Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

TSHAPITA 19

Yeso ambosambisha womoto l’ose Samariya

Yeso ambosambisha womoto l’ose Samariya

JOANI 4:3-43

  • YESO AMBETSHA WOMOTO L’OSE SAMARIYA NDO ANTO AKINA

  • ƆTƐMWƐLƆ WETAWƆMA LE NZAMBI

Lam’akawatatshɔka oma la Judeya otsha la Ngalileya, Yeso la ambeki ande wakatenyanya distrikɛ dia Samariya oma lo nɔrdɛ. Vɔ wakalɛmbɛ la lɔkɛndɔ. Oya lo midi vɔ wakemala suke l’osomba wa Sukara dia momuya lo ɛtɛkɔ kele ondo Jakɔbɔ mbakakitshime kana akafute anto dia mbotshimɛtɔ ambeta ɛnɔnyi nkama. Lo nshi yaso nyɛ, ɛtɛkɔ kɛsɔ koka tanema suke la osomba wa nshi nyɛ wa Naplouse.

Etena kakomuyaka Yeso suke la ɛtɛkɔ kɛsɔ, ambeki ande wakatshu lo osomba waki suke dia tosomba yema ya diangɔ dia ndɛ. L’ɔkɔngɔ awɔ, womoto ɔmɔtshi l’ose Samariya akaye dia ndjotahola ashi. Yeso akawotɛ ate: “Ombisha yema y’ashi wa nnɔ.”​—Joani 4:7.

Ase Juda la ase Samariya kombokanaka l’ɔtɛ wakawakananɛka kɔlɔ oma k’edjedja. Diakɔ diele womoto ɔsɔ akaambe ndo akambola ate: “Wɛ ekɔ ose Juda, lande na kanɔmbayɛ dimi womoto l’ose Samariya ashi wa nnɔ?” Yeso akookadimola ate: “Otoyeyaka losha la woshasha wa Nzambi ndo onto lakotɛ ate: ‘Ombisha yema y’ashi wa nnɔ,’ tshike wɛ otɔɔlɔmba ko nde otokoka kosha ashi wa lɔsɛnɔ.” Womoto akɔ akawotɛ ate: “Yɔnɛ, wɛ bu kaanga l’ɛngɔ ka ntahola ashi ndo ɛtɛkɔ kekɔ ɔhɔngɔ. Ko oma lende ayoyokondja ashi wa lɔsɛnɔ asɔ? Onde wɛ ndeka Jakɔbɔ ya tshɛso, ɔnɛ lakatosha ɛtɛkɔ ndo lele nde la anande ndo dongalonga diande wakanɔ ashi w’oma lɔkɔ?”​—Joani 4:9-12.

Yeso akawotɛ ate: “Onto tshɛ lanɔ ashi oma lo ɛtɛkɔ kɛnɛ ayoka mposa nto. Koko onto tshɛ lanɔ ashi wayomowosha hokaki mposa nto pondjo, nɛ dia ashi wayomowosha wayoyala oko kiɔkɔ y’ashi wakundɔkundɔ dia mbisha lɔsɛnɔ la pondjo.” (Joani 4:13, 14) Eelo, kaanga mbakandalɛmbɛ, Yeso aki suke dia mbewoya womoto l’ose Samariya akambo wa mɛtɛ washa lɔsɛnɔ.

Ɔnkɔnɛ womoto ɔsɔ akawotɛ ate: “Yɔnɛ, ombisha ashi asɔ diaha dimi mboka mposa nto ndo diaha dimi ntetemala ndja ndjotahola ashi lanɛ.” Kakianɛ mɛnamaka dia oko Yeso ambengola sawo ndo ambotɛ womoto akɔ ate: “Tshɔka tele omɛyɛ kele nyoye lanɛ.” Womoto akɔ akookadimola ate: “Dimi bu la omi.” Koko nde akaambe efula lo kɛnɛ kakeyaka Yeso lo dikambo diande lam’akawotɛ Yeso ate: “Wɛ ambota mɛtɛ lam’otshiyɛ wate, ‘dimi bu la omi.’ Nɛ dia wɛ aki la waomi 5 ndo pami kodjashi la yɛ bu omɛyɛ.”​—Joani 4:15-18.

Nde akashihodia dimɛna kɛnɛ kakawotɛ Yeso ndo la diambo tshɛ, nde akate ate: “Yɔnɛ, dimi lambɛna dia wɛ ekɔ omvutshi.” Ko womoto akɔ akɛnya dia nde ndjashaka l’akambo wa lo nyuma. Lo ngande? Womoto akɔ akatetemala mbuta ɔnɛ: “Watshɛso [ase Samariya] wakatɛmɔlaka lo dikona nɛ [Dikona dia Ngɛrizimɛ, diele suke], koko nyu [ase Juda] mbutaka dia la Jɛrusalɛma kele dihole diahomba anto tɛmɔlaka.”​—Joani 4:19, 20.

Koko, Yeso akalembetshiya dia dihole di’ɔtɛmwɛlɔ bu ohomba. Nde akawotɛ ate: “Wonya wekɔ lo ndjaye wele nyu hanyotɔtɛmɔla Papa oyadi lo dikona nɛ kana la Jɛrusalɛma.” Ko Yeso akawotɛ ate: “Wonya wekɔ lo ndjaye ndo wonya akɔ vɔ ɔnɛ wele atɛmɔdi wa mɛtɛ wayɔtɛmɔla Papa lo nyuma ndo lo mɛtɛ, nɛ dia lo mɛtɛ, Papa anto wa ngasɔ kayangande dia mbɔtɛmɔla.”​—Joani 4:21, 23, 24.

Kɛnɛ kayanga Papa le atɛmɔdi wa mɛtɛ, aha dihole diatɛmɔlawɔ koko woho watɛmɔlawɔ. Womoto akɔ akaambe efula. Nde akawotɛ ate: “Dimi mbeyaka dia Mɛsiya lelamɛ Kristo ekɔ lo ndjaye. Lam’ayondoya, nde ayototɛ akambo tshɛ hwe hwe.”​—Joani 4:25.

Ko Yeso akashola dui dia mɛtɛ di’ohomba efula nɛ ate: “Dimi latɛkɛta la yɛ kele nde.” (Joani 4:26) Ohokanyiya dui sɔ! Womoto ɔmɔtshi akaye ndjotahola ashi la midi. Koko, Yeso ambowosha nɛmɔ lo yoho ya diambo. Yeso akohonolɛ kɛnɛ kɛnama dia nde atatɛka anto akina lo sɛkɛ, mbuta ate nde kele Mɛsiya.

ASE SAMARIYA EFULA WAMBONGA LA MBETAWƆ

Ambeki waki Yeso wakakalola la diangɔ dia ndɛ oma la Sukara. Vɔ wakotane lo ɛtɛkɔ ka Jakɔbɔ lam’akawotshike, koko wonya ɔnɛ nde osawola la womoto ɔmɔtshi l’ose Samariya. Kam’akakome ambeki, womoto akɔ akatshike mbaka kande k’ashi ko akatshu lo osomba.

Lam’akandakome la Sukara, nde akakɔndɔlɛ anto awui wakawotɛ Yeso. L’eshikikelo tshɛ, nde akawatɛ ate: “Nyoye nyoyende pami kambombutɛ akambo tshɛ wakamasale.” Oma laasɔ, ondo dia nomialomia nsaki kawɔ ka mbeya, nde akambola ate: “Shi ondo nde kele Kristo?” (Joani 4:29) Ɔsɔ aki dimbola diakendanaka la dui di’ohomba efula, mbuta ate dui diaki ohomba efula ntatɛ oma ko nshi ya Mɔsɛ. (Eohwelo k’Ɛlɛmbɛ 18:18) Dui sɔ diakatshutshuya anto wa l’osomba dia ndja dia ndjɛna Yeso la washo awɔ.

Etena kɛsɔ, ambeki wakatshutshuya Yeso dia ndɛ diangɔ diakawatosomba. Koko nde akakadimola ate: “Dimi lekɔ la mbo ya ndɛ yahanyeye.” Ambeki wakayambola lo dikambo sɔ lo mbutanɛ lam’asawɔ ɔnɛ: “Onde onto ɔmɔtshi akawela yangɔ ya ndɛ?” La ngandji tshɛ Yeso akaalembetshiya la tɔtɛkɛta takashihodia ambeki ande tshɛ ɔnɛ: “Mbo ya ndɛ yami ele nsala lolango la Ɔnɛ lakantome ndo nshidiya olimu ande.”​—Joani 4:32-34.

Olimu wakatɛkɛtaka Yeso komonga olimu wendana la dinela dia ntɔngɔ, diakahombe ndjosalema ngɔndɔ oko nyɛi l’ɔkɔngɔ. Koko, Yeso akatɛkɛtaka dikambo dia dinela dia lo nyuma, oko wakandadiɛnya ate: “Nyedia washo, nyende, dikambɔ diambɛla dia mina. Amunyi wamboshila nongola difuto diawɔ ndo wekɔ lo ntshumanya elowa dikambo dia lɔsɛnɔ la pondjo, dia ɔnɛ lonɛ la ɔnɛ lana ngɛnangɛna kaamɛ.”​—Joani 4:35, 36.

Ondo Yeso akashile mbeya shɛngiya yayonga la woho wakandahomana la womoto l’ose Samariya. Anto efula w’ase Sukara wakayonga la mbetawɔ le nde lo ndjela kɛnɛ kakatowatɛ womoto akɔ lo dikambo diande ate: “Nde akambute akambo tshɛ wakamasale.” (Joani 4:39) Ɔnkɔnɛ, lam’akawaye oma la Sukara oya lo ɛtɛkɔ k’ashi, vɔ wakalɔmbɛ Yeso dia nde ntshikala ndo nyomowatɛ awui akina efula. Yeso aketawɔ leeta lawɔ ndo akatshikala la Samariya nshi hiende.

Etena kakahokamɛka ase Samariya Yeso, efula ka l’atei awɔ wakonge la mbetawɔ le nde. Vɔ wakatɛ womoto akɔ vate: “Tambetawɔ aha l’ɔtɛ wa kɛnɛ kakayatshi keto, koko nɛ dia shoamɛ tamboohokamɛ ndo tambeya dia pami kɛnɛ ekɔ mɛtɛ oshimbedi w’andja.” (Joani 4:42) Lo mɛtɛ womoto l’ose Samariya akatotshikɛ ɛnyɛlɔ ka dimɛna lo woho wakokaso nsambisha akambo wendana la Kristo, lo nomialomia nsaki dia ampokami aso nyomolanga mbeya akambo akina.

Tohɔ dia dinela diakahombe salema ngɔndɔ nyɛi l’ɔkɔngɔ, ondo aki dinela di’asami diakasalemaka l’ɛtshi ka nkɛtɛ kɛsɔ lo eleko kamɔnga akatshi. Ɔnkɔnɛ ondo aki lo Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi kana ka dikumi l’ahende. Kɛsɔ nembetshiyaka dia l’ɔkɔngɔ wa dambo di’Elekanelo dia lo 30 T.D., Yeso nde la ambeki ande waketsha ngɔndɔ enanɛi la Judeya wetsha ndo wabatiza anto. Kakianɛ vɔ wotatshu otsha lo nɔrdɛ ka Ngalileya, osomba awɔ wa lootɔ. Kakɔna kawakongɛ lɛkɔ?