Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

SAWO DIA WEKELO 21

Jehowa ayokosha wolo

Jehowa ayokosha wolo

“Etena kemi wɔdu, mbemi la wolo.”​—2 KƆR. 12:10.

OSAMBO 73 Otosha dihonga

AWUI WAYƆTƐKƐTAMA *

1-2. Ekakatanu akɔna wahomana l’Ɛmɛnyi wa Jehowa efula?

ƆPƆSTƆLƆ Pɔɔlɔ akakeketsha Timɔte dia kotshaka ekambelo kande dimɛna, ndo dui sɔ mendanaka l’Akristo tshɛ. (2 Tim. 4:5) Sho tshɛ kokaka mbɔsa dako dia Pɔɔlɔ la nɛmɔ di’efula. Koko, mongaka okakatanu dia nsala dui sɔ. Le efula k’anangɛso l’akadiyɛso, nɔmbamaka monga la dihonga di’efula dia nkamba olimu w’esambishelo. (2 Tim. 4:2) Ɛnyɛlɔ, tokanyiya yema dikambo di’anangɛso wadjasɛ lo wedja wele olimu aso wekɔ l’elelo ɛmɔtshi kana wamboshimbama. Vɔ sambishaka kaanga mbeyawɔ ɔnɛ vɔ koka mbidjama lo lokanu l’ɔtɛ wa dui sɔ!

2 Ekambi wa Jehowa diɛnɛka l’ekakatanu wotshikitanyi wakoka mbakɔmɔla. Ɛnyɛlɔ, efula ka l’atei awɔ kambaka olimu l’edja ka wenya efula paka dia kotshɛ ase nkumbo kawɔ ehomba awɔ. Vɔ kombolaka nyomoyasha efula l’olimu w’esambishelo, koko vɔ hawoyongaka la wolo efula l’ekomelo ka lomingu. Akina hawoyokoka nsala awui efula l’ɔtɛ wa hemɔ kahakɔnɔ kana lotshundu l’osombe; ndo akina wotshikalaka paka la ngelo. Koko akina ndjaɔsaka dia waya bu la nɛmɔ. Mary, * kadiyɛso kadjasɛ lo Moyen-Orient mbitaka ate: “Nɔmbamaka mbidja welo efula dia ndɔshana la tokanyi ta kɔlɔ ndo dui sɔ ndjokonyaka dia nɛmba efula. Oma laasɔ dimi ndjoyakiyanyaka nɛ dia dui sɔ mbɔsɛkami wenya ndo wolo wa dimi nkamba olimu w’esambishelo.”

3. Kakɔna kayangasɔ nsɛdingola lo sawo nɛ?

3 Oyadi ekakatanu akɔna wele laso, Jehowa koka tosha wolo dia sho ndɔshana l’ekakatanu ndo ntetemala mbokambɛ lo yɛdikɔ yɛdimi l’akoka aso. La ntondo ka sho nsɛdingola woho wakoka Jehowa tokimanyiya, nyɛsɔ tɔsɛdingole woho wakandakimanyiya Pɔɔlɔ la Timɔte dia nkotsha olimu awɔ kaanga mbakiwɔ l’ekakatanu.

JEHOWA TOSHAKA WOLO WA NTETEMALA NSAMBISHA

4. Ekakatanu akɔna wakahomana la Pɔɔlɔ?

4 Pɔɔlɔ akahomana l’ekakatanu efula. Nde aki l’ohomba w’ekeketshelo djekoleko etena kakawɔkɔmɔla, kakawawoke ave ndo kakawawodje lo lokanu. (2 Kɔr. 11:23-25) Pɔɔlɔ komboka sɔnyi dia mbita dia lo tena dimɔtshi nde akalɔshanaka l’ɔkɔmwɛlɔ. (Rɔmɔ 7:18, 19, 24) Ndo nto nde akakikɛ “tɛndɛ lo demba,” mbita ate woho ɔmɔtshi w’okakatanu ndo akalangaka dia Nzambi mbonyɛwɔ.​—2 Kɔr. 12:7, 8.

Kakɔna kakakimanyiya Pɔɔlɔ dia nkotsha olimu ande? (Enda odingɔ 5-6) *

5. Awui akɔna wakasale Pɔɔlɔ kaanga mbakandahomana l’ekakatanu?

5 Jehowa akasha Pɔɔlɔ wolo wa ntetemala nsambisha kaanga mbakandahomana l’ekakatanu ɛsɔ tshɛ. Tɔsɛdingole awui wakasale Pɔɔlɔ. Ɛnyɛlɔ, etena kakinde lo luudu la lokanu la Rɔmɔ, l’ohetoheto tshɛ nde akaamɛ lokumu l’ɔlɔlɔ etena kakinde la ntondo k’ewandji w’ase Juda ndo ondo la ntondo k’emboledi wa lɛɛta. (Ets. 28:17; Flpɛ. 4:21, 22) Nde akasambishaka nto alami efula wa nkumekanga ndo wanɛ tshɛ wakayaka dia ndjowenda. (Ets. 28:30, 31; Flpɛ. 1:13) L’etena kakɔ kaamɛ, Pɔɔlɔ akafunde mikanda efula wakasambiyama, ndo polo ɛlɔ kɛnɛ Akristo wa mɛtɛ kondjaka wahɔ oma lɔkɔ. Ndo nto, ɛnyɛlɔ ka Pɔɔlɔ kakakeketsha ase etshumanelo ka la Rɔmɔ, ndo etombelo wakonge ele anango wakonge la dihonga di’efula “dia mbewoya ɔtɛkɛta wa Nzambi aha la mboka wɔma.” (Flpɛ. 1:14) Kaanga mbele lo tena dimɔtshi Pɔɔlɔ komongaka l’akoka wa nsala kɛnɛ tshɛ kakandakombolaka, nde akasale kɛnɛ tshɛ kakinde l’akoka “lo wahɔ wa lokumu l’ɔlɔlɔ dia lɔ ntshɔ otsha la ntondo.”​—Flpɛ. 1:12.

6. Lo ndjela 2 Kɔrɛtɔ 12:9, 10, kakɔna kakakimanyiya Pɔɔlɔ dia nde nkotsha olimu ande?

6 Pɔɔlɔ akashihodiaka dia dui tshɛ diakandasalaka l’olimu wa Jehowa aki diɛsɛ la wolo wa Nzambi, koko aha wande hita. Nde akeyaka dia wolo wa Nzambi wekɔ lo “nkoma kokele lo wɔdu.” (Adia 2 Kɔrɛtɔ 12:9, 10.) Diɛsɛ la nyuma kande k’ekila, Jehowa akasha Pɔɔlɔ wolo wa nkotsha olimu ande dimɛna, kaanga mbakandahɛnyahɛnyamaka, mbakandadjama lo lokanu ndo mbakandahomana l’ekakatanu ekina.

Kakɔna kakakimanyiya Timɔte dia nkotsha olimu ande? (Enda odingɔ 7) *

7. Ekakatanu akɔna wakatondoya Timɔte l’oyango wa nde nkotsha olimu ande?

7 Timɔte laki ɔngɛnyi wa Pɔɔlɔ w’ɔlɔngɔlɔngɔ akayaɛkɛ nde lawɔ lo wolo wa Nzambi dia nkotsha olimu ande. Timɔte akatshindɛ Pɔɔlɔ lo nkɛndɔ y’etale ya misiɔnɛrɛ. Ndo nto, Pɔɔlɔ akotome lo nkɛndɔ nkina dia tembola ndo tokeketsha tshumanelo. (1 Kɔr. 4:17) Mbeyaka monga ko Timɔte akayaoke dia nde bu l’akoka. Ondo l’ɔtɛ akɔ mbele Pɔɔlɔ akawotɛ ɔnɛ: “Onto atokɔnyɔlake lo woho weyɛ dikɛnda.” (1 Tim. 4:12) Ndo l’etena kɛsɔ Timɔte nde lawɔ aki la tɛndɛ lo demba, mbita ate “tohemɔhemɔ.” (1 Tim. 5:23) Koko Timɔte akeyaka dia wolo wa nyuma k’ekila ka Jehowa ayowosha lokalo laki lande ohomba dia nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ ndo kambɛ anango.​—2 Tim. 1:7.

JEHOWA TOSHAKA WOLO WA NTSHIKALA LA KƆLAMELO KAANGA ETENA KESO L’EKAKATANU

8. Ngande wakeketsha Jehowa ekambi ande ɛlɔ kɛnɛ?

8 Ɛlɔ kɛnɛ, Jehowa mbishaka ekambi ande “wolo woleki wɔnɛ wokongaka l’onto” dia vɔ ntetemala mbokambɛ la kɔlamelo. (2 Kɔr. 4:7) Nyɛsɔ tɔsɛdingole awui anɛi wakakongɛ Jehowa dia tokeketsha ndo tokimanyiya dia ntshikala la kɔlamelo le nde. Awui akɔ anɛi vɔ anɛ: Dɔmbɛlɔ, Bible, asekaso Akristo ndo esambishelo.

Jehowa tokeketshaka lo tshimbo ya dɔmbɛlɔ (Enda odingɔ 9)

9. Ngande wakoka dɔmbɛlɔ tokimanyiya?

9 Sho kondjaka ekeketshelo l’ekimanyielo ka dɔmbɛlɔ. Oko wofundamidiɔ lo Ɛfɛsɔ 6:18, Pɔɔlɔ tokeketshaka dia nɔmbaka Nzambi “lo diaaso tshɛ.” Nzambi kadimolaka alɔmbɛlɔ aso lo tokeketsha. Jonnie ladjasɛ la Bolivie akɛnyi woho wakosukɛ Nzambi etena kakandahomana l’ehemba efula. Wadɛnde ndo ambutshi ande ahende wakonge la hemɔ wolo l’etena kakɔ kaamɛ. Jonnie akadiɛnɛ efula dia mbakokɛ vɔ akɔ asato. Nyango akavu, ndo akɔshi etena k’otale dia wadɛnde ndo she ndjɔkɔlɔngana. Lo nkaloya washo l’ɔkɔngɔ, Jonnie mbitaka ate: “Etena kakamongaka l’okiyanu w’efula, dui diakakimanyiyaka mbala tshɛ ele alɔmbɛlɔ wa shikaa.” Jehowa akasha Jonnie wolo wakinde l’ohomba dia mbikikɛ. Ronald lele ekumanyi kɛmɔtshi la Bolivie, akeye dia nyango aya la kansɛrɛ. Ngɔndɔ ɔtɔi l’ɔkɔngɔ nyango akavu. Kakɔna kakokimanyiya dia mbikikɛ? Nde mbutaka ate: “Nɔmba Jehowa kimanyiyakami dia mbodiholɛ otema ndo mbɔkɛnɛmɔlɛ nsaki yami. Dimi mbeyaka dia nde mbeyakami dimɛna oleki onto akɔna tshɛ, nde mbeyakami ndekami ndo dimɛ.” Lo tena dimɔtshi, sho mbeyaka ndjakiyanya efula ko ndjokoma ko hatoyeya kɛnɛ kahombaso nɔmba. Koko Jehowa tɔlɔmbaka dia sho mbɔlɔmba oyadi kaanga tekɔ l’okakatanu dia nɔnga tokanyi ndo nsaki yaso.​—Rɔmɔ 8:26, 27.

Jehowa tokeketshaka lo tshimbo ya Bible (Enda odingɔ 10)

10. Oko wɛnyamidiɔ lo Hɛbɛru 4:12, lande na kele mbadia Bible ndo nkana yimba la kɛnɛ kadiaso ekɔ ohomba efula?

10 Sho kondjaka ekeketshelo l’ekimanyielo ka Bible. Oko wakayaɛkɛ Pɔɔlɔ l’Afundelo dia ntana ekeketshelo ndo esambelo, sho lawɔ koka ndjaɛkɛ lɔkɔ. (Rɔmɔ 15:4) Naka sho mbadiaka Ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo kanaka yimba lawɔ, kete Jehowa ayotokimanyiya la nyuma kande dia nshihodia woho wakoka Bible tokimanyiya. (Adia Hɛbɛru 4:12.) Ronald lakatatɛkɛtshi la diko mbutaka ate: “Lekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’ɔtɛ wemi la mbekelo ka mbadiaka etenyi kɛmɔtshi ka Bible la dikɔlɔ tshɛ. Dimi kanaka yimba efula lo waonga wa Jehowa ndo woho wasalɛnde ekambi ande akambo. Dui sɔ kimanyiyakami dia dimi nyomonga la wolo.”

11. Ngande wakakeketsha Bible kadiyɛso kɛmɔtshi kaki la lɔkɔnyɔ?

11 Sho koka monga la kanyi y’ɔlɔlɔ lo dikambo di’ekakatanu wele laso naka sho kanaka yimba l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Tɔsɛdingole woho wakakondja wadi aki odo ɔmɔtshi wahɔ oma lo Bible. Ekumanyi kɛmɔtshi akawotɛ dia nde ayokondja wetshelo w’ohomba efula naka nde mbadia dibuku dia Jɔbɔ. Etena kakandasale dui sɔ, oma l’etatelo nde akatatɛ mɔnyɔla Jɔbɔ l’ɔtɛ w’ekanelo ka kɔlɔ kaki la nde. Lo ndjela woho wakandakanyiyaka, ekɔ oko nde akatɛka Jɔbɔ ate: “Jɔbɔ ntshika mɛna akambo lo yoho ya kɔlɔ!” Koko oma laasɔ, nde akashihodia dia ekanelo kande kakafɔnaka efula la ka Jɔbɔ. Dui sɔ diakokimanyiya dia ntshikitanya ekanelo kande ndo diakokeketsha dia mbikikɛ paa oko wakandavusha omɛnde.

Jehowa tokeketshaka lo tshimbo ya asekaso Akristo (Enda odingɔ 12)

12. Ngande watokeketsha Jehowa lo tshimbo y’asekaso atɛmɔdi?

12 Sho kondjaka ekeketshelo lo tshimbo y’asekaso Akristo. Yoho kina yakeketsha Jehowa Akristo ele lo tshimbo y’asekaso atɛmɔdi. Pɔɔlɔ akafunde dia nde akalomɔlomɔka dia ‘keketshana kaamɛ’ l’anango l’akadiyɛnde wa lo nyuma. (Rɔmɔ 1:11, 12) Mary lakatatɛkɛtshi la diko akangɛnangɛnaka monga kaamɛ l’anango l’akadiyɛnde. Nde mbutaka ate: “Jehowa akakambe l’anangɛso l’akadiyɛso waki kombeyaka ndo ekakatanu waki lami. Vɔ wakataka awui wakeketsha kana tomɛmi mikanda, ndo awui asɔ mbakimi mɛtɛ l’ohomba. Dui sɔ diakakimanyiya nto dia nsawola l’akadiyɛso waki l’ekakatanu akɔ waamɛ, ndo lakakondja wetshelo oma lo kɛnɛ kakawasale. Ndo mbala tshɛ dikumanyi diakasalaka dia dimi ndjaoka dia lekɔ la nɛmɔ l’etshumanelo.”

13. Ngande wakokaso keketshana lam’asaso lo nsanganya ya l’etshumanelo?

13 Dihole dimɔtshi dioleki dimɛna diakokaso keketshana lam’asaso ele lo nsanganya ya l’etshumanelo. Etena kɔtɔyɛ lo nsanganya, lande na kahayatakola nna dia nkeketsha anto akina lo nkamba l’ɛtɛkɛta w’amɛna wakɛnɛmɔla ngandji ndo lowando? Ɛnyɛlɔ, la ntondo ka losanganya lɔmɔtshi, ekumanyi kelɛwɔ Peter akatɛ kadiyɛso kɛmɔtshi kele l’olonganyi wele bu ombetawudi ate: “Kɛna lanɛ ekɔ dui di’ekeketshelo. Wɛ mongaka nshi tshɛ suke dia mbɔtɔ lo losanganya l’anayɛ asamalo ndo nyu nɔngɔsɔlaka kɔmatɛrɛ.” Washo wa kadiyɛso wakalole tɔɔ la wasɔyi wa lowando, ndo nde akate ate: “Ɔsɔ mɛtɛ mbele ɛtɛkɛta wakimi l’ohomba dia mboka ɛlɔ.”

Jehowa tokeketshaka lo tshimbo ya olimu w’esambishelo (Enda odingɔ 14)

14. Ngande watokimanyiya olimu w’esambishelo?

14 Sho kondjaka ekeketshelo lo tshimbo y’esambishelo. Etena kasambishaso anto akina akambo wa mɛtɛ w’oma lo Bible, sho keketshamaka oyadi vɔ mbetawɔ losango laso kana bu. (Tok. 11:25) Kadiyɛso kelɛwɔ Stacy akɛnyi woho wele esambishelo mbishaka ekeketshelo. Etena kakatshanyema ose nkumbo kande, nde aki la lonyangu l’efula ndo nde akatetemalaka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde lakakoke nsala akambo efula dia mbokimanyiya?’ Stacy akatetemalaka nkanyiya lo dikambo sɔ. Kakɔna kakokimanyiya dia ntondoya dui sɔ? Esambishelo! Etena kakandayasha l’olimu w’esambishelo, nde akatatɛ nkanyiya dikambo di’anto wa l’ɛtshi kande ka nkɛtɛ waki l’ohomba w’ekimanyielo kande. Nde mbutaka ate: “L’etena kɛsɔ, Jehowa akambisha ombeki wa Bible wakatahamaka esadi esadi. Dui sɔ diakakeketsha efula. Dui diakaleke kimanyiyami ele olimu w’esambishelo.”

15. Wetshelo akɔna wakondjayɛ oma lo kɛnɛ kakate Mary?

15 L’ɔtɛ w’awui waakomɛ, ondo anto amɔtshi koka ndjaoka dia vɔ bu l’akoka wa nsala akambo efula l’olimu w’esambishelo. Naka ngasɔ mbayaokayɛ, kete ohɔ dia Jehowa ayɔngɛnangɛna naka wɛ nsala kɛnɛ keyɛ l’akoka wa nsala. Tɔsɛdingole nto ɛnyɛlɔ ka Mary. Etena kakandonɔ l’ɛtshi ka nkɛtɛ katɛkɛtawɔ ɔtɛkɛta okina, nde akayaoke dia nde aya l’elelo w’efula. Nde mbutaka ate: “L’etena kɛmɔtshi, kɛnɛ tshɛ kakamakokaka nsala ele mbisha kɔmatɛrɛ ka wɔdu kana mbadia divɛsa dimɔtshi dia lo Bible kana mbisha onto traktɛ l’esambishelo.” Dui sɔ diakokonya dia ndjaɔsa dia nde ekɔ onto l’anyanya lo ndjaɛdika l’anto wakatɛkɛtaka ɔtɛkɛta dimɛna. Koko nde akatshikitanya kanyi yande. Nde akatatɛ nshihodia dia Jehowa akakokaka nkamba la nde kaanga mbakinde l’elelo ɛmɔtshi. Nde mbutaka ate: “Awui wa lo Bible wekɔ wɔdu ndo vɔ koka ntshikitanya nsɛnɔ y’anto.”

16. Kakɔna kakoka nkimanyiya wanɛ wahayokoka ntomba oma la ngelo dia nkondja ekeketshelo?

16 Jehowa mɛnaka ndo mandolaka nsaki kele laso ka nsambisha kaanga naka hatoyokoka ntomba oma la ngelo. Diakɔ diele nde koka tokimanyiya dia nsambisha wanɛ watokokɛ kana adɔkɔtɛlɛ l’enganga. Naka sho mbɛdika kɛnɛ kasalaso l’etena kɛnɛ la kɛnɛ kakatasalaka lo nshi yakete etena kakiso l’akoka, kete sho koka nkɔmɔ. Koko, naka sho nshihodia woho watokimanyiya Jehowa nshi nyɛ, kete tayokondja wolo weso l’ohomba dia mbikikɛ l’ɔngɛnɔngɛnɔ ohemba akɔna tshɛ.

17. Lo ndjela Ondaki 11:6, lande na kahombaso ntetemala nsambisha oyadi kaanga hatɛnyi etombelo w’amɛna esadi eto?

17 Hateye lɔtɔngɔ lakɔna l’akambo wa mɛtɛ lonɛso layoka edio ndo ntatɛ mbola. (Adia Ondaki 11:6.) Ɛnyɛlɔ, kadiyɛso Barbara kele l’ɛnɔnyi 80 l’ɛmɔtshi sambishaka mbala la mbala lo telefɔnɛ ndo lo mikanda. Lo mukanda ande ɔmɔtshi, nde akadje lo divɛlɔpɛ Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka sato 1, 2014, yaki la sawo diaki l’ɔtɛ a dui ɔnɛ “Kɛnɛ kakakosalɛ Nzambi.” Aha la nde mbeya, nde akatome mukanda ɔsɔ otsha le wadi l’omi amɔtshi waki l’etena kɛsɔ waya bu Ɛmɛnyi wa Jehowa. Vɔ wakadia periodikɛ kɛsɔ mbala la mbala. Omi akoke dia oko Jehowa mbakasawolaka la nde mbala kakɔ ɔtɔi. Wadi l’omi asɔ wakatatɛ mbɔtɔ lo nsanganya ndo l’ekomelo, vɔ wakayonga nto Ɛmɛnyi wa Jehowa waki l’ohetoheto, l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi ndekana 27. Barbara akoke dia nde ambokeketshama efula ndo akonge la wolo lo mɛna etombelo w’ɛlɔlɔ wakonge la mukanda ɔmɔtshi wakandafunde.

Jehowa tokeketshaka lo tshimbo ya 1) dɔmbɛlɔ, 2) Bible, 3) asekaso Akristo ndo 4) olimu w’esambishelo (Enda odingɔ 9-10, 12, 14)

18. Akokaso nsala dia nkondja wahɔ oma lo wolo wa Nzambi?

18 Jehowa toshaka waaso wotshikitanyi dia nkondja wolo ande w’efula. Naka sho nkamba l’awui watoshande, ɛnyɛlɔ dɔmbɛlɔ, Bible, asekaso Akristo ndo olimu w’esambishelo, kete tayɛnya dia sho ndjaɛkɛka l’akoka ndo nsaki kele la Jehowa ka tokimanyiya. Nyɛsɔ toyaɛkɛke nshi tshɛ le Shɛso lele l’olongo ɔnɛ langɛnangɛna dia “mɛnya wolo ande lo wahɔ wa wanɛ wele etema awɔ tshɛ wekɔ le nde.”​—2 Ɛk. 16:9.

OSAMBO 61 Nyu Ɛmɛnyi, nyotshu otsha la ntondo!

^ od. 5 Tekɔ lo nsɛna lo tena dia paa, koko Jehowa ekɔ lo tosha ekimanyielo keso l’ohomba dia mbikikɛ. Lo sawo nɛ, tayɔsɛdingola woho wakakimanyiya Jehowa ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ ndo Timɔte dia ntetemala mbokambɛ kaanga mbakiwɔ l’ekakatanu. Tayɔsɛdingola awui anɛi wakakongɛ Jehowa dia tokimanyiya dia mbikikɛ ɛlɔ kɛnɛ.

^ od. 2 Lokombo lakatshikitanyema.

^ od. 53 ELEMBETSHIELO W’OSATO: Etena kende lo luudu la lokanu la Rɔmɔ, Pɔɔlɔ ekɔ lo fundɛ tshumanelo efula mikanda ndo ekɔ lo nsambisha wanɛ waya dia ndjowenda lokumu l’ɔlɔlɔ.

^ od. 55 ELEMBETSHIELO W’OSATO: Timɔte ekɔ lo nkeketsha anango etena kembolande tshumanelo.