Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

TSHAPITA 86

Ɔna lakashishɔ ambokalola

Ɔna lakashishɔ ambokalola

LUKA 15:11-32

  • WƐƐLA WA ƆNA LAKASHISHƆ

Yeso akasha wɛɛla w’ɔkɔkɔ wakashishɔ ndo wa okenga wa drakimɛ wakashishɔ ondo etena kakinde eke la Pereya lo ɛstɛ k’Ɔkɛdi wa Jɔrdana. Losango la lo wɛɛla akɔ ehende ele ɔnɛ sho pombaka ngɛnangɛna etena kayatshumoya otshi wa pɛkato ndo kakalolande le Nzambi. Afarisɛ ndo afundji wekɔ lo mɔnyɔla Yeso nɛ dia nde nongolaka weho w’anto wa ngasɔ. Ko onde amɔnyɔdi asɔ wakakondja wetshelo oma lo wɛɛla ehende wa Yeso ɛsɔ? Onde vɔ wakashihodia woho wayaoka Shɛso lele l’olongo lo dikambo dia atshi wa pɛkato wayatshumoya? Kakianɛ Yeso ambosha wɛɛla wananda otema wadja dikako vɔlɛ lo wetshelo akɔ w’ohomba.

Wɛɛla akɔ mendanaka la papa kɛmɔtshi kele l’ana ahende ndo dikambo di’ɔna la kose mbaleka tɛkɛtama lo wɛɛla ɔsɔ. Afarisɛ ndo afundji kaamɛ ndo anto akina wakahokamɛka kɛnɛ kakakɔndɔlaka Yeso, pombaka nkondja wetshelo oma lo kɛnɛ kakatama dikambo dia ɔna kose ɔsɔ. Koko, hatohombe nto minya yimba lo kɛnɛ kakate Yeso lo dikambo dia she ɔna ɔsɔ ndo di’enondo ande nɛ dia waonga wakawakɛnɛmɔla toshaka nto wetshelo. Ɔnkɔnɛ, tokanyiya dikambo dia apami akɔ asato etena kakɔndɔla Yeso.

Yeso akatatɛ ate: “Pami kɛmɔtshi aki la ana 2. Ɔna la kose akatɛ she ate: ‘Papa, ombisha etenyi kami ka sango.’ Ko she akaakahanya diangɔ diande.” (Luka 15:11, 12) Tolembete dia ɔna la kose ɔsɔ konyangaka etenyi kande k’okito l’ɔtɛ w’ɔnɛ she ambovɔ. She eke la lɔsɛnɔ. Koko, ɔna ɔsɔ akayangaka etenyi kande wonya ɔsɔ dia nde kakitɔna la nkumbo kande ndo tosala latɔ kɛnɛ kalangande. Kakɔna kakete?

Yeso akalembetshiya ate: “L’ɔkɔngɔ wa nshi ngana, ɔna la kose akɔshi diangɔ diande tshɛ ko akatshu lo wodja w’etale ndo akatomana diangɔ diande lo nsɛna lɔsɛnɔ la mindo.” (Luka 15:13) Lo dihole dia nde tshikala lo ekokelo lakawɔ kaamɛ la shɛwɔ lakakokɛka anande ndo lakaakotshɛka ehomba awɔ, ɔna ɔsɔ akatshu lo wodja okina. Lɛkɔ, nde akatotshupa diangɔ diande tshɛ dia nkotsha mposa yande ya dieyanelo. Oma laasɔ, nde akahomana l’ekakatanu oko wakatetemala Yeso ate:

“Lam’akandamane diangɔ diande tshɛ, ndjala k’efula kakayala lo wodja ɔsɔ, ko nde akonge lo dihombo. Nde akatekesanɛ l’onto ɔmɔtshi la lo wodja ɔsɔ, ko onto akɔ akootome lɛnɛ ele dongalonga diande dia toolamɛka nsombo yande. Nde akakombolaka ndjalotsha la mposo yakalɛka nsombo ndo ndooko onto lakawoshaka yangɔ ya ndɛ.”​—Luka 15:14-16.

Ɛlɛmbɛ wa Nzambi wakadjaka nsombo l’ɔnɔngɔ wa nyama ya mindo, koko ɔna ɔsɔ akatonga olami wa nsombo. Nde akadiɛnɛ la ndjala ndo akakome polo lo nkombola dia ndɛ diangɔ diatɔlɛka paka nyama tsho, mbuta ate nsombo yakandalamaka. Etena kakandahomana l’ekakatanu ndo kakandashisha elongamelo, ɔna ɔsɔ, ‘akakane yimba.’ Kakɔna kakandasale? Nde akate l’otema ate: “Ande efula k’ase olimu wa papa wele la mbo ya ndɛ tshavutshavu, ko dimi ɔnɛ avɔ ndjala lanɛ lee! Dimi layonɛɛ, layotshɔ le papa, ndo layotowotɛ nte: ‘Papa, dimi lakasalɛ olongo kɔlɔ ndo lakakosalɛ kɔlɔ. Dimi handjokoka mbelamɛ ɔnayɛ. Ɔmbɔshi oko ose olimu ayɛ.’” Oma laasɔ nde akonɛɛ ndo akatshu otsha le she.​—Luka 15:17-20.

Kakɔna kayosala she? Onde nde ayomalɛ ɔnande ndo mbohangwɛ lo woho wakandasale akambo w’enginya lo mimɔ oma la ngelo? Onde she hatowodja yimba, hatowolongola? Otondonga wɛ, kakɔna kotoyosala? Kakɔna kotoyosala naka ɔnayɛ la pami kana la womoto mbakasale ngasɔ?

ƆNA LAKASHISHƆ AMBƐNAMA

Yeso akakɔndɔla woho wakayaoke she ndo kɛnɛ kakandasale ate: “Lam’aki [ɔnɔsɔ] eke lo tshalola, she akawɛnyi, nde akawoke kɛtshi, akalawɔ otsha le nde, akookumbatɛ ndo akawosha bizɛ.” (Luka 15:20) Oyadi kaanga she akoke lɔsɛnɔ la mindo lakatɔsɛna ɔnande, nde akolongola dimɛna. Onde ewandji w’ase Juda wanɛ wakasɛmaka dia wekɔ lo mbeya ndo wekɔ lo ntɛmɔla Jehowa, wakɛnyi oma lo dikambo sɔ woho wayaoka Shɛso lele l’olongo lo dikambo dia atshi wa pɛkato wayatshumoya? Onde vɔ wayoshihodia dia Yeso ekɔ lo mɛnya yimba yakɔ yamɛ ya nongola atshi wa kɔlɔ?

Papa kele la shɛnɔdi kɛsɔ akakoke mɛna oma lo elungi k’ɔkɛtshi kaki l’ɔnande dia nde amboyatshumoya. Koko, yɛdikɔ yoludi la ngandji yakɔshi she ya mboyayola akakimanyiya ɔna ɔsɔ dia nde mbishola pɛkato yande. Yeso akakɔndɔla ate: “Ko ɔnakɔ akawotɛ ate: ‘Papa, dimi lakasalɛ olongo kɔlɔ ndo lakakosalɛ kɔlɔ. Dimi handjosungana mbelamɛ ɔnayɛ.’”​—Luka 15:21.

She akadjangɛ ekambi ande ate: “Nyela okutu woleki dimɛna esadi ndo nyɔɔlɔtshawɔ, nyɔɔlɔtsha mpɛtɛ lo lonya ndo sabata l’ekolo. Ndo nyela ngɔmbɛ ka wata, nyokidiake kele tole ndo tosale fɛtɛ, dikambo ɔnami ɔnɛ akavu, ko nde amboyala la lɔsɛnɔ nto; nde akashishɔ, ko ambɛnama.” Ko vɔ wakatatɛ “ngɛnangɛna.”​—Luka 15:22-24.

L’etena kɛsɔ, ɔna papa kɛsɔ l’enondo aki l’ekambɔ. Yeso akate lo dikambo diande ate: “Etena kakandayakalolaka, lam’akandakome suke la ngelo, nde akoke londjo la mishiki ndo anto wanɔ lokombe. Ko nde akelɛ ose olimu ɔmɔtshi ndo akawombola dia mbeya kɛnɛ kambotomba. Ose olimu akawotɛ ate: ‘Ɔnanyɔ kamboya ndo shɔ akadiaki ngɔmbɛ ka wata, nɛ dia nde ambokalola demba ki.’ Nde akoke nkɛlɛ ndo akatone mbɔtɔ lo lokombo. Ko she akaye ndo akayɔɔsɛngasɛnga. Nde akakadimola she ate: ‘Eenda, aya ɛnɔnyi efula wamomokokambɛ ndo ndooko lushi lakamahindola ɛlɛmbɛ ayɛ, koko wɛ atambishaka kaanga ɔna mbudi dia dimi ngɛnangɛna la angɛnyi ami. Koko kam’ambokoma ɔnayɛ ɔnɛ lakatomana diangɔ diayɛ la wamato wa numba, wɛ amboodiakɛ ngɔmbɛ ka wata.’”​—Luka 15:25-30.

Waa na wele l’ɛnyɛlɔ k’ɔna l’enondo wekɔ lo mɔnyɔla Yeso l’ɔtɛ wokande anto k’anto ndo atshi wa pɛkato kɛtshi ndo kawadjande yimba? Afundji la Afarisɛ. Woho wakawɔnyɔlaka Yeso lo woho wakandalongoka atshi wa pɛkato mbakootshutshuya dia nkamba la wɛɛla ɔsɔ. Eelo, onto tshɛ lɔnyɔla woho wokana Nzambi kɛtshi pombaka nkondja wetshelo lanɛ.

Yeso akakomiya wɛɛla ande lo ntɛkɛta woho wakasɛngasɛnga papa kɛsɔ ɔnande l’enondo ate: “Ɔnami, wɛ ekɔ kaamɛ la mi nshi tshɛ ndo diangɔ diami tshɛ diayɛ mbediɔ. Takahombi nsala fɛtɛ ndo ngɛnangɛna, nɛ dia ɔnanyɔ ɔnɛ akavu, ko nde amboyala la lɔsɛnɔ nto ndo nde akashishɔ, ko ambɛnama.”​—Luka 15:31, 32.

Yeso kɔmɛnya kɛnɛ kakayosalaka ɔna l’enondo. Koko, l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ndo eolwelo ka Yeso, “olui a woke w’ɛlɔmbɛdi wakakome ambetawudi.” (Etsha 6:7) L’ɔnɔngɔ ɔsɔ mbeyaka monga anto amɔtshi wakahokamɛ Yeso akɔndɔla wɛɛla wa diambo ɔsɔ w’ɔna lakashishɔ. Eelo, ndo vɔ wakonge la diaaso dia kana yimba, ndjatshumoya ndo kalola le Nzambi.

Ntatɛ lushi lɔsɔ, ambeki wa Yeso kokaka ndo pombaka mbohɔka wetshelo wakasha Yeso lo wɛɛla wa dimɛna efula ɔsɔ. Wetshelo wa ntondo wa lɔkɔ ele ekɔ mɛtɛ dui dia lomba dia tshikala lo ekokelo k’ekambi wa Nzambi, lo ekokelo ka Shɛso latoka ngandji ndo latokotshɛ ehomba aso lo dihole dia takungakungaka ndo tayangaka ɔngɛnɔngɛnɔ lo “wodja w’etale.”

Wetshelo okina ele naka ɔmɔtshi la l’atei aso ambotakɔ mboka ka Nzambi, sho pombaka l’okitshakitsha tshɛ kalola le Shɛso dia sho mpomɔ nto l’okolo l’ɔlɔlɔ lo washo ande.

Wetshelo okina nto koka mɛnama oma lo otshikitanu wele lam’asa yimba ya nongola ndo ya dimanyiya ya papa la yimba ya lohetsho ndo ya ntona nongola yaki l’ɔna l’enondo. Mbokɛmaka hwe dia ekambi waki Nzambi pombaka dimanyiya ndo nongola onto lakatakɔ mboka koko amboyatshumoya mɛtɛ ndo ambokalola lo ‘luudu la She.’ Nyɛsɔ tɔngɛnɛngɛnɛ dia ɔnangɛso “akavu, ko nde amboyala la lɔsɛnɔ nto” ndo dia “nde akashishɔ, ko ambɛnama.”