Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

SAWO DIA WEKELO 12

Etena kakɔna kele dimɛna ntɛkɛta?

Etena kakɔna kele dimɛna ntɛkɛta?

“Etena ka mbɔlama la etena ka ntɛkɛta.”​—OND. 3:1, 7.

OSAMBO 124 Tongake nshi tshɛ la kɔlamelo

AWUI WAYƆTƐKƐTAMA *

1. Wetshelo akɔna wakondjaso lo Ondaki 3:1, 7?

ANTO amɔtshi l’atei aso nangaka ntɛkɛta efula. Akina nangaka ntshikala ki. Oko wadiɛnya divɛsa diɔsami ɔtɛ wa sawo nɛ, ekɔ etena ka ntɛkɛta la etena ka mbɔlama. (Adia Ondaki 3:1, 7.) Koko sho koka nkombola di’anangɛso la akadiyɛso amɔtshi ntɛkɛta efula. Ndo ondo sho koka nkombola diaha anto amɔtshi ntɛkɛta efula.

2. Ele la lotshungɔ la mbidja atɔndɔ wendana la etena ndo woho wahombaso ntɛkɛta?

2 Ɔtɛkɛta wekɔ woshasha w’oma le Jehowa. (Eto. 4:10, 11; Ɛny. 4:11) Lo Ɔtɛkɛta ande, nde tokimanyiyaka dia nshihodia woho wa nkamba la woshasha ɔsɔ dimɛna. Lo sawo nɛ, tayɔsɛdingola bɛnyɛlɔ dia l’Afundelo diayotokimanyiya dia mbeya etena ka ntɛkɛta ndo ka mbɔlama. Tayɔsɛdingola nto woho wayaoka Jehowa lo kɛnɛ kendana la kɛnɛ katɛso anto akina. Ntondotondo, nyɛsɔ tɔsɛdingole etena kahombaso ntɛkɛta.

ETENA KAKƆNA KAHOMBASO NTƐKƐTA?

3. Lo ndjela Rɔmɔ 10:14, etena kakɔna kahombaso ntɛkɛta?

3 Sho pombaka nshi tshɛ mongaka suke dia ntɛkɛta awui wendana la Jehowa ndo la Diolelo. (Mat. 24:14; adia Rɔmɔ 10:14.) Lo nsala ngasɔ, sho mbokoyaka Yeso. Ɔkɔkɔ ɔmɔtshi woleki woke wakaye Yeso la nkɛtɛ aki dia mbitɛ anto akambo wa mɛtɛ wendana la She. (Jni. 18:37) Koko sho pombaka mbohɔka ɔnɛ woho watɛkɛtaso ekɔ nto ohomba. Diakɔ diele, etena kasawolaso l’anto akina awui wendana la Jehowa, sho pombaka nsala dui sɔ la “lotutsha ndo la dilɛmiɛlɔ di’efula,” ndo sho pombaka nɛmiya tokanyi ndo dietawɔ di’anto akina. (1 Pe. 3:15) Oma laasɔ, hatotosawola tsho l’anto, koko tayowaetsha ndo ondo tayonanda etema awɔ.

4. Oko wadiɛnya Tokedi 9:9, ngande wakoka ɛtɛkɛta aso nkimanyiya anto akina?

4 Dikumanyi hawohombe mengenga dia mbisha alako naka wambɛna di’ɔnangɛso kana kadiyɛso kɛmɔtshi ekɔ l’ohomba. Eelo, vɔ wayɔsɔna etena ka dimɛna ka ntɛkɛta diaha vɔ ndjosha onto akɔ sɔnyi. Ayonga ohomba dia vɔ nsɔna dihole diele bu anto. Mbala tshɛ dikumanyi salaka la wolo dia ntɛkɛta lo yoho yɛnya dia vɔ mbɔsaka onto lasawola la wɔ la nɛmɔ. Koko, vɔ hawohombe mengenga dia mɛnya anto akina atɔndɔ wa lo Bible wakoka mbakimanyiya dia nsala akambo la lomba. (Adia Tokedi 9:9.) Lande na kele ekɔ ohomba efula sho monga la dihonga dia ntɛkɛta etena kahombama? Tɔsɛdingole bɛnyɛlɔ pende diahɔtɔnɛ: Ɛnyɛlɔ ka ntondo, ka pami kɛmɔtshi kakahombe mingola anande, ndo ɛnyɛlɔ ka hende, ka womoto ɔmɔtshi lakahombe nsawola la ɔnɛ lakahombe ndjoonga nkumekanga.

5. Etena kakɔna kaki Eli ɔlɔmbɛdi a laadiko kɔtɛkɛta?

5 Eli, ɔlɔmbɛdi a laadiko aki l’ana ahende w’apami wakandalangaka efula. Koko, ana asɔ kɔnɛmiyaka Jehowa. Vɔ waki l’ɔkɛndɛ w’ohomba efula, vɔ waki ɛlɔmbɛdi wakakambaka lo tabɛrnaklɛ. Koko, vɔ wakakambe la ɔkɛndɛ ɔsɔ lo yoho ya kɔlɔ, vɔ kɔmbɔsaka elambo wakawalambolaka Jehowa la nɛmɔ, ndo vɔ wakasalaka awui wa mindo wa dieyanelo l’okonda tshɛ. (1 Sa. 2:12-17, 22) Lo ndjela Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ, ana w’apami wa Eli wakahombe ndjakema, koko Eli akahangwɛka anande oko onto l’asɛngasɛnga ndo aketawɔka dia vɔ ntetemala nkamba lo tabɛrnaklɛ. (Eoh. 21:18-21) Ko Jehowa akandasale lo woho wakasalaka Eli akambo ngasɔ? Nde akatɛ Eli ate: “Lande na katetemalayɛ mbisha anayɛ kɛnɛmɔ kondeki?” Jehowa akɔshi yɛdikɔ ya ndjaka apami ahende wa kɔlɔ asɔ.​—1 Sa. 2:29, 34.

6. Wetshelo akɔna wakondjaso oma le Eli?

6 Sho kondjaka wetshelo w’ohomba efula oma le Eli. Naka tambɛna dia ɔngɛnyi aso kana owotɔ aso ɔmɔtshi ambosekola ɛlɛmbɛ wa Nzambi, sho pombaka ntɛkɛta, mboohola atɔndɔ wa Jehowa. Oma laasɔ sho pombaka ndjashikikɛ ɔnɛ nde ambokondja ekimanyielo kahombama oma le enyimpala wa Jehowa. (Jak. 5:14) Hatohombe pondjo monga oko Eli, lo mbisha ɔngɛnyi kana owotɔ aso ɔmɔtshi kɛnɛmɔ koleki Jehowa. Nɔmbaka monga la dihonga dia nsawola l’onto ɔmɔtshi lele l’ohomba w’engwelo, koko ekɔ ohomba mbidja welo. Tende otshikitanu wele lam’asa ɛnyɛlɔ ka Eli la ɛnyɛlɔ ka Abigayɛlɛ, womoto ɔmɔtshi l’ose Isariyɛlɛ.

Abigayɛlɛ akatotshikɛ ɛnyɛlɔ ka dimɛna efula lo kɛnɛ kendana la nsɔna etena ka dimɛna ka ntɛkɛta (Enda odingɔ 7-8) *

7. Lande na kakasawola Abigayɛlɛ la Davidɛ?

7 Abigayɛlɛ aki wadi aki Nabala, laki ɔngɔnyi ndo laki la ɛtshi ka nkɛtɛ. Etena kakatalawɔka Davidɛ la apami ande nkumekanga Saolo, vɔ waketsha etena kɛmɔtshi kaamɛ la alami w’ɛkɔkɔ wa Nabala ndo wakakokɛ ɛkɔkɔ wa Nabala oma le ase wevi. Onde Nabala aki la lowando l’ɔtɛ w’ekimanyielo kawɔ? Ndooko. Etena kakɔɔlɔmbɛ apami waki Davidɛ yangɔ ya ndɛ ndo ashi, Nabala akoke nkɛlɛ ndo akaatondjɛ ɛtɛkɛta wa kɔlɔ. (1 Sa. 25:5-8, 10-12, 14) Etombelo wakonge ele, Davidɛ akɔshi yɛdikɔ ya ndjaka pami tshɛ ka lo luudu la Nabala. (1 Sa. 25:13, 22) Ngande wakawakoke mbewɔ mpokoso kɛsɔ? Abigayɛlɛ akashihodia dia ɔsɔ aki etena ka ntɛkɛta, diakɔ diele la dihonga tshɛ, nde akatshu dia tohomana la apami 400 waki la ndjala, la nkɛlɛ, ndo la dihomɔ dia ta ndo tosawola la Davidɛ.

8. Wetshelo akɔna wakondjaso oma l’ɛnyɛlɔ ka Abigayɛlɛ?

8 Etena kakahomana Abigayɛlɛ la Davidɛ, nde akasawola la nde la dihonga, la dilɛmiɛlɔ di’efula ndo lo yoho yetawoya. Kaanga mbele Abigayɛlɛ kosala dikambo, nde akalɔmbɛ Davidɛ edimanyielo. Nde akatɛkɛta dikambo dia waonga ande w’amɛna ndo akayaɛkɛ le Jehowa dia mbokimanyiya. (1 Sa. 25:24, 26, 28, 33, 34) L’ɛnyɛlɔ k’Abigayɛlɛ, sho pombaka monga la dihonga dia ntɛkɛta naka tambɛna di’onto ɔmɔtshi ekɔ lo waale wa nsala pɛkato ka woke. (Os. 141:5) Sho pombaka monga la dilɛmiɛlɔ, koko sho pombaka monga nto la dihonga. Etena kashaso onto ɔmɔtshi alako wahombama la ngandji, sho mɛnyaka dia tekɔ ɔngɛnyi w’oshika.​—Tok. 27:17.

9-10. Kakɔna kahomba dikumanyi mbohɔka etena kashawɔ anto akina alako?

9 Lo yoho ya laande, dikumanyi pombaka monga la dihonga dia nsawola l’ose etshumanelo lambotakɔ mboka. (Ngal. 6:1) L’okitshakitsha tshɛ, dikumanyi mbeyaka dia vɔ lawɔ bu kokele, ndo lushi lɔmɔtshi vɔ koka monga l’ohomba w’alako. Koko, dikumanyi hawohombe mbetawɔ dia dui sɔ mbashimba dia mpokola wanɛ wele l’ohomba w’ohokwelo. (2 Tim. 4:2; Tito 1:9) Etena kashawɔ onto ɔmɔtshi dako, vɔ salaka la wolo dia nkamba la woshasha awɔ wa ɔtɛkɛta dia mbetsha onto akɔ la diewo tshɛ ndo la solo dia lotutsha. Vɔ nangaka ɔnangɛwɔ ɔsɔ, ndo ngandji kɛsɔ mbatshutshuyaka dia mbisha ekimanyielo. (Tok. 13:24) Koko vɔ pombaka ndjakiyanya ntondo dia ntombola Jehowa lo nsukɛ atɔndɔ ande ndo nkokɛ etshumanelo oma l’awui wa kɔlɔ.​—Ets. 20:28.

10 Polo lanɛ, tambɔsɛdingola etena kakokaso ntɛkɛta. Koko, ekɔ tena dimɔtshi diele ekɔ ohomba efula sho ntshikala ki. Ekakatanu akɔna wakoka mpomana la so lo tena dia ngasɔ?

ETENA KAKƆNA KAHOMBASO MBƆLAMA?

11. Ɛnyɛlɔ kakɔna kakakambe la Jakɔba, ndo lande na kɔtɔnɛtɔ la ɔtɛkɛta?

11 Koka monga okakatanu dia nama lolemi laso. Jakɔba, ofundji wa Bible akakambe la ɛnyɛlɔ ka dimɛna dia nembetshiya okakatanu wele la dui sɔ. Nde akate ate: “Naka onto hatakana l’ɛtɛkɛta, kete nde ekɔ onto la kokele lele la akoka wa mbahemɛ demba diande di’otondo.” (Jak. 3:2, 3) Vɔ kelekaka mfalasa ɛkɔdi l’ɔtɛ ndo yema l’onyɔ. Lo nkotola ɛkɔdi, ombahemi wa mfalasa kokaka nɔmbɔla nyama kana kiemadia. Naka ombahemi wa mfalasa hakotodi ɛkɔdi, kete mfalasa koka ndawɔ otsha lo lɛkɛ lokina kana ndjasalɛ twamɛ ndo ombahemi kɔlɔ. Woho akɔ waamɛ mbele, naka hatolami lolemi laso, kete lɔ koka tela ekakatanu efula. Nyɛsɔ tɔsɛdingole waaso amɔtshi wele ayonga ohomba sho nkotola ɛkɔdi wa didjidji ndo ntshika ntɛkɛta.

12. Etena kakɔna kahombaso nkotola ɛkɔdi wa didjidji ndo ntshika dia ntɛkɛta?

12 Kakɔna katoyosalaka naka ɔnangɛso kana kadiyɛso kɛmɔtshi mbeyaka dui dimɔtshi diahombande nama sheke? Ɛnyɛlɔ, naka wɛ ambohomana l’onto ɔmɔtshi ladjasɛ lo wodja wele olimu aso amboshimbama, onde wɛ ayoyanga dia mbombola dia kolembetshiya kiambokambo tshɛ yendana la woho wakambema olimu aso lo wodja ɔsɔ? Aha la taamu eyango ayɛ wekɔ w’amɛna. Sho nangaka anangɛso ndo ndjakiyanyaka lo kɛnɛ kambaakomɛ. Sho nangaka nto mbita akambo amɔtshi shikaa etena kalɔmbaso dikambo diawɔ. Koko, ɔsɔ ekɔ etena ka nkotola ɛkɔdi wa didjidji ndo ntshika ntɛkɛta. Naka sho ntshutshuya onto ɔmɔtshi dia totɛ awui wele sheke, kete dui sɔ hɛnya dia sho mbolangaka nde ndo anangɛso l’akadiyɛso wayaɛkɛ le onto akɔ ɔnɛ nde hatotɛ anto akina kɛnɛ kakawawotɛ. Lo mɛtɛ, ndooko onto lalanga nsala di’anangɛso l’akadiyɛso wasɛna lo wedja wamboshimbama olimu aso nyomonga l’ekakatanu. Woho akɔ waamɛ mbele, ndooko ɔnangɛso kana kadiyɛso kakambɛ Jehowa lo wodja wa ngasɔ layetawɔ mbishola toseke tendana la woho walɔmbɔla Ɛmɛnyi wadjasɛ lɛkɔ olimu awɔ w’esambishelo kana elimu w’Akristo.

13. Oko wadiɛnya Tokedi 11:13, kakɔna kahomba dikumanyi nsala, ndo lande na?

13 Lo yoho ya laande, dikumanyi pombaka nkamba la tɔndɔ diele lo Tokedi 11:13 dia nama toseke. (Adia.) Dui sɔ koka monga okakatanu, djekoleko naka ekumanyi ekɔ otshukanyi. Wadi l’omi salaka dia diɔtɔnganelo diawɔ ntetemala nkeketala lo sawolaka mbala la mbala lam’asawɔ ndo lo mbitanɛka toseke, tokanyi ndo ekiyanu awɔ. Koko, ekumanyi mbeyaka dia nde hahombe mbishola “sawo dia sheke” di’ase etshumanelo. Naka nde nsala ngasɔ, kete hawotoyaɛkɛ le nde nto ndo lokumu lande layolana. Anto wele l’ɛkɛndɛ l’etshumanelo hawohombe monga la “nemi hiende,” kana la ɛtɛkɛta wa lokeso. (1 Tim. 3:8; nɔtɛ) Mbuta ate, hawohombe mbita kashi kana tɛndana. Naka ekumanyi nangaka wadɛnde, kete nde hahombe mbotɛ awui wahandahombe mbeya.

14. Ngande wakoka wadi aki ekumanyi mbokimanyiya dia ntetemala monga la lokumu l’ɔlɔlɔ?

14 Wadi koka nkimanyiya omɛnde dia ntetemala monga la lokumu l’ɔlɔlɔ lo mbewɔ dia mbɔsɛngiya dia ntɛkɛta awui wa sheke. Naka wadi nkamba la dako sɔ, kete nde hosukɛ tsho omɛnde, koko ayosha ndo wanɛ wakawotɛ awui wa sheke kɛnɛmɔ. Ndo kɛnɛ koleki ohomba ele, nde ngɛnyangɛnyaka Jehowa, nɛ dia nde kimanyiyaka dia wɔladi ndo kaamɛ monga l’etshumanelo.​—Rɔmɔ 14:19.

NGANDE WAYAOKA JEHOWA LO KƐNƐ KENDANA LA KƐNƐ KATASO?

15. Ngande wakayaoke Jehowa lo dikambo di’angɛnyi asato wa Jɔbɔ, ndo lande na?

15 Sho koka nkondja wetshelo efula lo dibuku dia lo Bible dia Jɔbɔ lo kɛnɛ kendana la woho ndo etena ka ntɛkɛta. L’ɔkɔngɔ wa Jɔbɔ diɛnɛ la mpokoso efula, apami anɛi wakaye dia ndjoosamba ndo ndjowosha alako. Apami asɔ waketsha etena k’otale aha la ntɛkɛta. Koko lo ndjela kɛnɛ kakayɔtɛkɛta apami asato l’atei awɔ l’ɔkɔngɔ, mbuta ate Elifazɛ, Bilidadɛ ndo Zɔfara, mɛnamaka dia vɔ kokamba l’etena kɛsɔ dia nkanyiya woho wakawakoke nkimanyiya Jɔbɔ. Koko, vɔ wakakanyiyaka woho wakawakoke mɛnya ɔnɛ Jɔbɔ akasale dui dimɔtshi dia kɔlɔ. Vɔ wakate awui amɔtshi wa mɛtɛ, koko efula k’awui wakawate lo dikambo dia Jɔbɔ ndo dia Jehowa komonga amɛna ndo waki kashi. Vɔ wakalombosha Jɔbɔ lo yoho ya kɔlɔ. (Jɔbɔ 32:1-3) Kakɔna kakasale Jehowa? Nde akomalɛ apami asato asɔ woho w’anyanya. Nde akawaelɛ ɔnɛ akanga wa dinginya ndo akasale dia Jɔbɔ nɔmba dikambo diawɔ.​—Jɔbɔ 42:7-9.

16. Wetshelo akɔna wakondjaso oma l’ɛnyɛlɔ ka kɔlɔ ka Elifazɛ, Bilidadɛ ndo ka Zɔfara?

16 Sho kondjaka wetshelo efula oma lo ɛnyɛlɔ ka kɔlɔ ka Elifazɛ, Bilidadɛ ndo ka Zɔfara. Ntondotondo, hatohombe nombosha anangɛso. (Mat. 7:1-5) Koko, sho pombaka mbahokamɛ la yambalo tshɛ ntondo ka sho ntɛkɛta. Lo nsala ngasɔ mbayotonga l’akoka wa nshihodia okakatanu wele la wɔ. (1 Pe. 3:8) Dui dia hende ele, etena katɛkɛtaso, sho pombaka ndjashikikɛ dia tekɔ lo mbuta ɛtɛkɛta w’amɛna ndo wa mɛtɛ. (Ɛf. 4:25) Dui dia sato ele, Jehowa mbidjaka yimba efula lo kɛnɛ katanɛso lam’asaso.

17. Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma l’ɛnyɛlɔ ka Elihu?

17 Pami ka nɛi kakatshu dia tembola Jɔbɔ lokombo lande Elihu, nde aki owotɔ wa Abrahama. Nde akahokamɛka etena kakatɛkɛtaka Jɔbɔ ndo apami akina asato. Mɛnamaka dia nde akadjaka yimba efula lo kɛnɛ kakawataka, nɛ dia nde aki l’akoka wa mbisha alako la kɛtshi ndo wasembɔ tɔɔ lo dikambo wakakimanyiya dia mingola ekanelo ka yimba ka Jɔbɔ. (Jɔbɔ 33:1, 6, 17) Elihu akalekaka ndjakiyanya dia Jehowa tombɔma, koko aha ndamɛ kana onto okina. (Jɔbɔ 32:21, 22; 37:23, 24) Wetshelo wakondjaso oma l’ɛnyɛlɔ ka Elihu ele, ekɔ etena ka mbɔlama la etena ka mpokamɛ. (Jak. 1:19) Wetshelo okina wakondjaso ele etena kashaso alako, dui diahombaso ndeka ndjakiyanya ele dia mbisha Jehowa lotombo, koko aha shoamɛ.

18. Ngande wakokaso mɛnya dia sho mbɔsaka woshasha w’ɔtɛkɛta la nɛmɔ?

18 Sho koka mɛnya ɔnɛ sho mbɔsaka woshasha wa ɔtɛkɛta la nɛmɔ lo ndjelaka alako wa lo Bible wendana la etena ndo woho wa ntɛkɛta. Sɔlɔmɔna nkumekanga ka lomba akasambiyama dia mfunda ɔnɛ: “Oko elowa wa pɔmɛ ya paonyi lo efundelo wa mfɛsa ngasɔ mbele dui diotami lo etena kahombama.” (Tok. 25:11) Naka sho mpokamɛ la yambalo tshɛ kɛnɛ kata anto akina ndo nkanyiya ntondo ka ntɛkɛta, kete ɛtɛkɛta aso koka monga la nɛmɔ ndo amɛna oko pɔmɛ ya paonyi. Oma laasɔ, oyadi tayɔtɛkɛta yema tshitshɛ kana efula, ɛtɛkɛta aso wayokeketsha anto akina ndo tayɔngɛnyangɛnya Jehowa. (Tok. 23:15; Ɛf. 4:29) Ɔsɔ ekɔ mɛtɛ yoho yoleki dimɛna ya mɛnya lowando lo woshasha w’oma le Nzambi ɔsɔ!

OSAMBO 82 “Osase anyu wahɛtɛ”

^ od. 5 Ɔtɛkɛta wa Nzambi wekɔ l’atɔndɔ wakoka tokimanyiya dia mbeya etena ka ntɛkɛta la etena ka mbɔlama. Naka sho mbeya ndo nkamba la kɛnɛ kata Bible, kete ɛtɛkɛta aso wayɔngɛnyangɛnya Jehowa.

^ od. 62 ELEMBETSHIELO W’OSATO: Kadiyɛso kɛmɔtshi ekɔ lo mbisha kadiyɛso kekina alako w’amɛna.

^ od. 64 ELEMBETSHIELO W’OSATO: Ɔnangɛso ɔmɔtshi ekɔ lo mbisha alako wendana la pudipudi.

^ od. 66 ELEMBETSHIELO W’OSATO: L’etena kahombama, Abigayɛlɛ akasawola la Davidɛ ndo dui sɔ diaki l’etombelo w’amɛna.

^ od. 68 ELEMBETSHIELO W’OSATO: Wadi l’omi wambotona mbishola kiambokambo tshɛ yendana la olimu aso wa lo dihole diambowoshimbama.

^ od. 70 ELEMBETSHIELO W’OSATO: Ekumanyi kɛmɔtshi ekɔ lo nsala la wolo diaha anto mboka awui wa sheke wendana l’etshumanelo.