Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

TSHAPITA 59

Ele ɔna onto?

Ele ɔna onto?

MATEO 16:13-27 MAKƆ 8:22-38 LUKA 9:18-26

  • YESO AMBƆKƆNƆLA PAMI KA TSHUNGU

  • PETERO AYOLONGOLA NSAPI YA DIOLELO

  • YESO AMBƆTƐKƐTA DIA NYƆI NDO DIA EOLWELO KANDE

Yeso nde l’ambeki ande wakakome la Bɛtɛsayida. Anto wakawela pami kaki tshungu ndo wakasɛngasɛnga Yeso dia minanda pami kakɔ dia mbɔkɔnɔla.

Yeso akakimɛ pami kakɔ lo lonya, ko akamɔ la nde oma lo ngelo. L’ɔkɔngɔ wa nde mpɔngɔla nsɔyi lo washo wa pami kakɔ, Yeso akawombola ate: “Onde wɛ ekɔ lo mɛna ɛngɔ kɛmɔtshi?” Pami kakɔ akakadimola ate: “Lekɔ lo mɛna anto, koko vɔ wekɔ oko esongo watakɛndakɛnda.” (Makɔ 8:23, 24) Lo mbidja anya lo washo wa pami kakɔ, Yeso akasale dia nde mɛna. Ko nde akatɛ pami kɛɛna dimɛna kɛsɔ dia nde ntshɔ lakande lo mbotɛ diaha nde mbɔtɔ lo ngelo.

L’ɔkɔngɔ diko, Yeso nde l’ambeki ande wakande lɔkɛndɔ otsha lo nɔrdɛ l’ɛtshi ka nkɛtɛ ka Kayisariya Filipɛ. Vɔ wakatadɛka lodɛ kilɔmɛtɛlɛ oko 40. Ngelo kakɔ kaki lo dikona mɛtɛlɛ 350 laadiko dia ndjale suke la dikona dia Hɛrɛmɔna diakalolaka la loonge l’ekama lo nɔrdɛ ɛstɛ. Ondo lɔkɛndɔ lɔsɔ lakakokaka mbɔsa nshi hiende kana ndekana.

Lo dihole dimɔtshi lo mboka, Yeso akatshu ndamɛ dia tɔlɔmba. Aki ngɔndɔ oko divwa kana dikumi la ntondo ka nyɔi kande ndo Yeso akayakiyanyaka dikambo dia ambeki ande. Atete edja, ambeki efula wakatshike dia mboyela ndo mɛnamaka dia akina wambotshimba wɔɔngɔ ndo wambɔlɛmba. Ondo vɔ wakayambolaka lande na kakandatone kɛnɛ kakasale anto dia mbetɛ nkumekanga ndo lande na kahandasha djembetelo ya mɛnya mɛtɛ eende.

Lam’akakome ambeki ande lɛnɛ akandalɔmbaka, Yeso akawambola ate: “Lo dikambo dia Ɔna onto, anto atawɔ eende?” Vɔ wakakadimola ɔnɛ: “Amɔtshi vate Joani Obatizanyi, akina Elidja, akina nto Jɛrɛmiya kana omvutshi ɔmɔtshi.” Eelo, anto wakafɔnyaka dia Yeso mbeyaka monga mɛtɛ ɔmɔtshi l’atei w’anto asɔ kambolɔ oma lo nyɔi. Dia mbeya kanyi yawɔ, Yeso akambola ambeki ande ate: “Ko nyu atanyu, eemi?” Petero akakadimola esadi eto ate: “Wɛ ekɔ Kristo, Ɔna Nzambi kasɛna.”​—Mateo 16:13-16.

Yeso ambota dia Petero koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia Nzambi ambowosholɛ dui sɔ, lo nkotsha ate: “Wɛ kele Petero, ndo lo dive nɛ mbayomoka etshumanelo kami, ndo asoko wa Diombo hawotokileka wolo.” Yeso akɛnya dia ndamɛ ayoka etshumanelo ndo ɔnɛ kaanga Diombo hatokimɛ anto wa lɔkɔ naka vɔ ntetemala monga la kɔlamelo lo lɔsɛnɔ lawɔ la la nkɛtɛ. Nde akalake Petero ɔnɛ: “Layokosha nsapi ya Diolelo dia l’olongo.”​—Mateo 16:18, 19.

Yeso kombisha Petero dihole dia ntondo l’atei wa apɔstɔlɔ kana Yeso kombeetɛ etshina k’etshumanelo. Yeso ndamɛ kele Dive diele etshumanelo kayokama lɔkɔ. (1 Kɔrɛtɔ 3:11; Ɛfɛsɔ 2:20) Koko Petero akahombe nongola nsapi shato. Nde ayokondja diɛsɛ dia mbisha elui w’anto diaaso dia mbɔtɔ lo Diolelo dia l’olongo oko onto lawadiholɛ lokuke.

Petero akahombe nkamba la nsapi ka ntondo lo Pɛntɛkɔsta 33 T.D., lo mɛnya ase Juda wakayatshumoya ndo ase wedja wakayɔtɔ l’ɔtɛmwɛlɔ w’ase Juda kɛnɛ kakawahombe nsala dia nshimbamɛ. Nde akahombe nkamba la nsapi ka hende dia mbisha ase Samariya wakakome ambetawudi diaaso dia mbɔtɔ lo Diolelo dia Nzambi. Ndo lo 36 T.D., Petero akahombe nkamba la nsapi ka sato dia mbisha diaaso sɔ le ase Wedja waki kominya mpota, Kɔnɛliyo ndo akina.​—Etsha 2:37, 38; 8:14-17; 10:44-48.

Lo sawo sɔ, apɔstɔlɔ wa Yeso wakatshimbe wɔɔngɔ etena kakandawatɛ dia asui ndo dia nyɔi kayangande tovɔ la Jɛrusalɛma. Aha la vɔ nshihodia dia Yeso ayolɔ dia tɔsɛna l’olongo, Petero akatshu la Yeso l’omamu ndo akohangwɛ ate: “Nkumadiɔndjɔ, yaoka kandji, dikambo dia ngasɔ hadiotokokomɛ.” Koko Yeso akasha Petero ɔkɔngɔ ko akate ate: “Satana, tshimba l’ɔkɔngɔ ami! Wɛ ekɔ otamba wa ntakanya le mi, nɛ dia wɛ ekɔ la tokanyi t’anto, koko aha taki Nzambi.”​—Mateo 16:22, 23.

Yeso akelɛ anto akina laadiko dia apɔstɔlɔ ndo akawatɛ ɔnɛ monga ombeki ande bu dui dia wɔdu. Nde akate ate: “Naka onto nangaka ndjelami, nde ayasɛkɛ, ɛmbɛ otamba ande w’asui ndo atetemale ndjelami. Nɛ dia onto tshɛ lalanga nkokɛ lɔsɛnɔ lande ayolishisha, koko onto tshɛ lashisha lɔsɛnɔ lande l’ɔtɛ ami ndo l’ɔtɛ wa lokumu l’ɔlɔlɔ ayolishimbɛ.”​—Makɔ 8:34, 35.

Eelo, dia pomɔ lokolo l’ɔlɔlɔ lo washo wa Yeso, ambeki ande pombaka monga la dihonga ndo la ndjahombia. Yeso akate ate: “Onto tshɛ lamboka nsɔnyi ndo loka ɛtɛkɛta ami nsɔnyi l’atei wa lɔlɔnga lɔnɛ la loseka ndo l’atshi wa pɛkato, Ɔna onto ayowoka nsɔnyi nde lawɔ etena kayondoya lo lotombo la She kaamɛ la andjelo w’ekila.” (Makɔ 8:38) Eelo, lam’ayoya Yeso, “nde ayofuta onto l’onto lo ndjela etsha ande.”​—Mateo 16:27.