Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Yeso akatshu tenda nyango wadi aki Petero ndo akɔɔkɔnɔla.—Mateo 8:14, 15 Makɔ 1:29-31

Onde lonyemba ekɔ didjango le ekambi w’Akristo?

Onde lonyemba ekɔ didjango le ekambi w’Akristo?

ƐTƐMWƐLƆ efula wa l’andja ɔnɛ, ɛnyɛlɔ ɔtɛmwɛlɔ w’aseka Mupɛ wa l’Ɔrɔma, ɛtɛmwɛlɔ wotshikitanyi w’Ɔrtɔdɔksɛ, ɔtɛmwɛlɔ wa Bouddha, ndo ɛtɛmwɛlɔ ekina mbidjangɛka ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ ndo andjashi Nzambi awɔ dia ntshikala enyemba. Lo wedi okina, anto efula mɛnaka dia mbekelo kɛsɔ mbele lo kiɔkɔ ya woho wambohama awui wa mindo wa dieyanelo le andjashi Nzambi wa l’ɛtɛmwɛlɔ wotshikitanyi.

Diakɔ diele, ekɔ ohomba mumbola ɔnɛ, onde Afundelo mbidjangɛka ekambi w’Akristo dia ntshikala enyemba? Dia nkadimola lo dimbola sɔ, ɛsɔ tɔsɛdingole woho wakatatɛ ndo woho wakayahamaka mbekelo kɛsɔ ndo kanyi ya Nzambi lo dikambo sɔ.

LONYEMBA LO NDJELA ƆKƆNDƆ WA ƐTƐMWƐLƆ

Lo ndjela Encyclopédie britannique (lo Angɛlɛ), lonyemba kɛdikɛdi “monga aha la wadi kana la omi, ntshika awui wa dieyanelo, djekoleko l’ɔtɛ wa ɔkɛndɛ ɔmɔtshi wa l’ɔtɛmwɛlɔ kana l’ɔtɛ wa nsaki k’efula ka nsala dui dimɔtshi.” Lo 2006 Papa l’Ɔrɔma Benoît XVI akatɛ ase curie romaine ɔnɛ didjango dia lonyemba ekɔ “mbekelo kakasalemaka suke la nshi y’Apɔstɔlɔ.”

Koko lonyemba komonga mbekelo ka l’ɔtɛmwɛlɔ kakasalemaka oma le Akristo wa lo ntambe ka ntondo. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ lakasɛnɛ lo ntambe ka ntondo akewola ambetawudi dikambo di’anto wakakambaka la “ɛtɛkɛta wakasambiyama wanganyiya” ndo ‘wanɛ wakashimbaka dia ntshukana.’—1 Timɔte 4:1-3.

Lo ntambe ka hende mbakatatɛ mbekelo ka lonyemba mpama lo ɛtɛmwɛlɔ wayata di’Akristo mbewɔ lo lɛkɛ la Edjelo ka wonya. Lo ndjela dibuku Lonyemba ndo mbekelo ya l’ɔtɛmwɛlɔ (lo Angɛlɛ), dui sɔ “diakatetemala salema ngasɔ lo woho wele anto wakatokotshika ndjasha lo awui wa dieyanelo lo diolelo di’ase Rɔmɔ.”

Lo ntambe yakayelana, nsanganya y’ase ɛtɛmwɛlɔ ndo wanɛ wakayataka dia waa Mɔpɛrɛ mbewɔ wakahɔhɔla mbekelo ka andjashi Nzambi tshikalaka enyemba. Vɔ wakafɔnyaka dia dieyanelo aki dui diakadjaka onto mindo ndo kɔmbɔtɔnɛka la elimu w’andjashi Nzambi. Koko, Encyclopédie britannique mbutaka dia “oya l’ekomelo ka ntambe ka dikumi, asasɛrdɔsɛ efula mbidja ndo evɛkɛ ɛmɔtshi wakikɔ la wadi.”

Wakashikikɛ yɛdikɔ ya lonyemba la andjashi Nzambi lo concile de Latran ka lo 1123 ndo ka lo 1139 yakasalema la Rɔmɔ ndo ɔsɔ akatshikala yɛdikɔ y’ɔtɛmwɛlɔ w’aseka Mupɛ wa la Ɔrɔma polo ndo ɛlɔ. Diɛsɛ la yɛdikɔ shɔ, ɔtɛmwɛlɔ akewɔ dia nshisha lowandji ndo diangɔ di’ɔtɛmwɛlɔ diele asasɛrdɔsɛ waki la wadi wakakambaka la diɔ dia mbisha anawɔ.

KANYI YAKI NZAMBI LO DIKAMBO DIA LONYEMBA

Kanyi yaki Nzambi lo dikambo dia lonyemba mɛnyama hwe lo Ɔtɛkɛta ande Bible. Lɔkɔ, sho tanaka ɛtɛkɛta waki Yeso wendana la wanɛ watshikala enyemba oko wakinde nde la wɔ, “lo dikambo dia Diolelo dia l’olongo.” (Mateo 19:12) Lo kanyi yakɔ yaamɛ, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akatɛkɛta dikambo di’Akristo wasɔna dia ndjela ɛnyɛlɔ kande ka ntshikala enyemba “lo wahɔ wa lokumu l’ɔlɔlɔ.”—1 Kɔrɛtɔ 7:37, 38; 9:23.

Koko, oyadi Yeso kana Pɔɔlɔ, ndooko onto lakadjangɛ ekambi w’Akristo dia ntshikala enyemba. Yeso akate dia lonyemba aki “losha” lele aha ambeki ande tshɛ mbakalilongola. Etena kakafunde Pɔɔlɔ dikambo dia “wanɛ wahatatshukanaka,” nde akate hwe ɔnɛ: “Dimi ndooko la didjango oma le Nkumadiɔndjɔ, koko dimi lambosha kanyi yami.”—Mateo 19:11; 1 Kɔrɛtɔ 7:25, nɔtɛ.

Laadiko dia laasɔ, Bible mɛnyaka dia ekambi w’Akristo efula wa lo ntambe ka ntondo, ɛnyɛlɔ ɔpɔstɔlɔ Petero waki atshukanyi. (Mateo 8:14; Makɔ 1:29-31; 1 Kɔrɛtɔ 9:5) Lo menda woho wakafulanɛ awui wa mindo wa dieyanelo lo diolelo di’ase Rɔmɔ lo nshi shɔ, Pɔɔlɔ akafunde dia naka omendji w’Okristo tshukana kete nde pombaka monga “onto lele la wadi ɔtɔi” ndo “lasala dia anande monga l’okitanyiya.”—1 Timɔte 3:2, 4.

Ɔsɔ komonga awala wele atshukanyi haweyana (mariage blanc,) nɛ dia Bible mbutaka dia “omi [pombaka mbisha] wadɛnde kɛnɛ kahombande nongola” ndo atshukanyi hawohombe ‘ntona mbeyana lam’asawɔ.’ (1 Kɔrɛtɔ 7:3-5) Mbokɛmaka hwe dia Nzambi halɔmbɛ dia paka onto monga onyemba ndo lonyemba keema didjango le ekambi w’Akristo.

LO WAHƆ WA LOKUMU L’ƆLƆLƆ

Ko naka lonyemba bu didjango, lande na kakatɛkɛta Yeso ndo Pɔɔlɔ dimɛna lo kɛnɛ kendana la lonyemba? Nɛ dia lonyemba koka mbisha onto waaso efula wa mbewoya anto akina lokumu l’ɔlɔlɔ. Enyemba koka ndjasha efula nɛ dia vɔ keema la ekiyanu wele l’atshukanyi.—1 Kɔrɛtɔ 7:32-35.

Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kaki David lakɔshi yɛdikɔ ya ntshika olimu wakawofutaka dimɛna la Mexico ko monɔ lo ɛtshi ka nkɛtɛ ka lo shamba la Costa Rica dia tetsha anto akina Bible. Onde David akayaoke dia lonyemba akookimanyiya dia nsala dui sɔ? Nde mbutaka ate: “Eelo. Aki tshondo y’okakatanu dia ndjaɔtɔnganyiya la mbekelo ndo lɔsɛnɔ l’oyoyo, ko lam’ele laki paka dimɛ dui sɔ diaki wɔdu.”

Claudia, kadiyɛso k’onyemba lakonɔ dia tokamba lo ahole wele ohomba efula w’apandjudi mbutaka ate: “Dimi ngɛnangɛnaka olimu wakambɛmi Nzambi. Mbetawɔ ndo diɔtɔnganelo diasami la Nzambi keketalaka etena kɛnami woho wakokɛnde.”

“Ɔsɔ bu dikambo, oyadi wɛ ambotshukana kana ekɔ onyemba, wɛ ayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ naka wɛ mbisha Jehowa Nzambi kɛnɛ koleki dimɛna kele la yɛ.”—Claudia

Ntshikala onyemba bu dui diahakoke salema. Claudia kotshaka ate: “Ɔsɔ bu dikambo, oyadi wɛ ambotshukana kana ekɔ onyemba, wɛ ayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ naka wɛ mbisha Jehowa Nzambi kɛnɛ koleki dimɛna kele la yɛ.”—Osambo 119:1, 2.