Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Pami kele ashi wa mukanda wa sekeletɛlɛ nembetshiyaka Yeso Kristo. Nde mbele onto ladja wanɛ wayoshimbamɛ djembetelo

Ambola w’oma le ambadi

Ambola w’oma le ambadi

Lo ɛnɛlɔ kaki Ɛzɛkiyɛlɛ, pami kaki la ɔlɔndɔ w’ashi wa mukanda wa sekeletɛlɛ ndo apami asamalo waki la dihomɔ dia ta wekɔ didjidji dia na?

Vɔ wekɔ didjidji di’alembe wa l’olongo wanɛ wakasha lonya l’olanyelo wa Jɛrusalɛma ndo wayosha lonya lo elanyelo k’andja wa kɔlɔ waki Satana lo Aramangɛdɔna. Ɔnɛ ekɔ eokelo k’oyoyo kambotokondja. Lande na kakiso l’ohomba wa eokelo kɛnɛ?

La ntondo ka 607 N.T.D., Jehowa akɛnya Ɛzɛkiyɛlɛ ɛnɛlɔ kɛmɔtshi ka kɛnɛ kakahombe ntomba la Jɛrusalɛma la ntondo ka yɔ ndanyema. Lo ɛnɛlɔ kɛsɔ, Ɛzɛkiyɛlɛ akɛnyi awui efula wa kɔlɔ wakasalemaka lɛkɔ. Oma laasɔ, nde akɛnyi apami asamalo wokime onto l’onto ‘ehomɔ kande ka ta ka ntɛtshatɛtsha lo lonya lande.’ Pami kekina kaki kaamɛ la wɔ ndo nde ‘akalɔtɛ dihɔndɔ dia linɛnɛ’ ndo nde aki la ‘ɔlɔndɔ w’ashi wa mukanda wa sekeletɛlɛ.’ (Ezekiyele 8:6-12; 9:2, 3) Wakatɛ pami kɛsɔ dia nde mbeteta l’osomba w’otondo ‘ko mbidja djembetelo lo ekoko w’anto wakiyana ndo wakuma akumu l’ɔtɛ w’akambo tshɛ wa wɔnɔnyi wasalema l’osomba.’ Oma laasɔ, wakatɛ apami asamalo wele la dihomɔ dia ta dia ndjaka anto tshɛ wa l’osomba waki komonga la djembetelo. (Ezekiyele 9:4-7) Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma lo ɛnɛlɔ kɛnɛ ndo ele pami kele l’ɔlɔndɔ w’ashi wa mukanda wa sekeletɛlɛ?

Ɛzɛkiyɛlɛ akɛnyi ɛnɛlɔ kɛsɔ l’ɔnɔnyi 612 N.T.D. Ɔsɔ aki prɔfɛsiya kakakotshama ntondo ɛnɔnyi etanu l’ɔkɔngɔ etena kaketawɔ Jehowa di’alembe w’ase Babilɔna ndanya Jɛrusalɛma. Lo yoho shɔ mbakakambe Jehowa l’ase Babilɔna dia mbisha wodja ande waki komonga l’okitanyiya dilanya. (Jeremiya 25:9, 15-18) Ko kayotota dikambo di’ase Juda w’ɛlɔlɔ waki kombetawɔ akambo wa kɔlɔ wakasalemaka l’osomba? Jehowa akasale tshɛ dia vɔ shimbamɛ.

Lo ɛnɛlɔ kɛnɛ, Ɛzɛkiyɛlɛ kombidja onto tshɛ djembetelo lo yoho ya mɛtɛ mɛtɛ kana mbisha lonya l’olanyelo w’osomba. Koko, andjelo mbakalɔmbɔla olanyelo wa Jɛrusalɛma. Ɔnkɔnɛ prɔfɛsiya kɛnɛ toshaka diaaso dia mɛna kɛnɛ keeta l’olongo. Jehowa akatɛ andjelo ande dia nkongɛ elanyelo k’anto wa kɔlɔ ndo ndjashikikɛ di’anto w’ɛlɔlɔ wayoshimbamɛ. *

Prɔfɛsiya kɛnɛ kayokotshama nto lo nshi yayaye. Taki la mbekelo ka mbuta ɔnɛ pami kele l’ɔlɔndɔ w’ashi wa mukanda wa sekeletɛlɛ akalembetshiyaka akitami weke lanɛ la nkɛtɛ. Takataka nto ɔnɛ anto wekɔ lo mbidjama djembetelo dia ndjoshimbamɛ etena kahokamɛwɔ ndo ketawɔwɔ lokumu l’ɔlɔlɔ lasambishaso. Koko atete edja, akɛnama hwe dia sho pombaka ntshikitanya woho walembetshiyaso prɔfɛsiya kɛnɛ. Takeke oma lo Mateo 25:31-33 dia Yeso mbele ɔnɛ lalombosha anto. Nde ayosala dikambo sɔ lo nshi yayaye lo mfɔnu ka woke. L’etena kɛsɔ, wanɛ wayɔsama oko ɛkɔkɔ wayoshimbamɛ, ndo wanɛ wayɔsama oko waa mbudi wayolanyema.

Ko laasɔ, wetshelo akɔna wambotokondja oma lo ɛnɛlɔ kaki Ɛzɛkiyɛlɛ kɛnɛ? Wetshelo etanu ɛnɛ:

  1.  La ntondo ka Jɛrusalɛma ndanyema, Ɛzɛkiyɛlɛ, ndo Jɛrɛmiya la Isaya wakewola anto lo kɛnɛ kendana la kɛnɛ kakahombe komɛ osomba. Vɔ waki oko todjamu. Ɛlɔ kɛnɛ, Jehowa ekɔ lo nkamba la djui ya tshitshɛ y’akitami dia mbetsha ekambi ande ndo mbewola anto akina la ntondo ka mfɔnu ka woke ntatɛ. Oma lɔkɔ, ekambi waki Nzambi tshɛ, mbuta ate anto wa Kristo wekɔ lo mbisha lonya l’olimu wa mbewola anto ɔsɔ.—Mateo 24:45-47.

  2.  Ɛzɛkiyɛlɛ kombidja wanɛ wakahombe nshimbamɛ djembetelo. Ɛlɔ kɛnɛ, ekambi waki Nzambi vɔ la wɔ hawodje anto djembetelo. Vɔ wekɔ lo nsambisha tsho anto akina ndo mbaewola lo kɛnɛ kendana la kɛnɛ kayotomba lo nshi yayaye. Olimu w’esambishelo wakambema l’andja w’otondo wekɔ lo kambema l’ekimanyielo k’andjelo.—Ɛnyɛlɔ 14:6.

  3.  Wanɛ wakashimbamɛ lo nshi y’Ɛzɛkiyɛlɛ komonga la djembetelo ya mɛtɛ mɛtɛ lo mfumu yawɔ. Ɛlɔ kɛnɛ wanɛ wayoshimbamɛ vɔ la wɔ hawotonga la djembetelo ya mɛtɛ mɛtɛ. Kakɔna kahomba anto nsala dia vɔ ndjoshimbamɛ lo mfɔnu ka woke? Etena kokawɔ ɔhɛmwɛlɔ, vɔ pombaka mbeka dia mbokoya Kristo, nambola Nzambi nsɛnɔ yawɔ, ndo nsukɛ anango Kristo lo nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ. (Mateo 25:35-40) Lo mfɔnu ka woke, anto asɔ wayodjama djembetelo, mbuta ate wayɔsɔnaka dia shimbamɛ.

  4.  Pami kele l’ashi wa mukanda nembetshiyaka Yeso. Lo mfɔnu ka woke, Yeso ayodja olui a woke w’anto djembetelo etena kayondowaɔsa oko ɛkɔkɔ. Oma laasɔ vɔ wayokondja diaaso dia nsɛna pondjo pondjo la nkɛtɛ.—Mateo 25:34, 46. *

  5.  Ɛlɔ kɛnɛ apami asamalo wele la dihomɔ dia ta dia mbɛdiawɛdia nembetshiyaka alembe wa l’olongo walɔmbwama oma le Yeso. Keema edja vɔ wayanga ndanya wedja ndo minya awui wa kɔlɔ tshɛ.—Ezekiyele 10:2, 6, 7; Ɛnyɛlɔ 19:11-21.

Wetshelo wakondjaso oma lo ɛnɛlɔ kɛnɛ tokimanyiyaka dia monga l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa hatolanya akanga wa losembwe kaamɛ l’akanga wa kɔlɔ. (2 Petero 2:9; 3:9) Wetshelo ekina wambotokondja toholaka di’olimu w’esambishelo wakambema lo nshi yaso nyɛ wekɔ ohomba efula. Onto tshɛ pombaka mboka ɔhɛmwɛlɔ la ntondo k’ekomelo ndja.—Mateo 24:14.

^ od. 6 Wanɛ wakashimbamɛ, ɛnyɛlɔ oko Baruka (sekeletɛlɛ kaki Jɛrɛmiya) Ɛbɛdɛ-Mɛlɛkɛ w’ose Etiyɔpiya ndo aseka Rɛkabɛ komonga la djembetelo ya mɛtɛ mɛtɛ lo mfumu yawɔ. (Jeremiya 35:1-19; 39:15-18; 45:1-5) Djembetelo ya didjidji shɔ yakalembetshiyaka tsho dia vɔ wayoshimbamɛ.

^ od. 12 Akristo w’akitami wa kɔlamelo hawotonga l’ohomba wa mbidjama djembetelo shɔ dia vɔ shimbamɛ. Koko vɔ wayolongola djembetelo yawɔ y’ekomelo la ntondo ka vɔ mvɔ kana la ntondo ka mfɔnu ka woke ntatɛ.—Ɛnyɛlɔ 7:1, 3.