Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Ɔlɔlɔ la kɔlɔ: Ɛlɔmbwɛlɔ kakoka tokimanyiya

Ɔlɔlɔ la kɔlɔ: Ɛlɔmbwɛlɔ kakoka tokimanyiya

Tɔsɛdingole awui anɛi wa lo lɔsɛnɔ wakɛnyi miliyɔ y’anto dia ndjela ɛlɔmbwɛlɔ kasha Bible koka tokimanyiya ndo koka mbɛkɛ otema.

1. Diwala

Anto wekɔ la tokanyi totshikitanyi lo kɛnɛ kendana la diwala ndo kɛnɛ kakokawɔ nsala dia monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo diwala.

KƐNƐ KATA BIBLE: “Pami tshɛ l’atei anyu pombaka nanga wadɛnde oko wayalangande, ndo wadi lo wedi ande pombaka monga la dilɛmiɛlɔ di’efula otsha le omɛnde.”—Ɛfɛsɔ 5:33.

ELEMBETSHIELO: Nzambi mbele kiɔkɔ ya diwala, laasɔ nde mbeyaka kɛnɛ kele ohomba di’atshukanyi monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. (Makɔ 10:​6-9) Ɔngɛnɔngɛnɔ wa lo diwala nemanɛka la woho wayakiyanya onto l’onto lo dikambo di’osekande. Omi lalanga wadɛnde mɛnyaka dikambo sɔ lo woho wosalɛnde akambo ndo wayakiyanyande lo dikambo diande. Ndo wadi lalɛnya omɛnde mɛnyaka dui sɔ lo yoho ya ntɛkɛta ndo ya nsala akambo.

ƐLƆMBWƐLƆ KASHA BIBLE KOKA TOKIMANYIYA: Quang nde la Thi, wadjasɛ la Vietnam, wakafɔnyaka dia hawokokaki pondjo monga la diwala di’ɔngɛnɔngɛnɔ. Quang kombokanaka kɛtshi. Nde mbutaka ate: “Dimi kombidjaka yimba lo nsaki yaki Thi ndo lakawoshaka nsɔnyi mbala efula.” Thi akalange dia ndjaka diwala. Nde akate ate: “Lakayaoke dia handjokoka ndjaɛkɛ le omɛmi kana mbɔlɛmiya.”

L’edjedja ka wonya, Quang nde la Thi wakayekaka kɛnɛ ketsha Bible ndo woho wa nkamba l’Ɛfɛsɔ 5:33 lo diwala diawɔ. Quang mbutaka ate: “Divɛsa nɛ diakakimanyiya dia mɛna ohomba wa monga la kɛtshi ndo nkonya Thi dia nde ndjaoka dia dimi mbolangaka ndo mbokotshɛka ehomba ande wa lo demba ndo wa longandji. Etena kakamasalaka ngasɔ, nde akanangaka ndo akanɛmiyaka efula.” Ndo Thi mbutaka ate: “Lam’akamatalekaka nkamba l’Ɛfɛsɔ 5:33 ndo nɛnya omɛmi, mbakandatalekaka nangami, kokɛmi ndo lakaleke monga lo wɔladi.”

Dia mbeya awui akina efula wendana la diwala, adia Emɔ! No. 2 2018, kele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Toseke 12 t’ɔngɛnɔngɛnɔ wa nkumbo” lo jw.org.

2. Woho wa salɛ anto akina akambo

Anto efula salɛka anto akina akambo wa kɔlɔ l’ɔtɛ wa lokoho lawɔ la demba, wodja, ɛnamelo, ɔtɛmwɛlɔ kana l’ɔtɛ wotshikitanyiwɔ kanyi lo kɛnɛ kendana l’awui wa dieyanelo.

KƐNƐ KATA BIBLE: “Nyɔlɛmiya weho w’anto tshɛ.”—1 Petero 2:17.

ELEMBETSHIELO: Bible hatetsha dia mpetsha anto l’ɔtɛ wa lokoho la demba, wodja kana l’ɔtɛ wasalawɔ dieyanelo dia lam’asa pami la pami kana womoto la womoto. Lo dihole dia nsala ngasɔ, tɔ tokeketshaka dia monga la dilɛmiɛlɔ di’efula otsha le weho w’anto tshɛ oyadi lokoho lawɔ, wodja awɔ kana dihole diele l’onto lo tshunda. (Etsha 10:34) Oyadi kaanga hatetawɔ dietawɔ diawɔ kana woho wasalawɔ akambo, sho koka ntetemala mbasalɛ akambo la kɛtshi ndo la dilɛmiɛlɔ.—Mateo 7:12.

ƐLƆMBWƐLƆ KASHA BIBLE KOKA TOKIMANYIYA: Daniel aketshama dia mbɔsaka ase Asie oko waale le wodja ande. Nde akayokoma dia mpetsha onto tshɛ laya oma l’Asie ndo akaatɛngaka lo sɛkɛ. Daniel mbutaka ate: “Lakatatɛ mbisha tɛkɛ nɛndɛ ɔnɛ lekɔ lo ‘nsukɛ wodja ami.’ Dimi kɔmbɔsaka dia yoho yami ya nkanyiya kana ya nsala akambo yaki kɔlɔ.”

L’edjedja ka wonya, Daniel akayekaka kɛnɛ ketsha Bible. Daniel mbutaka ate: “Lakahombe ntshikitanya yoho yami ya nkanyiya tshɛ lo tshɛ. Lakahombe mbɔsa anto woho wawaɔsa Nzambi, mbuta ate sho tshɛ tekɔ woho akɔ waamɛ oyadi dihole dioyeso.” Daniel nembetshiyaka woho wondoyaoka etena kahomanande l’anto. Nde mbutaka ate: “Hadjokanyiya kaanga yema tshitshɛ lo dikambo dia dihole dioyewɔ. Dimi looka woho w’onto tshɛ ngandji ndo laya l’angɛnyi oma l’ahole tshɛ wa l’andja.”

Dia mbeya awui akina efula, adia Emɔ! No. 3 2020, kele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Kakɔna kayotokimanyiya diaha nkanɛ anto kɔlɔ?” lo jw.org.

3. Falanga

Anto efula nyangaka dia monga ɛngɔnyi l’oyango wa monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo la nshi yayaye y’amɛna.

KƐNƐ KATA BIBLE: “Lomba kokɛka oko wakokɛ falanga, koko wahɔ wele la ewo vɔ ɔnɛ: Lomba namaka lɔsɛnɔ la ɔnɛ lele la lɔ.”—Ondaki 7:12.

ELEMBETSHIELO: Tekɔ l’ohomba wa falanga, koko yɔ hayokoke tosha ɔngɛnɔngɛnɔ kana nshi yayaye y’amɛna. (Tokedi 18:11; 23:​4, 5) Kɛnɛ kele mɛtɛ ele, ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ ndo nshi yayaye y’amɛna nemanɛka la woho wakambaso la lomba l’oma le Nzambi latanema lo Bible.—1 Timɔte 6:​17-19.

ƐLƆMBWƐLƆ KASHA BIBLE KOKA TOKIMANYIYA: Cardo, pami kadjasɛ l’Indonésie, akayasha l’oweso w’ɔngɔnyi. Nde akate ate: “Laki la kɛnɛ tshɛ kakakombolaka anto monga la tɔ. Laki l’akoka wa minda nkɛndɔ, nsomba diangɔ d’eshinga wolo, mituka ndo mvudu.” Koko ɔngɔnyi ande kombiviya. Cardo mbutaka ate: “Wakambive kɛnɛ kaki lami ndo falanga yakamakambe wolo l’edja k’ɛnɔnyi yakatshu lo mayi ka sso. Laketsha lɔsɛnɔ lami l’oweso w’ɔngɔnyi, koko l’ekomelo, lakayonga l’ɔkɔmwɛlɔ w’efula, lakayoyaoka oko onto l’anyanya ndo lakalole la lonyangu l’efula.”

Cardo akayotatɛ nkamba l’alako wa lo Bible wendana la falanga. Nde hayoyasha tshɛ lo nyanga dia ndjamɔtshɛ ɔngɔnyi koko ambɔsɔna dia nsɛna lɔsɛnɔ l’ɔsɛlɛngɛ. Nde mbutaka ate: “Ɔngɔnyi wa mɛtɛ ndo watshikala pondjo ekɔ wa lo nyuma. Lokoka ndala djɔ otsho tshɛ ndo laya mɛtɛ l’ɔngɛnɔngɛnɔ.”

Dia mbeya awui akina wendana la kanyi ya Bible lo dikambo dia falanga, adia sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Onde kalasa kana falanga koka kokimanyiya dia monga la nshi yayaye y’amɛna?” diele lo Tshoto y’Etangelo No. 3 2021, lo jw.org.

4. Awui wa dieyanelo

Anto wekɔ la tokanyi totshikitanyi lo kɛnɛ kendana l’awui wa dieyanelo wetawɔma.

KƐNƐ KATA BIBLE: “Ntona awui wa mindo wa dieyanelo. Onto l’onto l’atei anyu pombaka mbeya woho wa mbahemɛ demba diande hita dia diɔ monga ekila ndo la kɛnɛmɔ, aha la lokaki, nsɔngu ka dieyanelo kambotamba elelo oko ase wedja waheye Nzambi.”—1 Tɛsalɔnika 4:​3-5.

ELEMBETSHIELO: Bible mbidjaka elelo lo woho wahombaso mɛnya nsaki yaso ya dieyanelo. Etelo k’ɔnɛ “awui wa mindo wa dieyanelo” mendanaka ndo la loseka, monanyi, dieyanelo dia lam’asa anto wahatatshukana, dieyanelo dia lam’asa pami la pami kana womoto la womoto ndo dieyanelo dia lam’asa onto la nyama. (1 Kɔrɛtɔ 6:​9, 10) Dieyanelo ekɔ woshasha w’oma le Nzambi wakandasha paka pami la womoto wotshukanyi ato.—Tokedi 5:​18, 19.

ƐLƆMBWƐLƆ KASHA BIBLE KOKA TOKIMANYIYA: Womoto ɔmɔtshi ladjasɛ l’Australie lelɛwɔ Kylie mbutaka ate: “Etena kakimi onyemba, lakafɔnyaka dia naka dimi nsala awui wa dieyanelo, kete laasɔ layoyaoka dia lekɔ lo nangema ndo lekɔ l’ekokelo. Koko dui diotshikitanyi diakatombe. Lakayoyaokaka dia dimi bu l’ekokelo ndo lakayonga la lɔkɔnyɔ l’efula.”

L’ɔkɔngɔ diko, Kylie akayekaka awui wa mɛtɛ ndo akakambe la kɛnɛ ketsha Bible lo kɛnɛ kendana la dieyanelo. Nde mbutaka ate: “Lokoka mɛna di’ɛlɛmbɛ wa Nzambi wekɔ dia tokokɛ oma lo paa ndo awui wakoka tonyangiya. Kakianɛ loyaoka l’ekokelo ndo lolangema l’ɔtɛ wasalami akambo lo yoho yalanga Jehowa dia sho nsala. Okambelo wa l’ɛlɔmbwɛlɔ k’oma lo Bible akakokɛ oma l’otema wele la lɔkɔnyɔ!”

Dia mbeya awui akina efula, adia sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Kakɔna kata Bible lo dikambo di’anto ahende wodjashi kaamɛ aha la ntshukana?” lo jw.org.

Otungi aso tokimanyiyaka dia mbeya kɛnɛ kele ɔlɔlɔ la kɛnɛ kele kɔlɔ. Kaanga mbele nkitanyiya kɛnɛ katande hongaka nshi tshɛ wɔdu, ekɔ ohomba mbidja welo. Sho koka monga l’eshikikelo dia dui sɔ diayongaka nshi tshɛ l’etombelo w’amɛna di’ɔngɛnɔngɛnɔ aso wa pondjo.