Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

SAWO DIA WEKELO 1

“Wanɛ wayanga Jehowa hawotohomba ndooko ɛngɔ k’ɔlɔlɔ”

“Wanɛ wayanga Jehowa hawotohomba ndooko ɛngɔ k’ɔlɔlɔ”

DIVƐSA DIASO DIA L’ƆNƆNYI WA 2022: “Wanɛ wayanga Jehowa hawotohomba ndooko ɛngɔ k’ɔlɔlɔ.”​—OS. 34:10.

OSAMBO 4 “Jehowa mbele Olami ami”

AWUI WAYƆTƐKƐTAMA *

Davidɛ akɛnyi dia nde ‘kopomba ndooko ɛngɔ k’ɔlɔlɔ’ kaanga lo tena dia wolo (Enda odingɔ 1-3) *

1. La ntondo k’okakatanu akɔna wakatanema Davidɛ?

DAVIDƐ akatalawɔka dia nkokɛ lɔsɛnɔ lande. Saolo, nkumekanga ka wolo ka l’Isariyɛlɛ, akayashikikɛ dia mbodiaka. Etena kakonge Davidɛ l’ohomba wa mbo ya ndɛ, nde akemala l’osomba wa Nɔbɔ, lɛnɛ akandalɔmbɛ mapa etanu wa ndɛ. (1 Sa. 21:1, 3) L’ɔkɔngɔ diko, nde l’apami ande wakayashɛ lo wooko wa dive dimɔtshi. (1 Sa. 22:1) Ngande wakayokomaka Davidɛ la ntondo k’okakatanu wa ngasɔ?

2. Ngande wakayadje Saolo ndaamɛ lo waale? (1 Samuɛlɛ 23:16, 17)

2 Saolo akokaka Davidɛ kandjema k’efula l’ɔtɛ wakɔngɛnangɛnaka anto efula ndo l’ɔtɛ wakandadje etshumba l’ata. Saolo akeyaka nto dia l’ɔtɛ w’ohindodi ande, Jehowa akawoke ɔkɔngɔ oko nkumekanga k’Isariyɛlɛ ndo ɔnɛ Jehowa akasɔnɛ Davidɛ dia ndjonga nkumekanga. (Adia 1 Samuɛlɛ 23:16, 17.) Koko, oko wakinde akatetemala monga nkumekanga k’Isariyɛlɛ, Saolo aki la lemba l’asɔlayi ndo anto efula wakosukɛka, diakɔ diakahombe Davidɛ ndawɔ dia nshimbɛ lɔsɛnɔ lande. Onde mɛtɛ Saolo akafɔnya dia nde akakokaka ndɔshana la sangwelo diaki Nzambi lo dikambo dia Davidɛ? (Isa. 55:11) Bible hate dikambo sɔ, koko sho kokaka monga l’eshikikelo lo dikambo nɛ: Saolo akayadje ndaamɛ lo waale. Wanɛ walɔshana la Nzambi hawotondoyaki pondjo!

3. Ngande wakayaoke Davidɛ kaanga mbakinde l’ekakatanu?

3 Davidɛ komonga la lotamanya. Aha nde mbakasɔnɛ dia nkoma nkumekanga k’Isariyɛlɛ. Jehowa mbakawosha ɔkɛndɛ ɔsɔ. (1 Sa. 16:1, 12, 13) Saolo akakome lo mpetsha Davidɛ woho w’anyanya. Koko Davidɛ kombisha Jehowa onongo l’ɔtɛ wa waale waki la ntondo kande; kana monga la lonyangu lo woho wakinde komonga la mbo ya ndɛ efula ndo lo woho wakandayashɛ lo wooko wa dive. Ondo l’etena kakandayashɛ lo wooko wa dive mbakandafunde osambo wa dimɛna, wa lotombo wele ndo l’ɛtɛkɛta wɔsami ɔtɛ wa sawo nɛ wata ɔnɛ: “Wanɛ wayanga Jehowa hawotohomba ndooko ɛngɔ k’ɔlɔlɔ.”​—Os. 34:10.

4. Ambola akɔna wayangaso nsɛdingola ndo lande na kewɔ ohomba?

4 Ɛlɔ kɛnɛ, ekambi waki Jehowa efula mongaka l’ohomba wa mbo ya ndɛ ndo ehomba ekina wa lo lɔsɛnɔ. * Dui sɔ diekɔ mɛtɛ, djekoleko l’etena ka hemɔ ka kɔrɔna virisɛ. Ndo lam’ele “mfɔnu ka woke” kaya k’emembe, sho koka nongamɛ dia tayohomana l’ekakatanu woleki wolo. (Mat. 24:21) L’awui asɔ lo yimba, nyɛsɔ tokadimola ambola anɛi anɛ: Lo yoho yakɔna yele Davidɛ ‘kopomba ndooko ɛngɔ k’ɔlɔlɔ’? Lande na kahombaso mbeka dia ngɛnangɛna la kɛnɛ kele la so? Lande na kahombaso monga l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa ayokotsha ehomba aso? Ndo ngande wakokaso ndjalɔngɔsɔla oma ko kakianɛ dikambo dia nshi yayaye?

“DIMI HANTOHOMBA NDOOKO ƐNGƆ”

5-6. Ngande watokimanyiya Osambo 23:1-6 dia nshihodia kɛnɛ kakalange mbuta Davidɛ etena kakandate di’ekambi wa Nzambi hawohombe “ndooko ɛngɔ k’ɔlɔlɔ”?

5 Kakɔna kakalange nembetshiya Davidɛ etena kakandate ɔnɛ ekambi wa Jehowa “hawotohomba ndooko ɛngɔ k’ɔlɔlɔ”? Sho koka nkondja kanyi mɔtshi lo nsɛdingola ɛtɛkɛta wa woho akɔ waamɛ watanaso lo Osambo 23. (Adia Osambo 23:1-6.) Davidɛ tatɛka osambo ɔsɔ l’ɛtɛkɛta wata ɔnɛ: “Jehowa kele Olami ami. Dimi hantohomba ndooko ɛngɔ.” L’avɛsa akina wa l’osambo ɔsɔ, Davidɛ shilaka akambo wele mɛtɛ la nɛmɔ diahashile, ɛnyɛlɔ ɛtshɔkɔ efula wa lo nyuma waki la nde lo mbetawɔ Jehowa oko Olami ande. Jehowa akɔɔlɔmbɔla “lo mboka ya losembwe,” ndo la kɔlamelo tshɛ, Nde akasukɛ Davidɛ lo tena di’ɔlɔlɔ ndo dia paa. Davidɛ akeyaka dia woho waki lɔsɛnɔ lande lo “adiyo w’ɔmɔngɛla” wa Jehowa hatonga lɔsɛnɔ lele bu l’ekakatanu. Lo tena dimɔtshi, nde akakokaka nkɔmɔ, oko onto latakɛndakɛnda “lo okidi wa wodjima wa hitɔɔ,” ndo nde akongaka l’atunyi. Koko, oko waki Jehowa Olami ande, Davidɛ komboka “waale wɔma.”

6 Ɔnkɔnɛ, okadimwelo vɔ ɔnɛ lo dimbola diaso di’ɔnɛ: Lo woho akɔna wele Davidɛ ‘kopomba ndooko ɛngɔ k’ɔlɔlɔ’? Lo yoho ya lo nyuma, nde aki la kɛnɛ tshɛ kaki lande ohomba. Ɔngɛnɔngɛnɔ ande konemanɛka la diangɔ dia l’emunyi. Davidɛ akangɛnangɛnaka la kɛnɛ kakawoshaka Jehowa. Kɛnɛ kakaleke ohomba le nde aki ɔtshɔkɔ ndo ekokelo k’oma le Nzambi kande.

7. Lo ndjela Luka 21:20-24, okakatanu akɔna waki l’Akristo wa lo ntambe ka ntondo waki la Judeya?

7 Oma l’ɛtɛkɛta wa Davidɛ, sho koka mɛna dia ekɔ ohomba efula dia sho monga la kanyi ya dimɛna lo dikambo dia lomombo la l’emunyi. Sho koka mɛtɛ ngɛnangɛna la ɛngɔ ka l’emunyi tshɛ kele la so, koko diɔ hadiohombe monga diangɔ dioleki ohomba lo lɔsɛnɔ laso. Ɔsɔ mbaki dui dia mɛtɛ di’ohomba diakayoshihodia Akristo amɔtshi wakadjasɛka la Judeya lo ntambe ka ntondo. (Adia Luka 21:20-24.) Yeso akaahɛmɔla dia l’etena kɛmɔtshi, osomba wa Jɛrusalɛma ‘wayodingama l’asɔlayi.’ Etena kakasalema dui sɔ, vɔ wakahombe ‘ndawɔ otsha l’akona.’ Olawelo ɔsɔ wakaashimbɛ, koko vɔ wakatshike diangɔ diawɔ efula. Ambeta ɛnɔnyi ɛmɔtshi, Tshoto y’Etangelo yakate lo kɛnɛ kendana la dui sɔ ɔnɛ: “Vɔ wakatshike dikambɔ ndo mvudu, aha mbɔsa lomombo l’oma lo mvudu yawɔ. L’eshikikelo ɔnɛ Jehowa ayowakokɛ ndo ayowasukɛ, vɔ waketsha ɔtɛmwɛlɔ ande la ntondo ka dikambo tshɛ diakakoke mɛnama ohomba le wɔ.”

8. Wetshelo akɔna w’ohomba wakokaso nkondja oma lo kɛnɛ kakakomɛ Akristo wa lo ntambe ka ntondo wakadjasɛka la Judeya?

8 Wetshelo akɔna w’ohomba wakokaso nkondja oma lo kɛnɛ kakakomɛ Akristo wa lo ntambe ka ntondo wakadjasɛka la Judeya? Tshoto y’Etangelo yakiso oma la nshila yakate ɔnɛ: “Ondo ehemba mbeyaka monga la ntondo kaso dia menda woho wɔsaso lomombo la l’emunyi. Ko onde diangɔ sɔ ndeka panda kayokondja wanɛ wele lo wedi waki Nzambi ohomba oka? Eelo, olawelo aso mbeyaka tɔlɔmba dia ndɔshana l’ehemba ɛmɔtshi kana ndjahombia diangɔ dimɔtshi. Sho la dia monga suke dia ntsha kɛnɛ tshɛ kahombama, oko wakatshe anyaso wa l’eleko ka ntondo wanɛ wakalawɔ ma la Judeya.” *

9. Ekeketshelo kakɔna kakondjaso oma lo dako diakasha Pɔɔlɔ ase Hɛbɛru?

9 Onde wɛ koka nkanyiya okakatanu waki la Akristo asɔ dia ntshika suke l’ɛngɔ tshɛ kaki lawɔ, ko totatɛ lɔsɛnɔ l’oyoyo lo dihole di’oyoyo? Akalɔmbama dia vɔ monga la mbetawɔ dia ndjaɛkɛ le Jehowa ɔnɛ nde ayowakotshɛ ehomba awɔ. Koko, aki dui dimɔtshi diakakoke mbaakimanyiya. Ɛnɔnyi etanu la ntondo k’ase Rɔmɔ dinga Jɛrusalɛma, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akasha ase Hɛbɛru alako amɔtshi w’ohomba ate: “Lo lɔsɛnɔ lanyu, tanyongake la ngandji ka falanga, koko nyɔngɛnangɛnake la kɛnɛ kele la nyu. Nɛ dia nde akate ate: ‘Dimi hakotshikaki ndo hakokalɛki pondjo.’ Dia sho monga la dihonga di’efula ndo mbuta ɔnɛ: ‘Jehowa kele okimanyedi ami, dimi hantoka wɔma. Kakɔna kakoka onto salɛmi?’” (Hɛb. 13:5, 6) Aha la taamu, wanɛ wakakambe la dako diakasha Pɔɔlɔ sɔ ntondo k’ase Rɔmɔ mbɔtɔ la ta komonga l’okakatanu dia ngɛnangɛna la yema ya diangɔ tshitshɛ diaki lawɔ lo ngelo kawɔ k’oyoyo. Vɔ waki l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa ayowakotshɛ ehomba awɔ. Ɛtɛkɛta wa Pɔɔlɔ toshikikɛka ɔnɛ sho kokaka monga la woho akɔ waamɛ w’eshikikelo.

“TƆNGƐNƐNGƐNƐ LA DIANGƆ SƆ”

10. “Sheke” yakɔna yakatotɛ Pɔɔlɔ?

10 Pɔɔlɔ akasha Timɔte dako dia woho akɔ waamɛ. Dako sɔ mendanaka ndo la so. Nde akafunde ate: “Ɔnkɔnɛ, naka tekɔ la yangɔ ya ndɛ ndo dihɔndɔ dia ndɔta, tɔngɛnɛngɛnɛ la diangɔ sɔ.” (1 Tim. 6:8) Onde dui sɔ nembetshiyaka dia hatokoke ngɛnangɛna la mbo ya ndɛ y’amɛna, monga la dihole dia dimɛna dia mbidjasɛ, kana sombaka ahɔndɔ w’eyoyo mbala la mbala? Aha kɛsɔ mbakalange Pɔɔlɔ mbuta. Pɔɔlɔ akalange mbuta ɔnɛ sho pombaka ngɛnangɛna la diangɔ tshɛ dia l’emunyi diele la so. (Flpɛ. 4:12) Ɔsɔ mbele “sheke” yaki la Pɔɔlɔ. Ɛngɔ koleki ohomba kele laso ele diɔtɔnganelo diasaso la Nzambi kaso, koko aha diangɔ dia l’emunyi diele la so.​—Hab. 3:17, 18.

Ase Isariyɛlɛ ‘kopomba ndooko ɛngɔ’ l’edja k’ɛnɔnyi 40 wakawetsha l’oswe wa shɛnga. Shi sho koka ngɛnangɛna la kɛnɛ kele la so wonya ɔnɛ? (Enda odingɔ 11) *

11. Wetshelo akɔna wakondjaso oma l’ɛtɛkɛta wakatɛ Mɔsɛ ase Isariyɛlɛ lo kɛnɛ kendana la ngɛnangɛna la kɛnɛ kele la so?

11 Kɛnɛ kɛna Jehowa ɔnɛ tekɔ l’ohomba mbeyaka ntshikitana la kɛnɛ kɛnaso ɔnɛ tekɔ l’ohomba. Tɔsɛdingole kɛnɛ kakatɛ Mɔsɛ ase Isariyɛlɛ l’ɔkɔngɔ wa vɔ mbetsha ɛnɔnyi 40 l’oswe wa shɛnga ate: “Jehowa Nzambi kanyu ambonyɔtshɔkɔla lo akambo tshɛ wambonyosala. Nde mbeyaka dimɛna woho wamonyɔkɛndakɛnda l’oswe wa shɛnga wa shaka ɔnɛ. Lo ɛnɔnyi 40 ɛnɛ, Jehowa Nzambi kanyu ekɔ kaamɛ la nyu ndo nyu kopomba ndooko ɛngɔ.” (Eoh. 2:7) Lo ɛnɔnyi 40 ɛsɔ, Jehowa akashaka ase Isariyɛlɛ mana dia vɔ ndɛ. Ahɔndɔ waki la wɔ etena kakawatombe oma l’Edjibito, komonga emusu. (Eoh. 8:3, 4) Kaanga mbakakoke anto amɔtshi mbɔsa diangɔ sɔ ɔnɛ diɔ komonga efula, Mɔsɛ akohola ase Isariyɛlɛ ɔnɛ vɔ waki la ɛngɔ tshɛ kaki la wɔ ohomba. Jehowa ayɔngɛnangɛna naka sho mbeka dia ngɛnangɛnaka la kɛnɛ kele la so, mbuta ate monga la lowando kaanga lo diangɔ diaha kawotake diasalande dia sho nkondja, diɔsa oko tshondo y’ɔtshɔkɔ ndo mbosha losaka l’ɔtɛ adiɔ.

ONGA L’ESHIKIKELO DIA JEHOWA AYOKOTSHA EHOMBA AYƐ

12. Kakɔna kɛnya dia Davidɛ akayaɛkɛ le Jehowa, koko aha le nde ndamɛ?

12 Davidɛ akeyaka dia Jehowa ekɔ la kɔlamelo ndo nde ndjakiyanyaka efula dikambo dia wanɛ wawoka ngandji. Kaanga mbaki lɔsɛnɔ lande lo waale etena kakandafunde Osambo 34, la washo wa mbetawɔ, Davidɛ akɛnyi woho ‘wakodinge’ “ondjelo wa Jehowa.” (Os. 34:7) Ondo Davidɛ akɛdika ondjelo wa Jehowa la woho walama ɔsɔlayi ɛtshi kɛmɔtshi ka nkɛtɛ dia mbewoya wonya tshɛ naka nde ambɛna otunyi. Kaanga mbaki Davidɛ ɔsɔlayi waki la dihonga ndo mbakolake Jehowa dia nde ayonga nkumekanga, Davidɛ kondjaɛkɛ lo dikoka diande dia mboka ave kana dia nkamba la lokuwa lande la ta dia nɛndja otunyi. (1 Sa. 16:13; 24:12) Davidɛ akayaɛkɛ le Nzambi, ele l’eshikikelo di’ondjelo wa Jehowa ‘shimbɛka wanɛ wawoka wɔma.’ Lo mɛtɛ, hatolongamɛ dia nongola ekokelo ka lo dihindo ɛlɔ kɛnɛ. Koko sho mbeyaka dia ndooko onto layaɛkɛ le Jehowa layɛmba ɛkɔndjɔ.

Lo mfɔnu ka woke, asɔlayi waki Ngɔngɔ ka la Mangɔngɔ mbeyaka tɔtwɛ la ta lo mvudu yaso. Koko sho koka nkondja ekeketshelo lo mbeya dia Yeso l’andjelo ande mbeyaka kɛnɛ kayotomba ndo vɔ wayotokokɛ (Enda odingɔ 13)

13. Etena kayotɔlɔsha Ngɔngɔ ka la Mangɔngɔ, lande na kayotɛnama oko anto wele bu la ekokelo? Ko ɔkɔkɔ akɔna wele la so wa monga la wɛkamu le Jehowa? (Enda osato wele lo lohoso.)

13 Keem’edja, wɛkamu aso lo dikoka diele la Jehowa dia tokokɛ wayɔtɔ l’ohemba. Etena kayɔlɔsha Ngɔngɔ ka la Mangɔngɔ, mbuta osanga wa wedja, ekambi wa Nzambi, nsɛnɔ yaso yayɛnama oko yekɔ lo waale. Ayonga ohomba sho monga l’eshikilelo ɔnɛ Jehowa kokaka totshungola ndo ayototshungola. Le wedja, tayɛnama oko ɛkɔkɔ wele bu l’onto laakokɛ. (Ɛzk. 38:10-12) Sho hatotonga la dihomɔ dia ta kana nongola olowanyelo dia ndɔ ta. Wedja wayɔfɔnya dia wayotodja otshumba esadi eto. Vɔ hawotɛna kɛnɛ kɛnaso la washo aso wa mbetawɔ, mbuta ate nyemba y’andjelo wotodingi sho ekambi wa Nzambi tshɛ, wele suke dia tokokɛ. Ngande wakoka wedja ɛsɔ mbaɛna lam’ele wedja ɛsɔ hawɛnyi akambo lo yoho ya lo nyuma? Vɔ wayamba efula etena kayɔlɔsha alembe wa l’olongo lo wahɔ aso.​—Ɛny. 19:11, 14, 15.

TOYALƆNGƆSƆLƐ OMA KO KAKIANƐ DIKAMBO DIA NSHI YAYAYE

14. Kakɔna kahombaso nsala dia ndjalɔngɔsɔla oma ko kakianɛ dikambo dia nshi yayaye?

14 Kakɔna kakokaso nsala oma ko kakianɛ dia ndjalɔngɔsɔla dikambo dia nshi yayaye? Ntondotondo, sho pombaka monga la kanyi ya dimɛna lo kɛnɛ kendana la lomombo la l’emunyi, nɛ dia lushi lɔmɔtshi tayotshika diangɔ sɔ. Sho pombaka nto ngɛnangɛna la kɛnɛ kele la so ndo monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula l’ɔtɛ wa diɔtɔnganelo diele lam’asaso la Jehowa. Lo yɛdikɔ yayotoleka mbeya Nzambi kaso, mbayotoleka monga la mbetawɔ lo dikoka diele la Nzambi dia tokokɛ etena kayotɔlɔshama oma le Ngɔngɔ ka la Mangɔngɔ.

15. Awui akɔna wakahomana la Davidɛ lo dikɛnda diande wakawetsha dia Jehowa ayowokimanyiyaka nshi tshɛ?

15 Tɔsɛdingole dui dikina diakakimanyiya Davidɛ ndo diakoka tokimanyiya dia ndjalɔngɔsɔla dikambo di’ehemba. Davidɛ akate ate: “Nyɔlɛtɛ ko nyayɛna dia Jehowa ekɔ ɔlɔlɔ; ɔngɛnɔngɛnɔ le onto layashɛ le nde.” (Os. 34:8) Ɛtɛkɛta ɛsɔ nembetshiyaka lande na kakeyaka Davidɛ dia nde kokaka ndjaɛkɛ l’osukɔ wa Jehowa. Davidɛ akayaɛkɛka mbala efula le Jehowa, ndo ndooko lushi lakawɛndja Nzambi kande ɛkɔndjɔ. Etena kakinde dikɛnda, Davidɛ akalɔ la Ngɔliyatɛ dikongote di’ose Filistiya ndo nde akatɛ ɔndɔshi wa ta wa lokumu ɔsɔ ate: “Ɛlɔ Jehowa ayokokimɔ lo anya ami.” (1 Sa. 17:46) L’ɔkɔngɔ diko, Davidɛ akayokambɛ nkumekanga Saolo lakayange mbala efula dia mbodiaka. Koko “Jehowa aki kaamɛ” la Davidɛ. (1 Sa. 18:12) Lam’ele Davidɛ akɛnyi lonya la Jehowa lo nshi yakete, Davidɛ akeyaka dia nde akakoke mendɛ le nde etena kakinde la ntondo k’ehemba.

16. Lo toho takɔna ta shikaa takokaso ‘ndɛta’ dia mɛna ɔnɛ Jehowa ekɔ ɔlɔlɔ?

16 Lam’atataleke mendɛ le Jehowa dia tɔlɔmbɔla nshi nyɛ, mbayotoleka monga l’eshikikelo lo dikoka diande dia totshungola lo nshi yayaye. Nɔmbamaka dia sho monga la mbetawɔ ndo la nsaki dia ndjaɛkɛ le Jehowa ko nɔmba owandji aso w’olimu vakashi dia sho tɔɔtɔ losanganya lɔmɔtshi la woke, la rɛjɔ, kana nyanga dia ntshikitanya ekongelo kaso k’olimu l’oyango wa sho mbɔtɔka lo nsanganya tshɛ ndo mbetshaka wenya efula l’olimu w’esambishelo. Tɔshi di’owandji aso w’olimu ambotona kɛnɛ kakatɔlɔmbi ndo ambotonya l’olimu. Onde tayonga la mbetawɔ ɔnɛ Jehowa hatotshikaki kana hatokalɛki pondjo ndo ɔnɛ nde ayotokotshɛka ehomba aso tena tshɛ? (Hɛb. 13:5) Anto efula wele l’olimu wa lo tena tshɛ koka nkɔndɔla awui wɛnya woho wakaakimanyiya Jehowa etena kakiwɔ l’ohomba ande lo yɛdikɔ y’efula. Jehowa ekɔ la kɔlamelo.

17. Naa divɛsa diaso dia l’ɔnɔnyi wa 2022 ndo lande na kele diɔ sunganaka mɛtɛ?

17 Lam’ele Jehowa ekɔ lo wedi aso, sho ndooko l’ɔkɔkɔ wa mboka nshi yayaye wɔma. Nzambi kaso hatɔsɛkaki pondjo l’edja tshɛ kayotetshaka wahɔ ande lo dihole dia ntondo lo nsɛnɔ yaso. Dia tohola ohomba wa ndjalɔngɔsɔla oma ko kakianɛ dikambo dia nshi ya paa yele la ntondo kaso ndo dia monga l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa hatokalɛki pondjo, Olui-walɔmbɔla akasɔnɛ Osambo 34:10 dia diɔ monga divɛsa diaso dia l’ɔnɔnyi wa 2022 diata ɔnɛ: “Wanɛ wayanga Jehowa hawotohomba ndooko ɛngɔ k’ɔlɔlɔ.”

OSAMBO 38 Nde ayokokeketsha

^ od. 5 Divɛsa diaso dia l’ɔnɔnyi wa 2022 mbɔsama oma lo Osambo 34:10, diata ɔnɛ: “Wanɛ wayanga Jehowa hawotohomba ndooko ɛngɔ k’ɔlɔlɔ.” Ekambi wa Jehowa efula wa kɔlamelo bu la lomombo la l’emunyi efula. Ko ngande wakokadiɔ mbutama dia vɔ ‘hawohombe ndooko ɛngɔ k’ɔlɔlɔ’? Ndo ngande wele nshihodia kitshimudi ya divɛsa sɔ koka tokimanyiya dia ndjalɔngɔsɔla dikambo dia tena dia wolo diatokongɛ lo nshi yayaye?

^ od. 4 Enda “Ambola w’oma le ambadi” lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka divwa 15, 2014.

^ od. 8 Enda Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka tanu 1, 1999, lk. 26.

^ od. 54 ELEMBETSHIELO W’ESATO: Kaanga lam’akandayashɛ lo wooko wa dive diaha ndjakema oma le nkumekanga Saolo, Davidɛ aki la lowando lo kɛnɛ kakawoshaka Jehowa.

^ od. 56 ELEMBETSHIELO W’ESATO: L’ɔkɔngɔ w’ase Isariyɛlɛ ntomba oma l’Edjibito, Jehowa akawasha mana dia vɔ ndɛ ndo akasale diaha ahɔndɔ awɔ monga emusu.