Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

TSHAPITA 9

“Nzambi keema la shɔnɔdi”

“Nzambi keema la shɔnɔdi”

Akristo wambotatɛ nsambisha ase Wedja waki kominyama mpota

Lo ndjela Etsha 10:1–11:30

1-3. Ɛnɛlɔ kakɔna kakɛnyi Petero ndo lande na keso l’ohomba wa mbeya kitshimudi yatɔ?

 TEKƆ l’ɔnɔnyi 36 T.D. Yanyi ya l’eleko k’ɔlɔ akatshi yekɔ lo kɔmama Petero etena kalɔmbande lo tshoto ya luudu lele suke la ndjale l’osomba wa Jɔpa wele lo dibongo. Aya nshi kambe yadjasɛ Petero lo luudu lɔsɔ. Woho wakandetawɔ mbidjasɛ lo luudu lɔsɔ mɛnyaka dia nde komonga la tokanyi ta kananɛ kɔlɔ. Simɔna, kanga luudu lɔsɔ aki ɔnɔngɔsɔdi wa dikoho dia nyama, laasɔ ase Juda efula wakatonaka mbidjasɛ lakande.  a Koko kaanga mbakidiɔ ngasɔ, Petero aki suke la nkondja wetshelo w’ohomba efula wendana la woho wele Jehowa bu la shɔnɔdi.

2 Etena kakalɔmbaka Petero, nde akandama la nende. Kɛnɛ kakandɛnyi l’ɛnɛlɔ kakakoke nyangiya ose Juda tshɛ. Nde akɛnyi ɛngɔ kɛmɔtshi oma l’olongo kele oko dɔnga dioludi la nyama yele mindo lo ndjela Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ. Lam’akawatɛ Petero dia ndjidiaka ndo ndjilɛ, nde akakadimola ate: “Ndooko lushi lakamale ɛngɔ kambodjama mindo ndo kele bu pudipudi.” Ko wakawotɛ mbala shato y’etondo ɔnɛ: “Tshika mbelɛ diangɔ diele Nzambi ambodiɛdia ɔnɛ diangɔ dia mindo.” (Ets. 10:14-16) Petero akɔtɔ l’okandokando l’ɔtɛ w’ɛnɛlɔ kakɔ, koko kombeta edja, nde akeye kitshimudi y’ɛnɛlɔ kakɔ.

3 Kakɔna kakalembetshiyaka ɛnɛlɔ ka Petero kɛsɔ? Ekɔ ohomba mbeya elembetshielo atɔ, nɛ dia ɛnɛlɔ kakɔ kaki la dui dia mɛtɛ di’ohomba efula diendana la woho wɔsa Jehowa anto. Oko weso Akristo wa mɛtɛ, hatokoke nsambisha akambo wa mɛtɛ wendana la Diolelo dia Nzambi naka hatɔshi anto woho wawaɔsa Nzambi. Dia nshihodia kitshimudi y’ɛnɛlɔ ka Petero, tɔsɛdingole awui amɔtshi wa diambo waketaka.

Nde “akasalaka alɔmbɛlɔ w’ɔsɛngɔsɛngɔ le Nzambi la etete” (Etsha 10:1-8)

4, 5. Kɔnɛliyo aakinde ndo kakɔna kakatombe etena kakandalɔmbaka?

4 Petero kombeya dia lushi ɔtɔi la ntondo ka nde mɛna ɛnɛlɔ kande, l’osomba wa Kayisariya waki lo kilɔmɛtrɛ oko 50 lo nɔrdɛ, pami kɛmɔtshi kakawelɛka Kɔnɛliyo akɛnyi nde lawɔ ɛnɛlɔ k’oma le Nzambi. Kɔnɛliyo laki owandji w’asɔlayi w’ase Rɔmɔ ɔsɔ, aki “onto lakayashaka le Nzambi.” b Ndo nde aki owandji wa nkumbo wakashaka ɛnyɛlɔ ka dimɛna ndo “nde l’ase luudu lande tshɛ wakokaka Nzambi wɔma.” Kɔnɛliyo komonga ose Juda, koko nde aki ose wodja laki kominyama mpota. Nde akokaka ase Juda waki lo dihombo kɛtshi ndo akaakimanyiyaka la diangɔ dia l’emunyi. Pami k’otema ɔlɔlɔ kɛsɔ “akasalaka alɔmbɛlɔ w’ɔsɛngɔsɛngɔ le Nzambi la etete.”​—Ets. 10:2.

5 Oya l’eshidi 3 wa dikɔlɔ, etena kakalɔmbaka Kɔnɛliyo, nde akɛnyi l’ɛnɛlɔ ondjelo awotɛ ɔnɛ: “Nzambi amboka alɔmbɛlɔ ayɛ ndo nde ambohɔ weshasha wa kɛtshi washayɛ anto.” (Ets. 10:4) Oko wakawotɛ ondjelo, Kɔnɛliyo akatome anto dia toyanga ɔpɔstɔlɔ Petero. Pami kaki kominyama mpota kɛsɔ, aki suke la ntakola nna di’ohomba diakinde atatakolaka. Nde aki suke la nongola losango la panda.

6, 7. a) Kɔndɔla dui di’ɛnya dia Nzambi kadimolaka alɔmbɛlɔ w’anto w’etema ɛlɔlɔ walanga mbeya akambo wa mɛtɛ wendana la nde. b) Kakɔna kakokaso mbuta lo tshena pe lo dikambo dia bɛnyɛlɔ dia ngasɔ?

6 Onde Nzambi kadimolaka alɔmbɛlɔ w’anto w’etema ɛlɔlɔ walanga mbeya akambo wa mɛtɛ wendana la nde? Tende dui dimɔtshi diakete. Womoto ɔmɔtshi la lo wodja w’Albanie, aketawɔ mbɔsa Tshoto y’Etangelo yakatɛkɛtaka dia wodielo w’ana. c Nde akatɛ Ɔmɛnyi wa Jehowa wakaye la soko diande ate: “Wɛ ayamba efula dia dimi kotɛ dia laki oma la nɔmba Nzambi dia nde kimanyiyami dia mbodia ana ami wa wamato. Ekɔ Nzambi mbakakotomi! Wɛ ambombisha mɛtɛ paka kɛnɛ kaki lami ohomba!” Womoto ɔsɔ nde l’ana ande wa wamato wakatatɛ mbeka Bible ndo l’ɔkɔngɔ diko, omɛnde nde lawɔ akayekaka Bible.

7 Onde tekɔ paka l’ɛnyɛlɔ kɛsɔ keto? Ndooko! Ɛmɛnyi wa Jehowa pomanaka la bɛnyɛlɔ dia ngasɔ mbala la mbala l’andja wotondo diakɔ diele ɔsɔ bu oko ahoma. Ko akokaso mbuta lo tshena pe? Dui dia ntondo ele, Jehowa kadimolaka alɔmbɛlɔ w’anto w’etema ɛlɔlɔ woyanga. (1 Ku. 8:41-43; Os. 65:2) Dui dia hende ele, tekɔ l’osukɔ w’andjelo, etena keso l’esambishelo.​—Ɛny. 14:6, 7.

‘Petero aki l’okandokando’ (Etsha 10:9-23a)

8, 9. Kakɔna kakewoya Nzambi Petero lo tshimbo ya nyuma kande k’ekila ndo kakɔna kakandasale?

8 Etena kaki Petero eke paka lo tshoto ya lo luudu la ladiko ndo kakinde ‘l’okandokando’ dia mbeya kitshimudi y’ɛnɛlɔ kande, anto wakatome Kɔnɛliyo wakakome la soko dia luudu lande. (Ets. 10:17) Onde Petero lakate mbala shato y’etondo dia nde hatɔlɛ diangɔ dia mindo lo ndjela Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ, ayetawɔ ntshɔ l’apami asɔ ndo mbɔtɔ lo luudu l’ose Wodja? Lo yoho mɔtshi, nyuma k’ekila kakawewoya lolango la Nzambi lo dikambo sɔ. Wakatɛ Petero ɔnɛ: “Eenda, apami 3 wekɔ lo koyanga. Ɔnkɔnɛ emala, holɔ otsha le wɔ aha la mbidja taamu, nɛ dia dimi mbaatomi.” (Ets. 10:19, 20) Aha la taamu, ɛnɛlɔ ka nyama ya mindo kakalɔngɔsɔla Petero dia nkitanyiya ɛlɔmbwɛlɔ kakinde suke la nongola lo tshimbo ya nyuma k’ekila.

9 Lam’akandeye dia Nzambi mbakatɛ Kɔnɛliyo dia ntoma anto ndjooyanga, Petero akɔtshiya akɛndji waki ase Wedja asɔ lo luudu ndo “akawasha mpango.” (Ets. 10:23a) Ɔpɔstɔlɔ waki l’okitanyiya ɔsɔ akashile ndjaɔtɔnganyiya la yoho y’oyoyo yendana l’okotshamelo wa sangwelo dia Nzambi.

10. Ngande walɔmbɔla Jehowa ekambi ande, ndo ambola akɔna wakokaso ndjambola?

10 Polo ɛlɔ Jehowa ekɔ lo talɔmbɔla ekambi ande yema yema. (Tok. 4:18) Lo tshimbo ya nyuma kande k’ekila, nde ekɔ lo nɔmbɔla “ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo kɛsɔ.” (Mat. 24:45) Mbala efula, sho mbeyaka nongola elembetshielo w’eyoyo lo kɛnɛ kendana la eokelo k’Ɔtɛkɛta wa Nzambi kana etshikitanu wendana la yoho yasalaso akambo. Sho pombaka ndjambola ɔnɛ: ‘Kakɔna kasalami etena kasalema etshikitanu ɛsɔ? Onde dimi kitanyiyaka ɛlɔmbwɛlɔ k’oma le nyuma k’ekila ka Nzambi l’akambo asɔ?’

Petero “akawadjangɛ dia vɔ batizama” (Etsha 10:23b-48)

11, 12. Kakɔna kakasale Petero lam’akandakome la Kayisariya, ndo wetshelo akɔna wakandakondja?

11 L’ɔkɔngɔ wa nde mɛna ɛnɛlɔ, lushi lakayele, Petero l’anto divwa, mbuta ate akɛndji asato wakatome Kɔnɛliyo ndo “anangɛso 6 [w’ase Juda]” wakatshu oma la Jɔpa otsha la Kayisariya. (Ets. 11:12) Etena kakandakongaka Petero, Kɔnɛliyo akasanganya “ewotɔ ande kaamɛ l’angɛnyi ande wa ma ma”​—wele ondo vɔ tshɛ waki ase Wedja. (Ets. 10:24) Lam’akandakome la Kayisariya, Petero akasale dui dimɔtshi diele nde kɔfɔnyaka dia nde ayodisala lushi lɔmɔtshi: Nde akɔtɔ lo luudu l’onto ɔmɔtshi laki atanyama mpota! Petero akalembetshiya ɔnɛ: “Nyu mbeyaka dimɛna dia keema ɔlɔlɔ dia ose Juda nsangana kana monga kaamɛ la dioho di’anto dikina, koko Nzambi akamɛnya diaha mbelɛ ndooko onto ɔnɛ mindo kana bu pudipudi.” (Ets. 10:28) Petero akashihodia di’ɛnɛlɔ kakandɛnyi kaki l’oyango wa mbowetsha dui di’ohomba diakendanaka aha tsho la weho ɛmɔtshi wa diangɔ diakahombaka ndɛma. Takandahombe “mbelɛ ndooko onto ɔnɛ mindo [kaanga ose Wodja].”

“Kɔnɛliyo akaakongaka ndo nde akasanganya ewotɔ ande kaamɛ la angɛnyi ande wa ma ma.”​—Etsha 10:24

12 Anto tshɛ waki suke dia mpokamɛ Petero. Kɔnɛliyo akate ate: “Sho tshɛ tekɔ la ntondo ka Nzambi dia mpokamɛ akambo tshɛ wambokodjangɛ Jehowa dia mbuta.” (Ets. 10:33) Ngande wayoyaoka naka onto lalanga mpokamɛ akambo wa mɛtɛ kotɛ ngasɔ! Petero akatatɛ lo mbuta dui di’ohomba nɛ ate: “Lo mɛtɛ, dimi lamboshihodia dia Nzambi keema la shɔnɔdi, koko lo wedja tshɛ, onto lawoka wɔma ndo lasala akambo w’ɛlɔlɔ mbetawɔmaka le nde.” (Ets. 10:34, 35) Petero akakondja wetshelo w’ɔnɛ oyadi lokoho la demba, wodja kana dui dikina hakoke nshikikɛ woho wɔsa Nzambi anto. Oma laasɔ, Petero akatatɛ nsambisha awui wendana l’esambishelo ka Yeso, nyɔi ndo eolwelo kande.

13, 14. a) Kakɔna kɛnya woho wakakome Kɔnɛliyo ndo ase Wedja akina ambetawudi lo 36 T.D.? b) Lande na kahatahombe nombosha anto lo ndjela ɛnamelo kawɔ?

13 Dui dimɔtshi diaki diatasalemaka diakasalema l’etena kɛsɔ: “Etena kakatɛkɛtaka Petero,” nyuma k’ekila kakashama le “ase wedja.” (Ets. 10:44, 45) Ɔsɔ mbele mbala ɔtɔi katɛkɛta Afundelo dia nyuma k’ekila mbishama le anto ntondo ka batisimu. Etena kakandashihodia dia ɔsɔ aki djembetelo yɛnya dia Nzambi ambowaetawɔ, Petero “akadjanga dia [olui w’ase wedja asɔ] batizama.” (Ets. 10:48) Woho wakakome ase Wedja ambetawudi lo 36 T.D., akɛnya dia diɛsɛ dia laande diaki la ase Juda diakakomɛ l’etena kɛsɔ. (Dan. 9:24-27) Lo diaaso sɔ, Petero akakambe la ‘nsapi ka sato ndo k’ekomelo ka Diolelo.’ (Mat. 16:19) Nsapi kɛsɔ kakasha ase Wedja waki kominyama mpota asɔ diaaso dia vɔ nkoma Akristo w’akitami.

14 Oko weso apandjudi wa Diolelo, sho mbeyaka dia “Nzambi keema la shɔnɔdi.” (Rɔmɔ 2:11) Nde nangaka dia “weho w’anto tshɛ shimbamɛ.” (1 Tim. 2:4) Ɔnkɔnɛ, hatohombe pondjo nombosha anto lo ndjela ɛnamelo kawɔ. Olimu aso ekɔ wa nsambisha dimɛna dimɛna akambo wendana la Diolelo dia Nzambi ndo kɛsɔ mendanaka la nsambisha weho w’anto tshɛ, oyadi lokoho lawɔ la demba, wodja, ɛnamelo kana ɔtɛmwɛlɔ akɔna wewɔ.

“Wakatshike mbidja taamu ndo wakatombola Nzambi” (Etsha 11:1-18)

15, 16. Lande na kakɔnyɔla Akristo amɔtshi w’ase Juda Petero ndo ngande wakalembetshiya Petero kɛnɛ kakandasale?

15 Aha la taamu, Petero akalomɔlomɔ dia ntshɔ la Jɛrusalɛma dia tɔkɔndɔla kɛnɛ kakandɛnyi. Losango l’ɔnɛ ase Wedja waki kominyama mpota “wakalongola ɔtɛkɛta wa Nzambi” lakakome la ntondo ka ndo Petero nkoma. Ekɔ ngasɔ nɛ dia yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa nde nkoma, “wanɛ wakasukɛka wonyelo wa mpota wakatatɛ mbɔɔnyɔla.” Vɔ wakatshimbe wɔɔngɔ lo woho wele Petero akatshu “lo luudu l’anto waki kominya mpota ndo akale kaamɛ la wɔ.” (Ets. 11:1-3) Vɔ kondjakiyanya dia mbeya kana ase Wedja wakakoke nkoma ambeki wa Kristo. Koko ambeki w’ase Juda wakɛnyaka di’ase Wedja asɔ wakahombe ndjela Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ, mbuta ate minya mpota di’ɔtɛmwɛlɔ awɔ mbetawɔma le Jehowa. Mbokɛmaka hwe di’ambeki amɔtshi w’ase Juda waki l’okakatanu dia mbetawɔ di’Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ wambeta loowe.

16 Ngande wakalembetshiya Petero kɛnɛ kakandasale? Lo ndjela Etsha 11:4-16, nde akanyomɔkɔndɔla tolembetelo tɔnɛi tɛnya dia nde akalongola ɛlɔmbwɛlɔ k’oma l’olongo: 1) Ɛnɛlɔ k’oma le Nzambi kakandɛnyi (divɛsa 4-10); 2) didjango d’oma le nyuma k’ekila (divɛsa 11, 12); 3) woho wakatshu ondjelo le Kɔnɛliyo (divɛsa 13, 14); ndo 4) woho wakatshulɔma nyuma kekila le ase Wedja. (divɛsa 15, 16) Petero akakomiya lo mboka dimbola di’ohomba nɛ ate: “Ko naka Nzambi akawasha [ase wedja wakayokomaka ambetawudi] losha la woshasha akɔ waamɛ [wa nyuma kekila] oko wakandatosha sho [ase Juda] wanɛ waketawɔ Nkumadiɔndjɔ Yeso Kristo, ko dimi eemi kahombami nshimba dia lolango la Nzambi salema?”​—Ets. 11:17.

17, 18. a) Ngande waki ɛtɛkɛta wa Petero tshondo y’ohemba le Akristo w’ase Juda? b) Lande na kakokadiɔ monga wolo dia nama kaamɛ l’etshumanelo ndo ambola akɔna wakokaso ndjaoka?

17 Ɛtɛkɛta wa Petero waki tshondo y’ohemba wa wolo le Akristo w’ase Juda asɔ. Onde vɔ wakakoke minya tshelo tshɛ ya kananɛ kɔlɔ ko mbetawɔ ase Wedja waki oma la batizama asɔ oko anangɛwɔ w’Akristo? Ɔkɔndɔ totɛka ɔnɛ: “Lam’akawoke [mbuta ate apɔstɔlɔ ndo Akristo akina w’ase Juda] akambo asɔ, vɔ wakatshike mbidja taamu ndo wakatombola Nzambi wata vate: ‘Nzambi ambosha ndo ase wedja ndjatshumoya kakonya lo lɔsɛnɔ.’” (Ets. 11:18) Yoho ya mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ shɔ akakimanyiya dia nama kaamɛ ka l’etshumanelo.

18 Ntetemala monga kaamɛ koka monga tshondo y’okakatanu nɛ dia atɛmɔdi wa mɛtɛ ndja “oma lo wedja tshɛ, oma lo waoho tshɛ ndo weho w’anto tshɛ ndo oma l’ɛtɛkɛta tshɛ.” (Ɛny. 7:9) Diakɔ diatanema lo tshumanelo efula anto woye oma l’ahole wotshikitanyi, wele la nkoho y’alemba yotshikitanyi, la mbekelo yotshikitanyi. Toyambole ɔnɛ: ‘Onde lambokundola oma l’otema ami kanyi ya kanɛ anto akina kɔlɔ? Onde lambɔsa yɛdikɔ yaha mbetawɔ sɛngiyama la andja ɔnɛ wambatɔna lo kɛnɛ kendana la wodja, kɔngɔdi ya nkoho y’alemba, y’atshunda, ya dibila lo dionga diami otsha le an’alengo w’Akristo?’ Tohɔ kɛnɛ kakakomɛ Petero (Kɛfasi), ɛnɔnyi ɛmɔtshi l’ɔkɔngɔ w’ase Wedja wa ntondo nkoma ambetawudi. Lo mbetawɔ dia sɛngiyama la tokanyi ta kananɛ kɔlɔ, Petero “akatshike” monga kaamɛ l’Akristo w’ase wedja ndo akangana lawɔ diakɔ diakoohangwɛ Pɔɔlɔ. (Nga. 2:11-14) Totetemale nsala la wolo diaha sho ndjɔkɔ lo djonga ya kanɛ anto akina kɔlɔ.

“Lokema l’anto wakakome ambetawudi” (Etsha 11:19-26a)

19. Akristo w’ase Juda waki l’Atiyɔka wakatatɛ nsambisha waa na ndo etombelo akɔna wakayala?

19 Onde ambeki wa Yeso wakatatɛ nsambisha ase Wedja waki kominyama mpota? Tende kɛnɛ kakayeta l’ɔkɔngɔ diko l’Atiyɔka wa la Suriya. d Osomba ɔsɔ waki l’ase Juda efula ndo lohetsho komonga efula lam’asa ase Juda l’ase Wedja waki l’osomba ɔsɔ. Laasɔ Atiyɔka aki dihole dia dimɛna dia nsambisha ase Wedja. Lɛkɔ mbele Akristo amɔtshi w’ase Juda wakatatɛ mbewoya “anto wakatɛkɛtaka Grɛkɛ” lokumu l’ɔlɔlɔ. (Ets. 11:20) Vɔ kosambishaka tsho ase Juda wakatɛkɛtaka Grɛkɛ ato, koko ndo ase Wedja waki kominyama mpota. Jehowa akatshɔkɔla olimu ɔsɔ “ndo lokema l’anto wakakome ambetawudi.”​—Ets. 11:21.

20, 21. Ngande wakɛnya Barnabasɛ dia nde aki la wɛdimo ndo ngande wakokaso mbookoya l’esambishelo?

20 Dia nsambisha anto wa l’Atiyɔka waki suke dia mbetawɔ, etshumanelo ka la Jɛrusalɛma kakatome Barnabasɛ lɛkɔ. Mɛnamaka di’anto efula waketawɔ lokumu l’ɔlɔlɔ lɛkɔ. Saolo lakayokoma ɔpɔstɔlɔ w’ase wedja mbaki onto lakakoke tookimanyiya. (Ets. 9:15; Rɔmɔ 1:5) Ko onde Barnabasɛ ayowɔsa oko otunyi? Ndooko, Barnabasɛ aki la wɛdimo wahombama. Barnabasɛ akɔshi yɛdikɔ ya ntshɔ la Taraso toyanga Saulo ndo akaye lande l’Atiyɔka dia ndjokimanyiya. Vɔ akɔ ahende waketsha ɔnɔnyi w’otondo dia nkeketshaka ambeki wa l’etshumanelo ka lɛkɔ.​—Ets. 11:22-26a.

21 Ngande wakokaso mɛnya dia tekɔ la wɛdimo l’esambishelo? Dionga sɔ nɔmbaka di’onto mbeya elelo ande. Sho tshɛ tekɔ l’akoka wotshikitanyi. Ɛnyɛlɔ, amɔtshi sambishaka dimɛna lo tshakitudi kana lo luudu la luudu koko wekɔ l’okakatanu dia nsala wendelo w’eyoyo kana ntatɛ wekelo wa Bible. Naka wɛ nangaka ndjalowanya lo yoho mɔtshi y’esambishelo, lande na kahayayange ekimanyielo? Lo nsala ngasɔ, tayokondja etombelo w’amɛna ndo tayoleka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’esambishelo.​—1 Kɔr. 9:26.

Vɔ wakatomɛ ‘anangɛwɔ ekimanyielo’ (Etsha 11:26b-30)

22, 23. Ngande wakɛnya anangɛso wa l’Atiyɔka ngandji kawɔ k’onto l’ɔnango ndo ngande wasala ekambi wa Nzambi woho akɔ waamɛ ɛlɔ kɛnɛ?

22 Aki l’Atiyɔka “mbakelamɛ ambeki mbala ka ntondo l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Nzambi ɔnɛ Akristo.” (Ets. 11:26b) Lokombo lɔsɔ lele Nzambi akalietawɔ, kokaka mɛtɛ le wanɛ wele nsɛnɔ yawɔ mbɔtɔnɛka la lɔsɛnɔ la Kristo. Lam’akakomaka ase Wedja Akristo, onde dimama dia ngandji k’onto l’ɔnango diakonge lam’asa ambetawudi w’ase Juda ndo w’ase Wedja? Tɔsɛdingole kɛnɛ kakatombe etena kakonge ndjala ka kasha ka wolo oya lo 46 T.D.  e Lo nshi shɔ, ase wola waki komongaka la dikuta diakawombe kana diangɔ l’ediko, mbakadiɛnɛka la ndjala. L’etena ka ndjala kɛsɔ, aki Akristo w’ase Juda wakadjasɛka la Judeya, wele efula ka l’atei awɔ waki ase wola ndo waki lo dihombo dia diangɔ dia ndɛ. Etena kakawoke di’asekawɔ wekɔ lo dihombo, anangɛso wa l’Atiyɔka mbidja ndo Akristo w’ase Wedja wakatomɛ “anangɛwɔ wakadjasɛka la Judeya ekimanyielo.” (Ets. 11:29) Ɔsɔ mɛtɛ ekɔ ɔkɛnɛmwɛlɔ wa ngandji k’onto l’ɔnango!

23 Kɛsɔ mbasala ndo ekambi wa Nzambi ɛlɔ kɛnɛ. Etena keyaso di’anangɛso wa lo wodja okina kana l’ɛtshi kaso ka nkɛtɛ wekɔ lo dihombo, sho mbakimanyiyaka la lolango tshɛ. Kɔmite ya Filialɛ kongɛka aha la ntshimbatshimba olowanyelo dikambo dia Kɔmite yasha ekimanyielo etena katomba mpokoso dia yɔ nkimanyiya anangɛso wambohomɔ mpokoso y’oma lo diangɔ diakatongama, yele oko mvula ngembe, mpɛpɛ ya wolo ndo dola. Welo ɛsɔ tshɛ wadjama dia mbisha ekimanyielo, mɛnyaka dia mɛtɛ sho mbokanaka ngandji k’onto l’ɔnango.​—Jni. 13:34, 35; 1 Jni. 3:17.

24. Ngande wakokaso mɛnya dia sho shihodiaka ohomba wa kitshimudi y’ɛnɛlɔ kakɛnyi Petero?

24 Oko weso Akristo wa mɛtɛ, sho shihodiaka ohomba wa kitshimudi y’ɛnɛlɔ kakɛnyi Petero lo tshoto ya lo luudu la ladiko l’osomba wa Jɔpa lo ntambe ka ntondo. Tekɔ lo ntɛmɔla Nzambi kele bu la shɔnɔdi. Nde nangaka dia sho nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo. Kɛsɔ nembetshiyaka dia sho pombaka nsambisha anto tshɛ oyadi lokoho lawɔ la demba, wodja awɔ kana dihole diele lawɔ lo tshunda. Ɔnkɔnɛ, toyashikikɛ dia mbisha anto tshɛ wayonga suke dia tohokamɛ diaaso dia mboka lokumu l’ɔlɔlɔ.​—Rɔmɔ 10:11-13.

Etena konga anangɛso lo dihombo, tonge suke dia mbakimanyiya

a Ase Juda amɔtshi wakɔnyɔlaka anɔngɔsɔdi wa dikoho dia nyama, nɛ dia olimu ɔsɔ akakonyaka di’onto minanda dikoho ndo edo wa nyama kaamɛ ndo diangɔ dikina dia wɔnɔnyi diakendanaka l’olimu ɔsɔ. Lam’ele ɔnɔngɔsɔdi wa dikoho dia nyama akɔsamaka mindo, takandakokaka mbɔtɔ lo tɛmpɛlɔ ndo dihole diande di’olimu diakahombaka mangana l’osomba naka yema tshitshɛ kete kubita 50, kana mɛtrɛ 22. Ondo l’ɔkɔkɔ ɔsɔ mbaki luudu la Simɔna “suke la ndjale.”​—Ets. 10:6.

b Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “ Kɔnɛliyo ndo alembe w’ase Rɔmɔ.

c Sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Alako w’eshika wendana la wodielo w’ana” diele lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 1, 2006, lɛkɛ 4 polo 7.

d Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “ Atiyɔka wa la Suriya.”

e Ombewi w’ɛkɔndɔ Flavius Josèphe mbutaka dia “ndjala ka kasha” kɛsɔ kakonge lo nshi y’ɛlɔmbwɛlɔ ka nkumekanga Klodiyo. (41-54 T.D.).