndo akakalola la Jɛrusalɛma. Bible hate lande na kakandasale dui sɔ, koko ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akɔshi yɛdikɔ ya Makɔ shɔ oko onto lahahɔ l’akambo. Ondo Pɔɔlɔ akɔshi dia Makɔ bu onto la mbɛkɛ otema lende.

10. Polo lende akakome owanu waki lam’asa Pɔɔlɔ la Barnabasɛ, ndo etombelo akɔna waki la dui sɔ?

10 Barnabasɛ akatshininala dia paka vɔ ntshɔ la Makɔ. Koko Pɔɔlɔ lo wedi ande, ate hawokoke ntshɔ la Makɔ. Etsha 15:39 mbutaka ɔnɛ: “L’ɔtɛ wa dikambo sɔ, vɔ wakokana nkɛlɛ k’efula. Ɔnkɔnɛ vɔ wakakakitɔna.” Barnabasɛ akatshu otsha lo disɛnga diakandotɔ dia Kupiro nde la Makɔ. Pɔɔlɔ kotshikitanya kanyi yande. Ɔkɔndɔ mbutaka ɔnɛ: “Pɔɔlɔ akasɔnɛ Silasɛ ko wakatshu, l’ɔkɔngɔ w’anangɛso mbokimɔ lo ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika waki Jehowa.” (Ets. 15:40) Vɔ wakete la “Suriya ndo la Kilikiya watakeketsha tshumanelo.”​—Ets. 15:41.

11. Naa waonga wayotokimanyiya diaha mombɛ onto lotosale kɔlɔ kumbɛkumbɛ?

11 Ɔkɔndɔ ɔnɛ toholaka woho weso bu kokele. Pɔɔlɔ nde la Barnabasɛ wakasɔnama oko enyimpala wa laande w’olui-walɔmbɔla. Ondo Pɔɔlɔ akayokomaka ose olui-walɔmbɔla. Koko lo diaaso sɔ, eongelo kawɔ k’anto wele bu kokele kakaleke wolo. Onde vɔ waketawɔ dia dikambo sɔ mbakonya diaha vɔ mbokana l’edja k’efula? Kaanga mbakiwɔ bu kokele, Pɔɔlɔ la Barnabasɛ waki l’okitshakitsha ndo la kanyi ya Kristo. Aha la taamu, l’ɔkɔngɔ diko vɔ wakayɔkɛnɛmɔlaka yimba y’Akristo ndo y’edimanyielo. (Ɛf. 4:1-3) L’ɔkɔngɔ diko Pɔɔlɔ nde la Makɔ wakayokamba kaamɛ l’elimu ekina wa teokrasi. a​—Kɔl. 4:10.

12. L’ɛnyɛlɔ ka Pɔɔlɔ la Barnabasɛ, waonga akɔna wahomba emendji weteta wa nshi nyɛ monga lawɔ?

12 Pɔɔlɔ nde la Barnabasɛ kombeyamaka oma lo nkɛlɛ kakawokana. Barnabasɛ akeyamaka oko pami kaki l’otema w’ɔlɔlɔ ndo la lokaho. Diakɔ diele lo dihole dia vɔ mbeelɛ lo lokombo lande Yɔsɛfu, apɔstɔlɔ wakayowɔlɛ Barnabasɛ kitshimudi ate: “Ɔna Esambelo.” (Ets. 4:36) Pɔɔlɔ nde la wɔ akeyamaka l’ɔtɛ wa ngandji ndo woho wakinde onto ɔlɔlɔ. (1 Tɛs. 2:7, 8) L’ɛnyɛlɔ ka Pɔɔlɔ la Barnabasɛ, dikumanyi tshɛ di’Akristo ɛlɔ kɛnɛ mbidja ndo emendji w’etshimbedi pombaka ndjaketembola dia nkɛnɛmɔla okitshakitsha ndo salɛ asekawɔ dikumanyi mbidja ndo leemba l’ɛkɔkɔ tshɛ akambo la ngandji.​—1 Pe. 5:2, 3.

“Wakatɛkɛtaka dimɛna lo dikambo dia Timɔte” (Etsha 16:1-3)

13, 14. a) Timɔte aakinde ndo ngande wakahomana Pɔɔlɔ lande? b) Kakɔna kakakonya Pɔɔlɔ dia mbidja yambalo le Timɔte? c) Ɔkɛndɛ akɔna wakalongola Timɔte?

13 Lɔkɛndɔ la misiɔnɛrɛ la Pɔɔlɔ, lakookonya lo prɔvɛnsɛ ka Rɔmɔ ka Ngalatiya, lɛnɛ akashile mbatema tshumanelo. Ɔkɔndɔ mbutaka dia Pɔɔlɔ “akakome la Dɛrɛbɛ ndo la Lustɛra.” Ndo ɔkɔndɔ akɔ kotshaka ɔnɛ: “Ombeki ɔmɔtshi aki lɛkɔ, lokombo lande Timɔte, ɔna aki womoto ɔmɔtshi l’ose Juda laki ombetawudi, koko papa kande aki ose Ngirika.”​—Ets. 16:1. b

14 Ondo Pɔɔlɔ akɛnana la nkumbo ka Timɔte lo lɔkɛndɔ lande la ntondo oya l’ɔnɔnyi 47 T.D. Kakianɛ, ɛnɔnyi ehende kana esato l’ɔkɔngɔ etena kamondoya mbala ka hende, yambalo yande tshɛ yambotshɔ le ɔlɔngɔlɔngɔ Timɔte. Lande na? Nɛ dia “wakatɛkɛtaka dimɛna lo dikambo dia Timɔte.” Nde konangemaka tsho oma le anango wa l’osomba ande wa lootɔ koko lokumu lande la dimɛna lakatshu polo lo tshumanelo dikina. Ɔkɔndɔ mɛnyaka di’anangɛso wa la Lustɛra ndo wa l’Ikɔniyo, lo kilɔmɛtrɛ oko 30 wakatɛkɛtaka dimɛna lo dikambo diande. (Ets. 16:2) Oko wakawalɔmbwama la nyuma k’ekila, dikumanyi wakasha Timɔte ɔkɛndɛ w’ohomba efula, mbuta ate dia monga otshindedi wa Pɔɔlɔ la Silasɛ.​—Ets. 16:3.

15, 16. Naa waonga waki la Timɔte wakakonya di’Akristo ntɛkɛta dimɛna lo dikambo diande?

15 Kakɔna kakasale dia Timɔte monga la lokumu la dimɛna ngasɔ lo nshi yande ya dikɛnda? Onde aki yimba yande, ɛnamelo kande, kana akoka ande wa lootɔ? Mbala efula anto kotɔmaka oma l’awui asɔ. Kaanga omvutshi Samuɛlɛ akasɛngiyama mbala kɛmɔtshi oma l’ɛnamelo k’onto. Koko Jehowa akawohola ɔnɛ: “Woho wɛna onto akambo ntshikitana la woho wɛna Nzambi, nɛ dia onto k’onto mɛnaka ɛnamelo ka lo washo, koko Jehowa mɛnaka l’etei k’otema.” (1 Sam. 16:7) Aha l’ɔtɛ w’akoka wa lootɔ, koko l’ɔtɛ wa waonga w’amɛna waki lande mbakakonya Akristo dia ntɛkɛta dimɛna lo dikambo dia Timɔte.

16 Ɛnɔnyi efula l’ɔkɔngɔ, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akayɔtɛkɛta dia waonga wa lo nyuma waki la Timɔte. Pɔɔlɔ akatɛkɛta di’osalosalo, dia yimba ya ndjahondja, dia ngandji ndo dia woho wakakotshaka Timɔte ɛkɛndɛ ande wa teokrasi dimɛna. (Flpɛ. 2:20-22) Timɔte akeyamaka nto lo woho wakinde la mbetawɔ “kaha ka dungi pende.”​—2 Tim. 1:5.

17. Ngande wakoka ɛlɔngɔlɔngɔ wa nshi nyɛ mbokoya ɛnyɛlɔ ka Timɔte?

17 Ɛlɔ kɛnɛ, ɛlɔngɔlɔngɔ efula mbokoyaka Timɔte lo kɛnɛmɔla waonga wangɛnyangɛnya Nzambi. Ɔnkɔnɛ, vɔ mongaka la lokumu l’ɔlɔlɔ la ntondo ka Jehowa ndo k’ekambi ande kaanga etena kekewɔ akɛnda. (Tok. 22:1; 1 Tim. 4:15) Vɔ kɛnɛmɔlaka mbetawɔ kaha ka dungi pende ndo hawɔsɛnɛ lɔsɛnɔ la dungi pende. (Os. 26:4) Diakɔ diele, ɛlɔngɔlɔngɔ efula, l’ɛnyɛlɔ ka Timɔte wekɔ lo mɛmba ɛkɛndɛ w’ohomba l’etshumanelo. Ande woho wakeketshawɔ wanɛ woka Jehowa ngandji wele suke lawɔ etena kakotshawɔ kɛnɛ kalɔmbama dia monga apandjudi wahatabatizama ndo l’etena kahombama, vɔ ndjoyakimɔ ndo ndjobatizama lee!

“Tshumanelo diakatatetemalaka nkeketala lo mbetawɔ” (Etsha 16:4, 5)

18. a) Waɛsɛ akɔna waki la Pɔɔlɔ la Timɔte oko wakiwɔ emendji weteta? b) Ngande wakatshɔkwama tshumanelo?

18 Pɔɔlɔ nde la Timɔte wakakambe kaamɛ l’edja k’ɛnɔnyi efula. Oko emendji weteta, vɔ wakakotsha ɛkɛndɛ efula lo lokombo l’olui-walɔmbɔla. Bible mbutaka ɔnɛ: “Lam’akawatetetaka l’esomba, vɔ wakatatshikɛka wanɛ waki lɛkɔ wadjango wakawahombe nkitanyiya wakatome apɔstɔlɔ la dikumanyi diaki la Jɛrusalɛma.” (Ets. 16:4) Mɛnamaka dia tshumanelo diakayele ɛlɔmbwɛlɔ k’oma le apɔstɔlɔ ndo dikumanyi diaki la Jɛrusalɛma. Etombelo waki l’okitanyiya awɔ ɔsɔ ele, “tshumanelo diakatatetemalaka nkeketala lo mbetawɔ ndo lofulo l’anto lakatadɛka lushi la lushi.”​—Ets. 16:5.

19, 20. Lande na kahomba Akristo monga l’okitanyiya otsha le ‘wanɛ walɔmbɔla’?

19 Woho akɔ waamɛ mbele, Ɛmɛnyi wa Jehowa ɛlɔ kɛnɛ tshɔkwamaka lo woho wakitanyiyawɔ la dilɛmiɛlɔ tshɛ ɛlɔmbwɛlɔ kalongolawɔ oma le ‘wanɛ walɔmbɔla.’ (Hɛb. 13:17) Lam’ele akambo wa l’andja ɔnɛ wekɔ lo tatshikitana, ekɔ ohomba efula di’Akristo ndjelaka aha la ntshimbatshimba wetshelo walongolaso oma le “ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo kɛsɔ.” (Mat. 24:45; 1 Kɔr. 7:29-31) Lo nsala ngasɔ, tayewɔ waale wa lo nyuma ndo hatotonga la vadi ya l’andja ɔnɛ.​—Jak. 1:27.

20 Lo mɛtɛ, emendji w’Akristo wa nshi nyɛ mbidja ndo ase Olui-walɔmbɔla wekɔ anto wele bu kokele l’ɛnyɛlɔ ka Pɔɔlɔ, Barnabasɛ, Makɔ ndo dikumanyi dikina diakakitama nyuma lo ntambe ka ntondo. (Rɔmɔ 5:12; Jak. 3:2) Koko lam’ele ase Olui-walɔmbɔla ndjelaka kɛnɛ kele l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo vɔ mbokoyaka ɛnyɛlɔ ka apɔstɔlɔ, vɔ wekɔ anto wakokaso mbɛkɛ otema lewɔ. (2 Tim. 1:13, 14) Etombelo wele la dui sɔ ele tshumanelo keketalaka ndo shikimalaka lo mbetawɔ.

a Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “ Makɔ aki la waɛsɛ efula wa laande.”

b Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “ Timɔte akakambe ‘dia ntɔla lokumu l’ɔlɔlɔ otsha la ntondo.’