Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Jehowa nɔmbɔlaka ekambi ande lo mboka ka lɔsɛnɔ

Jehowa nɔmbɔlaka ekambi ande lo mboka ka lɔsɛnɔ

‘Mboka tɔ kɛnɛ. Nyɔkɛndɛkɛndɛ lɔkɔ.’​—ISAYA 30:21.

ESAMBO: 65, 48

1, 2. a) Anto efula wakashimbamɛ diɛsɛ la ɛhɛmwɛlɔ akɔna? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ.) b) Ɛlɔmbwɛlɔ kakɔna kele la ekambi waki Nzambi kakoka nshimbɛ nsɛnɔ yawɔ?

“EMALA, SHISHIMA, HOKAMƐ.” L’edja k’ɛnɔnyi ndekana 100, tɔtɛkɛta tɔnɛ tanemaka lo waa kartɛ ya weke lo mboka yeteta kawolo katenyanya lo Amɛrikɛ wa lo Nɔrdɛ. Lande na? Diaha mituka ndjosala aksida etena kayalawɔ kawolo la vitɛsɛ ya wolo. Mbidja yimba lo ɛhɛmwɛlɔ ɛsɔ ambotsha nsɛnɔ y’anto efula.

2 Jehowa ekɔ lo nsala dui dimɔtshi dia dimɛna efula dioleki mbisha anto tolembetelo tendana la woho wakokawɔ ndjakokɛ. Nde ekɔ lo nɔmbɔla ekambi ande lo yoho yakokawɔ nkondja lɔsɛnɔ la pondjo ndo mbewɔ mboka ka waale. Jehowa ekɔ oko Olami w’ɛkɔkɔ wa ngandji walɔmbɔla ndo wahɛmɔla ɛkɔkɔ ande dia vɔ mbewɔ mboka ya waale.—Adia Isaya 30:20, 21.

JEHOWA OKƆLƆMBƆLAKA EKAMBI ANDE NSHI TSHƐ

3. Ngande wakayokoma nkumbo k’otondo k’ana w’anto lo mboka katɔla otsha lo nyɔi?

3 Oma ko etatelo k’ɔkɔndɔ w’ana w’anto, Jehowa ekɔ lo mbisha anto wetshelo kana ɛlɔmbwɛlɔ ka shikaa. Ɛnyɛlɔ, lo ekambɔ k’Ɛdɛna Jehowa akasha wetshelo wokɛma hwe wakakoke nɔmbɔla nkumbo k’ana w’anto lo lɔsɛnɔ la pondjo ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ. (Etatelo 2:15-17) Koko, Adama la Eva wakatone ɛlɔmbwɛlɔ k’oma le Shɛwɔ ka ngandji. Eva akahokamɛ alako wakɛnamaka oko oma le olui mboyewɔ ndo oma laasɔ Adama akahokamɛ wadɛnde. Etombelo akɔna waki la dui sɔ? Vɔ tshɛ wakasowe ndo wakavu aha la monga la elongamelo kɛmɔtshi. Ndo nto, l’ɔtɛ w’ohindodi awɔ, nkumbo k’otondo k’ana w’anto kakonge lo mboka katɔla otsha lo nyɔi.

4. a) Lande na kaki ɛlɔmbwɛlɔ ekina ohomba l’ɔkɔngɔ wa Mvula k’elola? b) Ngande wakatosholɛ akambo w’eyoyo kanyi ya Nzambi?

4 Nzambi akasha Nɔa ɛlɔmbwɛlɔ kakashimbɛ nsɛnɔ y’anto. L’ɔkɔngɔ wa Mvula k’elola, Jehowa akadjangɛ anto diaha vɔ ndɛ kana nnɔ dikila. Lande na? L’etena kɛsɔ mbakasha Jehowa anto lotshungɔ dia vɔ ndɛ nyama. L’ɔtɛ w’akambo anɛ w’eyoyo, vɔ waki l’ohomba w’ɛlɔmbwɛlɔ k’oyoyo kɛnɛ: ‘Tanyɔlɛke emunyi wele la lɔsɛnɔ lawɔ, mbuta ate dikila diawɔ.’ (Etatelu 9:1-4) Oma lo didjango nɛ, sho mbeyaka kanyi ya Nzambi lo dikambo dia lɔsɛnɔ, lele lande. Nde ekɔ Otongi ndo nde mbakatosha lɔsɛnɔ, ɔnkɔnɛ nde ekɔ la lotshungɔ la todjɛ ɛlɛmbɛ wendana la lɔsɛnɔ. Ɛnyɛlɔ, nde akadjangɛ dia anto hawokoke ndjaka anto akina. Nzambi mbɔsaka dia lɔsɛnɔ la dikila wekɔ ekila, ndo nde ayosha onto tshɛ lakamba la wɔ lo yoho ya kɔlɔ dilanya.​—Etatelu 9:5, 6.

5. Kakɔna kayangaso nsɛdingola kakianɛ, ndo lande na?

5 L’ɔkɔngɔ wa nshi ya Nɔa, Nzambi akatetemala nɔmbɔla ekambi ande. Lo sawo nɛ, tayɛna bɛnyɛlɔ dimɔtshi diɛnya woho wakandaalɔmbɔla. Ɔsɛdingwelo ɔnɛ ayokeketsha yɛdikɔ yaso ya mbetawɔ ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa polo l’andja w’oyoyo.

WODJA W’OYOYO, ƐLƆMBWƐLƆ K’OYOYO

6. Lande na kaki ohomba dia wodja waki Nzambi nkitanyiya ɛlɛmbɛ wakawawasha lo tshimbo ya Mɔsɛ, ndo naa dionga diakahombe monga l’ase Isariyɛlɛ?

6 Lo nshi ya Mɔsɛ, Jehowa akasha wodja ande ɛlɔmbwɛlɔ ka shikaa lo kɛnɛ kendana la lɔkɛwɔ ndo ɔtɛmwɛlɔ awɔ. Lande na? L’ɔtɛ w’akambo wakatshikitana. L’edja k’ɛnɔnyi ndekana nkama hiende, ase Isariyɛlɛ wakasɛnaka oko ɛhɔmbɔ l’Edjibito lɛnɛ akawadingama l’anto wakatɛmɔlaka wanɛ wakavu, wakakambaka la dikishi ndo wakasalaka akambo akina efula wakɔnyɔlaka Nzambi. Etena kakatshungɔ wodja waki Nzambi oma l’Edjibito, vɔ waki l’ohomba w’ɛlɔmbwɛlɔ k’oyoyo. Wakahombe nkoma wodja wakayelaka paka Ɛlɛmbɛ wa Jehowa. Abuku amɔtshi mbutaka dia tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru yokadimɔmi ɔnɛ “ɔlɛmbɛ” mbɔtɔnɛka la tshɛkɛta yalembetshiya “nɔmbɔla kana mbetsha.” Ɛlɛmbɛ wakakokɛka ase Isariyɛlɛ oma lo awui wa mindo wa dieyanelo ndo oma l’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi wa wedja wakadinge. Etena kakahokamɛka ase Isariyɛlɛ Nzambi, vɔ wakatshɔkwamaka oma le nde. Etena kakiwɔ kombokitanyiyaka, vɔ wakasowaka l’etombelo wa kɔlɔ.​—Adia Euhwelu k’Elembe 28:1, 2, 15.

7. a) Lembetshiya lande na kakasha Jehowa wodja ande ɛlɔmbwɛlɔ. b) Ngande waki ɛlɛmbɛ olami le ase Isariyɛlɛ?

7 Ɛlɔmbwɛlɔ k’oyoyo kaki ohomba lo ɔkɔkɔ okina. Ɛlɛmbɛ wakalɔngɔsɔlaka ase Isariyɛlɛ lo dui dimɔtshi di’ohomba efula dia lo sangwelo dia Jehowa, mbuta ate oyelo wa Mɛsiya, Yeso Kristo. Ɛlɛmbɛ wakoholaka ase Isariyɛlɛ dia vɔ keema kokele. Dui sɔ diakaakimanyiya nto dia nshihodia dia vɔ waki l’ohomba w’oshinga w’etshungwelo, mbuta ate olambo wa kokele wakahombe minya pɛkato yawɔ tshɛ lo tshɛ. (Ngalatiya 3:19; Hɛbɛru 10:1-10) Laadiko dia laasɔ, ɛlɛmbɛ wakakokɛ ɔlɔndji wa nkumbo ka Mɛsiya ndo akakimanyiya ase Isariyɛlɛ dia vɔ mbeeya etena kakandɛnama. Eelo, ɛlɛmbɛ waki oko ɔnɔmbɔdi wa lo tshanda mɔtshi, kana “olami,” walɔmbɔla anto otsha le Kristo.​—Ngalatiya 3:23, 24.

8. Lande na kahombaso nɔmbɔma la atɔndɔ wa lo Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ?

8 Oko weso Akristo, sho lawɔ koka nkondja wahɔ oma lo ɛlɔmbwɛlɔ kakasha Jehowa lo ɛlɛmbɛ. Lo yoho yakɔna? Sho koka memala ndo shishima atɔndɔ wele lɔkɔ mbohikami ɛlɛmbɛ. Kaanga mbele sho keema l’ɛse k’ɛlɛmbɛ ɛsɔ, sho koka ntetemala ndjaɛkɛ lo efula ka l’atei awɔ dia vɔ tɔlɔmbɔla lo lɔsɛnɔ laso la lushi la lushi ndo l’ɔtɛmwɛlɔ wa Jehowa. Nde aketawɔ dia ɛlɛmbɛ ɛsɔ fundama lo Bible dia sho nkondja wetshelo oma lɔkɔ, dia sho nɔmbwama la atɔndɔ wa lo ɛlɛmbɛ akɔ ndo monga la lowando lo woho wakatetsha Yeso dui dimɔtshi dia woke dioleki Ɛlɛmbɛ. Tohokame kɛnɛ kakate Yeso: “Nyu nyakoke kɛnɛ kakawatɛ anto wa lo nshi y’edjedja ɔnɛ: ‘Tosalake loseka.’ Koko, dimi lambonyotɛ nte: Onto tshɛ latetemala menda womoto polo lo mbokombola, nde amboshila nsala la nde loseka l’otema.” Ɔnkɔnɛ, hatohombe mbewɔ tsho etsha wa loseka, koko sho pombaka nto ntona tokanyi ndo nsaki tshɛ y’awui wa mindo wa dieyanelo.​—Mateo 5:27, 28.

9. Akambo akɔna w’eyoyo waketɛ ɛlɔmbwɛlɔ kaki Nzambi k’oyoyo ohomba?

9 L’ɔkɔngɔ wa Yeso ndja oko Mɛsiya, Jehowa akasha wetshelo w’oyoyo ndo akashola awui efula wendana la sangwelo diande. Lande na kaki dui sɔ ohomba? Lo ɔnɔnyi 33, Jehowa akatone wodja w’Isariyɛlɛ ndo akasɔnɛ etshumanelo k’Akristo dia monga wodja ande. Ɔnkɔnɛ, akambo w’ekambi waki Nzambi wakonge eyoyo nto.

ƐLƆMBWƐLƆ DIKAMBO D’ISARIYƐLƐ WA LO NYUMA

10. Lande na kakawasha etshumanelo k’Akristo ɛlɛmbɛ w’eyoyo ndo ngande wakawatshikitana la wɛnɛ wakawasha ase Isariyɛlɛ?

10 Jehowa akasha ase Isariyɛlɛ Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ dia mbaetsha woho wa nsɛna ndo wa mbɔtɛmɔla. Lo etatelo ka ntambe ka ntondo, ekambi waki Nzambi komonga ase wodja ɔtɔi, koko wakaye oma lo wedja wotshikitanyi ndo waki la weho wa nsɛnɔ yotshikitanyi ndo vɔ wakelamɛ ɔnɛ Isariyɛlɛ wa lo nyuma. Vɔ wakakenge etshumanelo k’Akristo ndo waki l’ɛse ka sheke y’oyoyo. Jehowa akawasha wetshelo w’eyoyo ndo w’efula wakendanaka la woho wakawahombe nsɛna ndo mbɔtɛmɔla. Lo mɛtɛ, “Nzambi keema la shɔnɔdi, koko lo wedja tshɛ, onto lawoka wɔma ndo lasala akambo w’ɛlɔlɔ mbetawɔmaka le nde.” (Etsha 10:34, 35) Vɔ wakayele “ɔlɛmbɛ wa Kristo,” wakɔsama oma l’atɔndɔ wakafundama, aha lo dive koko l’etema awɔ. Ɔlɛmbɛ ɔnɛ wakahombe nɔmbɔla ndo kondjiyɛ Akristo wahɔ lo dihole tshɛ diakawadjasɛka.​—Ngalatiya 6:2.

11. Naa awui ahende wendana la lɔsɛnɔ l’Okristo wakasɛngiyama la “ɔlɛmbɛ wa Kristo”?

11 Isariyɛlɛ wa lo nyuma wakakondja wahɔ efula oma lo ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa lo tshimbo ya Yeso. Yema tshitshɛ la ntondo ka nde mbidja sheke y’oyoyo, Yeso akasha wadjango ahende w’ohomba. Didjango dimɔtshi diakendanaka l’olimu w’esambishelo. Dikina diaki woho wakahombe Akristo salanɛ akambo lam’asawɔ. Wetshelo ɔnɛ aki dikambo dia Akristo tshɛ, diakɔ diele sho tshɛ tekɔ lo nkamba la wɔ ɛlɔ kɛnɛ oyadi tekɔ l’elongamelo ka nsɛna pondjo pondjo l’olongo kana la nkɛtɛ.

12. Dui diakɔna diaki oyoyo lo kɛnɛ kendana l’olimu w’esambishelo?

12 Lo nshi y’edjedja, anto wa lo wedja wakayaka l’Isariyɛlɛ dia ndjokambɛ Jehowa. (1 Khumi ya Dikanga 8:41-43) Koko oma laasɔ, Yeso akasha didjango diatanaso lo Mateo 28:19, 20. (Adia.) Yeso akatɛ ambeki ande dia “ntshɔ” le anto tshɛ. Lo Pɛntɛkɔsta ka l’ɔnɔnyi 33, Jehowa akɛnya dia nde nangaka dia lokumu l’ɔlɔlɔ sambishama l’andja w’otondo. Lushi lɔsɔ, anto oko 120 wa l’etshumanelo k’oyoyo wakalodiama la nyuma k’ekila ndo wakatatɛ ntɛkɛta lo ɛtɛkɛta wotshikitanyi le ase Juda ndo le ase wedja wakayokoma ambetawodi. (Etsha 2:4-11) L’ɔkɔngɔ diko, vɔ wakayosambishaka ndo l’ɛtshi ka nkɛtɛ ka Samariya. Oma laasɔ, l’ɔnɔnyi 36, lokumu l’ɔlɔlɔ lakayokomaka ndo le ase Wedja waki kombahema ohekele. Kɛsɔ nembetshiyaka dia Akristo wakahombe ntshɔ tosambisha oseka onto tshɛ la l’andja w’otondo!

13, 14. a) Kakɔna kalembetshiya “ɔlɛmbɛ w’oyoyo” waki Yeso? b) Wetshelo akɔna wakondjaso oma l’ɛnyɛlɔ kakatshike Yeso?

13 Ndo nto Yeso akasha “ɔlɛmbɛ w’oyoyo” wendana la woho wahombaso salɛ anangɛso l’akadiyɛso akambo. (Adia Joani 13:34, 35.) Sho pombaka mbaɛnyaka ngandji kaso lushi tshɛ ndo sho pombaka monga suke dia nkimɔ nsɛnɔ yaso dikambo diawɔ. Ɔsɔ ekɔ dikambo dimɔtshi diele kɔnɔmbamaka lo Ɛlɛmbɛ.​—Mateo 22:39; 1 Joani 3:16.

14 Yeso ekɔ ɛnyɛlɔ koleki woke k’onto lakɛnya ngandji ka ndjahombia ka ngasɔ. Nde akalange ambeki ande woho w’anyanya diakɔ diakandetawɔ mvɔ dikambo diawɔ. Ndo nde nongamɛka dia ambeki ande tshɛ nsala woho akɔ waamɛ. Diakɔ diele, sho pombaka mbetawɔ mbikikɛ ekakatanu ndo kaanga mvɔ dikambo di’anangɛso l’akadiyɛso.​—1 Tɛsalɔnika 2:8.

ƐLƆMBWƐLƆ KA NSHI NYƐ NDO KA NSHI YAYAYE

15, 16. Akambo akɔna w’eyoyo wele la so nshi nyɛ, ndo ngande watɔlɔmbɔla Nzambi?

15 Yeso akasɔnɛ “ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo kɛsɔ” dia mbisha ambeki ande “mbo ya ndɛ [ya lo nyuma] l’etena kahombama.” (Mateo 24:45-47) Mbo ya ndɛ ya lo nyuma shɔ mendanaka ndo la ɛlɔmbwɛlɔ kalongola ekambi wa Nzambi etena katshikitana akambo. Ngande wele akambo asɔ eyoyo?

16 Tekɔ lo nsɛna lo “nshi y’ekomelo,” ndo keema edja mfɔnu ka woke kayanga ndjaala woho wahatasalemaka ndooko lushi. (2 Timɔte 3:1; Makɔ 13:19) Ndo nto, Satana l’ɛdiɛngɛ ande wakakashema oma l’olongo oya la nkɛtɛ ndo wambela asui efula le anto wa la nkɛtɛ. (Ɛnyɛlɔ 12:9, 12) Laadiko dia laasɔ, sho kitanyiyaka didjango dia Yeso dia nsambisha anto tshɛ wa l’andja w’otondo ndo l’ɛtɛkɛta efula oleki woho waki ntondo!

17, 18. Ahombaso nsala etena kalongolaso ɛlɔmbwɛlɔ?

17 Okongamelo wa Nzambi toshaka dihomɔ efula dia tokimanyiya l’olimu w’esambishelo. Onde wɛ kambaka la diɔ? Lo nsanganya yaso, sho nongolaka ɛlɔmbwelɔ kendana la woho wa nkamba la dihomɔ diakɔ lo yoho yoleki dimɛna. Onde wɛ mɛnaka di’ɛlɔmbwɛlɔ ɛnɛ ndja oma le Nzambi?

18 Dia sho tshɔkɔma oma le Nzambi, sho pombaka mbidja yimba ɛlɔmbwɛlɔ tshɛ katoshande lo tshimbo ya etshumanelo k’Akristo. Naka sho nkitanyiya kakianɛ, kete hatotoyonga la okakatanu dia ndjela ndjoyela ɛlɔmbwɛlɔ kayowotosha lo “mfɔnu ka woke,” Etena kayolanyema andja wa kɔlɔ waki Satana. (Mateo 24:21) L’ɔkɔngɔ wa laasɔ, tayonga l’ohomba w’ɛlɔmbwɛlɔ k’oyoyo lo lɔsɛnɔ la l’andja w’oyoyo wosembwe wayotshungɔ tshɛ lo tshɛ oma lo shɛngiya yaki Satana.

L’andja w’oyoyo, tayokondja wɛɔmbɔ la ɛlɔmbwɛlɔ k’oyoyo kendana la lɔsɛnɔ la lo Paradiso (Enda odingɔ 19, 20)

19, 20. Wɛɔmbɔ akɔna wayɔmbɔma ndo etombelo akɔna wayoyala?

19 Lo nshi ya Mɔsɛ, wodja w’Isariyɛlɛ waki l’ohomba w’ɛlɔmbwɛlɔ k’oyoyo diakɔ diakawasha Nzambi Ɛlɛmbɛ. L’ɔkɔngɔ diko, etshumanelo kakayele “ɔlɛmbɛ wa Kristo.” Woho akɔ waamɛ mbele, Bible totɛka dia l’andja w’oyoyo, tayolongola wɛɔmbɔ wayonga l’ɛlɔmbwɛlɔ k’oyoyo. (Adia Ɛnyɛlɔ 20:12.) Mbala efula, wɛɔmbɔ ɛsɔ wayolembetshiya kɛnɛ kalɔmba Jehowa anto l’etena kɛsɔ. Lo mbeka akambo asɔ, anto tshɛ mbidja ndo wanɛ wayolɔ wayonga l’akoka wa mbeya kɛnɛ kalanga Nzambi lo dikambo diawɔ. Wɛɔmbɔ wayotokimanyiya dia mbeka awui efula wendana la yoho y’ekanelo ka Jehowa. Ndo nto, tayoshihodia Bible dimɛna efula, diakɔ diele lo Paradiso tayosalanɛka akambo la ngandji, la dilɛmiɛlɔ, ndo la kɛnɛmɔ. (Isaya 26:9) Ohokanyiya awui efula wayoteka ndo wayotetsha anto akina l’ɛse k’ɛlɔmbwɛlɔ ka Nkumekanga, Yeso Kristo!

20 Naka sho ndjela ɛlɔmbwɛlɔ ‘kakafundama lo wɛɔmbɔ’ ndo sho ntshikala la kɔlamelo le Jehowa l’ohemba w’ekomelo, kete nde ayofunda nkombo yaso pondjo pondjo lo “dibuku dia lɔsɛnɔ.” Sho koka nkondja lɔsɛnɔ la pondjo! Ɔnkɔnɛ sho pombaka MEMALA dia mbadia kɛnɛ kata Bible, NSHISHIMA dia nshihodia kitshimudi yatɔ le so ndo MPOKAMƐ lo nkitanyiya ɛlɔmbwɛlɔ ka Nzambi oma ko kakianɛ. Ɔnkɔnɛ, naka sho nsala awui anɛ kete sho koka shimbamɛ lo mfɔnu ka woke ndo ngɛnangɛna dia mbekaka pondjo pondjo, awui wendana la Jehowa, Nzambi kaso ka lomba ndo ka ngandji.​—Undaki 3:11; Rɔmɔ 11:33.