Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

SAWO DIA WEKELO 49

Wetshelo wakondjaso oma l’Akambo w’ase Lɛwi lo woho wa salɛ anto akina akambo

Wetshelo wakondjaso oma l’Akambo w’ase Lɛwi lo woho wa salɛ anto akina akambo

“Langa wonyayɛ onto oko wayalangayɛ.”​—LƐW. 19:18.

OSAMBO 109 Tokane ngandji k’efula oma k’ɛse otema

AWUI WAYƆTƐKƐTAMA *

1-2. Kakɔna kakatasɛdingola lo sawo dietshi, ndo kakɔna kayangaso nsɛdingola lo sawo nɛ?

LO SAWO dietshi, takasɛdingola alako amɔtshi w’ohomba efula wele lo Akambo w’ase Lɛwi 19. Ɛnyɛlɔ, oko watɛnya divɛsa 3, Jehowa akadjangɛ ase Isariyɛlɛ dia nɛmiyaka ambutshi awɔ. Takasɛdingola woho wakokaso ɛlɔ kɛnɛ nkitanyiya alako asɔ lo kotshɛka ambutshi aso ehomba awɔ wa lo demba, wa lo yimba ndo wa lo nyuma. Lo divɛsa diakɔ diaamɛ, wakohola ekambi wa Nzambi ohomba wa kitanyiyaka ɔlɛmbɛ wa Sabato. Takakondja wetshelo ɔnɛ, kaanga mbayaso bu l’ɛse k’ɔlɛmbɛ wendana la Sabato ɛlɔ kɛnɛ, sho kokaka nkamba la tɔndɔ diele lɔkɔ lo tshungolaka etena mbala la mbala lo ndjela ekongelo kaso dia ndjasha l’akambo wendana la ɔtɛmwɛlɔ aso. Lo nsala ngasɔ, tayɛnya dia tekɔ lo nsala la wolo dia monga ekila oko wata Akambo w’ase Lɛwi 19:2 ndo 1 Petero 1:15 dia sho nsala.

2 Lo sawo nɛ, tayanga ntetemala nsɛdingola Akambo w’ase Lɛwi 19. Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo tshapita shɔ lo kɛnɛ kendana la mbɔsa wanɛ wele l’ekakatanu wendana la yoonge la nɛmɔ, lo kɛnɛ kendana la monga la losembwe etena kasalaso okanda ndo lo kɛnɛ kendana la mboka wanyaso anto ngandji? Sho nangaka monga ekila oko wele Nzambi kaso ekila. Diakɔ diele nyɛsɔ tende wetshelo wakokaso nkondja.

TƆLƐMIYA WANƐ WELE L’EKAKATANU WENDANA LA YOONGE

Akambo w’ase Lɛwi 19:14 tokeketshaka dia monga la lɔkɛwɔ ndo etsha wa ngande otsha le akanga wa mpoke kana akanga wa totshungu? (Enda odingɔ 3-5) *

3-4. Lo ndjela Akambo w’ase Lɛwi 19:14, ngande wakawahombaka salɛ akanga wa totshungu l’akanga wa poke akambo?

3 Adia Akambo w’ase Lɛwi 19:14. Jehowa nongamɛka di’ekambi ande nɛmiya wanɛ wele l’ekakatanu wendana la yoonge. Ɛnyɛlɔ, ase Isariyɛlɛ takawahombaka mbidja kanga ehoke mananu. Mananu kɛsɔ kakendanaka la manɛ onto ɔmɔtshi kana mbuta dui dia kɔlɔ lo dikambo diande. Aki mɛtɛ dui dia kɔlɔ dia salɛ kanga ehoke ngasɔ! Nde kokoka mboka kɛnɛ kakawataka lo dikambo diande. Diakɔ diele, nde kokoka monga l’akoka wa ndjaswɛlɛ.

4 Laadiko dia laasɔ, divɛsa 14 tɛnyaka di’ekambi wa Nzambi takawahombaka “[nkitshɛ] kanga tshungu otamba wa ntakanya.” Dibuku dimɔtshi mbutaka lo kɛnɛ kendana l’anto wele l’ekakatanu wendana la yoonge ɔnɛ: “L’Isariyɛlɛ w’edjedja waki la mbekelo ka nsɔkisha kana nkandja anto elimu okandjakandja.” Ondo akanga w’esehe wakakitshaka ɛngɔ kɛmɔtshi la ntondo ka kanga tshungu l’oyango wa mbosalɛ kɔlɔ kana dia vɔ mbɔɔla. Ɔsɔ aki mɛtɛ dui di’esehe! L’ekimanyielo k’ɔlɛmbɛ ɔsɔ, Jehowa akakimanyiya ekambi ande dia vɔ mɛna ɔnɛ vɔ wakahombe mboka wanɛ wele l’ekakatanu wendana la yoonge kɛtshi.

5. Ngande wakokaso mɛnya dia sho mbokaka wanɛ wele l’ekakatanu wendana la yoonge kɛtshi?

5 Yeso akokaka wanɛ waki l’ekakatanu wendana la yoonge kɛtshi. Tohɔ losango lakandatomɛ Joani Obatizanyi ate: “Akanga wa totshungu wambɔsɛna, akanga wa tshumbe wambɔkɛndakɛnda dimɛna, akanga wa sudi wambɔkɔnɔ, akanga wa mpoke wamboka, [ndo] edo wambolɔ.” L’ɔkɔngɔ wa vɔ mɛna ahindo tshɛ wakasale Yeso, “anto tshɛ wakatombola Nzambi.” (Luka 7:20-22; 18:43) Akristo nangaka mbokoya Yeso ndo mbokaka wanɛ wele l’ekakatanu wendana la yoonge kɛtshi. Diakɔ diele, sho tekɔ ɛlɔlɔ, la dilɛmiɛlɔ ndo la solo dia lotutsha otsha le anto asɔ. Lo mɛtɛ, Jehowa kotosha wolo wa nsala ahindo oko wakasalaka Yeso. Koko, tekɔ la diɛsɛ dia mbewoya anto wele l’ekakatanu wa lo demba kana totshungu lokumu l’ɔlɔlɔ lendana la paradiso kele anto wayonga la yoonge ya lo demba ndo ya lo nyuma ya kokele. (Luka 4:18) Lokumu l’ɔlɔlɔ lɔsɔ lamboshilaka nkonya anto efula dia ntombola Nzambi.

TONGE LA LOSEMBWE ETENA KASALASO OKANDA

6. Lo ngande wele awui watanema lo Akambo w’ase Lɛwi 19 mbishaka elembetshielo lo kɛnɛ kakatama l’Ɛlɛmbɛ dikumi?

6 Avɛsa amɔtshi wa lo Akambo w’ase Lɛwi tshapita 19 mbishaka elembetshielo efula wendana la kɛnɛ kakatama l’Ɛlɛmbɛ dikumi. Ɛnyɛlɔ, ɔlɛmbɛ w’enanɛi mbutaka lo tshena pe ɔnɛ: “Tovake.” (Eto. 20:15) Onto ɔmɔtshi koka mfɔnya ɔnɛ naka nde atɔsaka ndooko lushi ɛngɔ kele bu kande, kete nde ekɔ lo nkitanyiya ɔlɛmbɛ ɔsɔ. Koko mbeyaka monga ko nde ekɔ lo mbiva lo toho tokina.

7. Ngande wakasekolaka omundji w’okanda ɔlɛmbɛ w’enanɛi wendana la mbiva?

7 Omundji w’okanda ɔmɔtshi koka mfɔnya ɔnɛ nde have nɛ dia ndooko lushi lakandɔshi ɛngɔ kele bu kande. Ko onde nde mongaka la losembwe tena tshɛ etena kasalande awui w’okanda l’anto akina? Lo ndjela Akambo w’ase Lɛwi 19:35, 36, Jehowa akate ate: “Tanyokambake la tɛdikɔ ta lokeso dia mbɛdika diangɔ di’etale, dia wotsho ndo di’ɔkɛlɛngɔ. Kanyokambake la kilɔ yele kokele, tɛdikɔ ta wotsho tele kokele, tɛdikɔ ta diangɔ dia womu tele kokele ndo tɛdikɔ ta diangɔ di’ɛkɛlɛngɔ tele kokelo.” Omundji w’okanda wakakambaka la tɛdikɔ ta kɔlɔ kana yoho ya mbɛdika l’oyango wa nkesa waa kidiya yande akawavaka lo yoho mɔtshi. Avɛsa akina wa lo Akambo w’ase Lɛwi tshapita 19 wayotokimanyiya dia ndeka mboka dui sɔ hwe.

Lo ndjela Akambo w’ase Lɛwi 19:11-13, Okristo pombaka nsala ɔsɛdingwelo akɔna lo kɛnɛ kendana la woho wasalande okanda? (Enda odingɔ 8-10) *

8. Ngande wakakimanyiyaka elembetshielo watanema lo Akambo w’ase Lɛwi 19:11-13 ase Juda dia nkamba la lokanyi lele l’ɔlɛmbɛ w’enanɛi, ndo ngande wakokaso nkondja wahɔ oma lo dui sɔ?

8 Adia Akambo w’ase Lɛwi 19:11-13. Sho mbadiaka ɛtɛkɛta w’etatelo wa lo Akambo w’ase Lɛwi 19:11 ɔnɛ: “Tovake.” Divɛsa 13 mɛnyaka diɔtɔnganelo diele lam’asa mbiva la monga aha la losemwe l’awui w’okanda, lo mbuta ɔnɛ: “Tokesake wonyayɛ onto.” Diakɔ diele, nkesa onto l’awui w’okanda mbɔtɔnɛka la mbiva ndo mpɔtɔla. Ɔlɛmbɛ w’enanɛi mbutaka ɔnɛ mbiva ekɔ kɔlɔ. Koko elembetshielo watanema lo Akambo w’ase Lɛwi wakakimanyiyaka ase Juda dia nshihodia woho wakawahombaka nkamba la tɔndɔ diele ledia k’ɔlɛmbɛ ɔsɔ, mbuta ate woho wakawahombaka monga la losembwe l’akambo tshɛ wakawasalaka. Sho koka nkondja wahɔ lo nkanyiya woho wɔsa Jehowa onto lele bu la losembwe ndo lava. Sho koka ndjambola ɔnɛ: ‘Lo ndjela Akambo w’ase Lɛwi 19:11-13, onde ekɔ dui dimɔtshi dia lo lɔsɛnɔ lami diahombami ntshikitanya? Onde dimi pombaka nsala etshikitanu lo yoho yasalami okanda kana lo mbekelo yami y’olimu?’

9. Ekokelo kakɔna kakakondjaka ase olimu lo ndjela ɔlɛmbɛ wele lo Akambo w’ase Lɛwi 19:13?

9 Ekɔ dikambo dikina diendana la losembwe diahomba Okristo wadja anto akina l’olimu nsɛdingola. Akambo w’ase Lɛwi 19:13 komɛka ɔnɛ: “Totshikalake la difuto di’ose olimu otsho w’otondo polo la pindju.” L’Isariyɛlɛ, ase olimu wakafutamaka l’ekomelo ka lushi tshɛ l’olimu. Ntshikala la difuto di’ose olimu wa ngasɔ, akawodjɛka wekamu diaha nde nkondja falanga yakinde l’ohomba dia ndesha nkumbo kande lushi lakɔ. Jehowa akalembetshiya ate: “Nde ekɔ lo dihombo ndo lɔsɛnɔ lande nemanɛka la difuto diande.”​—Eoh. 24:14, 15; Mat. 20:8.

10. Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo Akambo w’ase Lɛwi 19:13?

10 Ɛlɔ kɛnɛ ase olimu futamaka mbala ɔtɔi kana hiende lo ngɔndɔ, koko aha lushi tshɛ. Koko, tɔndɔ diele lo Akambo w’ase Lɛwi 19:13 diekekɔ ohomba polo ndo ɛlɔ kɛnɛ. Ewandji ɛmɔtshi w’olimu bu la losembwe otsha le ase olimu awɔ, vɔ mbafutaka falanga yema tshitshɛ oleki kɛnɛ kahombawɔ nongola. Vɔ mbeyaka ɔnɛ ondo ase olimu asɔ ndooko lɛnɛ ayowotshɔ. Vɔ wayotetemala mbakambɛ olimu oyadi vɔ kofutamaka difuto dia tshitshɛ. Lo yoho mɔtshi, ewandji w’elimu ɛsɔ wekɔ lo ‘ntshikala la difuto di’ose olimu.’ Okristo wadja anto l’olimu pombaka monga la losembwe otsha le ase olimu ande. Nyɛsɔ tendake kakianɛ wetshelo ekina wakokaso nkondja oma lo Akambo w’ase Lɛwi tshapita 19.

LANGA WONYAYƐ ONTO WOHO WAYALANGAYƐ

11-12. Kakɔna kakatɔtɔmiya Yeso lo nshila ɛtɛkɛta wele lo Akambo w’ase Lɛwi 19:17, 18?

11 Nzambi ndjashaka lo woho wasalɛso anto akina akambo. Dui sɔ totɛka akambo efula, koko hadiototɛ tsho dia sho mbewɔ dia salɛ asekaso anto kɔlɔ. Sho koka mɛna dui sɔ lo Akambo w’ase Lɛwi 19:17, 18. (Adia.) Jehowa totɛka hwe ɔnɛ: “Langa wonyayɛ onto oko wayalangayɛ.” Nsala akambo lo yoho shɔ ekɔ ohomba efula le Okristo walanga ngɛnyangɛnya Nzambi.

12 Tɔsɛdingole woho wakatɔtɔmiya Yeso ohomba w’ɔlɛmbɛ wele lo Akambo w’ase Lɛwi 19:18. Mbala kɛmɔtshi, Ofarisɛ ɔmɔtshi akambola Yeso ate: “Ɔlɛmbɛ akɔna woleki woke lo Ɛlɛmbɛ?” Yeso akokadimola ɔnɛ: “Ɔlɛmbɛ woleki woke ndo wa ntondo ele” nanga Jehowa Nzambi kaso l’otema aso tshɛ, l’anima aso tshɛ ndo la yimba yaso tshɛ. Oma laasɔ, Yeso akashile ɛtɛkɛta wele lo Akambo w’ase Lɛwi 19:18, wata ɔnɛ: “Wa 2 wafɔna la wɔ, vɔ ɔnɛ: ‘Langa wonyayɛ onto oko wayalangayɛ.’” (Mat. 22:35-40) Ekɔ toho efula takokaso mɛnya wanyaso anto dia sho mbaokaka ngandji, koko ndo lanɛ nto sho kokaka mbeya toho takɔ oma lo Akambo w’ase Lɛwi tshapita 19.

13. Ngande wakokaso nshihodia dimɛna Akambo w’ase Lɛwi 19:18 etena kasɛdingolaso ɔkɔndɔ wa lo Bible wa Yɔsɛfu?

13 Yoho mɔtshi yakokaso mɛnya wanyaso anto dia sho mbaokaka ngandji ele lo nkamba la dako diele lo Akambo w’ase Lɛwi 19:18. Diɔ mbuta ɔnɛ: “Tokaloyake kɔlɔ lo kɔlɔ.” Anto efula l’atei aso mbeyaka anto amɔtshi wakomalɛ osekawɔ la l’olimu, osekawɔ la la kalasa kana ose nkumbo kawɔ ɔmɔtshi l’edja k’etena kɛmɔtshi kana l’edja k’ɛnɔnyi efula! Tohɔ di’anango Yɔsɛfu dikumi wakolamɛ tokumbɛkumbɛ, dui sɔ diakakonya l’ekomelo a shimu dia mbosalɛ dui diakɛnyaka dia vɔ wakohetshaka. (Eta. 37:2-8, 25-28) Dui sɔ diakatshikitana efula la kɛnɛ kakayowasalɛ Yɔsɛfu! Etena kakandayonga la lowandji ndo kakandakoke nkaloya anango kɔlɔ lo kɔlɔ, nde akawaoke kɛtshi. Yɔsɛfu kombalamɛ tokumbɛkumbɛ. Koko, nde akasale akambo lo yoho yɔtɔnɛ la dako diakayofundama l’ɔkɔngɔ diele lo Akambo w’ase Lɛwi 19:18.​—Eta. 50:19-21.

14. Kakɔna kɛnya di’atɔndɔ watanema lo Akambo w’ase Lɛwi 19:18 waakatetemala monga ohomba polo ndo ɛlɔ kɛnɛ?

14 Woho wakadimanyiya Yɔsɛfu anango lo dihole dia mbalamɛ tokumbɛkumbɛ kana mbakaloya kɔlɔ lo kɔlɔ mbishaka Akristo walanga ngɛnyangɛnya Nzambi ɛnyɛlɔ ka dimɛna. Dui sɔ mbɔtɔnɛka nto la dɔmbɛlɔ dia ɛnyɛlɔ, nɛ dia lɔkɔ Yeso tokeketshaka dia dimanyiya wanɛ watosalɛ kɔlɔ. (Mat. 6:9, 12) Woho akɔ waamɛ mbele, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akalake asekande Akristo ɔnɛ: “Anangemi ami, tanyɔsɔmbɔyake nyuamɛ.” (Rɔmɔ 12:19) Nde akaakeketsha nto ɔnɛ: “Nyotetemale mbikikanɛ kɔlɔ ndo nyodimanyiyanake l’otema ɔtɔi lam’asanyu, oyadi kaanga onto ekɔ la dikambo dia nyangɛ osekande.” (Kɔl. 3:13) Atɔndɔ wa Jehowa hawotshikitana. Atɔndɔ wele ledia k’ɔlɛmbɛ watanema lo Akambo w’ase Lɛwi 19:18 waakatetemala monga ohomba polo ndo ɛlɔ kɛnɛ.

Oko wediɔ bu dimɛna dia minandaka mpota ka mɛtɛ mɛtɛ wonya tshɛ, mbele bu dimɛna dia kanyiyaka kɔlɔ kakawatosalɛ. Sho pombaka dimanyiya ndo kiohɛ (Enda odingɔ 15) *

15. Ɛnyɛlɔ kakɔna katokimanyiya dia sho nshihodia lande na kahombaso dimanyiya ndo mbohɛ kɔlɔ kakawatosalɛ?

15 Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi. Lonyangu l’efula koka mbɛdikama la mpota ya lo demba. Mpota mɔtshi mongaka totshitshɛ, koko mpota kina mongaka weke. Ɛnyɛlɔ, etena kanyaso nkala la ɛrɛswara, sho koka mpomɔ hiotahota mɔtshi lo lohita. Sho koka mɛtɛ mboka kandji, koko ondo kandji kɛsɔ hotshikala edja. L’ɔkɔngɔ wa lushi ɔtɔi kana nshi hiende, ondo hatotohɔ ndo ɔnɛ takoke kandji. Woho akɔ waamɛ mbele, awui amɔtshi watosalɛwɔ wekɔ totshitshɛ. Ɛnyɛlɔ, ɔngɛnyi ɔmɔtshi koka mbuta kana nsala dui dimɔtshi diakoka tonyangiya aha la mbeya, koko sho kokaka mbodimanyiya esadi eto. Koko naka tambohomɔ mpota ka woke, kete dɔkɔtɛlɛ ayokitɛla ndo ayokimama bandɛ. Naka sho minandaka mpota kakɔ mbala la mbala, kete ondo tɔ hɔkɔnɔ ndo mbeyaka ndeka ntɛma kana nuna. Lonyangu ko, onto ɔmɔtshi koka nsala dui dia ngasɔ etena kosalɛwɔ dui dimɔtshi dia kɔlɔ efula. Nde koka kanyiyaka mbala la mbala lo woho wakawonyangiya ndo lo kɔlɔ kakosalɛ onto okina. Koko anto walamanɛ tokumbɛkumbɛ ndjasalɛka vɔamɛ kɔlɔ. Shi ekɔ dui dia dimɛna efula dia sho nkitanyiya dako diele lo Akambo w’ase Lɛwi 19:18!

16. Lo ndjela Akambo w’ase Lɛwi 19:33, 34, ngande wakalangaka Jehowa di’ase Isariyɛlɛ salɛ angɛndangɛnda wakadjasɛka l’atei awɔ akambo, ndo wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo dui sɔ?

16 Etena kakadjangɛ Jehowa ase Isariyɛlɛ dia vɔ mboka wanyawɔ anto ngandji, nde kombuta ɔnɛ vɔ pombaka mboka paka wanɛ wele lawɔ lokoho ɔtɔi kana wodja ɔtɔi ngandji. Nde akawatɛ dia mboka angɛndangɛna waki l’atei awɔ ngandji. Ɔsɔ kele losango lokɛma hwe lele lo Akambo w’ase Lɛwi 19:33, 34. (Adia.) Vɔ wakahombaka salɛ ɔngɛndangɛnda waki l’atei awɔ akambo “oko ose ngelo,” ndo ase Isariyɛlɛ wakahombaka ‘mbooka ngandji’ oko wakawayaokaka. Vɔ wakahombaka mbetawɔ di’angɛndangɛna wakadjasɛ l’atei awɔ ndo ase wola nkondja wahɔ oma lo yɛdikɔ yendana la ɔkɔdiakɔdielo. (Lɛw. 19:9, 10) Tɔndɔ diendana la mboka angɛndangɛnda ngandji mendanaka l’Akristo ɛlɔ. (Luka 10:30-37) Lo ngande? Ekɔ miliyɔ y’anto yonɔ otsha l’ahole akina ndo ondo amɔtshi wekɔ lo mbidjasɛ suke la yɛ. Ekɔ ohomba sho salɛ apami, wamato ndo ana asɔ akambo la kɛnɛmɔ ndo la dilɛmiɛlɔ.

OLIMU W’OHOMBA WAKI KƆTƐKƐTAMA LO AKAMBO W’ASE LƐWI 19

17-18. a) Shɛngiya yakɔna yahomba monga la Akambo w’ase Lɛwi 19:2 ndo 1 Petero 1:15 le so? b) Olimu akɔna w’ohomba wakatokeketsha ɔpɔstɔlɔ Petero dia nkamba?

17 Ndo Akambo w’ase Lɛwi 19:2 ndo 1 Petero 1:15 avɛsa asɔ tshɛ keketshaka ekambi wa Nzambi dia monga ekila. Avɛsa akina efula wa lo Akambo w’ase Lɛwi tshapita 19 koka tokimanyiya dia mɛna kɛnɛ kakokaso nsala dia mbetawɔma le Jehowa. Tambɔsɛdingola avɛsa wɛnya paka akambo angana ato w’ɛlɔlɔ wahombaso nsala ndo wa kɔlɔ wahombaso mbewɔ. * Afundelo w’Akristo wa lo Grɛkɛ mɛnyaka dia Jehowa aakatetemala nanga dia sho nkamba l’atɔndɔ asɔ lo lɔsɛnɔ laso. Koko ɔpɔstɔlɔ Petero kotshaka dui dikina.

18 Mbeyaka monga ko tekɔ lo ntɛmɔla Jehowa mbala la mbala ndo tekɔ lo salɛ anto akina awui w’amɛna. Koko lo yoho ya laande Petero akakeketsha Akristo dia vɔ nsala dui dikina di’ohomba. Ntondo ka Petero tokeketsha dia sho monga ekila lo dionga diaso tshɛ, nde totɛka ɔnɛ: “Nyɔlɔngɔsɔlɛ timba tanyu dia nkamba olimu.” (1 Pe. 1:13, 15) Olimu akɔna ɔsɔ? Petero akate ɔnɛ anango Kristo w’akitami pombaka “‘mbewoya l’ahole tshɛ waonga w’amɛna efula’ wa Ɔnɛ” lakawaelɛ. (1 Pe. 2:9) Lo mɛtɛ, Akristo tshɛ ɛlɔ kɛnɛ wekɔ la diɛsɛ dia nkamba olimu woleki ohomba ɔsɔ, mbuta ate olimu wakimanyiya anto efula oleki olimu okina tshɛ wakokaso nkamba. Ekɔ mɛtɛ diɛsɛ dia laande di’ekambi wa Nzambi k’ekila kambaka olimu w’esambishelo ndo wa mbetɛ anto ambeki mbala la mbala l’ohetoheto tshɛ! (Makɔ 13:10) Etena kasalaso la wolo dia nkamba l’atɔndɔ wele lo Akambo w’ase Lɛwi tshapita 19, sho mɛnyaka dia sho nangaka Nzambi kaso ndo wonyaso onto. Ndo sho mɛnyaka ɔnɛ sho nangaka “monga ekila” lo dionga diaso tshɛ.

OSAMBO 111 Ɛkɔkɔ wa monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ

^ od. 5 Akristo waya bu l’ɛse k’Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ, koko ɛlɛmbɛ ɛsɔ tɛkɛtaka awui efula wahombaso nsala kana wahatahombe nsala. Mbaeka koka tokimanyiya dia mboka anto akina ngandji ndo ngɛnyangɛnya Nzambi. Lo sawo nɛ, tayɔsɛdingola wahɔ wakokaso nkondja oma lo wetshelo ɛmɔtshi wele lo Akambo w’ase Lɛwi 19.

^ od. 17 Lo sawo nɛ ndo lo sawo dietshi hatɔsɛdingodi avɛsa watɛkɛta dikambo dia shɔnɔdi, mamatanyɛ anto akina akambo, ndɛ dikila, awui wa dimu, wa wetshi ndo di’awui wa mindo wa dieyanelo.​—Lɛw. 19:15, 16, 26-29, 31.​—Enda “Ambola w’oma le ambadi” wa lo numɛlɔ kɛnɛ.

^ od. 52 ELEMBETSHIELO W’ESATO: Ɔmɛnyi wa Jehowa ɔmɔtshi akimanyiya ɔnangɛso ɔmɔtshi l’ehoke dia nsawola la dɔkɔtɛlɛ.

^ od. 54 ELEMBETSHIELO W’ESATO: Ɔnangɛso ɔmɔtshi lakadje anto l’olimu wa takitaka mukubu asha ose olimu ande ɔmɔtshi difuto diande.

^ od. 56 ELEMBETSHIELO W’ESATO: Kadiyɛso kɛmɔtshi koka mbohɛ esadi hiota ya tshitshɛ yakandahomɔ. Ko onde nde ayosala woho akɔ waamɛ naka nde ambohomɔ mpota ka woke?