Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Hemba dia nshihodia ekimanyelo ka shikaa, osukɔ wa lo yimba ndo ekeketshelo k’oma lo Bible kele l’ananyɔ ndo l’akadiyɛ l’ohomba

Onde wɛ koka nkimanyiya l’etshumanelo kanyu?

Onde wɛ koka nkimanyiya l’etshumanelo kanyu?

LA NTONDO ka nde nkalola otsha l’olongo, Yeso akatɛ ambeki ande ate: “Nyayoyala ɛmɛnyi ami polo ndo l’ahole woleki etale wa lo nkɛtɛ.” (Etsha 1:8) Ngande wakawakoke nsambisha l’andja w’otondo?

Martin Goodman lele prɔfɛsɛrɛ kɛmɔtshi ka l’inivɛrsite wa Oxford, mbutaka dia “oyango w’ɔkɛndɛ ɔsɔ wakatshikitanyaka Akristo la elui ekina w’ɛtɛmwɛlɔ, mbidja ndo ase Juda wakasɛnaka lo diolelo dia Rɔmɔ dia lo ntambe ka ntondo.” Yeso akatshɔka lo dihole la dihole dia tosambisha. Akristo wa mɛtɛ wakokoya ɛnyɛlɔ kande lo nsambisha “lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo dia Nzambi” dihole tshɛ. Vɔ wakahombe nyanga anto wakakombolaka mbeya akambo wa mɛtɛ. (Luka 4:43) Diakɔ diele, lo ntambe ka ntondo, wakayala “apɔstɔlɔ,” tshɛkɛta yalembetshiya anto wambotomama dia nsala dui dimɔtshi. (Makɔ 3:14) Yeso akandjangɛ ambeki ande ate: “Nyotshu ndo nyetɛ anto wa lo wedja tshɛ ambeki.”​—Mateo 28:18-20.

Ɛlɔ kɛnɛ, apɔstɔlɔ 12 waki Yeso waya bu la nkɛtɛ, koko ekambi efula waki Jehowa mbokoyaka ɛnyɛlɔ kawɔ l’esambishelo. Etena kalɔmbamawɔ dia tosambisha lɛnɛ ele ohomba efula vɔ mbutaka onto l’onto ɔnɛ: ‘Dimi ɔnɛ, ontome!’ (Isaya 6:8) Amɔtshi, ɛnyɛlɔ oko ambeki nunu wakalongola apɔlɔmɛ lo Kalasa ka Ngiliyadɛ, wakonɔ etale efula otsha lo wedja ekina. Akina wakatshu l’ahole akina wa lo wodja awɔ hita. Efula wakeke ɔtɛkɛta w’oyoyo dia nkimanyiya etshumanelo kana olui ɔmɔtshi. Dui sɔ hadiotongaka nshi tshɛ wɔdu, koko anangɛso l’akadiyɛso asɔ wakayahondja la lolango tshɛ dia mɛnya ngandji kokawɔ Jehowa ndo anto. Diakɔ diele, vɔ ndjakongɛka dimɛna ndo kambaka la wolo awɔ, akoka awɔ, ndo la falanga yawɔ dia ntshɔ tosambisha lɛnɛ ele ohomba efula. (Luka 14:28-30) Olimu wasala anangɛso l’akadiyɛso asɔ wekɔ la nɛmɔ di’efula.

Aha sho tshɛ mbakoka monɔ lɛnɛ ele ohomba efula w’apandjudi kana mbeka ɔtɛkɛta w’oyoyo. Koko onto tshɛ koka monga oko misiɔnɛrɛ l’etshumanelo kande hita.

ONGA MISIƆNƐRƐ L’ETSHUMANELO KANYU HITA

Sha ekimanyielo kahombama

Lo ntambe ka ntondo, Akristo waki l’ohetoheto l’olimu w’esambishelo, kaanga mbaki efula ka l’atei awɔ wakasɛnaka l’esomba awɔ wa lootɔ ndo komonga wa misiɔnɛrɛ. Pɔɔlɔ akatɛ Timɔte ate: “Okambe olimu w’osambisha ndo okotshake ekambelo kayɛ dimɛna.” (2 Timɔte 4:5) Ɛtɛkɛta ɛsɔ wakendanaka l’Akristo wa lo ntambe ka ntondo, ndo vɔ wekɔ lo ntetemala mendana la so ɛlɔ kɛnɛ. Akristo tshɛ pombaka nkitanyiya didjango dia nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo ndo mbetɛ anto ambeki. Ndo kaanga l’etshumanelo kaso hita ekɔ toho efula takokaso monga oko wa misiɔnɛrɛ.

Ɛnyɛlɔ etena koonɔ waa misiɔnɛrɛ otsha lo wodja ekina, akambo tshikitanaka efula, ndo vɔ pombaka nyanga dia vɔ ndjaɔtɔnganyiya la yoho ya lɔsɛnɔ y’oyoyo. Kaanga naka hatokoke monɔ lɛnɛ ele ohomba efula w’apandjudi, onde hatokoke nyanga toho t’eyoyo ta nsambisha anto? Ɛnyɛlɔ lo 1940, anangɛso wakakeketshamaka ntondo dia sambishaka lo toshinga lushi ɔtɔi lo lomingu tshɛ. Onde wɛ ambohembaka nsambisha lo toshinga? Onde wɛ ambokambaka la ɛngɔ kahanɛwɔ ekanda? Dimbola di’ohomba di’ɔnɛ: Onde wɛ mbetawɔka mpemba nkamba la toho t’eyoyo t’esambishelo ta lokumu l’ɔlɔlɔ tɔsɔ?

Keketsha anto akina dia vɔ ‘nkamba olimu w’osambisha’

Naka wɛ ekɔ l’ekanelo k’ɔlɔlɔ, kete wɛ ayonga l’ohetoheto ndo l’osalosalo l’esambishelo. Wanɛ wakonɔ lɛnɛ ewɔ l’ohomba efula w’apandjudi, kana wanɛ wakeke ɔtɛkɛta w’oyoyo wokongaka apandjudi wa tomanamana ndo vɔ koka monga ekimanyielo ka woke l’etshumanelo. Ɛnyɛlɔ, vɔ mbishaka ɛnyɛlɔ l’olimu w’esambishelo. Mbala efula, waa misiɔnɛrɛ vɔ lawɔ mbishaka ɛnyɛlɔ l’etshumanelo etena kalowanyema anangɛso wa lo tshumanelo diewɔ. Naka wɛ ekɔ ɔnangɛso lambobatizama, onde wɛ ekɔ lo “nkombola,” mbuta ate, onde la lolango tshɛ wɛ nangaka kambɛ ananyɔ l’akadiyɛ wa l’etshumanelo kayɛ oko okambi kana oko ekumanyi?​—1 Timɔte 3:1.

ONGA “EKIMANYIELO KAKEKETSHA”

Sha ekimanyielo k’oshika

Sho koka nto nkimanyiya etshumanelo kaso lo toho tokina. Sho tshɛ, ɛlɔngɔlɔngɔ ndo epalanga, anangɛso ndo akadiyɛso kokaka monga “ekimanyielo kakeketsha” le asekaso ambetawudi wele lo dihombo.​—Kɔlɔsayi 4:11.

Naka sho kombolaka nkimanyiya anangɛso la akadiyɛso, kete sho pombaka mbaeya dimɛna. Bible tokeketshaka dia sho ‘mbidjanaka yimba,’ kana nkanyiya ehomba w’anangɛso l’akadiyɛso etena kasanganaso kaamɛ. (Hɛbɛru 10:24) Dui sɔ halembetshiya dia sho pombaka nyanga dia mbeya vuiwui tshɛ ya lo nsɛnɔ y’anto akina. Dui sɔ nembetshiyaka dia sho pombaka mboka anangɛso l’akadiyɛso ndo mbeyaka kɛnɛ kewɔ la tɔ ohomba. Vɔ mbeyaka monga l’ohomba w’ekimanyielo ka shikaa, osukɔ wa lo yimba, kana ekeketshelo k’oma lo Bible. Ekɔ mɛtɛ dia l’akambo amɔtshi paka dikumanyi ndo ekambi wakimanyiya mbahomba mbisha ekimanyielo. (Ngalatiya 6:1) Koko, onto tshɛ la l’atei aso mbeyaka monga l’akoka wa nkimanyiya anangɛso kana akadiyɛso waya epalanga, kana nkumbo kalɔshana l’ekakatanu.

Onga osukɔ wa lo yimba le wanɛ walɔshana l’ekakatanu lo lɔsɛnɔ

Salvatore akalongola ekimanyielo ka la ngandji ka woho ɔsɔ. L’ɔtɛ w’ekakatanu wendana l’ekondjelo, nde akahombe nsondja diangɔ diande, luudu lande ndo diangɔ efula di’ase nkumbo kande. Nde akayakiyanya efula lo dikambo dia nkumbo kande. Nkumbo kekina ka l’etshumanelo kakɛnyi ɔnɛ vɔ wekɔ l’ohomba w’ekimanyielo. Vɔ wakasha Salvatore yema ya dikuta ndo wakokimanyiya nde la wadɛnde dia nkondja olimu. Nkumbo kakɔ kaketshaka akɔlɔ efula la wɔ dia mbahokamɛka ndo mbakeketshaka. Vɔ wakayokomaka angɛnyi w’eshika. Ɛlɔ kɛnɛ, nkumbo yakɔ hiende yekɔ lo mbohɔ wenya wakawetshaka kaamɛ l’etena ka wolo kɛsɔ.

Akristo wa mɛtɛ hawengenga dia nsambisha anto akina awui wendana la dietawɔ diawɔ. Sho pombaka mbokoya Yeso ndo nkimanyiya onto tshɛ dia mbeya akambo wendana la alaka wa diambo watolaka Nzambi. Anto amɔtshi koka monɔ lɛnɛ ele ohomba efula w’apandjudi, koko anto akina hawokoke nsala dui sɔ. Koko, sho tshɛ koka nsala kɛnɛ keso l’akoka wa nsala dia nkimanyiya anto akina wa l’etshumanelo kaso. (Ngalatiya 6:10) Etena kashaso anto akina, tayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo “[tayɔ] tɔ elowa lo elimu w’ɛlɔlɔ tshɛ.”​—Kɔlɔsayi 1:10; Etsha 20:35.