Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

SAWO DIA WEKELO 7

Sho nangaka Jehowa Shɛso efula

Sho nangaka Jehowa Shɛso efula

‘Sho mbokaka ngandji, nɛ dia nde akatolange ntondo.’​—1 JNI. 4:19.

OSAMBO 3 Wolo aso, elongamelo kaso, wɛkamu aso

AWUI WAYƆTƐKƐTAMA *

1-2. Lande na ndo ngande wakatodiholɛ Jehowa mboka dia sho monga lo nkumbo kande?

JEHOWA akatelɛ dia sho monga lo nkumbo k’atɛmɔdi ande. Ɔsɔ ekɔ mɛtɛ leeta la diambo! Nkumbo kaso kengama l’anto wakayakimɔ le Nzambi ndo wele la mbetawɔ lo oshinga w’etshungwelo wa Ɔnande. Tekɔ lo nkumbo k’ɔngɛnɔngɛnɔ. Tekɔ la lɔsɛnɔ lele l’oyango nshi nyɛ, ndo tekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia monga l’elongamelo ka lɔsɛnɔ laha l’ekomelo, oyadi l’olongo kana lo Paradiso ka la nkɛtɛ.

2 Jehowa akatodiholɛ mboka dia monga lo nkumbo kande l’ɔtɛ wa ngandji katokande, koko nde akayahondja akambo efula dia nsala dui sɔ. (Jni. 3:16) “[T]akasombama l’oshinga ɔmɔtshi.” (1 Kɔr. 6:20) Diɛsɛ l’oshinga w’etshungwelo, Jehowa akasale dia sho monga la diɔtɔnganelo dia ma ma la nde. Tekɔ la diɛsɛ dia mbelɛ Onto loleki woke tshɛ l’andja w’otondo ɔnɛ Shɛso. Ndo, oko wakatadiɛnyi lo sawo dietshi, Jehowa ekɔ Ombutshi woleki tshɛ.

3. Ambola akɔna wakokaso ndjaoka? (Enda ndo kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “ Onde Jehowa mbeyakami?”)

3 L’ɛnyɛlɔ ka ofundji wa Bible ɔmɔtshi, sho koka mimbola ɔnɛ: “Kakɔna kayomo[fut]a Jehowa l’ɔtɛ w’ɛlɔlɔ tshɛ wakandansalɛ?” (Os. 116:12) Okadimwelo ele hatokoke mfuta Shɛso lele l’olongo ndooko ɛngɔ. Koko, sho tshutshuyamaka dia mbolanga. Ɔpɔstɔlɔ Joani akafunde ate: ‘Sho mbokaka ngandji, nɛ dia nde akatolange ntondo.’ (1 Jni. 4:19) Lo toho takɔna takokaso mɛnya Shɛso lele l’olongo dia sho mbolangaka?

TSHIKALA SUKE LA JEHOWA

Sho mɛnyaka ɔnɛ sho nangaka Shɛso lele l’olongo, Jehowa lo yɛdikɔ y’efula lo ndjasukanyaka la nde lo dɔmbɛlɔ, lo mbokitanyiyaka ndo lo kimanyiyaka anto akina dia mbolanga (Enda odingɔ 4-14)

4. Lo ndjela Jakɔba 4:8, lande na kahombaso nsala la wolo dia ndjasukanya la Jehowa?

4 Jehowa nangaka dia sho ndjasukanya la nde ndo sawolaka la nde. (Adia Jakɔba 4:8.) Nde tokeketshaka ɔnɛ “nyotetemale nɔmba” ndo nde tohokamɛka tena tshɛ. (Rɔmɔ 12:12) Nde hongaka l’akambo efula wa nsala kana nɛmba efula ko hayokoka tohokamɛ. Sho mbohokamɛka lo mbadiaka Ɔtɛkɛta ande Bible ndo ekanda watokimanyiya dia kishihodia. Sho mbohokamɛka nto lo mbidjaka yimba dimɛna etena keso lo nsanganya y’Akristo. Oko wele sawo dia mbala la mbala kimanyiyaka ana dia ntshikala suke l’ambutshi awɔ, mbele sawolaka la Jehowa mbala la mbala tokimanyiyaka dia ntshikala suke la nde.

Enda odingɔ 5

5. Ngande wakokaso ndowanya alɔmbɛlɔ aso?

5 Kanyiya lo kɛnɛ kendana la woho wele alɔmbɛlɔ walɔmbayɛ Nzambi. Jehowa nangaka dia sho mbɔkɛnɛmɔlɛka nsaki ndo tokanyi taso lo dɔmbɛlɔ. (Os. 62:8) Sho pombaka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde alɔmbɛlɔ ami mongaka wa laahahɛ, oko awui wa losangola, ko kana ɛtɛkɛta w’oma k’ɛse otema oko mukanda wofundjimi dimɛ l’anya?’ Aha la taamu wɛ nangaka Jehowa efula, ndo wɛ nangaka dia diɔtɔnganelo dianyu ntetemala monga wolo. Dia nsala dui sɔ, wɛ pombaka sawolaka la nde mbala la mbala. Tɛkande toseke tayɛ. Tɛnde kɛnɛ kakɔngɛnyangɛnya ndo kɛnɛ kakokiyanya. Onga l’eshikikelo ɔnɛ nde koka kokimanyiya.

6. Ahombaso nsala dia ntshikala suke la Shɛso lele l’olongo?

6 Dia ntshikala suke la Shɛso lele l’olongo, sho pombaka mongaka la lowando tena tshɛ. Sho mbetawɔka kɛnɛ kakafunde omembi w’esambo ate: “Ande efula k’akambo wamboyosala, wɛ Jehowa Nzambi kami, akambo ayɛ wa diambo ndo tokanyi tele la yɛ oya le so lee! Ndooko lakoka mbɛdikama la yɛ; naka dimi layohemba mbata kana mbatɛkɛta, vɔ wayonga efula kaheyama mbadia!” (Os. 40:5) Sho pombaka nsala akambo efula oleki ndjaɔsaka tsho oko tekɔ la lowando; sho pombaka kɛnɛmɔlɛ Jehowa lowando laso l’ɛtɛkɛta ndo l’etsha. Dui sɔ mɛnyaka dia sho ntshikitana l’anto efula ɛlɔ kɛnɛ. Tekɔ lo nsɛna l’andja wele anto bu la lowando lo kɛnɛ tshɛ kaasalɛ Nzambi. Lo mɛtɛ, djembetelo mɔtshi yɛnya dia tekɔ lo nsɛna lo “nshi y’ekomelo” ele anto bu la lowando. (2 Tim. 3:1, 2) Tatetawɔke pondjo monga la lɔkɛwɔ la ngasɔ!

7. Kakɔna kalanga Jehowa dia sho nsala, ndo lande na?

7 Ambutshi hawolange di’anawɔ sanaka, koko vɔ nangaka dia vɔ monga angɛnyi. Woho akɔ waamɛ mbele, Jehowa nangaka dia anande tshɛ mbokanaka dimɛna onto la wonyande. Lo mɛtɛ, ngandji kokanaso onto l’onto mbateyanya oko Akristo wa mɛtɛ. (Jni. 13:35) Sho mbetawɔka kɛnɛ kakafunde omembi w’esambo ate: “Ande dimɛna ndo ande ɔlɔ dia onto la ɔnango mbidjasɛ kaamɛ lee!” (Os. 133:1) Naka sho mboka anangɛso l’akadiyɛso ngandji, kete tekɔ lo mɛnya Jehowa dia tekɔ lo mbolanga. (1 Jni. 4:20) Ekɔ mɛtɛ dui di’ɔngɛnɔngɛnɔ dia monga lo nkumbo k’anangɛso l’akadiyɛso wele ‘l’ɔlɔlɔ w’otema lam’asawɔ, wokana kɛtshi k’efula’!​—Ɛf. 4:32.

ƐNYA NGANDJI KAYƐ LO MONGA L’OKITANYIYA

Enda odingɔ 8

8. Lo ndjela 1 Joani 5:3, naa ɔkɔkɔ woleki ohomba wakitanyiyaso Jehowa?

8 Jehowa nangaka dia ana nkitanyiya ambutshi awɔ, ndo nde nangaka dia sho mbokitanyiya. (Ɛf. 6:1) Nde mbahombaso nkitanyiya nɛ dia nde mbele Otungi aso, Osukɔ wa nsɛnɔ yaso ndo ombutshi woleki lomba tshɛ. Koko, ɔkɔkɔ woleki ohomba wakitanyiyaso Jehowa ele nɛ dia sho mbolangaka. (Adia 1 Joani 5:3.) Kaanga mbele ekɔ ɛkɔkɔ efula wahombaso nkitanyiya Jehowa, nde hatotshutshuya dia nsala dui sɔ. Jehowa akatosha woshasha wa lotshungɔ la nsɔna, diakɔ diele nde ngɛnangɛnaka etena kasɔnaso dia mbokitanyiya l’ɔtɛ wolangaso.

9-10. Lande na kele ekɔ ohomba mbeya ɛlɛmbɛ wa Nzambi ndo mbakitanyiya?

9 Ambutshi nangaka di’anawɔ monga l’ekokelo. Diakɔ diele vɔ mbidjaka ɛlɛmbɛ wendana la lɔkɛwɔ wakokɛ anawɔ. Etena kakitanyiya ana ɛlɛmbɛ ɛsɔ, vɔ mɛnyaka dia vɔ ndjaɛkɛka le ambutshi awɔ ndo vɔ mbalɛmiyaka. Diakɔ diele ekɔ mɛtɛ ohomba efula dia sho mbeya ɛlɛmbɛ wa Shɛso lele l’olongo ndo mbakitanyiya. Etena kasalaso ngasɔ, sho mɛnyaka Jehowa dia sho mbolangaka, mbɔlɛmiyaka ndo sho lawɔ ndjakondjɛka wahɔ. (Isa. 48:17, 18) Koko, wanɛ watona Jehowa ndo ɛlɛmbɛ ande mongaka l’ekakatanu efula.​—Ngal. 6:7, 8.

10 Naka sho nsɛna lo yoho yangɛnyangɛnya Jehowa, kete tekɔ lo ndjakokɛ oma lo waale wa lo demba, wa lo yimba ndo wa lo nyuma. Jehowa mbeyaka kɛnɛ koleki dimɛna le so. Aurora, ladjasɛ lo États-Unis mbutaka ate: “Dimi mbeyaka dia nkitanyiya Jehowa kimanyiyaka tena tshɛ dia monga la lɔsɛnɔ loleki dimɛna.” Dui sɔ diekɔ mɛtɛ ndo le so sho tshɛ. Wahɔ akɔna wakayakondja lo ndjela ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa koludi la ngandji?

11. Ngande watokimanyiya dɔmbɛlɔ?

11 Dɔmbɛlɔ tokimanyiyaka dia monga l’okitanyiya kaanga etena kele wolo nsala dui sɔ. Lo tena dimɔtshi, sho koka monga l’okakatanu dia nkitanyiya Jehowa, koko sho pombaka ntetemala ndɔshana la mbekelo ka salaka pɛkato. Omembi w’esambo akasɛngasɛnga Nzambi ate: “Otshutshuya nsaki ka l’etei kami ka nanga kokitanyiya.” (Os. 51:12) Denise, lele ombatshi mboka wa pondjo mbutaka ate: “Naka lambonga l’okakatanu dia nkitanyiya ɔlɛmbɛ ɔmɔtshi wa Jehowa, dimi nɔmbaka dia nkondja wolo wa nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ.” Sho koka monga l’eshikikelo dia Jehowa ayokadimolaka tena tshɛ weho w’alɔmbɛlɔ wa ngasɔ.​—Luka 11:9-13.

KIMANYIYA ANTO AKINA DIA MBOKA SHƐSO NGANDJI

12. Lo ndjela Ɛfɛsɔ 5:1, ahombaso nsala?

12 Adia Ɛfɛsɔ 5:1. Oko weso ‘ana wa ngandji’ wa Jehowa, sho salaka la wolo dia mbookoya. Sho mbokoyaka waonga ande lo mboka anto akina ngandji, lo monga ɔlɔlɔ ndo lo dimanyiyaka anto akina. Etena kɛna anto akina waheye Nzambi dionga diaso dia dimɛna, vɔ koka tshutshuyama dia mbeka akambo efula wendana la nde. (1 Pe. 2:12) Ambutshi w’Akristo pombaka salɛ anawɔ akambo woho watosalɛ Jehowa. Naka vɔ nsala ngasɔ, kete anawɔ koka nanga nsɔnga lɔngɛnyi lawɔ hita la Shɛso lele l’olongo.

Enda odingɔ 13

13. Ahombaso nsala dia monga la dihonga?

13 Ɔna dikɛnda mongaka l’ofunu lo dikambo dia she, ndo nde ngɛnangɛnaka ntɛkɛta awui wendana la nde. Woho akɔ waamɛ mbele, tekɔ l’ofunu lo dikambo dia Shɛso lele l’olongo Jehowa, ndo sho nangaka di’anto akina mbeeya. L’etema aso, sho tshɛ ndjaokaka oko nkumekanga Davidɛ lakafunde ate: “Dimi layoyafunaka le Jehowa.” (Os. 34:2) Kayotota naka tekɔ ɛsɔnyi dia ntɛkɛta lo dikambo dia Jehowa? Akokaso nsala dia monga la dihonga? Sho koka monga la dihonga naka sho mbidja yimba lo ɔngɛnɔngɛnɔ wayonga la Jehowa ndo wahɔ w’efula wayokondja anto lo mbeka akambo wendana la nde. Jehowa ayotosha dihonga dieso l’ohomba. Nde akakimanyiya anangɛso wa lo ntambe ka ntondo dia monga la dihonga, nde ayotokimanyiya ndo sho lawɔ.​—1 Tɛs. 2:2.

14. Naa ɛkɔkɔ ɛmɔtshi wele ekɔ ohomba sho ndjasha l’olimu wa mbetɛ anto ambeki?

14 Jehowa bu la shɔnɔdi, ndo nde mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ etena katɛnande toka anto akina ngandji oyadi weho w’anto akɔna wewɔ. (Ets. 10:34, 35) Yoho mɔtshi yoleki dimɛna yakokaso mɛnya anto akina dia sho mbaokaka ngandji ele lo mbaewoya lokumu l’ɔlɔlɔ. (Mat. 28:19, 20) Naa etombelo wakoka monga l’olimu ɔsɔ? Wanɛ watohokamɛ koka ndowanya nsɛnɔ yawɔ nshi nyɛ ndo monga l’elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo lo nshi yayaye.​—1 Tim. 4:16.

OKA SHƐSO NGANDJI DIA WƐ MONGA L’ƆNGƐNƆNGƐNƆ

15-16. Ɛkɔkɔ akɔna wele laso wa monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ?

15 Jehowa ekɔ ombutshi woludi la ngandji, diakɔ diele nde nangaka dia nkumbo kande monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. (Isa. 65:14) Tekɔ l’ɛkɔkɔ efula wakokaso monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’etena kɛnɛ, kaanga mbakokaso mpomana l’ekakatanu. Ɛnyɛlɔ, tekɔ l’eshikikelo dia Shɛso lele l’olongo tolangaka efula. Tekɔ la ewo ka mɛtɛ k’Ɔtɛkɛta wa Nzambi, Bible. (Jɛr. 15:16) Ndo tekɔ lo nkumbo ka laande kokengami l’anto walanga Jehowa, walanga ɛlɛmbɛ ande ndo wokana ngandji onto la wonyande.​—Os. 106:4, 5.

16 Sho koka ntetemala monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ nɛ dia tekɔ l’elongamelo ka shikaa k’ɔnɛ lɔsɛnɔ layoleka monga dimɛna lo nshi yayaye. Sho mbeyaka ɔnɛ keema edja Jehowa ayanga minya anto wa kɔlɔ tshɛ, ndo l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Diolelo diande, nkɛtɛ kayokadimɔma Paradiso. Tekɔ nto l’elongamelo ka diambo k’ɔnɛ wanɛ wakavu wayolɔ ndo wayoyala kaamɛ nto la anto wokawɔ ngandji. (Jni. 5:28, 29) Ɔsɔ ayonga mɛtɛ dui di’ɔngɛnɔngɛnɔ efula! Ndo kɛnɛ koleki ohomba ele, tekɔ l’eshikikelo ɔnɛ keema edja anto tshɛ wa l’olongo ndo wa la nkɛtɛ wayosha Shɛso ka ngandji kɛnɛmɔ, lotombo ndo wayowomamemaka la tshondo tshɛ.

OSAMBO 12 Jehowa mbele Nzambi ka woke

^ od. 5 Sho mbeyaka dia Jehowa, Shɛso tolangaka efula ndo nde akasale dia sho monga lo nkumbo k’atɛmɔdi ande. Diakɔ diele, sho tshutshuyamaka dia mbolanga. Ngande wakokaso mɛnya Shɛso ka ngandji dia sho mbolangaka? Lo sawo nɛ, tayɔsɛdingola awui amɔtshi shikaa wakokaso nsala.