Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Kongɛma lo yoho yɔtɔnɛ la dibuku dia Nzambi

Kongɛma lo yoho yɔtɔnɛ la dibuku dia Nzambi

“Jehowa akashikikɛ nkɛtɛ lo lomba lande. Nde akashikikadia olongo nge lo shɛnɔdi yande.”—TOKEDI 3:19.

ESAMBO: 105, 107

1, 2. a) Kakɔna kata anto amɔtshi lo kɛnɛ kendana la kanyi y’ɔnɛ Nzambi ekɔ la okongamelo? b) Kakɔna kayotɔsɛdingola lo sawo nɛ?

ETENA katɛkɛtawɔ awui w’ɔtɛmwɛlɔ, anto amɔtshi mbutaka ɔnɛ: “Anto bu l’ohomba w’okongamelo ɔmɔtshi dia mbalɔmbɔla. Kɛnɛ kele la wɔ ohomba ele monga la diɔtɔnganelo la Nzambi.” Onde dui sɔ diekɔ mɛtɛ? Kakɔna kɛnya dui sɔ?

2 Lo sawo nɛ, tayɛna dia Jehowa akatonge diangɔ aha l’ofukutanu ndo ɔnɛ nde kongɛka ekambi ande. Tayɔsɛdingola nto kɛnɛ kahombaso nsala etena katosha okongamelo wa Jehowa ɛlɔmbwɛlɔ. (1 Kɔrɛtɔ 14:33, 40) Lo ntambe ka ntondo, ekambi wa Jehowa wakayele ɛlɔmbwɛlɔ ka l’Afundelo ndo wakonge l’akoka wa nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ l’ahole efula. L’ɛnyɛlɔ kawɔ, sho mbetawɔka dia Bible tɔlɔmbɔla ɛlɔ kɛnɛ. Ndo sho ndjelaka ɛlɔmbwɛlɔ kalongolaso oma l’okongamelo wa Nzambi. Etombelo wele la dui sɔ ele, tekɔ l’akoka wa nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ l’andja w’otondo. Ndo nto, sho namaka etshumanelo pudipudi, lo wɔladi ndo kaamɛ.

JEHOWA EKƆ NZAMBI KAHA L’OFUKUTANU

3. Kakɔna katetawoya dia Jehowa ekɔ Nzambi kaha l’ofukutanu?

3 Etena kendaso diangɔ diakatonge Jehowa, sho mɛnaka hwe dia nde ekɔ Nzambi kaha l’ofukutanu. Nde “akashikikɛ nkɛtɛ lo lomba lande. Nde akashikikadia olongo nge lo shɛnɔdi yande.” (Tokedi 3:19) Ekɔ awui efula wahateye lo kɛnɛ kendana la diangɔ diakatonge Jehowa. Ekɔ “paka hiɔtɛhɔtɛ ya tshitshɛ tsho kambokɛma lo dikambo diande.” (Jɔbɔ 26:14) Koko mɛnamaka hwe dia, lo awui yema tshishɛ weyaso lo kɛnɛ kendana l’etongelo, tɔ kakakongɛma dimɛna efula. (Osambo 8:3, 4) Miliyɔ ya tɔɔtɔ yekɔ lo mbeteta lo loowa aha l’ofukutanu. Ohokanyiya woho watshimba waa planɛtɛ wonya. Awui asɔ wekɔ lo salema aha l’ofukutanu lo yoho ya diambo shɔ, paka nɛ dia Jehowa akakongɛ yoho yakɛndakɛnda waa planɛtɛ ndo tɔɔtɔ. Etena kakanyiyaso lo woho wele “la diewo tshɛ nde akasale olongo” ndo nkɛtɛ, sho nangaka mbotombola, mbɔtɛmɔla ndo ntshikala la kɔlamelo le nde.—Osambo 136:1, 5-9.

4. Lande na kele ase siansɛ bu l’akoka wa nkadimola ambola efula w’ohomba?

4 Ase siansɛ kambaka l’akambo efula wakaweke lo kɛnɛ kendana l’etongelo ndo nkɛtɛ dia mbetɛ nsɛnɔ yaso dimɛna efula. Koko vɔ bu l’akoka wa nkadimola ambola efula w’ohomba. Ɛnyɛlɔ, ambeyi w’awui wa tɔɔtɔ hawokoke totɛ l’eshikikelo tshɛ woho wakatatɛ andja ɔnɛ kana lande na kele anto, waa nyama ndo tombatomba diekɔ la nkɛtɛ. Ndo anto efula hawokoke nembetshiya lande na kele anto wekɔ la nsaki ka wolo ka sɛnaka pondjo pondjo. (Ondaki 3:11) Ɔkɔkɔ ɔmɔtshi wele anto haweye ekadimwelo lo ambola asɔ ele ase siansɛ ndo anto akina mbutaka ɔnɛ Nzambi bu ndo vɔ wekɔ lo nsukɛ wetshelo w’ohilwelo. Koko Nzambi toshaka ekadimwelo lo Ɔtɛkɛta ande Bible.

5. Lo toho takɔna tayaɛkɛ anto lo ɛlɛmbɛ wendana l’etongelo?

5 Jehowa akatonge ɛlɛmbɛ efula wendana l’etongelo. Ɛlɛmbɛ ɛsɔ hawotshikitana. Ambeyi w’akambo wa kura, ambidji w’ɛlɔnda wetsha mindo, waa ɛjɛniyɛrɛ, waa pilɔtɛ, wanɛ wasala epaso ndo akina ndjaɛkɛka lo ɛlɛmbɛ ɛsɔ dia nsala elimu awɔ. Ɛnyɛlɔ, doyi di’onto tanemaka nshi tshɛ lo etenyi ka demba kakɔ kaamɛ, diakɔ diele ɔnɛ lasala epaso mbeyaka dihole diakokande ditana le ɔkɔnyi ande tshɛ. Ndo onto tshɛ mbeyaka dia naka onto ɔmɔtshi mfumbɔ oma lo dihole di’etale, nde kokaka nkɔ ndo koka mvɔ. Sho nɛmiyaka ɛlɛmbɛ wendana l’etongelo, ɛnyɛlɔ wolo w’okotwelo, nɛ dia sho nangaka ntshikala la lɔsɛnɔ.

KƐNƐ KAKAKONGƐ NZAMBI

6. Ngande weyaso dia Jehowa nangaka di’ekambi ande mbɔtɛmɔla lo yoho yokongɛmi?

6 Jehowa akakongɛ mɛtɛ andja ɔnɛ lo yoho ya diambo efula. Lo mɛtɛ, nde nangaka di’ekambi ande mbɔtɛmɔla lo yoho yokongɛmi. Diakɔ diele, Jehowa akatosha Bible dia tetsha woho wa mbɔtɛmɔla. Paka lo ndjela ɛlɔmbwɛlɔ katoshande lo tshimbo ya Bible ndo y’okongamelo ande, mbayotonga la lɔsɛnɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo l’oshika.

7. Wetshelo akɔna wakondjaso oma lo yoho yakafundama Bible?

7 Bible kekɔ mɛtɛ woshasha wa laande w’oma le Nzambi. Nomb’ewo mɔtshi mbutaka dia Bible ekɔ tsho olui w’abuku w’ase Juda ndo w’Akristo wakakakatanya anto. Koko Nzambi mbakashikikɛ wanɛ wakahombe mfunda abuku, etena kakawahombe fundama ndo kɛnɛ kakawahombe mfunda. Diakɔ diele, abuku tshɛ wa lo Bible tokimanyiyaka dia nshihodia losango laki Nzambi. Oma lo Etatelo polo lo Ɛnyɛlɔ, Bible mɛnyaka dia “kanula” mɔtshi yekɔ yahomba mbetɛ nkɛtɛ paradiso nto. Ndo sho mbeyaka dia “kanula” shɔ ekɔ Kristo Yeso ndo ɔnɛ Diolelo diande diayɛnya ɔnɛ Jehowa mbele la lotshungɔ la nɔmbɔla oseka onto tshɛ.—Adia Etatelo 3:15; Mateo 6:10; Ɛnyɛlɔ 11:15.

8. Lo toho takɔna takakongɛma ase Isariyɛlɛ dimɛna?

8 Ase Isariyɛlɛ wakakitanyiya Ɛlɛmbɛ wakawasha Nzambi ndo wakakongɛma dimɛna efula. Ɛnyɛlɔ, aki “wamato wakaya[kongɛ] dia nkamba la soko dia luudu la dipɛma l’esanganelo.” (Etombelo 38:8) Ndo nto, ase Isariyɛlɛ waki la ɛlɔmbwɛlɔ kakɛnyaka woho wakawahombaka nsɛkɔla mpango kawɔ ndo tabɛrnaklɛ aha l’ofukutanu. L’ɔkɔngɔ wa laasɔ, nkumekanga Davidɛ akakongɛ ɛlɔmbɛdi ndo ase Lɛwi dia salaka elimu ɛmɔtshi shikaa lo tɛmpɛlɔ. (1 Ɛkɔndɔ 23:1-6; 24:1-3) Etena kakakitanyiyaka ase Isariyɛlɛ Jehowa, nde akawatshɔkɔlaka. Vɔ wakakongɛma ndo waki kaamɛ ndo lo wɔladi.—Eohwelo k’Ɛlɛmbɛ 11:26, 27; 28:1-14.

9. Ngande wakakongɛma tshumanelo dia lo ntambe ka ntondo?

9 Tshumanelo dia lo ntambe ka ntondo diɔ la wɔ diakakongɛma. Olui-walɔmbɔla wakikɔ, mbuta ate olui w’apami wakashaka tshumanelo ɛlɔmbwɛlɔ. Ntondotondo, olui ɔsɔ wakakengama l’apɔstɔlɔ. L’ɔkɔngɔ diko dikumanyi diakayokotshama lɔkɔ. (Etsha 6:1-6; 15:6) Jehowa akalɔmbɔla ase olui-walɔmbɔla ndo anto akina wakakambaka kaamɛ la wɔ dia mfundɛ tshumanelo mikanda waki l’alako ndo ɛlɔmbwɛlɔ. (1 Timɔte 3:1-13; Tito 1:5-9) Ngande wakakondja tshumanelo wahɔ lo ndjela ɛlɔmbwɛlɔ k’olui-walɔmbɔla?

10. Etombelo akɔna wakonge etena kakayele tshumanelo dia lo ntambe ka ntondo ɛlɔmbwɛlɔ k’oma le olui-walɔmbɔla? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ.)

10 Adia Etsha 16:4, 5. Lo ntambe ka ntondo, anangɛso amɔtshi wakembola tshumanelo dia mbatɛ “wadjango wakawahombe nkitanyiya wakatome apɔstɔlɔ la dikumanyi diaki la Jɛrusalɛma,” mbuta ate olui-walɔmbɔla. Tshumanelo diakayele ɛlɔmbwɛlɔ kɛsɔ ndo “diakatatetemalaka nkeketala lo mbetawɔ ndo lofulo l’anto lakatadɛka lushi la lushi.” Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma l’ɛnyɛlɔ kawɔ wakoka tokimanyiya l’etshumanelo kaso ɛlɔ kɛnɛ?

ONDE WƐ NDJELAKA ƐLƆMBWƐLƆ?

11. Kakɔna kahomba dikumanyi ndo ekambi wakimanyiya nsala etena kalongolawɔ ɛlɔmbwɛlɔ k’oma l’okongamelo wa Nzambi?

11 Ase Kɔmite ka filialɛ kana Kɔmite ka wodja, emendji w’etshimbedi, dikumanyi ndo ekambi wakimanyiya pombaka ndjela ɛlɔmbwɛlɔ kawasha okongamelo waki Nzambi. Lo mɛtɛ, dibuku dia Jehowa totɛka sho tshɛ dia nkitanyiya wanɛ watɔlɔmbɔla. (Eohwelo k’Ɛlɛmbɛ 30:16; Hɛbɛru 13:7, 17) Wanɛ wele la kɔlamelo le Jehowa bu atɔmbɔki ndo hawongunanguna lo kɛnɛ kendana l’ɛlɔmbwɛlɔ kalongolawɔ. Hatolange monga oko Diyɔtɛrɛfɛ laki kɔnɛmiyaka anangɛso wakalɔmbɔlaka kaanga yema. (Adia 3 Joani 9, 10.) Etena kayelaso ɛlɔmbwɛlɔ katoshawɔ, sho mbishaka lonya dia nama wɔladi ndo kaamɛ l’etshumanelo. Diakɔ diele, sho kokaka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde dimi keketshaka anangɛmi l’akadiyɛmi dia monga la kɔlamelo le Jehowa? Onde dimi ndjelaka ɛlɔmbwɛlɔ kalongolami oma l’okongamelo wa Jehowa aha la ntshimbatshimba?’

12. Ngande wasɔnama dikumanyi la ekambi wakimanyiya?

12 Atete edja, Olui-walɔmbɔla akatshikitanya woho wasɔnama dikumanyi l’ekambi wakimanyiya l’etshumanelo tshɛ. Sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Ambola w’oma le ambadi” dia lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 15, 2014, diakalembetshiya ɔnɛ lo ntambe ka ntondo, olui-walɔmbɔla akasha emendji weteta lotshungɔ la nsɔna dikumanyi ndo ekambi wakimanyiya. Ɔnkɔnɛ, oma ko Ngɔndɔ ka divwa 2014, emendji w’etshimbedi wakatatɛ nsala ɛsɔnwɛlɔ ɛsɔ. Etena kalowola dikumanyi dia l’etshumanelo ɔnangɛso ɔmɔtshi dia monga ekumanyi kana okambi wakimanyiya, omendji w’otshimbedi salaka la wolo dia mbeeya nde l’ase nkumbo kande. Ɛnyɛlɔ, nde koka nsambisha kaamɛ l’ɔnangɛso ɔsɔ. (1 Timɔte 3:4, 5) Oma laasɔ, omendji w’otshimbedi ndjosanganaka kaamɛ la dikumanyi. Vɔ sɛdingolaka la yambalo tshɛ avɛsa wɛnya waonga wahomba monga la ekumanyi kana okambi wakimanyiya.—1 Timɔte 3:1-10, 12, 13; 1 Petero 5:1-3.

13. Ngande wakokaso mɛnya dia sho kambaka la ɛlɔmbwɛlɔ katosha dikumanyi?

13 Dikumanyi toshaka ɛlɔmbwɛlɔ k’oma lo Bible nɛ dia vɔ nangaka nkokɛ ndo nama etshumanelo. Sho pombaka nkamba kaamɛ la wɔ nɛ dia ɛlɔmbwɛlɔ kɛsɔ kekɔ dikambo dia wahɔ aso hita. (1 Timɔte 6:3) Lo ntambe ka ntondo, anto amɔtshi waki la “lɔsɛnɔ l’ofukutanu.” Vɔ wakayonga hawoyokamba ndo elimu, koko woyatambiya l’akambo wahawaende. Dikumanyi wakasalaka la wolo dia mbakimanyiya, koko vɔ wakatone nsala etshikitanu. Pɔɔlɔ akatɛ etshumanelo woho wakawahombe salɛ onto la ngasɔ akambo. Nde akate ate: “Nyolembete onto ɔsɔ ndo nyotshike mbɔtɔnganɛ la nde.” Vɔ wakahombe ntshika mbekesanɛ l’onto ɔsɔ, koko aha mbɔsa oko otunyi. (2 Tɛsalɔnika 3:11-15) Ndo ɛlɔ kɛnɛ, dikumanyi salaka la wolo dia nkimanyiya onto lahakitanyiya atɔndɔ waki Nzambi, ɛnyɛlɔ ɔnɛ lembwana l’onto lele bu ombetawudi. (1 Kɔrɛtɔ 7:39) Naka onto ɔsɔ ambotona ntshikitanya lɔkɛwɔ lande, dikumanyi koka mbɔsa yɛdikɔ ya mbisha sawo dialembetshiya woho wakoka lɔkɛwɔ la ngasɔ nkonya anto akina dia ntɛkɛta kɔlɔ lo dikambo di’etshumanelo. Naka dikumanyi wambosha sawo sɔ lo etshumanelo kanyu, ngande wayoyosala? Naka wɛ mbeyaka onto akɔ, onde wɛ ayewɔ dia mbɔtɔnɛ la nde? Lo nsala ngasɔ, wɛ koka mbokimanyiya dia nshihodia ɔnɛ lɔkɛwɔ lande lekɔ kɔlɔ efula le nde ndamɛ, halɔngɛnyangɛnya Jehowa ndo nde koka ntshikitanya dionga diande. [1]—Enda nɔtɛ ka la koma.

TOLAME ETSHUMANELO PUDIPUDI, LO WƆLADI NDO KAAMƐ

14. Ngande wakokaso nkimanyiya dia etshumanelo ntshikala pudipudi?

14 Ɔtɛkɛta wa Nzambi totɛka kɛnɛ kahomba onto tshɛ la l’atei aso nsala diaha sho mbetawɔ awui wa kɔlɔ l’etshumanelo kaso. Tɔsɛdingole kɛnɛ kakatombe la Kɔrɛtɔ. Pɔɔlɔ akalangaka anango la akadiyɛnde wa lɛkɔ. Nde akakimanyiya efula ka l’atei awɔ dia mbeya akambo wa mɛtɛ. (1 Kɔrɛtɔ 1:1, 2) Ohokanyiya woho wakandayaoke etena kakandeye ɔnɛ ɔmɔtshi la l’atei awɔ akasalaka awui wa mindo wa dieyanelo ndo ɔnɛ anangɛso waketawɔ di’onto akɔ ntshikala l’etshumanelo! Pɔɔlɔ akatɛ dikumanyi ɔnɛ nyu pombaka “nkimɔ pami kɛsɔ le Satana.” Vɔ wakahombe minya onto ɔsɔ oma l’etshumanelo, mbuta ate mbotshanya. (1 Kɔrɛtɔ 5:1, 5-7, 12) Ɛlɔ kɛnɛ, dikumanyi mbeyaka mbɔsa yɛdikɔ ɔnɛ onto kapanda ambotshanyema nɛ dia nde akasale pɛkato ka woke ko hayatshumoya. L’etena kɛsɔ, onde tayosalɛ onto lambotshanyema akambo oko watɔlɔmba Afundelo dia nsala? Naka sho nsala ngasɔ, kete tayokimanyiya dia etshumanelo ntshikala pudipudi. Ndo sho koka nkimanyiya onto ɔsɔ dia mbeya ɔnɛ nde pombaka ndjatshumoya ndo nɔmba Jehowa edimanyielo.

15. Ngande wakokaso nama wɔladi l’etshumanelo?

15 Okakatanu okina waki la Kɔrɛtɔ. Amɔtshi wakafundaka anangɛwɔ laka lɛɛta. Pɔɔlɔ akawambola ate: “Lande na kahanyetawɔ vɔ nyosalɛ kɔlɔ?” (1 Kɔrɛtɔ 6:1-8) Ɛlɔ kɛnɛ, anto amɔtshi wa l’etshumanelo salaka waokanelo wendana l’awui w’okanda kaamɛ l’anangɛwɔ, koko vɔ ndjoshishaka falanga kana ndjɔfɔnyaka ɔnɛ anangɛwɔ wambowakesa. Diakɔ diele vɔ ndjofundaka anangɛwɔ laka lɛɛta. Koko etena kasalema dui sɔ, anto koka ntɛkɛta kɔlɔ lo dikambo dia Jehowa ndo ekambi ande. Ndo dui sɔ koka ntondja ofukutanu l’etshumanelo. Dibuku diaki Nzambi tokimanyiyaka dia mbeya ɔnɛ sho pombaka nsɛna la anangɛso lo wɔladi, oyadi kaanga tayoshisha falanga. [2] (Enda nɔtɛ ka la koma.) Diakɔ diele, Yeso akatetsha woho wa nkandola ekakatanu wa wolo ndo ewanu. (Adia Mateo 5:23, 24; 18:15-17.) Etena kayelaso ɛlɔmbwɛlɔ kande, sho namaka wɔladi ndo kaamɛ ka l’etshumanelo.

16. Lande na kele ekambi waki Nzambi wekɔ kaamɛ?

16 Dibuku dia Jehowa totɛka ɔnɛ: “Ande dimɛna ndo ande ɔlɔ dia onto la ɔnango mbidjasɛ kaamɛ lee!” (Osambo 133:1) Etena kakawakitanyiyaka Jehowa, ase Isariyɛlɛ wakakongɛma ndo waki kaamɛ. Nzambi akate lo dikambo di’ekambi ande ate: “Dimi layowakitsha kaamɛ, oko ɛkɔkɔ lo lokoto.” (Mika 2:12) Jehowa akate nto dia ekambi ande wakahombe mbeya akambo wa mɛtɛ oma l’Afundelo ndo wakahombe mbokambɛ kaamɛ. Nde akate ate: “Dimi layotshikitanya ɔtɛkɛta w’anto dia vɔ monga ɔtɛkɛta wa pudipudi, dia vɔ tshɛ mbelɛ lokombo la Jehowa, dia mbokambɛ dihɛka lo dihɛka.” (Zɛfaniya 3:9) Ande lowando lele la so dia ntɛmɔla Jehowa kaamɛ lee!

Dikumanyi wekɔ lo nkimanyiya onto ɔmɔtshi “lambotatɛ ntakɔ mboka” (Enda odingɔ 17)

17. Kakɔna kahomba dikumanyi nsala etena kasala onto ɔmɔtshi la l’etshumanelo pɛkato ka woke?

17 Naka onto ɔmɔtshi ambosala pɛkato ka woke, aha la ntshimbatshimba dikumanyi pombaka mbongola la ngandji tshɛ. Vɔ mbeyaka dia Jehowa nangaka dia vɔ nkokɛ etshumanelo oma l’oseka shɛngiya tshɛ ya kɔlɔ ndo kilama dia tɔ monga kaamɛ ndo pudipudi. (Tokedi 15:3) Pɔɔlɔ akokaka anango wa la Kɔrɛtɔ ngandji k’efula ndo akawangolaka etena kaki dui sɔ ohomba, oko wadiaso lo mukanda wa ntondo wakandaafundɛ. Sho mbeyaka dia dikumanyi dia lɛkɔ wakayele ɛlɔmbwɛlɔ ka Pɔɔlɔ aha la ntshimbatshimba, nɛ dia ngɔndɔ ngana l’ɔkɔngɔ, nde akawaandola lo mukanda wa hende wakandaafundɛ. Naka ɔnangɛso ɔmɔtshi “ambotatɛ ntakɔ mboka aha la nde mbeya,” dikumanyi pombaka mbongola la ngandji tshɛ.—Ngalatiya 6:1.

18. a) Ngande wakakimanyiya ɛlɔmbwɛlɔ k’oma l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi tshumanelo dia lo ntambe ka ntondo? b) Kakɔna kayotɔsɛdingola lo sawo diayela?

18 Mbokɛmaka hwe dia etena kakayelaka Akristo wa lo ntambe ka ntondo ɛlɔmbwɛlɔ k’oma lo dibuku dia Nzambi, tshumanelo diawɔ diaki pudipudi, lo wɔladi ndo kaamɛ. (1 Kɔrɛtɔ 1:10; Ɛfɛsɔ 4:11-13; 1 Petero 3:8) Etombelo waki la dui sɔ ele, anangɛso l’akadiyɛso asɔ waki l’akoka wa nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ “lo etongelo tshɛ kele l’ɛse olongo.” (Kɔlɔsayi 1:23) Ndo ɛlɔ kɛnɛ, ekambi wa Jehowa wekɔ kaamɛ ndo kongɛma, ndo vɔ wekɔ lo nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ lo nkɛtɛ k’otondo. Sawo diayela diayosha tolembetelo efula tɛnya dia dui dioleki ohomba le wɔ ele nɛmiya Nkum’Olongo Nkumadiɔndjɔ Jehowa ndo ndjela ɛlɔmbwɛlɔ k’oma lo dibuku diande, mbuta ate Bible.—Osambo 71:15, 16.

^ [1] (odingɔ 13) Enda dibuku Tamboyakongɛ dia sala lolango la Jehowa, lɛkɛ 134-136.

^ [2] (odingɔ 15) Dia mbeya awui efula wendana la akambo wakoka Okristo mbɔsa yɛdikɔ ya mfunda Okristo okina, enda dibuku Nyotshikale lo ngandji ka Nzambi,’ lɛkɛ 223, nɔtɛ.