Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

OKAKATANU

Akambo wadja lotui tshitshi laso lo waale

Akambo wadja lotui tshitshi laso lo waale

“Lo lɔlɔnga lɔnɛ mbamboleka awui wa tshulatshula, wa siansɛ ndo wa falanga ntshɔ otsha la ntondo lo yoho yahatasalemaka . . . Koko ondo lɔ mbele lɔlɔnga la ntondo lele [awui wa pɔlitikɛ, awui wendana l’ekondjelo ndo ahole wadjasɛ anto] wamboleka ndana.” The Global Risks Report 2018, World Economic Forum.

LANDE NA KAYAKIYANYA ANTO WOKA NSANGO LO DIKAMBO DIA NSHI YAWƆ YAYAYE NDO LO DIKAMBO DIA NKƐTƐ? TƆSƐDINGOLE EKAKATANU ƐMƆTSHI WAHOMANA LA SO.

  • WAALE WA L’ƐTƐRNƐTƐ: Lo ndjela Jurnalɛ mɔtshi (The Australian) “Ɛtɛrnɛtɛ wekɔ lo taleke monga waale. Lɔkɔ mbamboleka tanema awui wendana l’anto weyana l’ana w’akɛnda la wolo, awui wa ngala, kɔmatɛrɛ yomadia anto akina ndo wovelo w’awui wendana l’anto. Wovelo w’awui wendana l’anto mbele dui diamboleka kokanɛ l’Ɛtɛrnɛtɛ. . . . Ɛtɛrnɛtɛ mbishaka anto diaaso dia nkɛnɛmɔla dionga dimɔtshi dioleki kɔlɔ diele la wɔ, mbuta ate monga akanga wa ngala.”

  • ANTO BU L’EKONDJELO KA WOHO WAAMƐ: Lo ndjela alapɔlɔ ɔmɔtshi (Oxfam International) weke ka salema, anto enanɛi woleki ɔngɔnyi koka mbɔsa ɛtshi ka l’ahende ka lofulo la diangɔ diele l’anto woleki wola l’andja w’otondo. Vɔ mbutaka nto ɔnɛ: “Awui wendana l’ekondjelo wamboleka nkitakita, nɛ dia anto yema tshitshɛ wele l’ɔngɔnyi w’efula wekɔ lo tatetemala ngɔna ndo ase wola wekɔ lo taleke monga wola.” Anto amɔtshi wekɔ lo mboka wɔma ɔnɛ woho wataleke anto amɔtshi monga la falanga ko anto akina bu la yɔ mbeyaka ndjokonya anto amɔtshi dia vɔ ntɔmbɔkɔ.

  • ATA NDO ƐHƐNYƆHƐNYƆ: Lo 2018, alapɔlɔ ɔmɔtshi w’ase mpango ka dawo k’ase ONU wakate ɔnɛ: “Nshi nyɛ tekɔ lo mɛna woho wataleke anto monɔ woho wahatasalemaka l’ɔkɔndɔ w’ana w’anto. Anto ndekana miliyɔ 68 wekɔ lo monɔ oma lo ngelo yawɔ, djekoleko l’ɔtɛ w’ata ndo ɛhɛnyɔhɛnyɔ w’efula. Lo sekɔndɛ hiende tshɛ onto oko 1 ekɔ lo monɔ aha la lolango oma lo ngelo kawɔ.”

  • OLANYELO W’AHOLE WADJASƐ ANTO: Alapɔlɔ ɔmɔtshi (The Global Risks Report 2018) mbutaka ɔnɛ: “Weho efula w’esongo ndo wa nyama wekɔ lo tashishɔ. Ndo nto, tofumbɔfumbɔ efula tekɔ lo tashishɔ lo wedja ɛmɔtshi. Lo menda woho watashishɔ tofumbɔfumbɔ tasha tombatomba ɛtɛtɔ tɔsɔ, ase siansɛ wekɔ lo mbisha ɔhɛmwɛlɔ w’ɔnɛ andja aso ɔnɛ mbeyaka ndanyema tshɛ lo tshɛ.” Ndo Kɔrai (mbuta ate diangɔ dimɔtshi diatanema l’ashi) yekɔ lo waale. Ase siansɛ mbutaka ɔnɛ ondo k’ahende ɔtɔi ka kɔrai ya l’andja w’otondo yakavu l’ɛnɔnyi 30 wetshi.

Onde tekɔ l’akoka wa nsala etshikitanu wele ohomba dia ndeka nkokɛ andja ɔnɛ? Anto amɔtshi fɔnyaka dia ekɔ ohomba anto monga la ewo k’efula. Ko naka ngasɔ, ewo ka ngande kakoka ntshikitanya woho wakanyiya anto ndo wasalawɔ akambo? Asawo wayela wayokadimola lo ambola asɔ.