Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

TSHAPITA 10

“Ɔtɛkɛta wa Jehowa wakatetemala mpama”

“Ɔtɛkɛta wa Jehowa wakatetemala mpama”

Petero ambotshungɔ ndo ɛhɛnyɔhɛnyɔ hashimbi dia lokumu l’ɔlɔlɔ dianganyema

Lo ndjela Etsha 12:1-25

1-4. Petero aki la ntondo k’okakatanu akɔna ndo ngande wotoyoyaoka otondonga wɛ mbaki lo dihole diande?

 LONDJO la mamba lambokɛma etena kambodihama lokuke la mbolo la wotsho l’ɔkɔngɔ wa Petero mbɔtɔ. Petero ambɔtɔlama lo lokanu ndo asɔlayi ahende w’ase Rɔmɔ wekɔ lo mbolama. Ɔsɔ mbaki etatelo ka wokikelo wa wenya efula ndo ondo nshi efula etena kakandakongaka dia mbeya yɛdikɔ yayowowɔsɛ. Ndooko ɛngɔ kekina kakandɛnaka onyake mpele dia lokanu, tokengete, mɔlɔla wakandakelekama ndo asɔlayi wakolamaka.

2 Petero akalongola losango la kɔlɔ. Nkumekanga Hɛrɔdɛ Angripa ka I akɔshi yɛdikɔ dia Petero pombaka ndjakema. a Petero ayoyɛnyama le anto l’ɔkɔngɔ wa Pasaka ndo dilanya dia nyɔi diambowɔsɛkɛ ekɔ dia ngɛnyangɛnya anto. Ɔsɔ komonga tsho dia mbootsha wɔma. Atete edja, Jakɔba laki nde lawɔ ɔpɔstɔlɔ oko Petero aki oma la ndjakema paka oma le omboledi akɔ waamɛ ɔsɔ.

3 Wakahombe mbodiaka la wedi a pindju. Kakɔna kakakanyiyaka Petero l’etei ka lokanu? Onde nde akakanyiyaka kɛnɛ kakate Yeso ɛnɔnyi engana la ntondo dia lushi lɔmɔtshi wayokeleka Petero ɛkɔdi, wayowɔtɔla lɛnɛ ahandalange ko l’ekomelo mbodiaka? (Jni. 21:18,19) Ondo Petero akakanyiyaka di’etena kakɔ kambokoka.

4 Otondonga wɛ mbaki lo dihole dia Petero, ngande wotoyoyaoka? Anto efula wotɔkɔmɔ lo mfɔnya di’elongamelo kaya bu. Ko onde ekɔ dui dimɔtshi diakoka shishɛ ambeki wa mɛtɛ wa Yeso elongamelo? Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo kɛnɛ kakasale Petero l’asekande etena kakawahomana l’ɛhɛnyɔhɛnyɔ? Nyɛsɔ tende.

“Ase etshumanelo wakalɔmbaka Nzambi wolo” (Etsha 12:1-5)

5, 6. a) Lande na ndo ngande wakalɔsha nkumekanga Hɛrɔdɛ Angripa I etshumanelo k’Akristo? b) Lande na kele nyɔi ka Jakɔba kaki tshondo y’ohemba le etshumanelo?

5 Oko wakateke lo tshapita y’etshi, woho wakakome Kɔnɛliyo laki ose Wodja nde l’ase nkumbo kande ambetawudi aki dui di’ɔngɛnɔngɛnɔ l’etshumanelo k’Akristo. Koko, ase Juda waki komonga ambetawudi waki la lonyangu lo woho wakatɛmɔlaka Akristo w’ase Juda kaamɛ l’anto waki komonga ase Juda.

6 Hɛrɔdɛ laki ose pɔlitikɛ la mayɛlɛ, akɛnyi dia ɔsɔ aki diaaso dia ngɛnyangɛnya ase Juda, ɔnkɔnɛ nde akatatɛ mpɛnyahɛnya Akristo. Aha la taamu, nde akeye di’ɔpɔstɔlɔ Jakɔba aki ma ma lo yoho ya laande la Yeso Kristo. Ɔnkɔnɛ, Hɛrɔdɛ “akadiake Jakɔba y’ɔnango Joani la lokuwa la ta.” (Ets. 12:2) Ɔsɔ mɛtɛ aki tshondo y’ohemba l’etshumanelo! Jakɔba aki l’atei w’anto asato wakɛnyi ohilwelo wa Yeso ndo ahindo akina wele apɔstɔlɔ akina kɔmɛna. (Mat. 17:1, 2; Makɔ 5:37-42) Yeso akelɛ Jakɔba ndo Joani y’ɔnango ɔnɛ: “Ana wa dikungola dia mvula” dikambo vɔ waki l’ohetoheto w’efula. (Makɔ 3:17) Ɔnkɔnɛ, etshumanelo kakashisha ɔmɛnyi waki la dihonga ndo la kɔlamelo ndo ɔpɔstɔlɔ wakalangemaka.

7, 8. Kakɔna kakasale ase etshumanelo etena kaki Petero lo lokanu?

7 Oko wakalongamɛka Angripa, nyɔi ka Jakɔba kakangɛnyangɛnya ase Juda. Kɛsɔ akokeketsha dia nyanga dia ndjaka ndo Petero. Oko wotamidiɔ l’edingɔ wa ladiko, nde akadje Petero lo lokanu. Ondo Angripa akohɔ dia nkanu komonga ahole w’amɛna dia nama apɔstɔlɔ, oko wɛnyamidiɔ lo tshapita ya 5 ya dibuku nɛ. Hɛrɔdɛ akɔshi tɛdikɔ ta wolo lo nkeleka Petero mɔlɔla ko mbodja l’atei w’alami 2, kaamɛ ndo alami akina 16 dia mbolamaka otsho la yanyi diaha Petero ndawɔ oma lo lokanu. Naka Petero ndawɔ oma lo lokanu, alami asɔ wayolongola dilanya diakawasɛkɛ Petero. Lo tena dia wolo dia ngasɔ, kakɔna kakahombe Akristo akina nsala?

8 Ase etshumanelo wakeye kɛnɛ kakawahombe nsala. Sho mbadiaka l’Etsha 12:5 ɔnɛ: “Ɔnkɔnɛ Petero akatshikala lo lokanu, koko ase etshumanelo wakalɔmbaka Nzambi wolo lo dikambo diande.” Eelo, alɔmbɛlɔ awɔ lo dikambo di’ɔnangɛwɔ la ngandji ɔsɔ waki wa l’etete ndo wa l’otema ɔtɔi. Nyɔi ka Jakɔba kombashishɛ elongamelo ndo kombakonya dia vɔ mɛna diele oko dɔmbɛlɔ bu ohomba efula. Jehowa mbɔsaka alɔmbɛlɔ la nɛmɔ efula. Naka alɔmbɛlɔ akɔ mbɔtɔnɛka la lolango lande, kete nde ayowakadimola. (Hɛb. 13:18, 19; Jak. 5:16) Ɔsɔ ekɔ wetshelo w’ohomba efula le Akristo wa nshi nyɛ.

9. Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma l’ɛnyɛlɔ kakatotshikɛ Akristo wa lo nshi ya Petero lo kɛnɛ kendana la dɔmbɛlɔ?

9 Onde wɛ mbeyaka asekayɛ ambetawudi wadiɛnɛ l’ehemba? Mbeyaka monga ko amɔtshi wekɔ lo mbikikɛ ɛhɛnyɔhɛnyɔ, oshimbelo w’olimu aso oma le lɛɛta kana l’ɔtɛ wa mpokoso y’oma lo diangɔ diakatongama. Lande na kahayawadje l’alɔmbɛlɔ ayɛ w’oma k’ɛse otema? Ondo akina nto wekɔ lo diɛnɛ l’ekatanu wahaleke mbeyama le anto, ɛnyɛlɔ oko ekakatanu wa lo nkumbo, ɔkɔmwɛlɔ kana ekakatanu wendana la mbetawɔ kawɔ. Naka wɛ takanyi yimba la ntondo ka nsala dɔmbɛlɔ, kete wɛ koka mbɔhɔ nkombo y’anto amɔtshi shikaa wakokayɛ nshila etena kasawolayɛ la Jehowa ‘Ɔnɛ latokaka dɔmbɛlɔ.’ (Os. 65:2) Laadiko dia laasɔ, wɛ lawɔ ekɔ l’ohomba di’ananyɔ l’akadiyɛyɛ nsala woho akɔ waamɛ lo dikambo diayɛ, djekoleko lo tena di’ekakatanu.

Tɔlɔmbake lo dikambo di’anangɛso wele lo nkanu dia vɔ ntetemala nama mbetawɔ kawɔ

“Ondjele” (Etsha 12:6-11)

10, 11. Lembetshiya woho wakatshungola ondjelo wa Jehowa Petero oma lo lokanu.

10 Onde Petero akakiyanaka lo kɛnɛ kendana la waale waki la ntondo kande? Hatokoke mbuta l’eshikikelo ɔnɛ eelo, koko l’otsho w’ekomelo wakinde lo lokanu, nde akalale l’atei w’alami ahende. Pami kaki la mbetawɔ kɛsɔ aki l’eshikikelo dia oyadi kɛnɛ tshɛ kayotomba, Jehowa ayowokokɛ. (Rɔmɔ 14:7, 8) Lo weho akɔ tshɛ, Petero kombeya la ntondo awui amɔtshi wa diambo wakahombe salema lo dikambo diande. La shashimoya, osase wa wolo wakahɛtɛ lo luudu la lokanu. Ondjelo akemala ndo ondo alami kombɛɛna ndo aha la ntshimbatshimba, nde akemola Petero. Ndo mɔlɔla wakawokeleka l’anya wakɛnamaka wolo efula ɔsɔ, wakakelekɔ vɔamɛ!

“Wakakome la soko diaki la lokuke la mbolo diakatɔlaka otsha l’osomba, ko lokuke lakadihɔ lɔamɛ.”​—Etsha 12:10

11 Ondjelo akatɛ Petero dia nsala awui wayela anɛ: “Emɔ esadi! . . . Lɔta ahɔndɔ la sabata. . . . Lɔta dihɔndɔ diayɛ dia laadiko.” Aha la ntshimbatshimba, Petero akasale paka kɛnɛ kakawotɛ ondjelo. L’ekomelo, ondjelo akawotɛ ate: “Ondjele,” ko Petero akoyele. Vɔ wakatombe oma lo luudu la lokanu, wakakɛndakɛnda polo ndekana todjamu takemala l’andja ndo wakatshu aha la mbidja londjo polo lo soko dia woke dia mbolo. Ngande wayowokoka ndekana lokuke lɔsɔ? Naka kɛsɔ mbakayambolaka Petero, kete esadi eto nde akakondja okadimwelo. Etena kakawasukana suke la lokuke lakɔ, “lokuke lakadihɔ lɔamɛ.” Oshimu kele edja, Petero la ondjelo wakatombe lo shinga, ko oma laasɔ, ondjelo akashishɔ. Ondjelo akotshike lo shinga ndo Petero akayoshihodiaka dia ekɔ dui dia mɛtɛ kambookomɛ. Ɔsɔ komonga dɔ. Nde mɛtɛ akatshungɔ!​​—Ets. 12:7-11.

12. Lande na kele kana yimba lo woho wakatshungola Jehowa Petero koka tokeketsha?

12 Onde ɔsɔ bu dui di’ekeketshelo dia nkana la diɔ yimba lo wolo waha l’elelo wele la Jehowa dia ntshungola ekambi ande? Petero akandama oma le nkumekanga kakasukamɛ oma le lowandji la pɔlitikɛ lakaleke tshɛ. Koko, nde akatombe oma lo lokanu aha l’okakatanu! Lo mɛtɛ, Jehowa aha ekambi ande tshɛ mbasalɛnde ahindo wa ngasɔ. Nde kosalɛ Jakɔba dikambo sɔ ndo Nde kondjosalɛ Petero ngasɔ etena kakayokotshama ɛtɛkɛta wa Yeso lo dikambo di’ɔpɔstɔlɔ ɔsɔ. Ɛlɔ kɛnɛ, Akristo hawolongamɛ dia ntshungɔ lo dihindo. Koko, sho tetemalaka mbohɔ dia Jehowa atatshikitana. (Mal. 3:6) Ndo kem’edja, nde ayanga nkamba l’Ɔnande dia ntshungola miliyɔ y’anto waheyama mbadia oma lo lokanu loleki tshɛ, mbuta ate nyɔi. (Jni. 5:28, 29) Alaka wa ngasɔ koka tokeketsha efula etena kahomanaso l’ehemba ɛlɔ kɛnɛ.

“Vɔ wakawɛnyi ndo wakaambe efula” (Etsha 12:12-17)

13-15. a) Kakɔna kakasale ase etshumanelo wakasangana laka Mariya lam’akakome Petero? b) Kakɔna kakayoleka dibuku di’Etsha ntɛkɛta, ko kakɔna kakatetemala Petero salɛ anango l’akadiyɛnde wa lo nyuma?

13 Petero akemala lo shinga lo wodjima, engenga dia mbeya lɛnɛ akandahombe ntshɔ. Oma laasɔ, nde akayeya lɛnɛ akandahombe ntshɔ. Mariya, Okristo ɔmɔtshi a womoto akadjasɛka nsuke la lawɔ. Mɛnamaka dia nde aki wadi aki odo ndo nde aki la luudu la woke lakakokaka etshumanelo k’otondo nsangana. Nde mbaki nyango Joani Makɔ, ɔnɛ latɛkɛtama lanɛ mbala ka ntondo l’Etsha ndo nde mbakayongaka oko ɔna le Petero. (1 Pe. 5:13) L’otsho ɔsɔ, ase etshumanelo efula waki lo luudu laki Mariya walɔmba l’otema ɔtɔi kaanga mbaki ko wonya ambeta. Aha la taamu, vɔ wakalɔmbaka dia Petero tshungɔ, koko vɔ kombeya woho wayokadimola Jehowa!

14 Petero akakɔkɔla lo lokuke la la soko dia lokombo. Ose olimu ɔmɔtshi wa womoto akaye la soko, lokombo lande Roda, ɔsɔ ekɔ lokombo leyama efula la lo Grɛkɛ lalembetshiya “Rose.” Lam’akandoke dui diaki Petero, nde kokoka mbetawɔ. Lo dihole dia nde dihola lokuke, l’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ womoto ɔsɔ akatshike Petero emadi lo shinga, nde akalawɔ l’etei dia totɛ ase etshumanelo dia Petero ekɔ la soko. Vɔ wakate dia nde ambodjɔ dadi, koko nde akatetemala mbatɛ la kiɔkɔmɛ tshɛ. Nde akatetemala mbashikikɛ dia kɛnɛ katande kekɔ mɛtɛ. Lam’ele amɔtshi wakɔshi dia ondo kɛnɛ katande kekɔ mɛtɛ, wakafɔnya dia ondo ɔsɔ aki ondjelo kamboya lo dihole dia Petero. (Ets. 12:12-15) L’etena kɛsɔ tshɛ, Petero akatetemala nkɔkɔla la soko, polo etena kakawayoyaka ndjodihola lokuke.

15 Lam’akawakome la soko, “vɔ wakawɛnyi ndo wakaambe efula”! (Ets. 12:16) Petero akawatɛ dia nkitshakitsha londjo lakawadjaka l’ɔtɛ w’ɔngɛnɔngɛnɔ dia nde mbakɔndɔlɛ kɛnɛ kaketshi. Ndo nde akawatɛ dia vɔ mpɛmɔla ombeki Jakɔba l’anangɛso akina ko nde akanya demba la ntondo k’asɔlayi wa Hɛrɔdɛ ndjootana lawɔ. Petero akatshu totetemala olimu ande la kɔlamelo lo dihole dikina diaki wɔladi. Laadiko dia kanyi yakandasha lo woho wa nkandola dikambo dia wonyelo wa mpota, diɔtɛkɛtami l’Etsha 15, ɔkɔndɔ hatɛkɛta nto dia Petero. Dibuku di’Etsha diakayoleka ntɛkɛta dikambo di’olimu ndo dia nkɛndɔ y’ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ. Koko, tekɔ l’eshikikelo dia Petero akakeketsha mbetawɔ k’anango l’akadiyɛnde lo dihole tshɛ diakandatshu. Etena kakandaangana l’ambeki wakasangana laka Mariya, aha la taamu vɔ waki l’ɔngɛnɔngɛnɔ.

16. Lande na kakokaso monga l’eshikikelo dia lo nshi yayaye tayonga la waaso efula wa ngɛnangɛna?

16 Mbala efula, Jehowa mbishaka ekambi ande oleki ndo kɛnɛ kalongamɛwɔ, dui sɔ ndekaka mbasha ɔngɛnɔngɛnɔ. Ngasɔ mbakayaoke anangɛso l’akadiyɛso lo dikambo dia Petero l’otsho ɔsɔ. Ngasɔ mbayaokaso ndo sho etena katɔtshɔkɔla Jehowa. (Tok. 10:22) Lo nshi yayaye, tayɛna okotshamelo w’alaka tshɛ wa Jehowa l’andja w’otondo. Akambo wa diambo wayotɛna wayoleka la fwa kɛnɛ kakokaso nkanyiya ɛlɔ kɛnɛ. Ɔnkɔnɛ, l’edja tshɛ kayototshikalaka la kɔlamelo, sho koka monga l’eshikikelo dia tena di’ɔngɛnɔngɛnɔ diekɔ lo tokongɛ.

“Ondjelo wa Jehowa akɔɔkɔmɔla” (Etsha 12:18-25)

17, 18. Kakɔna kakakonya di’anto tɛtɛmɔla Hɛrɔdɛ?

17 Woho wakatombe Petero oma lo lokanu akambiya Hɛrɔdɛ ndo nde kɔngɛnangɛna dui sɔ. Aha la ntshimbatshimba, Hɛrɔdɛ akadjanga dia vɔ nyanga Petero ndo nde akalombosha alami wakalamaka Petero. Nde akate dia vɔ “mbasha dilanya” ondo dilanya dia nyɔi. (Ets. 12:19) Hɛrɔdɛ Angripa kombokanaka kandji ndo kɛtshi. Onde pami k’esehe kɛsɔ akalongola dilanya?

18 Ondo Angripa aki la nsɔnyi l’ɔtɛ wakinde kondjaka Petero, koko esadi eto, nde akatane yoho ya nyomonga la lotamanya. Dui diendana l’atomami lo wodja okina akakonya di’atunyi ande amɔtshi nyanga wɔladi ndo nde akalomɔlomɔ dia mbisha sawo la ntondo k’ampokami efula. Luka kɔndɔlaka dia etena kakandayalɔngɔsɔlaka “Hɛrɔdɛ akalɔtɛ ahɔndɔ wa lowandji.” Josèphe, ombeyi w’ɛkɔndɔ w’ose Juda akafunde dia dihɔndɔ dia Hɛrɔdɛ diakasalema la mfɛsa, laasɔ etena kakakɔmamaka yanyi le nde, nde akahɛtahɛtaka la lotombo. Ose pɔlitikɛ l’otako ɔsɔ akasha sawo. Olui w’anto wakɔtɛtɛmɔla lo mbuta la dui dia wolo ɔnɛ: “Ɔsɔ ekɔ dui dia nzambi, koko aha dui di’onto!”​—Ets. 12:20-22.

19, 20. a) Lande na kakasha Jehowa Hɛrɔdɛ dilanya? b) Ekeketshelo kakɔna kakokaso nkondja oma lo woho wakavu Hɛrɔdɛ Angripa la shashimoya?

19 Nzambi mbahomba nongola lotombo la ngasɔ ndo nde akendaka dui sɔ. Hɛrɔdɛ akakoke mbewɔ mpokoso. Nde otokoka mpangwɛ olui w’anto ɔsɔ kana mbashimba. Koko lo dihole dia nsala ngasɔ, nde akakome ɛnyɛlɔ kasɛna ka yokedi yata ɔnɛ: “Otako katetaka la ntondo ka elanyelo.” (Tok. 16:18) “Mbala kakɔ ɔtɔi, ondjelo wa Jehowa akɔɔkɔmɔla” ndo pami k’otako kɛsɔ akavu nyɔi ka nsɔnyi efula. ‘Nkuso yakɔtɔ Hɛrɔdɛ lo demba ko nde akavu.’ (Ets. 12:23) Josèphe mbutaka nto dia Angripa akakɔmama mbala kakɔ ɔtɔi ndo ɔnɛ nkumekanga akeye dia nde ayanga mvɔ l’ɔtɛ wakandetawɔ lotombo l’oma le anto. Josèphe akafunde dia Angripa akasale nshi tshanu la ntondo ka nde ndjokitshiya lomu. b

20 Tena efula, anto wa kɔlɔ salaka akambo wa kɔlɔ aha la nongola dilanya. Dikambo sɔ hakoke tambiya nɛ dia “andja w’otondo wekɔ lo nɔmbɔma oma le kanga kɔlɔ.” (1 Jni. 5:19) Koko tena dimɔtshi, ekambi wa Nzambi wa kɔlamelo koka ntshimba wɔɔngɔ lo woho wɛnama di’oko anto wa kɔlɔ hawolongola dilanya. Diakɔ diele, ɔkɔndɔ wa nganɛ wekɔ tshondo y’ekeketshelo le so. Ekɔ oko tekɔ lo mɛna Jehowa eekɛ lonya ndo ohola ekambi ande tshɛ dia nde nangaka losembwe. (Os. 33:5) Kotamba kolembɔ, losembwe lande layokotshama.

21. Naa wetshelo wa ntondo watanema l’Etsha tshapita 12, ndo lande na katokeketsha dui sɔ ɛlɔ kɛnɛ?

21 Ɔkɔndɔ ɔnɛ komɛka la wetshelo wakeketsha w’ɔnɛ: “Ɔtɛkɛta wa Jehowa wakatetemala mpama ndo pandjɔnɛ.” (Ets. 12:24) Alapɔlɔ wa woho wakatahamaka olimu w’esambishelo ɔsɔ toholaka woho watshɔkɔla Jehowa olimu akɔ ɛlɔ kɛnɛ. Etsha tshapita 12 hatɛkɛta tsho dia nyɔi k’ɔpɔstɔlɔ ɔmɔtshi ndo woho wakatshungɔ ɔpɔstɔlɔ okina. Koko yɔ ndeka ntɛkɛta dikambo dia Jehowa ndo woho wakandafukutanya kɛnɛ kakalange Satana nsala dia ndanya etshumanelo k’Akristo ndo nkitshakitsha ohetoheto w’anto l’esambishelo. Kɛnɛ tshɛ kakakongɛ Satana kakɔtɔ l’ashi ndo ngasɔ mbayonga kɛnɛ tshɛ kakongɛnde. (Isa. 54:17) Lo wedi okina, anto tshɛ weta lo wedi wa Jehowa la Yeso Kristo wekɔ lo mbisha lonya l’olimu wahakitaki tatala pondjo. Shi ɔsɔ ekɔ dui diakeketsha? Ande diɛsɛ diele la so ɛlɔ kɛnɛ dia nsambisha “ɔtɛkɛta wa Jehowa” lee!

a Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “ Nkumekanga Hɛrɔdɛ Angripa I.”

b Ofundji ɔmɔtshi wele dɔkɔtɛlɛ akalembetshiya dia woho wakɔndɔla Josèphe ndo Luka hemɔ kɛsɔ mɛnyaka dia aki woho ɔmɔtshi wa hemɔ ka l’ɛsɔhi kakoka ndjaka onto koye oma lo virisɛ yelamɛ nématodes. Onto latata hemɔ kɛsɔ koka tena dimɔtshi towɔ nkuso, kana nkuso ntomba oma lo demba diande wonya watandavu. Dibuku dimɔtshi mbutaka ɔnɛ: “Woho watɛkɛta Luka laki dɔkɔtɛlɛ dia hemɔ kɛsɔ, mɛnyaka nyɔi ka kɔlɔ efula kakavu [Hɛrɔdɛ].”