Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Onde Akristo pombaka ntɛmɔla l’ahole w’ekila?

Onde Akristo pombaka ntɛmɔla l’ahole w’ekila?

ƆNƆNYI tshɛ, anto ndekana miliyɔ shamalo tshɔɔka otsha l’okonda ɔmɔtshi w’esongo w’elondo wele lo disɛnga dia Shima dia lo Japon. Vɔ komaka lo Dihole dia woke di’ekila dia Ise, lɛnɛ akatɛmɔlaka ase ɔtɛmwɛlɔ wa Shinto njambizambi wonya yelɛwɔ Amaterasu Omikami, ambeta oko ɛnɔnyi nunu pende. Atɛmɔdi wakayaɛdiaka ntondo lo nsola anya awɔ ndo enyɔ. Oma laasɔ, vɔ wakemalaka la ntondo ka mbalasa k’ɔtɛmwɛlɔ dia vɔ nsala totshelo tele oko kusɛ adwe, mbida nsaka ndo nɔmba njambizambi shɔ. * Ɔtɛmwɛlɔ wa Shinto mbetawɔka di’anto wa lɔkɔ monga la waetawɔ akina, ase Buda amɔtshi mbidja ndo anto amɔtshi wayata ɔnɛ Akristo mbewɔ ndo anto akina hawɛnyi kɔlɔ nsala awui wasala ase ɔtɛmwɛlɔ wa Shinto.

Ɛtɛmwɛlɔ efula wa weke wa l’andja ɔnɛ wekɔ l’ahole w’ekila, * wele miliyɔ y’anto yaheyama mbadia wekɔ lo ntshɔ lɛkɔ. Wedja efula wele anto wa lɔkɔ ndjaɔsaka oko Akristo wekɔ la mvudu efula y’ɛtɛmwɛlɔ lo dikambo dia Yeso, Mariya, ndo dia asanto. Akina wele oko vɔ tshumanaka l’ahole wele ahindo wakasalema atete edja kana lɛnɛ olamiwɔ emindo ɛmɔtshi w’anto wɔsama oko asanto. Anto efula tshɔka lo ahole w’ekila dia tɔlɔmba l’ɔtɛ wetawɔwɔ ɔnɛ alɔmbɛlɔ awɔ wayoleka mbokɛma naka vɔ mbasalaka lo dihole di’ekila. Amɔtshi mbɔsaka dia ntshɔ lo dihole di’ekila mɛnyaka ohetoheto wele lawɔ lo ndjakimɔ kawɔ otsha le Nzambi.

Anto wakatshu teenda dihole dia woke di’ekila dia Ise, la Japon ndo Wooko wa dive wa la Massabielle, Lourdes, France

Dia alɔmbɛlɔ ndo ɛsɛngɔsɛngɔ ndeka mbokɛma ndo kadimɔma, onde paka vɔ mbosadimi lo dihole di’ekila? Onde Nzambi ngɛnangɛnaka woho watshɔ anto dia tɔtɛmɔla paka lo ahole w’ekila? Ko laasɔ, onde ndo Akristo pombaka ntɛmɔla lo ahole w’ekila? Ekadimwelo wa ambola asɔ hawotɛnya tsho woho wahombaso mbɔsa ɔtɛmwɛlɔ wa lo ahole w’ekila, koko vɔ wayotokimanyiya nto dia sho nshihodia yoho y’ɔtɛmwɛlɔ yangɛnyangɛnya mɛtɛ Nzambi.

NTƐMƆLA “LO NYUMA NDO LO MƐTƐ”

Kakɔna kakalange mbuta Yeso etena kakandate ɔnɛ sho pombaka ntɛmɔla: “lo nyuma ndo lo mɛtɛ”?

Sawo diakasawola Yeso la womoto l’ose Samariya mɛnyaka woho wɔsa Nzambi ɔtɛmwɛlɔ wa lo ahole w’ekila. Yeso akatetaka la Samariya ndo nde akemala dia mumuya yema la ɛtɛkɔ k’ashi kaki suke l’osomba wa Sukara. Nde akasawola la womoto lakaye lo ɛtɛkɔ dia ndjotahola ashi. Etena kakawasawolaka, womoto akawɛnya otshikitanu wele lam’asa ɔtɛmwɛlɔ w’ase Juda la w’ase Samariya. Womoto akawotɛ ate: ‘Watshɛso wakatɛmɔlaka lo dikona nɛ, koko nyu mbutaka dia la Jɛrusalɛma kele dihole diahomba anto tɛmɔlaka.’—Joani 4:5-9, 20.

Dikona diakatɛkɛta womoto lanɛ diaki dikona dia Ngɛrɛzimɛ diakatanemaka lo kilɔmɛtɛlɛ oko 50 lo nɔrdɛ ka Jɛrusalɛma. Lɛkɔ mbakatshɔka ase Samariya mbala ɔtɔi l’ɔnɔnyi dia tosala afɛstɔ, ɛnyɛlɔ difɛtɔ dia Elekanelo. Koko l’ɔtɛ wa nde ndeka mbidja yimba lo woho wakinde komonga la womoto ɔsɔ kanyi ɔtɔi, Yeso akawotɛ ate: ‘Womoto, ombetawɔ. Wonya wekɔ lo ndjaye wele nyu hanyotɔtɛmɔla Papa oyadi lo dikona nɛ kana la Jɛrusalɛma.’ (Joani 4:21) Ɛtɛkɛta ɛsɔ waki ohomba efula, djekoleko lo woho wakawatombe oma l’onyɔ w’ose Juda! Lande na kakahombe anto ntshika dia ntɛmɔla Nzambi lo tɛmpɛlɔ ka la Jɛrusalɛma?

Yeso akatetemala mbuta ɔnɛ: “Wonya wekɔ lo ndjaye ndo wonya akɔ vɔ ɔnɛ wele atɛmɔdi wa mɛtɛ wayɔtɛmɔla Papa lo nyuma ndo lo mɛtɛ, nɛ dia lo mɛtɛ, Papa anto wa ngasɔ kayangande dia mbɔtɛmɔla.” (Joani 4:23) L’edja ka ntambe efula, ase Juda wakɔsaka dia tɛmpɛlɔ ka la Jɛrusalɛma mbaki dihole dia dimɛna diakawahombaka ntɛmɔla. Vɔ wakatshɔka lɛkɔ mbala shato l’ɔnɔnyi dia tolambola Jehowa Nzambi kawɔ elambo. (Etumbelu 23:14-17) Koko Yeso akate dia etshikitanu pombaka salema ndo ɔnɛ: “Atɛmɔdi wa mɛtɛ” pombaka ntɛmɔla “lo nyuma ndo lo mɛtɛ.”

Tɛmpɛlɔ k’ase Juda kaki ɛngɔ kakakokaka onto mɛna ndo minanda ndo kaki lo dihole dia shikaa diakeyamaka. Koko nyuma ndo mɛtɛ bu diangɔ diɛnama, diakokawɔ nkitsha lo dihole diɛna anto. Diakɔ diele, Yeso akalembetshiya dia ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ w’Akristo hawohombe monga la dihole shikaa kana nemanɛ l’ɛngɔ kɛmɔtshi kakasalema kele oko dikona dia Ngɛrɛzimɛ, tɛmpɛlɔ ka la Jɛrusalɛma kana l’ahole akina tshɛ w’ekila.

Lo sawo diande la womoto l’ose Samariya, Yeso akate nto ɔnɛ: “Wonya” wekɔ lo “ndjaye” wayosalema etshikitanu lo ɔtɛmwɛlɔ wa Nzambi. Etena kakɔna kakahombe salema etshikitanu ɛsɔ? Etena kɛsɔ kakakoke etena kakavu Yeso nyɔi k’olambo, mbuta ate etena kakandakomiya la dikongɛ di’ɔtɛmwɛlɔ di’ase Juda diakahikama lo Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ. (Rɔmɔ 10:4) Koko Yeso akate nto ate: “Wonya wekɔ lo ndjaye ndo wonya akɔ vɔ ɔnɛ.” Lande na? Nɛ dia oko wakinde Mɛsiya, nde akasanganyaka ambeki ande wakahombe ndjokitanyiya lo didjango diande diata ɔnɛ: “Nzambi ekɔ Nyuma, wanɛ wɔɔtɛmɔla pombaka mbɔtɛmɔla lo nyuma ndo lo mɛtɛ.” (Joani 4:24) Kakɔna kalembetshiya ntɛmɔla lo nyuma ndo lo mɛtɛ?

Etena kakate Yeso dia ntɛmɔla lo nyuma nde kɔtɛkɛtaka dia yoho mɔtshi ya laande y’ɔtɛmwɛlɔ. Koko nde akatɛkɛtaka dia kɛnɛ kendana la nɔmbwama la nyuma k’ekila kaki Nzambi katokimanyiya dia monga la eokelo ka dimɛna k’Afundelo. (1 Kɔrɛtɔ 2:9-12) Mɛtɛ kakate Yeso lanɛ ekɔ ewo k’oshika ka kɛnɛ ketsha Bible. Diakɔ diele, lo dihole diatahanahanaka la ntshɔ lɛnɛ ntshɔ lɛnɛ, naka sho nkɛndakɛnda la kɛnɛ ketsha Bible ndo nɔmbɔma la nyuma k’ekila, kete ɔtɛmwɛlɔ aso wayetawɔma le Nzambi.

WOHO WƆSA AKRISTO AHOLE W’EKILA

Ko ngande wahomba Akristo mbɔsa ahole w’ekila ndo otshwelo wa lɛkɔ dia tɔlɔmba? Lo nkamba la didjango dia Yeso di’ɔnɛ atɛmɔdi wa mɛtɛ pombaka ntɛmɔla Nzambi lo nyuma ndo lo mɛtɛ, mbokɛmaka hwe di’ɔtɛmwɛlɔ ɔsɔ bu la dihole shikaa di’ekila diahomba Shɛso lele l’olongo tɛmɔma. Laadiko dia lasɔ, Bible totɛka woho wɔsa Nzambi ɔtɛmwɛlɔ wa dikishi. Tɔ mbutaka ɔnɛ: “Nyolawɔ ɔtɛmwɛlɔ wa dikishi” ndo ɔnɛ “nyewɔ dikishi.” (1 Kɔrɛtɔ 10:14; 1 Joani 5:21) Diakɔ diele, Akristo wa mɛtɛ hawohombe monga la dihole diɔsawɔ oko ekila, diatɛmɔlawɔ kana diasukɛ ɔtɛmwɛlɔ wa dikishi. Ɔnkɔnɛ, lo ndjela woho wakatatɛ ahole wɔsama oko ekila, Akristo wa mɛtɛ tonaka dia ntɛmɔla l’ahole asɔ.

Koko kɛsɔ halembetshiya di’Ɔtɛkɛta wa Nzambi shimbaka dia monga la dihole dimɔtshi diangɛnangɛnaso dia nɔmba, dia mbeka kana dia nkana yimba. Dihole diasalema losanganya pombaka monga dimɛna ndo kiongamu dia mbekaka ndo kɛtshanyaka awui wa lo nyuma. Ekɔ dui dia kɔlɔ dia salaka sɛlɛmɔnyi lo dikambo dia wanɛ wakavu, ɛnyɛlɔ sɛlɛmɔnyi yendana la wodjelo wa sima lo diombo. Dui sɔ mbeyaka mɛnya tsho dia tekɔ lo mbohɔ kana mboka wanɛ wakavu ngandji. Koko, mbɔsa dihole dia ngasɔ oko dihole di’ekila kana ntɛmɔla dikishi kana diangɔ diakatshike wanɛ wakavu hɔtɔnɛ kaanga yema l’ɛtɛkɛta wa Yeso.

Ɔnkɔnɛ, aha paka wɛ kotshwe lo dihole di’ekila dia tɔlɔmba Nzambi ko nde ndeka mboka alɔmbɛlɔ ayɛ. Ndo Nzambi hatokɔngɛnangɛna kana kɔtshɔkɔla lo yoho ya laande l’ɔtɛ w’ɔnɛ wɛ akatshu otsha lo dihole di’ekila. Bible totɛka dia Jehowa Nzambi ekɔ: ‘Nzambi kakatonge andja la diangɔ tshɛ diele lɔkɔ, nde hadjasɛ lo tɛmpɛlɔ yakakama l’anya.’ Koko kɛsɔ hɛnya dia Nzambi ekɔ etale la so. Sho kokaka mbɔlɔmba ko nde tooka oyadi dihole diakɔna dieso nɛ dia: ‘Nde bu etale oma le ɔmɔmɔ la l’atei aso’—Etsha 17:24-27.

^ od. 2 Sɛlɛmɔnyi shɔ koka ntshikitana la nyɛ yasalema l’ahole w’ekila w’ase ɔtɛmwɛlɔ wa Shinto.

^ od. 3 Enda kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “ Dihole di’ekila kɛdikɛdi na?