Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

SAWO DIA WEKELO 36

Ɔsa wolo w’ɛlɔngɔlɔngɔ la w’esekaseka la nɛmɔ

Ɔsa wolo w’ɛlɔngɔlɔngɔ la w’esekaseka la nɛmɔ

“Lotombo laki ɛlɔngɔ w’apami ele wolo awɔ.”​—TOK. 20:29.

OSAMBO 88 Ombetsha mboka yayɛ

AWUI WAYƆTƐKƐTAMA *

1. Oyango akɔna shikaa wakokaso ndjadjɛ etena kambototshunda osombe?

 ETENA kambototshunda osombe, sho koka mboka wɔma ɔnɛ hatotonga ohomba le Jehowa oko wakiso ntondo. Kaanga mbele mɛtɛ koka monga ko taya bu la wolo oko wakiso ntondo, sho koka nkamba la lomba ndo la diewo diakatakondja dia nkimanyiya ɛlɔngɔlɔngɔ dia vɔ nkotsha kɛnɛ kalɔmbama ndo mɛmba ɛkɛndɛ w’eyoyo. Ekumanyi kɛmɔtshi kambokamba edja efula mbutaka ate: “Etena kakamatatɛ mboka dia laya l’elelo ɛmɔtshi l’ɔtɛ wa lotshundu l’osombe, laki la lowando nɛ dia anangɛso w’ɛlɔngɔlɔngɔ wakikɔ dia ntetemala l’olimu.”

2. Kakɔna kayangaso nsɛdingola lo sawo nɛ?

2 Lo sawo dietshi, takasɛdingola woho wakoka ɛlɔngɔlɔngɔ nkondja wahɔ naka vɔ sawolaka l’esombe. Lo sawo nɛ, tayanga nsɛdingola woho wakoka waonga wele oko okitshakitsha, mbeya elelo awɔ, lowando ndo lokaho nkimanyiya esombe dia nkamba kaamɛ l’ɛlɔngɔlɔngɔ ndo etombelo wayonga ele, etshumanelo k’otondo kayokondja ɔtshɔkɔ.

ONGA L’OKITSHAKITSHA

3. Lo ndjela Filipɛ 2:3, 4, kakɔna kasala onto lele l’okitshakitsha, ndo ngande wakoka dui sɔ nkimanyiya Okristo?

3 Esombe pombaka monga l’okitshakitsha naka vɔ nangaka nkimanyiya ɛlɔngɔlɔngɔ. Onto lele l’okitshakitsha mbɔsaka di’anto akina mboleka. (Adia Filipɛ 2:3, 4.) Esombe wakɛnɛmɔla dionga sɔ shihodiaka ɔnɛ l’awui efula, ekɔ avɛsa efula ndo toho efula takoka onto nkotsha ɔkɛndɛ ɔmɔtshi. Diakɔ diele, vɔ hawolongamɛ di’onto tshɛ nsala akambo woho akɔ waamɛ wakawasalaka lo nshi yakete. (Ond. 7:10) Kaanga mbakokawɔ monga la diewo di’efula dia nkahana la lɔlɔnga la nshi nyɛ, vɔ shihodiaka dia “akambo weta lo andja ɔnɛ wekɔ lo tatshikitana” ndo ɔnɛ koka monga ohomba le wɔ dia ndjaɔtɔnganyiya l’akambo w’eyoyo.​—1 Kɔr. 7:31.

La lokaho tshɛ, esombe kahanaka l’anto akina diewo diele la wɔ (Enda odingɔ 4-5) *

4. Ngande wakɛnɛmɔla emendji w’etshimbedi dionga diakɔ diaamɛ diaki l’ase Lɛwi?

4 Esombe wele l’okitshakitsha mbeyaka dia lam’ele vɔ wambotshunda esombe, vɔ hawoyokoka nsala akambo efula woho wakawasalaka. Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ k’emendji w’etshimbedi. Etena kakotshawɔ ɛnɔnyi 70, vɔ nɔmbamaka dia nkamba olimu okina. Dui sɔ koka monga tshondo y’okakatanu. Vɔ wakalangaka efula diɛsɛ diawɔ sɔ dia kambɛ anangɛwɔ. Ɔsɔ aki ɔkɛndɛ wakawalangaka efula, ndo nsaki ka nkamba olimu ɔsɔ kaakatetemala mpɛtahɛta l’etema awɔ. Koko vɔ shihodiaka ɔnɛ ekɔ ohomba di’anangɛso w’ɛlɔngɔlɔngɔ nkamba olimu ɔsɔ. Vɔ kɛnɛmɔlaka dionga diele oko diaki l’ase Lɛwi wa l’Isariyɛlɛ w’edjedja, etena kakawakotshaka ɛnɔnyi 50, vɔ wakalɔmbamaka dia ntshika nkamba olimu lo tabɛrnaklɛ. Ɔngɛnɔngɛnɔ waki l’ase Lɛwi w’esombe asɔ konemanɛka la diɛsɛ dimɔtshi dia laande. Vɔ wakangɛnangɛnaka l’ɛkɛndɛ waki la wɔ, mbuta ate nsala kɛnɛ tshɛ kakawakokaka nsala dia nkimanyiya ɛlɔngɔlɔngɔ. (Wal. 8:25, 26) Ɛlɔ kɛnɛ, kaanga mbahawayokambɛ tshumanelo efula, wanɛ wakakambaka oko emendji w’etshimbedi wekɔ tshondo y’ɔtshɔkɔ l’etshumanelo kawatomawɔ.

5. Wetshelo akɔna wakondjayɛ oma l’ɛnyɛlɔ kakatshike Dan nde la Katie?

5 Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka Dan, lakakambe oko omendji w’otshimbedi l’edja k’ɛnɔnyi 23. Etena kakakotsha Dan ɛnɔnyi 70, nde la wadɛnde, Katie, wakatomama oko ambatshi mboka wa laande. Ngande wakawayaɔtɔnganyiya l’awui w’eyoyo asɔ? Dan mbutaka dia nshi nyɛ kambondoleka monga l’awui efula wa nsala! Nde ekɔ l’ɛkɛndɛ l’etshumanelo, nde ekɔ lo nkimanyiya anangɛso dia nkotsha kɛnɛ kalɔmbama dia monga ekambi wakimanyiya ndo nde ekɔ lo ndowanya anto akina dia nsambisha l’ahole wele anto efula ndo lo nkanu. Esombe le, oyadi nyekɔ l’olimu wa lo tena tshɛ kana bu, nyu koka nsala akambo efula dia nkimanyiya anto efula. Lo ngande? Yaɔtɔnganyiya l’awui w’eyoyo, yadjɛ eyango w’eyoyo, nka washo lo kɛnɛ kakokayɛ nsala, lo dihole dia mbika washo lo kɛnɛ kahayakoke nsala.

EYA ELELO AYƐ

6. Lande na kele ekɔ dui dia lomba di’onto mbeya elelo ande? Sha ɛnyɛlɔ.

6 Onto leya elelo ande mbeyaka dia nde hakoke nsala dui tshɛ. (Tok. 11:2) Lam’ele nde mbeyaka elelo ande, nde halongamɛ dia nde ayosala awui efula oleki kɛnɛ kende l’akoka. Etombelo wayonga ele, nde ayolama ɔngɛnɔngɛnɔ ande ndo nde ayokamba olimu la wolo. Sho koka mbɛdika onto leya elelo ande la onto latakɛndjakɛndja mutuka lo dikona. Shufɛlɛ pombaka nkitshakitsha vitɛsi dia nde ntetemala mbidɛ lo dikona. Kɛnɛ kele mɛtɛ ele, ondo nde ayoleka ntshɔ ɔkɔkɛ, koko nde ayotetemala ntshɔ otsha la ntondo. Woho akɔ waamɛ mbele, onto leya elelo ande mbeyaka etena kahombande “tshikitanya vitɛsi ya didjidji” l’oyango wa nde ntetemala monga l’ohetoheto ndo kambɛ Jehowa olimu wa wolo.​—Flpɛ. 4:5.

7. Ngande wakɛnya Barazilai dia nde akeyaka elelo ande?

7 Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka Barazilai, laki l’ɛnɔnyi 80 etena kakɔlɔmbɛ nkumekanga Davidɛ dia nde monga onto la lo sɛkɛ dia nkumekanga. Barazilai lakeyaka elelo ande kombetawɔ woshasha wa nkumekanga ɔsɔ. Lam’ele nde akeyaka elelo ande l’ɔtɛ wakinde aya osombe, Barazilai akalɔmbɛ ɔlɔngɔlɔngɔ Kimihamɛ dia nde ntshɔ lo dihole diande. (2 Sa. 19:35-37) L’ɛnyɛlɔ ka Barazilai, apami w’esombe ngɛnangɛnaka dia mbisha ɛlɔngɔlɔngɔ diaaso dia nkamba olimu.

Nkumekanga Davidɛ aketawɔ yɛdikɔ ya Nzambi y’ɔnɛ ɔnande mbakahombe mbika tɛmpɛlɔ (Enda odingɔ 8)

8. Ngande wakɛnya nkumekanga Davidɛ dia nde akeyaka elelo ande lo kɛnɛ kendana la wokelo wa tɛmpɛlɔ?

8 Nkumekanga Davidɛ nde la wɔ toshaka ɛnyɛlɔ ka dimɛna efula k’onto lakeyaka elelo ande. Nde mɛtɛ akalangaka mbikɛ Jehowa luudu. Koko etena kakawewoya Jehowa ɔnɛ ɔlɔngɔlɔngɔ Sɔlɔmɔna mbayonga la diɛsɛ sɔ, Davidɛ aketawɔ yɛdikɔ ya Jehowa ndo akasukɛ olimu ɔsɔ l’otema ɔtɔi. (1 Ɛk. 17:4; 22:5) Davidɛ kɔfɔnya ɔnɛ otoleka dimɛna dia nde nkotsha ɔkɛndɛ ɔsɔ nɛ dia Sɔlɔmɔna aki “eke dikɛnda ndo atahokɔ akambo.” (1 Ɛk. 29:1) Davidɛ akeyaka ɔnɛ di’olimu wa wokelo kambema dimɛna, dui sɔ diakalemanɛka la ɔtshɔkɔ wa Jehowa, koko aha la ɛnɔnyi kana la diewo diaki la wanɛ wakalɔmbɔlaka olimu. Dia mbokoya Davidɛ, ɛlɔ kɛnɛ, esombe tetemalaka monga l’ohetoheto kaanga etena katshikitana ɛkɛndɛ awɔ. Ndo vɔ mbeyaka dia Jehowa ayɔtshɔkɔla ɛlɔngɔlɔngɔ wakamba olimu wakawakambaka.

9. Ngande wakɛnya ose kɔmite ka filialɛ ɔmɔtshi dia nde akeyaka elelo ande?

9 Ɔnangɛso Shigeo, ekɔ ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi ka nshi nyɛ k’onto leya elelo ande. Lo 1976, etena kakinde l’ɛnɔnyi 30, nde akasɔnama oko ose kɔmite ka filialɛ. Lo 2004 nde akonge ɔnɔmbɔdi wa kɔmite ka filialɛ. L’ɔkɔngɔ diko nde akashihodia ɔnɛ nde aya l’elelo ɛmɔtshi lo kɛnɛ kendana la wolo wa demba ndo hayokoka nkotsha ɔkɛndɛ ande dimɛna. Nde akasale dɔmbɛlɔ lo dikambo sɔ ndo akakanyiya ɔnɛ ayoleka dimɛna di’ɔnangɛso l’ɔlɔngɔlɔngɔ monga ɔnɔmbɔdi. Kaanga mbayande bu ɔnɔmbɔdi, Shigeo ekɔ lo ntetemala nkamba kaamɛ l’asekande wa lo kɔmite ka filialɛ. Oko wambotɛna lo ɛnyɛlɔ ka Barazilai, ka nkumekanga Davidɛ ndo ka Shigeo, onto lele l’okitshakitsha mbikaka washo aha lo woho wele ɛlɔngɔlɔngɔ bu la diewo, koko lo wolo awɔ. Nde mbaɔsaka, aha oko ekonyanya ande, koko oko asekande akambi w’olimu.​—Tok. 20:29.

ONGA LA LOWANDO

10. Dionga diakɔna diakoka esombe monga la diɔ otsha le ɛlɔngɔlɔngɔ wa l’etshumanelo?

10 Esombe mbɔsaka ɛlɔngɔlɔngɔ oko woshasha w’oma le Jehowa wahombawɔ monga la lowando lo dikambo diawɔ. Etena katakitakita wolo awɔ, esombe wekɔ la lowando le ɛlɔngɔlɔngɔ wele la wolo wetawɔ ndo wele l’akoka wa nkotsha kɛnɛ kahombama ndo kambɛ etshumanelo.

11. Ngande wɛnya Ruta 4:13-16 ɛlɔlɔ waya lo mbetawɔ la lowando tshɛ ekimanyielo k’oma le ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka?

11 Naɔmi latɛkɛtawɔ lo Bible ekɔ ɛnyɛlɔ ka dimɛna efula k’osombe waketawɔ la lowando tshɛ ekimanyielo k’oma le osekaseka ɔmɔtshi. L’etatelo, Naɔmi akatɛ Ruta laki wadi aki odo ndo okilo ande dia nde nkalola otsha lo wodja awɔ. Koko, lam’ele Ruta akatɛtɛ dia nkalola la Naɔmi la Bɛtɛlɛhɛma, nde aketawɔ osukɔ wa la kɔlamelo wa Ruta. (Ruta 1:7, 8, 18) Ndo dui sɔ diaki tshondo y’ɔtshɔkɔ lewɔ vɔ akɔ ahende! (Adia Ruta 4:13-16.) Okitshakitsha ayotshutshuya esombe dia mbokoya ɛnyɛlɔ ka Naɔmi.

12. Ngande wakakɛnɛmɔla ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ lowando laki la nde?

12 Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ aki la lowando lo ekimanyielo kakandalongola. Ɛnyɛlɔ, nde akoke Akristo wa la Filipɛ losaka l’ɔtɛ wa weshasha wakawootomɛ. (Flpɛ. 4:16) Nde akakɛnɛmɔla lowando lo woho wakokimanyiya Timɔte. (Flpɛ. 2:19-22) Ndo Pɔɔlɔ akoke Nzambi losaka l’ɔtɛ wa wanɛ wakaye ndjookeketsha etena kakandatatɔlamaka lo lokanu la Rɔmɔ. (Ets. 28:15) Pɔɔlɔ aki onto laki la wolo efula, nde akande nkɛndɔ ya nunu dia kilɔmɛtrɛ dia tosambisha ndo tokeketsha tshumanelo. Koko, nde kondjadiya dia mbetawɔ osukɔ w’anango l’akadiyɛnde.

13. Ngande wakoka esombe mɛnya lowando lawɔ otsha le ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka?

13 Esombe, nyu koka mɛnya lowando lanyu otsha le ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka wa l’etshumanelo lo toho efula. Naka vɔ nangaka kofutɛ taksi kana kɛmba lo mututu kana lo mutuka, tokosombɛ diangɔ kana kokotshɛ ehomba ekina wa lo demba, kete etawɔ la lowando tshɛ ekimanyielo kawɔ. Ɔsa ekimanyielo kɛsɔ oko djembetelo ya ngandji ka Jehowa. Ondo wɛ koka ndjonga ɔngɛnyi wa ma ma la wanɛ wakokimanyiya. Tena tshɛ ɛnyaka dia wɛ ndjashaka l’ohamelo wa lo nyuma w’asekayɛ ambetawudi w’ɛlɔngɔlɔngɔ ndo tɛwɔ dia wɛ ngɛnangɛnaka dia mɛna ɛlɔngɔlɔngɔ wakotsha kɛnɛ kalɔmbama dia ndeka nkimanyiya etshumanelo. Etawɔ dia mbetshaka wenya kaamɛ la wɔ ndo tɛkawɔ awui wakakokomɛ lo lɔsɛnɔ. Etena kayoyosala dui sɔ, wɛ ‘ayɛnya dia wɛ ekɔ la lowando’ le Jehowa l’ɔtɛ wakandakotola ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka oya l’etshumanelo.​—Kɔl. 3:15; Jni. 6:44; 1 Tɛs. 5:18.

ONGA LA LOKAHO

14. Ngande wakɛnya nkumekanga Davidɛ lokaho lande?

14 Lo ɛnyɛlɔ ka nkumekanga Davidɛ, sho tanaka dionga dikina di’ohomba efula diahomba esombe nkɛnɛmɔla, mbuta ate lokaho. Nde akakimɔ weshasha oma l’ɔngɔnyi waki lande dia nsukɛ wokelo wa tɛmpɛlɔ. (1 Ɛk. 22:11-16; 29:3, 4) Nde akasale dui sɔ kaanga mbele onto la ntondo lakawahombe mandola l’ɔtɛ wa wokelo ɔsɔ aki ɔnande Sɔlɔmɔna. Naka taya bu la wolo efula wa demba dia nkamba elimu wa wokelo wa mvudu y’okongamelo, kete sho koka ntetemala nsukɛ elimu ɛsɔ la weshasha aso lo yɛdikɔ yɛdimi l’ekondjelo kaso. Ndo sho kokaka nkimanyiya ɛlɔngɔlɔngɔ dia vɔ nkondja wahɔ oma lo diewo diakatakondja l’edja k’ɛnɔnyi.

15. Weshasha akɔna w’ohomba wakasha ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ Timɔte?

15 Lo dikambo dia lokaho, tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kakatshike ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ. Nde akalɔmbɛ Timɔte dia mbotshindɛ l’olimu wa misiɔnɛrɛ ndo la lokaho tshɛ Pɔɔlɔ akɛnya ɔlɔngɔlɔngɔ ɔsɔ toho tande t’esambishelo ndo ta wetshelo. (Ets. 16:1-3) Olowanyelo wa Pɔɔlɔ wakakimanyiya Timɔte dia monga l’ohetoheto etena kakandasambishaka lokumu l’ɔlɔlɔ. (1 Kɔr. 4:17) Timɔte, lo wedi ande, akakambe la toho ta Pɔɔlɔ dia ndowanya anto akina.

16. Lande na kakalowanya Shigeo anto akina?

16 Ɛlɔ kɛnɛ, esombe bu la wɔma ɔnɛ vɔ hawotonga ohomba nto naka vɔ ndowanya ɛlɔngɔlɔngɔ dia nkamba olimu wokowokambaka l’etshumanelo. Ɛnyɛlɔ l’edja k’ɛnɔnyi efula, Shigeo, lakatatɛkɛtshi la diko, akalowanya ase kɔmite ka filialɛ waki ɛlɔngɔlɔngɔ. Nde akasale dui sɔ l’ɔtɛ wa wahɔ wa Diolelo ntshɔ otsha la ntondo lo wodja wakandakambaka. Etombelo waki la dui sɔ ele, l’etena kahombama, ɔnangɛso lakalowanyema dimɛna lakahombe mbɔhɛna oko ɔnɔmbɔdi wa kɔmite akatanema. Shigeo ekɔ lo ntetemala nkimanyiya anangɛso w’ɛlɔngɔlɔngɔ la diewo diakandakondja oko ose kɔmite ka filialɛ l’edja k’ɛnɔnyi ndekana 45. Anangɛso wele oko Shigeo wekɔ mɛtɛ tshondo y’ekimanyielo le ekambi wa Nzambi!

17. Lo yoho yɔtɔnɛ la Luka 6:38, kakɔna kakoka esombe mbisha anto akina?

17 Nyu anangɛso l’akadiyɛso w’esombe, nyekɔ djembetelo yasɛna yɛnya dia kambɛ Jehowa la mbetawɔ ndo l’olowanyi ekɔ yoho ya lɔsɛnɔ yoleki dimɛna. Oma l’ɛnyɛlɔ kanyu, nyu mɛnyaka dia ekɔ ohomba mbidja welo dia mbeka atɔndɔ wa lo Bible ndo nkamba la wɔ lo lɔsɛnɔ lanyu. Oma lo kɛnɛ kakanyokomɛ, nyu mbeyaka woho wakasalemaka akambo lo nshi yakete, koko nyekɔ lo mɛna nto dia ekɔ ohomba ndjaɔtɔnganyiya la woho watatshikitana akambo. Nyu esombe weke kabatizama nyekɔ l’awui efula wa mbisha, nyu koka kahanaka l’anto akina ɔngɛnɔngɛnɔ waya lo mbeka dia mbeya Jehowa lo nshi yanyu y’esombe. Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka wayɔngɛnangɛna mpokamɛ awui wakanyokomɛ ndo wetshelo wakanyakondja. Naka nyu ‘monga la mbekelo ka nkahana’ l’anto akina diewo dianyu, kete Jehowa ayonyɔtshɔkɔla efula.​—Adia Luka 6:38.

18. Wahɔ akɔna wakoka esombe l’ɛlɔngɔlɔngɔ nkondja kaamɛ?

18 Naka nyu esombe aso wa ngandji mbidja ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka lo demba, kete nyu koka sukanɛ lam’asanyu. (Rɔmɔ 1:12) Onto tshɛ l’atei aso ekɔ la dui dimɔtshi dia nɛmɔ diele okina bu la diɔ. Esombe wekɔ la diewo ndo la lomba lakawakondja l’edja ka lɔsɛnɔ lawɔ. Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka wekɔ la wolo ndo la lokalo. Naka ɔlɔngɔlɔngɔ la osombe nkamba kaamɛ oko angɛnyi, kete vɔ wayosha Shɛso ka ngandji lotombo ndo wayonga tshondo y’ɔtshɔkɔ le onto tshɛ la l’etshumanelo.

OSAMBO 90 Tokeketshanake

^ od. 5 Etshumanelo kaso kekɔ l’ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka efula wasala la wolo dia nsukɛ okongamelo wa Jehowa. Oyadi mbekelo kana ahole wakawole, esombe wa l’etshumanelo, kokaka nkimanyiya ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka dia vɔ nkamba la wolo awɔ tshɛ lo tshɛ l’olimu wa Jehowa.

^ od. 55 ELEMBETSHIELO W’ESATO: Etena kakotsha omendji w’otshimbedi ɛnɔnyi 70, nde la wadɛnde nongolaka ɔkɛndɛ okina. Diewo diakawakondja l’edja k’ɛnɔnyi mbakimanyiyaka dia ndowanya anto akina wa l’etshumanelo kewɔ.