Tshɔka lɛnɛ ele awui

Tshɔka lo ɛtɛ w'awui

Totake mɛtɛ

Totake mɛtɛ

“Nyotanɛke mɛtɛ onto l’onto.”​—Zɛk. 8:16.

ESAMBO: 56, 124

1, 2. Kakɔna kakakambe la Diabolo dia ndeka salɛ anto kɔlɔ?

TSHULATSHULA dimɔtshi, ɛnyɛlɔ telefɔnɛ, dipulɛ, mutuka ndo frigo diamboleka mbetɛ lɔsɛnɔ dimɛna. Tshulatshula dikina, ɛnyɛlɔ okoma, bɔmbɛ yakundɛwɔ lo nkɛtɛ, mfɔka ndo bɔmbɛ atomikɛ yamboleka mbidja lɔsɛnɔ lo waale. Koko, ekɔ dui dikina dioleki diangɔ sɔ tshɛ edja ndo diasha anto paa efula. Naa dui diakɔ? Kashi! Mbuta kashi kɛdikɛdi mbuta dui dimɔtshi dieyaso dia diɔ bu mɛtɛ l’oyango wa minganyiya kana nkesa onto ɔmɔtshi. Akate kashi ka ntondo? Diabolo! Yeso Kristo akawelɛ ɔnɛ “she kashi.” (Adia Joani 8:44.) Etena kakɔna kakandate kashi ka ntondo?

2 Nde akasale dui sɔ ambeta ɛnɔnyi nunu l’ekambɔ k’Ɛdɛna. Adama l’Eva waki la lɔsɛnɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo paradiso ka dimɛna efula kakatonge Jehowa dikambo diawɔ. Nzambi akawatɛ dia naka vɔ ndɛ elowa w’oma lo “osongo w’ewo ka kɛnɛ kele ɔlɔlɔ la kɛnɛ kele kɔlɔ,” kete vɔ wayovɔ. Kaanga mbakeyaka Satana dui sɔ, nde akakambe la oloyi dia mbutɛ Eva ɔnɛ: “Hanyotovɔ mɛ.” Ɔsɔ mbaki kashi ka ntondo. Satana akate nto ate: “Nzambi mbeyaka ɔnɛ lushi layonyɔlɛ elowa w’oma lɔkɔ, washo anyu wayodihɔ ko nyayoyala oko Nzambi, ndo nyayeya kɛnɛ kele ɔlɔlɔ la kɛnɛ kele kɔlɔ.”​—Eta. 2:15-17; 3:1-5.

3. Lande na kaki kashi ka Satana kɔlɔ efula, ndo kakɔna kakatombe l’ɔtɛ wa kashi kɛsɔ?

3 Kashi kakate Satana kaki kɔlɔ efula nɛ dia nde akeyaka dia naka Eva mbeetawɔ ndo ndɛ olowa, kete nde akahombe mvɔ. Ndo kɛsɔ mɛtɛ mbakasalema. Etombelo waki la dui sɔ ele, Adama l’Eva wakasekola ɔlɛmbɛ wa Jehowa ndo l’ekomelo vɔ wakayovɔ. (Eta. 3:6; 5:5) Kɛnɛ koleki tshɛ kɔlɔ ele, l’ɔtɛ wa pɛkato k’Adama, “nyɔi kakadiangana le anto tshɛ.” Lo mɛtɛ, “nyɔi kakolɛ oko nkumekanga . . . , kaanga le wanɛ waki kosala pɛkato woho wakasale Adama kɔlɔ.” (Rɔmɔ 5:12, 14) Diakɔ dieso keema kokele ndo diahatasɛnɛ pondjo pondjo oko wakakongɛ Nzambi. Koko, tekɔ lo nsɛna “ɛnɔnyi [oko] 70, kana 80 [eto] naka onto ekɔ la wolo wa laande,” ndo nsɛnɔ yaso “[nd]olanɛ la paa ndo la lɔkɔnyɔ.” (Os. 90:10) Awui asɔ tshɛ wekɔ lo salema l’ɔtɛ wa kashi ka Satana!

4. a) Ambola akɔna wahombaso nkadimola? b) Lo ndjela Osambo 15:1, 2, akɔna akoka monga ɔngɛnyi wa Jehowa?

4 Yeso akate lo dikambo dia Satana ate: “Nde koshikikala lo mɛtɛ, nɛ dia mɛtɛ keema le nde.” Satana atatshikitana. Nde ekɔ lo ntetemala “[mi]nganyiya nkɛtɛ k’otondo” la kashi yande. (Ɛny. 12:9) Koko, hatolange dia Satana tonganyiya. Diakɔ diele sho pombaka mbeya ekadimwelo lo ambola asato anɛ. Ngande wanganyiya Satana anto ɛlɔ kɛnɛ? Lande na kata anto kashi? Ndo ngande wakokaso mɛnya dia sho mbutaka mɛtɛ tena tshɛ diaha sho nshisha lɔngɛnyi lasaso la Jehowa oko wakashisha Adama l’Eva?​—Adia Osambo 15:1, 2.

WOHO WAKESA SATANA ANTO

5. Ngande wakesa Satana anto ɛlɔ kɛnɛ?

5 Sho koka mbewɔ dia kesama oma le Satana. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akate ate: “Sho mbeyaka eyango ande.” (2 Kɔr. 2:11; nɔtɛ) Sho mbeyaka dia Satana mbalɔmbɔla andja w’otondo, mbidja ndo ɛtɛmwɛlɔ wa kashi, mandji ya kɔlɔ ndo awui w’okanda wa lokaki. (1 Jni. 5:19) Diakɔ diele, hatokoke mamba dia Satana l’ɛdiɛngɛ ande wekɔ lo nsɛngiya anto wele la lowandji dia ‘mbuta kashi.’ (1 Tim. 4:1, 2) Ɛnyɛlɔ, anto amɔtshi wanda okanda mbutaka kashi lo piblisite yawɔ l’oyango wa nsondja diangɔ dia kɔlɔ kana nkesa anto ko mbɔsa falanga yawɔ.

6, 7. a) Lande na kele ekɔ kɔlɔ djekoleko le ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ dia mbuta kashi? b) Kashi yakɔna yakayoke ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wetsha?

6 Ekɔ dui dioleki tshɛ kɔlɔ etena kata ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ kashi. Lande na? Nɛ dia naka onto mbetawɔ wetshelo awɔ wa kashi ko nsala awui wahetsha Nzambi, kete onto ɔsɔ koka nshisha diɛsɛ dia nsɛna pondjo pondjo. (Hɔs. 4:9) Yeso akeyaka dia ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wa lo nshi yande wakakesaka anto. Nde akawatɛ la dihonga tshɛ ate: “Mananu le nyu, afundji la Afarisɛ, nyu akanga wa dungi pende! nɛ dia nyu nyatetetaka lo ndjale ndo lo nkɛtɛ ya womu dia mbetɛ ose wodja ombetawudi, ko etena kakomande ombetawudi, nyu mbeetɛka onto lahomba ntshɔ lo Ngɛhɛna,” mbuta ate elanyelo ka pondjo. (Mat. 23:15, nɔtɛ) Yeso akate dia ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi ɛsɔ waki oko shɛwɔ Diabolo lele, “ondjakanyi.”​—Jni. 8:44.

7 Ndo lo nshi yaso nyɛ, ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ efula wekɔ. Vɔ koka mbaelɛ esambisha, ɛlɔmbɛdi, rabi, swamis kana lo titrɛ kina. L’ɛnyɛlɔ k’Afarisɛ, vɔ hawetsha akambo wa mɛtɛ w’oma l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi, koko vɔ “[mengɔnyaka] akambo wa mɛtɛ waki Nzambi la kashi.” (Rɔmɔ 1:18, 25) Vɔ mbetshaka wetshelo wa kashi, ɛnyɛlɔ wetshelo wa ifɛrnɔ, anto wekɔ la anima wahavu, wanɛ wavɔ sɛnaka lo dihole dikina, Nzambi mbetawɔka dieyanelo dia lam’asa pami la pami kana womoto la womoto ndo diwala dia lam’asa pami la pami kana womoto la womoto.

8. Kashi kakɔna kayanga mbuta ewandji wa pɔlitikɛ keema edja, ko kakɔna kayotosala?

8 Ase pɔlitikɛ vɔ lawɔ kesaka anto dia mbanganyiya. Kashi kɛmɔtshi koleki woke kayangawɔ mbuta keema edja ele, ɔnɛ vɔ wambela “wɔladi ndo lotui tshitshi” l’andja. Koko “mbala kakɔ ɔtɔi elanyelo kayoya la shashimoya le wɔ.” Diakɔ diele, hatohombe mbetawɔ ewandji wa pɔlitikɛ ɛsɔ wata di’akambo wekɔ lo talowana. Kɛnɛ kele mɛtɛ ele, sho “mbeyaka dimɛna dia lushi la Jehowa layoya paka woho watoyaka wovi l’otsho.”​—1 Tɛs. 5:1-4.

LANDE NA KATA ANTO KASHI?

9, 10. a) Lande na kata anto kashi, ndo etombelo akɔna wonga la dui sɔ? b) Ahombaso mbohɔka lo dikambo dia Jehowa?

9 Ɛlɔ kɛnɛ, aha anto wele la lowandji ato mbata kashi. Sawo dimɔtshi diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Lande na kataso kashi,” diakafundama oma le Y. Bhattacharjee, mbutaka ɔnɛ “mbuta kashi ambeyama oko dionga diohikami wolo le onto.” L’ɛtɛkɛta ekina, anto fɔnyaka dia ekɔ dimɛna mbuta kashi. Mbala efula anto mbutaka kashi dia ndjakokɛ, ondo dia mbishɛ munga yasalawɔ kana awui wa ngala wakawasale. Vɔ mbutaka kashi nto dia nkondja falanga kana dia nkondja wahɔ lo yoho mɔtshi. Sawo sɔ mbutaka nto dia anto amɔtshi hawɛnyi dia ekɔ kɔlɔ nkesa “anto wahaweye, asekawɔ wa l’olimu, angɛnyi kana wanɛ wokawɔ ngandji.”

10 Etombelo akɔna wonga la kashi shɔ tshɛ? Anto hawoyɛkanɛ etema ndo diɔtɔnganelo diekɔ lo ndana. Ɛnyɛlɔ, ohokanyiya lonyangu layonga l’omi lele la kɔlamelo etena keyande dia wadɛnde akasale dui dimɔtshi ko akokese lo mbishɛ kɛnɛ kakandasale. Kana ohokanyiya woho wele ekɔ dui dia kɔlɔ efula etena kahɛnyahɛnya pami kɛmɔtshi wadɛnde ndo anande la ngelo, koko nde mbutaka dia nde mbaokaka ngandji ndo mbakokɛka etena kende l’anto akina. Anto wa ngasɔ koka nkesa anto akina, koko sho pombaka mbohɔ dia vɔ hawokoke nkesa Jehowa. Bible mbutaka dia “diangɔ tshɛ diekɔ etakataka ndo mɛnamaka hwe” le nde.​—Hɛb. 4:13.

11. Wetshelo akɔna wakondjaso oma l’ɛnyɛlɔ ka kɔlɔ ka Ananiya la Safira? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ.)

11 Bible kekɔ l’ɛnyɛlɔ kɛmɔtshi ka wadi l’omi w’Akristo wakasɛngiyama oma le Satana dia nkesa Nzambi. Ananiya la Safira wakahembe dia nkesa apɔstɔlɔ. Vɔ wakasondja ɛtshi k’ekambɔ kawɔ ndo oma laasɔ, vɔ wakakimɔ paka etenyi ka falanga le apɔstɔlɔ. Ananiya la Safira wakalange mambiya anto akina wa l’etshumanelo, diakɔ diakawatɛ apɔstɔlɔ dia vɔ wakakimɔ falanga tshɛ. Koko Jehowa akeye dia vɔ wakate kashi ndo akawasha dilanya.​—Ets. 5:1-10.

12. Kakɔna kayokomɛ wanɛ wata kashi wahayatshumoya, ndo lande na?

12 Ngande wayaoka Jehowa lo dikambo di’anto wata kashi? Anto tshɛ wata kashi ndo wahayatshumoya wayodjama lo “oduwa wa dja,” oko Satana. Mbuta ate wayolanyema lo pondjo. (Ɛny. 20:10; 21:8; Os. 5:6) Lande na? Nɛ dia Jehowa mbɔsaka anto wata kashi asɔ woho wɔsande anto akina tshɛ “watosalaka akambo wele wɔnɔnyi lo washo wa Nzambi.”​—Ɛny. 22:15, nɔtɛ.

13. Kakɔna keyaso lo dikambo dia Jehowa, ndo dui sɔ totshutshuyaka dia nsala na?

13 Sho mbeyaka dia Jehowa “keema onto l’anyanya lata kashi” ndo ɔnɛ “Nzambi hakoke pondjo mbuta kashi.” (Wal. 23:19; Hɛb. 6:18) ‘Jehowa petshaka . . . lolemi lata kashi.’ (Tok. 6:16, 17) Naka sho nangaka mbɔngɛnyangɛnya, kete sho pombaka mbutaka mɛtɛ. Diakɔ diele, sho ‘hatotanɛ kashi lam’asaso.’​—Kɔl. 3:9.

SHO ‘MBUTANƐKA MƐTƐ’

14. a) Kakɔna katshikitanya Akristo wa mɛtɛ l’ase ɛtɛmwɛlɔ wa kashi? b) Lembetshiya tɔndɔ diele lo Luka 6:45.

14 Naa yoho mɔtshi yotshikitanyi Akristo wa mɛtɛ l’ase ɛtɛmwɛlɔ wa kashi? Sho ‘mbutanɛka mɛtɛ.’ (Adia Zɛkariya 8:16, 17.) Pɔɔlɔ akate ate: “Sho ndjaeyanyaka oko ekambi waki Nzambi, . . . lo ɛtɛkɛta wa mɛtɛ.” (2 Kɔr. 6:4, 7) Ndo Yeso akate dia anto tɛkɛtaka “oma l’efula k’akambo wele l’otema.” (Luka 6:45) Dui sɔ nembetshiyaka di’onto lele la losemwe mbutaka mɛtɛ. Nde ayotɛka anto wahandeye, asekande wa l’olimu, angɛnyi ndo wanɛ walangande mɛtɛ. Tayanga nsɛdingola bɛnyɛlɔ dimɔtshi dia woho wakokaso mɛnya dia tekɔ lo nsala la wolo dia monga la losembwe l’akambo tshɛ.

Onde wɛ ekɔ lo mɛna yoho ya lɔsɛnɔ lele la kadiyɛso k’osekaseka kengo? (Enda odingɔ 15, 16)

15. a) Lande na kele ekɔ kɔlɔ nsɛna lɔsɛnɔ la dungi pende? b) Kakɔna kakoka nkimanyiya ɛlɔngɔlɔngɔ dia nshika tanga la ntondo ka tɔsɛngiya t’asekawɔ? (Enda nɔtɛ.)

15 Naka wɛ ekɔ ɔlɔngɔlɔngɔ kana osekaseka, kete wɛ koka nkombola dia mbetawɔma oma le asekayɛ. L’ɔtɛ wa nsaki kɛsɔ, ɛlɔngɔlɔngɔ ɛmɔtshi wekɔ lo nsɛna lɔsɛnɔ la dungi pende. Vɔ mɛnamaka di’oko wekɔ la lɔkɛwɔ la pudipudi etena kewɔ kaamɛ la nkumbo yawɔ ndo l’ase etshumanelo, koko vɔ wekɔ weho w’anto akina etena kewɔ lo réseau social kana etena kewɔ kaamɛ l’anto wahakambɛ Jehowa. Vɔ koka nkamba l’ɛtɛkɛta wa kɔlɔ, ndɔta ahɔndɔ wele bu la wɛdimo, mpokamɛ mishiki wele l’ɛtɛkɛta wa kɔlɔ, mbidjɔ wanu, nnɔ didjoyadjoya, membwana lo woshɛshɛ kana nsala awui akina wa kɔlɔ. Vɔ kesaka ambutshi awɔ, anangɛwɔ l’akadiyɛwɔ ndo Jehowa. (Os. 26:4, 5) Koko Jehowa mbeyaka etena kataso dia tekɔ lo mbotombola ko l’etena kakɔ kaamɛ tekɔ lo nsala awui wahetshande. (Makɔ 7:6) Ayoleka dimɛna sho nsala kɛnɛ kata Tokedi ɔnɛ: “Otema ayɛ watɔkɔmiyake atshi wa pɛkato, koko ongaka la wɔma wa Jehowa lushi l’otondo.”​—Tok. 23:17. *

16. Ngande wahombaso nkadimola ambola wele lo dɛmandɛ dia nkamba olimu wa lo tena tshɛ?

16 Naka wɛ nangaka monga ombatshi mboka wa pondjo kana ntatɛ olimu wa laande wa lo tena tshɛ, ɛnyɛlɔ lo Bɛtɛlɛ, kete wɛ pombaka ndodia dɛmandɛ dimɔtshi. Ekɔ ohomba efula dia wɛ mbisha ekadimwelo wa mɛtɛ lo ambola wendana la yoonge yayɛ, tɔkɛnyɔ tasɔnayɛ ndo lɔkɛwɔ layɛ. (Hɛb. 13:18) Ko kayotota naka wɛ akasale dui dimɔtshi diahetsha Jehowa kana dui dimɔtshi diakiyanya nkum’otema kayɛ, koko wɛ kombitɛ dikumanyi dui diakɔ? Lɔmbawɔ ekimanyielo dia wɛ kambɛ Jehowa la nkum’otema ka pudipudi.​—Rɔmɔ 9:1; Ngal. 6:1.

17. Ahombaso nsala etena katoka wanɛ watɔhɛnyahɛnya ambola lo dikambo di’anangɛso?

17 Ahombayɛ nsala naka olimu aso wamboshimbama lo dihole dieyɛ ndo emboledi wambokonda ko wokombola awui wendana l’anangɛso? Onde wɛ pombaka mbatɛ kɛnɛ tshɛ keyayɛ? Kakɔna kakasale Yeso etena kakawoke nguvɛrnɛrɛ k’ose Rɔmɔ ambola? Yeso akakambe la tɔndɔ diata ɔnɛ: “Etena ka mbɔlama la etena ka ntɛkɛta,” ndo lo tena dimɔtshi nde kombuta ndooko dui! (Ond. 3:1, 7; Mat. 27:11-14) Naka dui dia ngasɔ diambotokomɛ, kete sho pombaka monga la kɛsɔ ndo la yewo diaha mbidja anangɛso lo waale.​—Tok. 10:19; 11:12.

Ngande wayoyoshikikɛ etena kahombayɛ ntshikala ki ndo etena kahombayɛ mbuta mɛtɛ tshɛ lo tshɛ? (Enda odingɔ 17, 18)

18. Ɔkɛndɛ akɔna wele la so naka dikumanyi wambotombola awui wendana l’anangɛso?

18 Ko kayotota naka onto ɔmɔtshi la l’etshumanelo akasale pɛkato ka woke ndo wɛ kieyaka? Dikumanyi wekɔ l’ɔkɛndɛ wa nama etshumanelo pudipudi, diakɔ diele vɔ koka kombola kɛnɛ keyayɛ. Kakɔna kayoyosala djekoleko naka onto akɔ ekɔ ɔngɛnyi ayɛ wa ma ma kana owotɔ ayɛ? Bible mbutaka ɔnɛ: “Ɔnɛ lata kɛnɛ kakandɛnyi la kɔlamelo ayota mɛtɛ.” (Tok. 12:17; 21:28) Diakɔ diele, wɛ ekɔ l’ɔkɛndɛ wa mbutɛ dikumanyi mɛtɛ tshɛ lo tshɛ aha la mbishɛ ndooko dui. Dikumanyi wekɔ la lotshungɔ la mbeya akambo tshɛ dia vɔ mbeya yoho yoleki dimɛna ya nkimanyiya onto dia nde nɔngɔsɔla diɔtɔnganelo diande la Jehowa.​—Jak. 5:14, 15.

19. Kakɔna kayotɔsɛdingola lo sawo diayela?

19 Davidɛ akalɔmbɛ Jehowa ɔnɛ: “Wɛ ngɛnangɛnaka mɛtɛ kele l’etei k’otema w’onto.” (Os. 51:6) Davidɛ akeyaka dia kɛnɛ kele ohomba ele, lonto laso la l’etei k’otema. Tena tshɛ Akristo wa mɛtɛ ‘mbutanɛka mɛtɛ.’ Yoho kina ya mɛnya dia sho ntshikitana l’ase ɛtɛmwɛlɔ wa kashi ele, lo mbetsha akambo wa mɛtɛ w’oma lo Bible. Lo sawo diayela, tayɔsɛdingola woho wakokaso nsala dui sɔ l’olimu aso w’esambishelo.

^ od. 15 Enda tshapita ya 15 yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: Comment résister à la pression du groupe ?,” ndo tshapita ya 16 yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: Une double vie : et pourquoi j’en parlerais ?,” lo dibuku Les jeunes s’interrogent​—Réponses pratiques, Volume 2.