Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Okanda w’ɛhɔmbɔ wakasalemaka lam’asa Afrikɛ la Amɛrikɛ mbaki okanda wakaleke monga la falanga

Otshungwelo w’oma lo lɔhɔmbɔ—Lo nshi y’edjedja polo ɛlɔ kɛnɛ

Otshungwelo w’oma lo lɔhɔmbɔ—Lo nshi y’edjedja polo ɛlɔ kɛnɛ

Blessing * akatshu l’Erɔpɛ nɛ dia wakoolake dia tokamba olimu wa nɔngɔsɔlaka anto divo. Koko l’ɔkɔngɔ wa vɔ mbɔkɔmɔla l’edja ka nshi dikumi ndo wa vɔ salɛ ase nkumbo kande akambo la ngala la ngelo, wakootshutshuya dia nde mundaka kinumba.

Osato wɛnya woho waki anto lo lɔhɔmbɔ l’Edjibito w’edjedja

Wakalongamɛka dia Blessing ayotondjaka oma lo euros 200 polo 300 otsho ɔtɔi polo ambofuta dibasa diande le owandji ande diolekanyi euro 40 000. * Blessing mbutaka ate: “Lakakanyiyaka wonya tshɛ woho wakamakoke ntshungɔ, koko laki la wɔma lo kɛnɛ kakawakoke salɛ nkumbo kami. Lakikɔ lo shasa.” Ɔkɔndɔ ande ɔsɔ wekɔ ɛnyɛlɔ ɔtɔi l’atei wa miliyɔ oko nyɛi y’anto wakandama lo lɔhɔmbɔ dia mindaka okanda wa kinumba.

Ambeta suke la ɛnɔnyi 4 000, ɔlɔngɔlɔngɔ w’ɛnɔnyi dikumi l’ɛmɔtshi wakawelɛka Yɔsɛfu akasondjama oma le anango. Nde akayɔtɔlamaka lo lɔhɔmbɔ lo luudu l’ose Edjibito ɔmɔtshi la lokumu. Otshikitanyi la Blessing, owandji waki Yɔsɛfu kombosalɛka akambo wa kɔlɔ l’etatelo. Koko etena kakatone Yɔsɛfu dia nsala kɛnɛ kakawotɛ wadi nkumɛnde, wakoomamatanyiyɛ ɔnɛ nde akalangi mbeyana la nde la wolo. Wakawodje lo lokanu ndo wakookeleka ɛkɔdi wa mbolo.—Etatelo 39:1-20; Osambo 105:17, 18.

Yɔsɛfu aki ɔhɔmbɔ lo nshi y’edjedja, koko Blessing ekɔ ɔhɔmbɔ lo ntambe ka 21. Koko vɔ akɔ ahende wakakimɔma l’anya w’anto wakandaka okanda wa nsondja anto, okanda wakakonyaka anto oko diangɔ dia nsondja dia nkondja falanga.

TA KONYAKA LƆHƆMBƆ TSHONDO Y’OKANDA

Ɔlwɛlɔ w’ata mbaki yoho ya wɔdu le wedja dia nkondja ɛhɔmbɔ. Nkumekanga Thoutmosis III laki owandji w’Edjibito akaye l’ase lokanu 90 000 l’ɔkɔngɔ wa ta diakalɔma la Kanana. Ase Edjibito wakaakambishaka elimu oko ɛhɔmbɔ l’otshimelo w’afuku, wokelo wa tɛmpɛlɔ ndo otshimelo w’ɛkɛdi.

Lo diolelo di’ase Rɔmɔ, ata wakasale nto dia ɛhɔmbɔ monga efula ndo ɔlɔmbɛlɔ w’ɛhɔmbɔ akakonyaka mbala efula lo ata. Ondo polo lo ntambe ka ntondo ko ɛhɔmbɔ wekekɔ suke la lofulo l’anto wa la Rɔmɔ kahanya l’ahende. Ɛhɔmbɔ efula w’ase Edjibito ndo w’ase Rɔmɔ wakasɔkishamaka efula. Lofulo l’ɛnɔnyi wakasɛnaka ɛhɔmbɔ wakatshimaka afuku la Rɔmɔ laki mondo, ɛnyɛlɔ vɔ wakasɛnaka paka ɛnɔnyi suke la 30 eto.

Oko wakatetaka nshi, ɛhɔmbɔ kombokamaka kɛtshi. Oma lo ntambe ka 16 polo ka 19, okanda w’ɛhɔmbɔ wakasalemaka lam’asa Afrikɛ la Amɛrikɛ mbaki okanda wakaleke monga la falanga lo nkɛtɛ k’otondo. Alapɔlɔ ɔmɔ wa UNESCO mbutaka ɔnɛ: ‘Ondo lam’asa miliyɔ 25 la miliyɔ 30 y’apami, wamato ndo y’ana w’akɛnda mbakandamaka la wolo ndo mbakasondjamaka.’ Anto nunu nkama wakavu l’otenyanyelo wa Atlantique. Olaudah Equiano ɔhɔmbɔ ɔmɔtshi wakahandɔ akate ɔnɛ: “Ekoko wakadaka wamato ndo woho wakasekumaka wanɛ waki suke la mvɔ, akashaka wɔma ndo diambo di’efula.”

Lonyangu ko, lɔhɔmbɔ bu tsho mpokoso kɛmɔ ka lo ɔkɔndɔ. Lo ndjela Organisation internationale du travail, miliyɔ oko 21 y’apami, wamato ndo y’ana w’akɛnda wekɔ lo nkamba polo nshi nyɛ oko ɛhɔmbɔ, lo nongola difuto dia tshitshɛ kana bu. Ɛhɔmbɔ wa nshi nyɛ kambaka lo otshimelo w’afuku, lo waa izinɛ wasalawɔ ahɔndɔ, l’obolelo w’atafadi, lo mvudu yandawɔ kinumba ndo lo mvudu y’anto. Mɛnamaka dia yoho ya lɔhɔmbɔ shɔ yekɔ lo tafule kaanga mbahetawɔ ɛlɛmbɛ.

Miliyɔ y’anto waakakambe lo lɔhɔmbɔ

OTSHUNGWELO W’OMA LO LƆHƆMBƆ

Ɛhɛnyɛhɛnyɔ akakonya ɛhɔmbɔ efula dia nyanga lotshungɔ. Lo ntambe ka ntondo N.T.D., Spartacus laki ɔndɔshi kaamɛ l’ɛhɔmbɔ oko 100 000 wakatɔmbɔkwɛ ase Rɔmɔ kaanga mbaki oyango awɔ kokotshama. Lo ntambe ka 18, ɛhɔmbɔ waki lo disɛnga dia Caraïbes la Hispaniola wakatɔmbɔkwɛ ewandji awɔ. Woho wakawasɔkishaka ɛhɔmbɔ lo yoho y’efula lo dikambɔ dia wɛngɛ, akakonya ase wodja dia ndɔ ta l’edja k’ɛnɔnyi 13 ndo l’ekomelo a shimu, ta sɔ diakakonya ase Haïti dia vɔ nongola dipanda lo 1804.

Etombelo k’ase Isariyɛlɛ oma l’Edjibito mbadiemaka oko otshungwelo woleki woke w’oma lo lɔhɔmbɔ lo ɔkɔndɔ. Ondo miliyɔ shato y’anto, mbuta ate wodja w’otondo mbakatshungɔ oma lo lɔhɔmbɔ la l’Edjibito. Vɔ mɛtɛ wakasungana ntshungɔ. Bible tɛkɛtaka dia lɔsɛnɔ lawɔ la l’Edjibito ɔnɛ “wakaahɛnyahɛnya lo toho tshɛ tahɛnyahɛnyawɔ waa mfumbe.” (Etombelo 1:11-14) Farawɔ kɛmɔ akakome polo lo mbɔsa tɛdikɔ dia ndjakaka ana w’ase Isariyɛlɛ diaha lofulo lawɔ mbidɛ.—Etombelo 1:8-22.

Otshungwelo w’ase Isariyɛlɛ oma l’Edjibito lɛnɛ akawahɛnyahɛnyamaka aki wa laande nɛ dia Nzambi ndamɛ mbakekɛ lonya. Nzambi akatɛ Mɔsɛ ate: “Dimi mbeyaka dimɛna dia wekɔ lo nsowa efula. Dimi layanga mpolɔ dia taatshungola.” (Etombelo 3:7, 8) Polo ɛlɔ, ase Juda salaka fɛtɛ ka Elekanelo ɔnɔnyi tshɛ dia mbohɔ dui sɔ.—Etombelo 12:14.

WOHO WAYANGA MIMƆ LƆHƆMBƆ LO PONDJO

Bible mbutaka ɔnɛ: “Le Jehowa Nzambi kaso, ndooko sambo ka wɛngɛngɛ,” ndo tɔ toshikikɛka ɔnɛ nde atatshikitana. (2 Ɛkɔndɔ 19:7; Malaki 3:6) Nzambi akatome Yeso dia “mbewoya ase wola lokumu l’ɔlɔlɔ . . . , dia ntshungola wanɛ wasoyama.” (Luka 4:18) Onde dui sɔ nembetshiyaka etshungwelo k’onto tshɛ lele lo lɔhɔmbɔ la mɛtɛ mɛtɛ? Ondo aha ngasɔ. Yeso akatomama dia ndjotshungola anto oma lo lɔhɔmbɔ la pɛkato la nyɔi. Nde akayotaka l’ɔkɔngɔ diko ɔnɛ: “Akambo wa mɛtɛ wayonyotshungola.” (Joani 8:32) Oyadi ɛlɔ kɛnɛ, akambo wa mɛtɛ waketsha Yeso tshungolaka anto lo toho efula.—Enda kiombo “ Etshungwelo oma lo weho tshɛ wa lɔhɔmbɔ.”

Lo mɛtɛ, Nzambi akakimanyiya Yɔsɛfu ndo Blessing lo nkamba la toho totshikitanyi dia mbatshungola. Wɛ koka ntana ɔkɔndɔ wa Yɔsɛfu wa laande lo tshapita 39 polo 41 ya dibuku dia lo Bible dia Etatelo. Welo wakadje Blessing dia monga la lotshungɔ akɛnama hwe.

L’ɔkɔngɔ wa vɔ mbotondja oma lo wodja ɔmɔ wa l’Erɔpɛ, Blessing akatshu otsha lo Espagne. Nde akatohomanaka l’Ɛmɛnyi wa Jehowa ndo akamɛ mbeka la wɔ Bible. Lam’ele nde akayashikikɛ dia ndowanya lɔsɛnɔ lande, nde akatatɛ nkamba olimu ndo akashikikɛ womoto laki owandji ande w’olimu lɛnɛ akinde ntondo dia nde ayotafutaka dibasa diele lande ngɔndɔ tshɛ. Lushi lɔmɔ, womoto ɔsɔ akelɛ Blessing lo telefɔnɛ dia mbodimanyiya dibasa diande ndo mbɔlɔmba edimanyielo. Kakɔna kakatombe? Laasɔ ko womoto ɔsɔ ombotatɛ nde lawɔ mbeka Bible l’Ɛmɛnyi wa Jehowa. Blessing mbutaka ɔnɛ: “Akambo wa mɛtɛ tshungolaka onto lo toho ta diambo.”

Lam’ele Jehowa Nzambi akanyange efula etena kakahɛnyahɛnyakamaka ɛhɔmbɔ w’ase Isariyɛlɛ l’Edjibito, nde ndjaokaka woho akɔ waamɛ lo wɛngiya wa nshi nyɛ. Lo mɛtɛ, dia nkomiya woho tshɛ wa lɔhɔmbɔ, nɔmbamaka otshikitanu wa woke salema lo tshunda di’anto. Nzambi ndakaka dia mbela otshikitanu ɔsɔ. “Lo ndjela daka diande, sho tekɔ lo nkonga olongo w’oyoyo ndo nkɛtɛ k’oyoyo, lɛnɛ ayongaka losembwe.”—2 Petero 3:13.

^ od. 2 Lokombo lakatshikitanyema.

^ od. 3 L’etena kɛsɔ, euro aki la nɛmɔ suke la woho ɔtɔi la dɔlara di’ase Amɛrikɛ.